Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/3/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200009 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200009.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: Fakultná nemocnica Trnava, A. Žarnova 11, 917 55 Trnava, IČO: 00 610 381, zastúpenej spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo konania: ZS 204/00004/2014/R zo dňa 6.11.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava číslo konania: ZS 204/00004/2014/R, číslo spisu: 100540/32636/2014/932 zo dňa 6.11.2014 ako aj rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava číslo konania: ZS 204/00004/2014 zo dňa 18.2.2014 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobou doručenou súdu dňa 9.1.2015 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bol rozklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti Fakultnej nemocnice Trnava (ďalej len žalobca) zamietnutý a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. ZS 204/00004/2014 zo dňa 18.2.2014 o uložení pokuty vo výške 3 000 eur potvrdené. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že žalobca ako účastník konania porušil § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 576/2004 Z.z.), tým, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti p. I. R. (ďalej len pacientka) a jej novorodenému dieťaťu I. R. (ďalej len novorodenec) neposkytol dňa 19.10.2012 po pôrode novorodenca zdravotnú starostlivosť správne, keď nesprávne vyhodnotil Apgarovej skóre, ktoré bolo v nesúlade s hodnotou prvej acidobázickej rovnováhy (ABR), nerealizoval prvý pupočníkový odber ABR a nerealizoval umelú pľúcnu ventiláciu, hoci hodnota ABR o 04,30 hod. vo veku 1,5 hodiny svedčila u novorodenca pre závažnú asfyxiu, pri ktorej mala byť umelá pľúcna ventilácia indikovaná. Ďalej bolo v rozhodnutí uvedené, že pokuta je splatná v lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2.V žalobných dôvodoch namietal, že napadnuté rozhodnutia nie sú správne a považuje ich za nezákonné. Pokiaľ ide o procesnoprávnu stránku veci, nepovažoval za správne tvrdenie žalovaného, že tento zhodnotil, že pre objektívne a správne zistenie postačia vypracované odborné stanoviská odborných konzultantov, ktoré žalovaný považoval za dostatočné pre presné zistenie skutkového stavu veci a teda nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz prizvaním ďalšieho odborníka, resp. odborníkov. V tejto súvislosti namietal, že správne orgány vychádzali z posúdenia odborníkov, s ktorými žalobca nikdy nekomunikoval, nemal právo klásť im otázky, ozrejmiť si skutkový stav, nakoľko títo odborníci vychádzali z písomných vyjadrení, ktoré predložili lekári, zamestnanci žalobcu a títo odborníci konzultujú len s úradom a nie so samotným účastníkom, resp. jeho zodpovednými zamestnancami, konkrétnymi lekármi, ktorí realizovali liečebný proces. Poukázal na to, že povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia, a teda je potrebné úplne a presne zistiť stav veci, pričom dôkazy musia mať taký charakter, aby nebolo možné pochybovať o ich hodnovernosti a o objektívnom posúdení skutočného stavu veci. Uviedol, že dôkazom v konaní o posúdenie správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti sú predovšetkým odborné nálezy, odborné posudky, znalecké posudky a stanoviská. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 1Szd/2/2013 zo dňa 18.3.2014 ako aj rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Szd/3/2013 zo dňa 13.5.2014), v ktorých Najvyšší súd SR zdôraznil, že skutkový stav je nenahraditeľným a neopomenuteľným prvkom v štádiu procesu aplikácie práva. Význam zisťovania skutkového stavu pre správne konania prostredníctvom rôznych dôkazných prostriedkov, vrátane znaleckého posudku, je najmä zdôraznený prostredníctvom základnej zásady zakotvenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Práve podľa § 32 ods. 1 veta prvá Správneho poriadku v spojení s § 77 ods. 1 zák.č. 581/2004 Z.z. v platnom znení ustanovuje, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Mal za to, že v danom prípade došlo k správnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti s ohľadom na zdravotný stav pacientky a novorodenca a zdravotná starostlivosť bola poskytnutá v súlade s platnými právnymi predpismi a v súlade so zdravotným stavom pacientky a novorodenca, o čom sa žalobca podrobne vyjadril v rozklade zo dňa 7.3.2014. Uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu sa zakladá na nesprávnom skutkovom základe, z ktorého boli vyvodené nesprávne závery. Tvrdil, že zo strany žalobcu nedošlo k pochybeniam pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pričom v tejto súvislosti poukázal najmä na rozpor medzi tvrdeniami vyplývajúcimi zo stanovísk odborníkov, a preto jediným možným vhodným postupom žalovaného bolo zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku, resp. aspoň zabezpečiť doplňujúce stanoviská odborníkov. Znamená to, že správne orgány v predmetnej veci nevykonali za účelom odstránenia rozporov náležité dokazovanie, ktorým mohli byť tieto rozpory v stanoviskách odborníkov odstránené. Tiež uviedol, že správny orgán je povinný v rámci správnej úvahy uviesť prečo považuje zistený skutkový stav za dostatočný. Nemôže však cyklicky s odkazom na spochybnený podklad (dôkaz) odôvodniť jeho správnosť, a to iba odkazom na tento dôkaz a jeho správnosť. Mal za to, že došlo k relevantnému spochybneniu záverov prizvaných osôb, a preto bolo povinnosťou žalovaného sa s uvedeným riadne vysporiadať. Ďalej namietal, že samotné nerealizovanie umelej pľúcnej ventilácie, hoci hodnota ABR o 04,30 hod. vo veku novorodenca 1,5 hodiny svedčila pre závažnú asfyxiu, pri ktorej mala byť umelá pľúcna ventilácia indikovaná, čo žalovaným bolo hodnotené ako poskytnutie zdravotnej starostlivosti non lege artis. V tejto súvislosti však uviedol, že podľa jediného relevantného odborného posúdenia vo veci samotná intubácia nie je jedinou možnosťou liečby, je len vhodnejšia, čo ale neznamená, že je nesprávna, a to najmä vzhľadom k výsledku liečby. Zo záveru protokolu vyplýva, že umelá pľúcna ventilácia nemohla zvrátiť následky traumatizácie novorodenca počas pôrodu do takej miery, aby nevzniklo krvácanie do pečene. Uviedol, že primárka novorodeneckého oddelenia volila správny postup, keď vzhľadom k spontánnej ventilácii pri rozvoji respiračného distresu ako prvú voľbu respiračnej insuficiencie zvolila neinvazívnu podpornú ventiláciu, na ktorej sa potreba oxygenoterapie upravuje do troch hodín. Znamená to, že neinvazívnou podpornou ventiláciou, ktorá v porovnaní s intubáciou a riadenou ventiláciou predstavuje len menej vhodný postup, čo však neznamená, že metódy, ktoré sú (prizvanými odborníkmi) považované za „menej vhodné“ by mali pre pacienta automaticky predstavovať riziko ohrozenia života a zdravia a malo by pri ich využívaní zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti dochádzať k porušeniu § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. . V danom prípade nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalobcom nebolo dostatočne preukázané bez dôvodných pochybností. 3.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.2.2015 nesúhlasil s dôvodmi uvádzanými v žalobe. Poukázal na to, že porušenie § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. spočívalo zo strany žalobcu v tom, že tento pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti novorodencovi počas jeho hospitalizácie od 19.10.2012 do 22.10.2012, po pôrode nesprávne vyhodnotil Apgarovej skóre, nerealizoval prvý pupočníkový odber ABR a nerealizoval umelú pľúcnu ventiláciu, napriek tomu, že hodnota ABR svedčila u novorodenca pre závažnú asfyxiu. K zisteniu tohto porušenia, za ktoré sa v správnom konaní vedenom pod č.k. ZS 204/00004/2014 uložila sankcia dospel prvostupňový správny orgán cestou zákonne vykonaného dohľadu, pri ktorom ako dohliadajúci orgán postupoval v zmysle ustanovení § 43 a nasl. zák.č. 581/2004 Z.z., pričom rešpektoval a dodržal všetky práva a povinnosti, ktoré dohliadajúcemu orgánu ako aj žalobcovi ako dohliadanému subjektu stanovuje § 43 a nasl. zák.č. 581/2004 Z.z. . V záujme náležitého posúdenia veci si žalovaný prizval do procesu výkonu dohľadu v zmysle § 43 ods. 4 zák.č. 581/2004 Z.z. vysokoerudovaného odborníka doc. MUDr. N. D., CSc., mim. prof., odborníka z medicínskeho odboru gynekológia a pôrodníctvo a MUDr. C. Y., PhD., odborníka z medicínskeho odboru neonatológia. V spolupráci s prizvaným odborníkom z medicínskeho odboru gynekológia a pôrodníctvo výkonom dohľadu zistil, že pacientke bola gynekologicko-pôrodníckej klinike žalobcu v súvislosti s pôrodom jej dieťaťa dňa 19.10.2012 poskytnutá správna zdravotná starostlivosť. Taktiež došlo k zisteniu, a to v spolupráci s prizvaným odborníkom z medicínskeho odboru neonatológia, že správna zdravotná starostlivosť nebola zo strany žalobcu poskytnutá novorodencovi, a to počas jeho hospitalizácie na novorodeneckom oddelení od 19.10.2012 do 22.10.2012. Ďalej uviedol, že počas výkonu dohľadu si prvostupňový správny orgán zaobstaral kompletnú zdravotnú dokumentáciu pacientky a novorodenca z hospitalizácie u žalobcu, pričom v záujme objektívneho posúdenia všetkých skutočností prípadu tiež zdravotnú dokumentáciu pacientkinho obvodného gynekológa a zdravotnú dokumentáciu z následnej hospitalizácie novorodenca na oddelení patologických novorodencov Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave. Nakoľko prvostupňový správny orgán mal skutkový stav pred vydaním rozhodnutia za dostatočne a nespochybniteľne preukázaný a podklady pre vydanie rozhodnutia za dostatočné a úplné, nepovažoval za dôvodné vykonávať ďalšie dokazovanie, čo aj náležitým spôsobom zdôvodnil. V tejto súvislosti uviedol, že medicínske skutočnosti, ktoré namieta žalobca v žalobe sú totožné s medicínskymi námietkami, ktoré žalobca namietal už počas výkonu dohľadu ako aj v správnom konaní. Ďalej uviedol, že z predloženej zdravotnej dokumentácie je zo strany neonatológa v diagnózach uvedený traumatický pôrod, stav dieťaťa podľa Apgarovej skóre je zhodnotený hodnotami 8/9 v prvej a piatej minúte, tiež je uvedené, že novorodenec nebol resuscitovaný, mal kritické hodnoty krvných plynov, čo bolo indikáciou na intubáciu a umelú pľúcnu ventiláciu, ďalej mal dychovú tieseň (RDS), ďalej pneumopatiu s asfyxiou a traumatickým pôrodom. Zdôraznil, že intubácia a umelá pľúcna ventilácia rýchlejšie upravuje hodnoty krvných plynov a pri správnom nastavení parametrov ventilácie v podstate behom niekoľkých minút znižuje pCO2, čím pomáha eliminácii CO2 a veľmi rýchlo upravuje Ph. Samotné zdanie, že sa u novorodenca pod neinvazívnou podpornou ventiláciou parametre krvných plynov postupne pomaly stabilizovali, v prípade kombinácie viacerých diagnóz, asfyxie - o ktorej svedčí hodnota ABR vo veku 1,5 hodiny, traumatického pôrodu a následného rozvoja RDS, ktoré u novorodenca boli, bola pre tohto novorodenca s hypotenziou vhodnejšia intubácia a riadená ventilácia, než čakanie na pomalú úpravu parametrov. Taktiež mal za to, že prvostupňový správny orgán si konaní o uložení pokuty zaobstaral všetky potrebné podklady pre rozhodnutie za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci a taktiež pokiaľ ide o dokazovanie vykonané pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, považoval ho za dostatočné, realizované v súlade s § 34 Správneho poriadku. V tejto súvislosti poukázal na to, že správny orgán nemá povinnosť vyhovieť všetkým dôkazným prostriedkom, navrhnutým účastníkom konania, pretože rozhodovanie o rozsahu dokazovania spadá do jeho výlučnej právomoci. Mal za to, že v danom prípade bol skutkový stav náležite objasnený z dovtedy obstaraných zákonných podkladov pre vydanie rozhodnutia, pričom žalobca neuviedol vo svojich vyjadreniach počas správneho konania žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa žalovaný nezaoberal už počas výkonu dohľadu a nepredložil žiadne iné dôkazy. Pokiaľ ide o žalobcom predložené rozsudky Najvyššieho súdu SR č.k. 1Szd/2/2013 zo dňa 18.3.2014 a rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 1Szd/3/2013 zo dňa 13.5.2014 (oba vydané senátom JUDr. Ing. Miroslavom Gavalcom, PhD.) žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, že ak existoval rozpor medzi odborným názorom prizvaného odborníka žalovaného na jednej strane a názorom primárky novorodeneckého oddelenia žalobcu na strane druhej, že by tento rozpor mal odstrániť tak, že by doplnil dokazovanie, napr. o znalecký posudok. V tejto súvislosti uviedol, že úlohou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je na základe predloženej zdravotnej dokumentácie objektívne a nezávisle preskúmať správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti a v prípade, že zistí porušenie § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z., je jeho právom uložiť v následnom správnom konaní pokutu. Zdôraznil, že uvedené dva rozsudky sa týkajú len dvoch konkrétnych súdom preskúmavaných prípadov, pričom samotný žalobca neuviedol skutočnosť, že v obdobných preskúmavaných veciach vo vzťahu k totožnému žalobcovi, pri posudzovaní rovnakých právnych otázok, rozhodol iný senát NS SR inak (rozsudok NS SR č.k. 10Szd/1/2013 zo dňa 25.9.2013, rozsudok NS SR č.k. 10Szd/2/2013 zo dňa 11.9.2013 a rozsudok NS SR č.k. 10Szd/4/2013 zo dňa 6.11.2013), pričom rovnaké právne otázky, aké sú predmetom tejto žaloby riešil vo vzťahu k žalobcovi aj Krajský súd v Trnave. Za tohto stavu žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 4.Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu ako aj poverená zástupkyňa žalovaného zhrnuli svoje tvrdenia uvádzané vo svojich písomných vyjadreniach. 5.Krajský súd v Trnave preskúmal rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe postupom podľa § 27 SSP v spojení s ust. § 178 ods. 1 SSP, vo veci nariadil pojednávanie v súlade s ust. § 107 ods. 1 SSP, pričom zistil, že žaloba je podaná dôvodne. 6.Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že na základe podnetu pacientky, ktorá žiadala o prešetrenie správnosti postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v súvislosti s pôrodom jej dieťaťa dňa 19.10.2012 na gynekologicko-pôrodníckej klinike účastníka konania (žalobcu) a správnosti postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti jej dieťaťu následne po pôrode na novorodeneckom oddelení FN v Trnave v období od 19.10.2012 do 22.10.2012. Bolo zistené, že žalobca porušil § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke a jej novorodenému dieťaťu, pričom porušenie spočívalo v nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti novorodencovi počas jeho hospitalizácie na novorodeneckom oddelení od 19.10.2012 do 22.10.2012. Nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť spočívala v tom, že žalobca po pôrode novorodenca dňa 19.10.2012 nesprávne vyhodnotil Apgarovej skóre, ktoré bolo v nesúlade s hodnotou prvej acidobázickej rovnováhy (ABR), nerealizoval prvý pupočníkový odber ABR a nerealizoval umelú pľúcnu ventiláciu, hoci hodnota ABR o 04,30 hod. vo veku 1,5 hodiny svedčila u novorodenca pre závažnú asfyxiu, pri ktorej mala byť umelá pľúcna ventilácia indikovaná. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Podľa § 77 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, (zákon č. 71/1967Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov), ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 581/2004 Z.z. ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a) pokutu (§ 64 ods. 2) alebo b) zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok; ak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému zástupcovi. 7.V preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v predmetnej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci úplne nezistili skutkový stav, a preto ich rozhodnutie je potrebné považovať v predmetnej veci za predčasné. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné uviesť, že samotné rozpory v predložených dôkazoch (odborné stanoviská jednotlivých konzultantov, predvošetkým zistený rozpor v záveroch odborníkov z oblasti neonatológia - MUDr. C. Y., PhD. a doc. MUDr. N. D., CSc., mimoriadny profesor) svedčia o tom, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a dostatočným spôsobom nevyhodnotil závery týchto odborných konzultantov. Je potrebné uviesť, že v odbornom stanovisku konzultanta MUDr. C. Y., PhD. je konštatované, že starostlivosť o novorodenca v podmienkach žalobcu by bola lege artis, ak by bola k dispozícii hodnota pupočníkovej ABR a ak by bol pacient pri kombinácii viacerých ohrozujúcich faktorov intubovaný na riadenej ventilácii, minimálne v období bezprostrednej popôrodnej orgánovej adaptácie. Na druhej strane, zo záveru doc. MUDr. N. D., CSc., mimoriadneho profesora vyplýva, že zdravotná starostlivosť a úkony s tým spojené v súvislosti so starostlivosťou o pacientku ako aj jej dcéru v NZZ gynekologická ambulancia Dr. B. a gynekologicko-pôrodnícke oddelenie a neonatologické oddelenie FN v Trnave boli realizované adekvátne a správne, čo znamená, že zdravotná starostlivosť v uvedených zdravotníckych zariadeniach bola poskytnutá správne, t.j.“ lege artis“. Konštatoval, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykonal všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby a zabezpečil včasnú a účinnú liečbu pri zohľadnení súčasných poznatkov vedy a to tak v rámci prenatálnej i postnatálnej starostlivosti (počas ambulantnej starostlivosti) ako aj počas hospitalizácie pacientky a jej dcéry v FN Trnava, a to vo všetkých ohľadoch, pričom neboli zásadne porušené zaužívané štandardné diagnostické a liečebné postupy. Podľa názoru súdu rozdielne stanoviská prizvaných odborníkov a ich protichodné závery boli jednoznačným dôvodom na prizvanie ďalšieho odborníka, resp. prizvanie znalca z príslušného odboru, ktorý by posúdil, či zdravotná starostlivosť bola zo strany žalobcu tak pacientke ako aj novorodencovi poskytnutá správne. Je potrebné konštatovať, že oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti, bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. V danom prípade ako už bolo vyššie spomínané boli zo strany prizvaných odborníkov konštatované rozdielne závery, pokiaľ ide o poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalobcom novorodencovi, pričom správne orgány sa týmito rozdielnymi závermi dostatočným spôsobom nevysporiadali a tieto náležitým spôsobom nevyhodnotili. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné a správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Znamená to, že úrad nevykonal vo veci dostatočné šetrenie na komplexné zhodnotenie žalobcom poskytnutej zdravotnej starostlivosti, je potrebné zistené rozpory v odborných stanoviskách konzultantov odstrániť pribratím odborného konzultanta z príslušného odboru, resp. znalca z príslušného odboru. Vo vzťahu k zisťovaniu skutkového stavu v oblasti medicínskych postupov Krajský súd v Trnave uvádza (obdobne aj rozsudok NS SR sp.zn. 1Szd/2/2013), že ide o oblasť mimoprávneho poznania, t.j., že je popisovaná terminológiou vlastnou pre jednotlivé odbory lekárskej vedy /viď. napr. Smernica č. 27/2006-R Ministerstva školstva SR z 21.12.2006 o sústave odborov vedy a techniky a číselníku odborov vedy a techniky). Preto aj tu platí základné procesné pravidlo súdneho konania, že ak súdu na posúdenie rozhodných skutočností, ktoré vychádza z odborných znalostí, jeho znalosti nepostačujú, potom musí vychádzať z odborných podkladov zadovážených najmä účastníkom konania. V predmetnej veci rozdielne stanoviská prizvaných odborných konzultantov neumožňujú súdu v takýchto odborných otázkach vysloviť odborný záver o tom, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. Podľa názoru súdu tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný porušil § 34 ods. 1 zákona o správnom konaní, v zmysle ktorého na dokazovanie mal použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Nemožno sa stotožniť s tým, že by prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný obstaral všetky podklady, ktoré boli nevyhnutné na objasnenie veci a ktoré by boli následne podkladom pre vydanie rozhodnutia. 8. Štruktúra Ústavy SR ako aj čl. 141 ods. 2 ústavy jednoznačne vymedzujú ústavné limity jednotlivých zložiek štátnej moci. Súd preto počas súdneho konania tak v odborných otázkach nemôže vysloviť sám odborný záver o tom, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá v súlade s najnovšími poznatkami lekárskej vedy v situácii, keď skupina odborníkov (okrem iného nositeľov prestížnych pedagogických titulov v oblasti medicínskeho vzdelávania) na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti dôjde k celkom opačným záverom. V takýchto prípadoch, ak vyjadrenie odborne spôsobilých osôb - konzultantov nepostačuje, je potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. Na druhej strane je však potrebné uviesť, v súvislosti s námietkou nezabezpečenia znaleckého posudku, z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sžo/10/2008 zo dňa 26.2.2009 vyplýva, že správny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení nezoraďuje jednotlivé dôkazné prostriedky podľa ich dôkaznej sily a nevylučuje, aby správny orgán na posúdenie odbornej otázky namiesto znalca použil odborný posudok konzultanta úradu. Tiež žiadny právny predpis neustanovuje, že by znalecké posudky mali vyššiu odbornú hodnotu, alebo vyššiu dôkaznú silu ako odborné posudky konzultantov úradu. 9.Taktiež súd nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, že neboli rešpektované ustanovenia § 34 Správneho poriadku v súvislosti s nevypočutím účastníka, resp. jednotlivých lekárov, v tomto smere žalovaný postupoval správne a v súlade so zákonmi, keď do procesu výkonu dohľadu prizval vyššie spomínaných odborných konzultantov, ktorí sú uznávanými odborníkmi v jednotlivých oblastiach. Takýto postup žalovaného bol v súlade s § 43 ods. 4 zák.č. 581/2004 Z.z., avšak vzhľadom na ich rozdielne závery v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti žalobcu novorodencovi, bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. 10.Pokiaľ ide o ďalšie žalobné dôvody uvádzané zo strany právneho zástupcu žalobcu v jeho vyjadrení zo dňa 2.8.2016, tak na tieto súd neprihliadal, nakoľko podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a tieto je možné rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby. Za tohto stavu preto správny súd na žalobné dôvody uvádzané žalobcom v súvislosti so spochybňovaním výkonu dohľadu neprihliadal, a preto sa nimi ani nezaoberal. 11. Vzhľadom na vyššie zistené skutočnosti súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. d) a e) v spojení s ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko zistenie skutkového stavu veci je nepostačujúce na posúdenie veci, a to najmä v súvislosti s rozdielnymi závermi prizvaných odborných konzultantov, z ktorých stanoviskami sa správne orgány náležitým spôsobom nevysporiadali, pričom za tohto stavu nebolo posúdiť, či poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalobcom novorodencovi bolo poskytnuté správne alebo nie. 12. O trovách konania súd rozhodol tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP, pričom o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške rozhodne správny súd postupom podľa § 175 ods. 1,2 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok ( § 133 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.