Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sd/1/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200004 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200004.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľa: F. U., nar. X.X.XXXX, bytom K., Z. X, XXX XX K., zastúpeného advokátom JUDr. Júliusom Jánošíkom, Klincová 35, 821 08 Bratislava, P.O.BOX 86, 810 05 Bratislava 15 proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.11.2014 takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.11.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 443,93 eur na účet zastupujúceho advokáta č. účtu.: F.: N. XXXXXX XXXXXXXX XXXXXXXX vedenom v peňažnom ústave Q. G. N., a.s. v lehote 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.11.2014 odporkyňa podľa § 26a zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom zabezpečení) a § 259 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zák. č. 721/2004 Z.z. (ďalej len zákon o sociálnom poistení) zamietla navrhovateľovi žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 4.11.2011. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 7.12.1959 do 30.9.1961 zaradená do I. kategórii funkcií, doba vojaka povolania od 1.12.1961 do 31.5.1998 zaradená do I. kategórie funkcií ako aj doba ďalšej vojenskej služby od 1.10.1961 do 30.11.1961 zaradená do I. kategórie funkcií. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. a II. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení od 7.7.1997, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zák.č. 114/1998 Z.z. . V tejto súvislosti poukázala na ust. § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, keď v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1.1.2004 a v ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ďalej bolo v odôvodnení rozhodnutia uvedené, že o dávke dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia (§ 142 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení). Vzhľadom k tomu, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona o sociálnom zabezpečení dobu služby I. kategórie funkcií nie je možné hodnotiť ako zamestnanie I. pracovnej kategórie, a preto mu nevznikol nárok na starobný dôchodok vo veku 55 rokov. Nakoľko nezískal aspoň 10 rokov zamestnania (z ust. § 26a ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení vyplýva, že nárok na pomerný starobný dôchodok má policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov), ale iba 1516 dní (4 roky a 56 dní) bola jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá. Navrhovateľ napadol správnosť tohto rozhodnutia podaním odvolania (súdu bolo doručené elektronicky dňa 5.1.2015) a poštou dňa 9.1.2015, pričom namietal, že zo strany odporkyne bol nesprávne zistený skutkový stav a tiež došlo k nesprávnej aplikácii právnych predpisov. Poukázal na ust. § 28 zák.č. 114/1998 Z.z. v znení ku dňu nároku vzniku na výsluhový dôchodok (k 1.6.1998), z ktorého vyplýva, že na výpočet a zhodnotenie doby služby na účel výsluhového dôchodku je možné započítať maximálne 25 rokov doby služby, čo predstavuje 75% výpočtového základu). V tejto súvislosti poukázal na to, že odporkyňa vychádzala z nesprávneho názoru, keď na výpočet výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba 38 rokov, 5 mesiacov a 25 dní služby. Na výpočet výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba 25 rokov (maximum), pričom prevyšujúcich 10 rokov, 5 mesiacov a 25 dní služby nebolo navrhovateľovi zhodnotených vojenským úradom sociálneho zabezpečenia, a teda nemalo to vplyv na výšku výsluhového dôchodku. Znamená to, že prevyšujúcich 10 rokov, 5 mesiacov a 25 dní doby služby musí byť zhodnotených vo všeobecnom systému dôchodkového poistenia spolu so 4 rokmi a 56 dňami dôchodkového poistenia v civile. V tejto súvislosti poukázal na právny názor uvedený v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR č.k. 4So/11/2009, 9So/84/2011 a 9So/63/2012, v ktorých bolo v podstate konštatované, že pri posudzovaní spornej doby, resp. doby, ktorá nezaložila nárok na výsluhový dôchodok alebo ktorá nemala vplyv na jeho výšku, je potrebné hodnotiť vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, lebo inak by časť týchto dôb poistenia nebola hodnotená v žiadnom z týchto systémov. Navrhovateľ ďalej uviedol, že rovnaký skutkový stav v podstate vznikol aj u neho, keď doba služby (10 rokov, 5 mesiacov a 25 dní) nemala vplyv na výšku výsluhového dôchodku, resp. v ňom nebola zhodnotená, a preto musí byť zhodnotená vo všeobecnom dôchodkovom systéme sociálneho poistenia. Iný záver by viedol k tomu, že napriek získaniu dôb poistenia v dvoch systémoch sociálneho zabezpečenia (poistenia) by časť týchto dôb nebola započítaná ani v jednom z týchto systémov. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní podľa § 244 ods. 1,2 a 3 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 1,2 O.s.p. a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku zo strany navrhovateľa je dôvodné. Na tomto pojednávaní právny zástupca navrhovateľa poukázal na dôvody uvádzané v opravnom prostriedku ako aj v písomnom vyjadrení, pričom doplnil, že ak sociálna poisťovňa je toho názoru, že nie je príslušná na rozhodovanie v predmetnej veci, tak mala vec postúpiť príslušnému orgánu na rozhodnutie. Takéto rozhodnutie by potom trpelo nedostatkom kompetencie a právomoci, jednalo by sa o nulitný akt a za tohto stavu by bolo dôvodné rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Poverená zástupkyňa odporkyne sa taktiež v plnom rozsahu pridržiavala dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení zo dňa 26.2.2015 ako aj v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 17.3.2016. Poukázala na to, že podľa § 142 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení odporkyňa nie je príslušná rozhodovať v predmetnej veci, avšak z dôvodu právnej istoty tak učinila, pretože je povinná rozhodnúť o takto podanej žiadosti a zo zákona o sociálnom poistení vyplýva, resp. tento zákon neobsahuje také ustanovenie, na základe ktorého by odporkyňa mohla postúpiť vec príslušnému orgánu na rozhodnutie. Ako vyplynulo z predloženého administratívneho spisu navrhovateľ žiadosťou zo dňa 7.11.2014 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 4.11.2011. Navrhovateľ potvrdením Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave č. 65211008508703-VÚSZ/DO 1 z 11.6.1998 preukázal, že mu bol podľa § 26 zák.č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov od 1.6.1998 priznaný výsluhový dôchodok. Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená základná vojenská služba od 7.12.1959 do 31.5.1998 spolu 38 rokov 5 mesiacov a 25 dní, pričom z potvrdenia vojenského úradu z 27.5.1998 vyplýva, že navrhovateľ túto dobu získal v I. kategórií funkcií. Podľa § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Podľa § 114 ods. 2 a § 142 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhoduje, pokiaľ ide o vojakov z povolania, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Z ust. § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení a z potvrdení Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia vyplýva, že navrhovateľ je občanom, ktorý bol vojakom z povolania a ktorý bol hmotne zabezpečený ako vojak z povolania, bola zamestnaný najmenej 25 rokov, vykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií najmenej 20 rokov, čím mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení dovŕšením 55 rokov veku, a to od 7. júla 1997, teda pred účinnosťou zák.č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nebol po vzniku nároku na starobný dôchodok naďalej nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003, tak sa na neho nemôže vzťahovať ust. § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že zákon č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov a ani žiaden iný predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia, ktorých nárok vznikol pred dňom nadobudnutia ich účinnosti, ani vtedy, ak odo dňa ich účinnosti nevznikol nárok na výplatu uvedených dávok dôchodkového zabezpečenia. Znamená to, že odporkyňa nie je príslušná rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok, pretože navrhovateľ po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003. Za tohto stavu je na rozhodnutie o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok príslušný Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, a teda odporkyňa pochybila, pokiaľ rozhodla o jeho žiadosti o starobný dôchodok. Na takéto rozhodnutie v danom prípade nebola vecne príslušná a jeho žiadosť mala postúpiť na rozhodnutie príslušnému orgánu. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd považoval rozhodnutie odporkyne za nesúladné so zákonom, keď v postupe správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.) okrem toho je potrebné konštatovať, že pokiaľ už odporkyňa rozhodla o žiadosti navrhovateľa, tak v napadnutom rozhodnutí sa mala relevantným spôsobom vysporiadať s námietkami navrhovateľa, skutočnosti, ktoré uviedla vo svojich písomných vyjadreniach adresovaných súdu (vyjadrenie zo dňa 26.2.2015 ako aj doplňujúce vyjadrenie zo dňa 17.3.2016), tak tieto tvrdenia mali byť uvádzané v samotnom rozhodnutí. Vzhľadom k tomu, že v napadnutom rozhodnutí boli v podstate citované len ustanovenia právnych predpisov, bez toho, že by sa odporkyňa v rozhodnutí náležitým spôsobom zaoberala námietkami navrhovateľa, tak súd rozhodnutie zrušil aj podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom krajského súdu a preto je potrebné, aby žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok postúpila na rozhodnutie príslušnému orgánu podľa § 142 ods. 4 písm. b) zák.č. 100/1988 Zb., t.j. Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 250k v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby, z toho 3 x 64,53 eur + 3 x paušálna náhrada po 8,39 eur (prevzatie zastúpenia 5.1.2015, podanie opravného prostriedku 5.1.2015 a písomné vyjadrenie vo veci 1.4.2015), ďalej 1 x účasť na pojednávaní dňa 25.4.2016 vo výške 66 eur a 1 x paušálna náhrada 8,58 eur, čo celkom za úkony právnej služby predstavuje 293,34 eur + 20% DPH vo výške 58,66 eur = 352 eur za poskytnuté právne služby. Ďalej súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa uplatnené hotové výdavky vo výške 6,13 eur za cestu na pojednávanie Bratislava - Trnava a späť vlakom ako aj mestskou hromadnou dopravou zo železničnej stanice na súd a späť a tiež náhradu za stratu času za 5 začatých polhodín x 14,30 eur = 71,50 eur + 20% DPH, pričom náhrada za stratu času celkom predstavuje 85,80 eur. Celkom trovy právneho zastúpenia boli navrhovateľovi priznané vo výške 443,93 eur, pričom odporkyni uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia v tejto výške na účet zastupujúceho advokáta uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku v lehote 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku vo veci samej nie je prípustné odvolanie. Odvolanie je prípustné proti výroku o náhrade trov konania, pričom účastníci sú oprávnení podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR.