Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/1/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200016 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200016.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu H. M., Q. XXX, zastúpeného spoločnosťou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, Bratislava proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/520308/2013/13997 zo dňa 26.11.2014 takto r o z h o d o l : Súd žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 1100307/1/520308/2013/13997 zo dňa 26.11.2014, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9201402/5/3911126/2014 zo dňa 19.08.2014 vyrubujúce mu rozdiel dane v sume 128.402,94 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 2013. Namietal správnosť záverov správcu dane, ktorý mu na základe výsledku daňovej kontroly, z ktorej bol vyhotovený protokol č. 9201402/5/1898722/2014 zo dňa 17.06.2014, neuznal právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr č. 10130613 zo dňa 31.05.2013 vystavenej spoločnosťou MC GOLD, spol. s r.o., na čiastku 104.940,86 eur, č. 1020130834 zo dňa 24.06.013 na čiastku 265.010,- eur a č. 1020130423 zo dňa 31.05.2013 na čiastku 272.063,85 eur vystavené spoločnosťou S.E.A.-MBM, spol. s r.o. vo všetkých prípadoch za výkon stavebných prác na penzióne Dolný Chotár. Poukazoval na to, že správca dane jeho námietkam uvedeným vo vyjadrení k protokolu nevyhovel, nepokračoval v daňovej kontrole a nevykonal ďalšie dokazovanie, pričom žalovaný namietané skutočnosti nesprávne právne a vecne posúdil a bez ďalšieho zotrval na záveroch správcu dane. Žalovaný v rozhodnutí odkazoval na dôkaznú povinnosť daňového subjektu, s tým, že tento je povinný preukázať vierohodnosť jeho tvrdení a znáša dôsledky nesplnenia tejto povinnosti, pričom faktúry sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť, a ich vierohodnosť a kompletnosť preukazuje daňový subjekt. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 ako konštantnú judikatúru, podľa ktorej dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne, na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i prípadnú dôkaznú núdzu správca dane, daňový subjekt vlastné dôkazné bremeno vyčerpal, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúce faktúry a prílohy, a dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane, nakoľko daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie procesov svojich dodávateľov a stavu ich povinných evidencií. Má za to, že v jeho prípade bola dôkazná povinnosť vyčerpaná okolnosťami a dôkazmi, zmluvou, ktorá zastrešovala realizované a fakturované stavebné činnosti, preberacími protokolmi a výpoveďami svedkov. Správca dane ani žalovaný uskutočnenie stavebných prác deklarovaných vo faktúrach nerozporovali a pokiaľ žalovaný za nepreukázané považoval plnenie od deklarovaných dodávateľov, je potrebné zohľadniť, že žalobca predmet plnenia zabezpečoval subdodávateľsky v reťazci iných subdodávateľov, kde každý účastník vzťahu vystupoval samostatne, bez prepojenia s inými subjektmi, a nemohol ovplyvniť konanie iného účastníka. Žalovaný podľa neho musí preukázať, že u dodávateľov alebo subdodávateľov došlo k protiprávnemu konaniu, a musí preukázať vedomosť žalobcu o takomto konaní, resp. jeho spoluúčasť na ňom. Považuje za preukázané, že fakturované plnenia boli dodané deklarovanými spoločnosťami a ak ich plnenie žalovaný spochybňuje, musí tieto pochybnosti preukázať a až na základe toho vyvodzovať závery voči žalobcovi pri uplatňovaní práva na odpočítanie dane. V súvislosti s konštatovaním žalovaného, že medzi účastníkmi nebola naplnená zmluvná dokumentácia nakoľko nedošlo k odovzdaniu stavebného denníka, poukazoval na rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 241/2007, podľa ktorého ani neplatnosť zmluvy nemá vplyv na skutočnosť, či výdavky realizované na jej základe sú, alebo nie sú daňovým výdavkom, čo sa podľa jeho názoru vzťahuje aj na tvrdenie žalovaného, že svedok L. B. uviedol, že zmluvu o dielo nepodpísal a so žalobcom sa nestretol. Za zarážajúce považuje, ak žalovaný uprednostňuje svedecké výpovede pred listinnými dôkazmi (nevykonal dokazovanie na overenie podpisu svedka), ak to spochybňuje tvrdenia žalobcu, a na druhej strane odmieta svedecké výpovede, na ktoré žalobca poukázal a ktoré by potvrdzovali dodanie zdaniteľného plnenia subjektmi označenými na faktúrach. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukazoval na to, že z ustanovení § 3 ods. 3 a 6 a § 24 ods. 1 a 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní vyplýva dôkazné bremeno daňového subjektu, ktorý je povinný preukazovať vierohodnosť svojich tvrdení, v tomto prípade oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane. Namietal, že na prejednávaný prípad nemožno aplikovať rozhodnutie NS SR 3Sžf 2/2011 nakoľko v procese daňovej kontroly ani vo vyrubovacom a odvolacom konaní nebolo preukázané, že plnenie bolo skutočne dodané zo strany daňových subjektov uvedených na faktúrach. Správca dane od žalobcu nevyžadoval dôkazy, ktoré vzhľadom na svoje postavenie žalobca nie je schopný zabezpečiť, ani nevyslovil, že daňový subjekt mal úmysel sa dopustiť podvodného konania alebo mal vedomosť o podvodnom konaní obchodného partnera. Dôkaznú povinnosť žalobcu nepovažuje za vyčerpanú nakoľko správcovi dane neboli predložení žiadne konkrétne názvy a mená daňových subjektov, ktoré mali predávať stavebný materiál spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o., ani mená ľudí, ktorí stavebné práce na stavbe urobili, pričom predložený nebol ani stavebný denník, v ktorom by podľa zmluvy o dielo č. 032013-01 mali byť tieto údaje zaznamenané. Žalobca pri prerokovaní pripomienok k protokolu nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov, vypočutí svedkovia nevedeli uviesť, kto práce vykonal, predložený nebol žiaden dôkaz o nákupe použitého stavebného materiálu, ani o tom, aké mechanizmy a náradie boli použité pri stavbe. V súvislosti s tvrdením žalobcu o splnení formálnych náležitostí uplatnenia nároku na odpočet DPH žalovaný poukazoval na rozsudok NS SR sp. zn. 5 Sžf 63/2011, podľa ktorého pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Z dôvodu opodstatnených pochybností o tvrdeniach žalobcu preveroval celý obchodný reťazec dodávok stavebných prác, ale nezistil, kto stavebné práce vykonal. Považuje za neobvyklé, aby sa obchodní partneri nepoznali, najmä pri veľkej zákazke, pričom v tomto prípade žalobca tvrdil, že obchod uzatvoril s konateľom spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. L. B., ktorý podľa jeho tvrdenia žalobcu nepozná a obchody za spoločnosť robil H. R.. Podľa žalovaného správca dane postupoval v súlade s právnymi predpismi v zmysle § 3 daňového poriadku, chránil záujmy štátu a obcí a dbal aj na zachovávanie práva a právom chránených záujmov daňového subjektu a osôb zúčastnených v daňovom konaní, vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov. V súvislosti s dokazovaním žalovaný poukazoval na právny názor formulovaný v rozsudku NS SR 2 Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR III. ÚS 78/2011-17, podľa ktorého dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, a ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na svojej argumentácii uvedenej v písomných podaniach, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru, že žalobe nie je dôvodné vyhovieť. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného je rozhodnutie zo dňa 26.11.2014 potvrdzujúce rozhodnutie Daňového úradu Trnava zo dňa 19.08.2014 o vyrubení rozdielu dane v sume 128.402,94 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2013. Podľa obsahu rozhodnutí správnych orgánov dôvodom vyrubenia rozdielu dane boli závery o neoprávnenom uplatnení odpočtu dane z dodávateľskej faktúry č. 10130613 spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. a z dodávateľských faktúr č. 1020130423 a 1020130-834 spoločnosti S.E.A.-MBM, spol. s r.o., vychádzajúce zo zistení, že zo strany daňového subjektu neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali reálne uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných plnení spoločnosťami MC GOLD, spol. s r.o., a S.E.A.-MBM, spol. s r.o., preukázaný nebol ani pôvod a spôsob prepravy materiálu použitého na stavbe a vznik daňovej povinnosti deklarovaných dodávateľov, ktorí so správcom dane nekomunikovali, nepredložili žiadne doklady s tým, že tieto boli odovzdané novým konateľom a spoločníkom, ktorými v oboch prípadoch sú občania Bulharska. Bývalý konateľ MC GOLD, spol. s r.o. pritom uzavretie zmluvy o dielo so žalobcom poprel s tým, že žalobcu vôbec nepozná, a H. R. konajúci za túto spoločnosť na základe splnomocnenia, rovnako ako konateľ S.E.A.-MBM, spol. s r.o. nevedel označiť žiadne osoby, ktoré stavebné práce reálne vykonali. Podľa § 49 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 24 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. Námietky žalobcu svojou podstatou smerovali k spochybneniu správnosti záverov správcu dane a žalovaného prijatých na základe vykonaných dôkazov, k spochybneniu správnosti záverov týkajúcich sa rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu a záverov o jeho neunesení žalobcom, ako aj dostatočnosti vo veci zo strany správnych orgánov vykonaného dokazovania. V súvislosti s namietanou nedostatočnosťou rozsahu dokazovania je pritom potrebné konštatovať, že podľa obsahu spisového materiálu žalobca v daňovom konaní nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov, s výnimkou nekonkrétneho návrhu na vykonanie šetrenia, „ktorým sa preukáže dodanie fakturovaných plnení“, ako to vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 21.03.2014, na ktorom bol oboznámený s výsledkami šetrení zistenými počas výkonu daňovej kontroly, z vyjadrenia k protokolu zo dňa 26.06.2014 a z obsahu jeho odvolania proti rozhodnutiu správcu dane. V rozpore s tvrdením žalobcu žalovaný podľa názoru súdu zisteniam z vykonaných dôkazov priznal význam zodpovedajúci ich objektívnemu a logickému hodnoteniu. Naopak, práve ich hodnotenie žalobcom ako umožňujúce záver o realizácii stavebných prác deklarovanými dodávateľmi, obchodnými spoločnosťami MC GOLD, spol. s r.o. a S.E.A.-MBM, spol. s r.o. vychádza z roviny špekulácií a z nekritického podriadenia hodnotenia dôkazov žalovanému výsledku. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že uvedené spoločnosti stavebné práce reálne nevykonali, ako to bez pochybností z vykonaného dokazovania vyplynulo, a preto za nepreukázaný možno považovať iba akýkoľvek z pohľadu logiky a ekonomiky obchodných vzťahov akceptovateľný dôvod, pre ktorý by tieto spoločnosti napriek ich reálnemu nevykonaniu diela bolo možné považovať za zhotoviteľov stavebného diela a ktorý by odôvodňoval ich zapojenie do reťazca: investor, obchodná spoločnosť D.CH. s.r.o. ako záujemca o dodanie stavebných prác (zanikol ku dňu 07.10.2015 na základe dobrovoľného výmazu z obchodného registra) - žalobca ako zhotoviteľ diela na základe zmluvy o vykonaní stavebných prác zo dňa 28.03.2013, ktorý nie je schopný vlastnými prostriedkami práce vykonať - obchodné spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. a S.E.A.-MBM, spol. s r.o., ako zhotovitelia na základe zmlúv o dielo zo dňa 28.03.2013 uzavretými so žalobcom, ktorí objektívne nie sú schopní práce vykonať nakoľko nemajú žiadneho zamestnanca (od r. 2013 a v r. 2014 ovládané jedinými spoločníkmi a konateľmi so sídlom v Bulharsku) - realizátori diela, ktorých investor, žalobca ani deklarovaní zhotovitelia diela nie sú schopní identifikovať. Z hľadiska možnosti identifikovať konečných realizátorov diela neobstojí ani námietka žalobcu vyplývajúca z jeho stavísk, že nemal možnosť ovplyvniť konanie iného účastníka a nenesie zodpovednosť za svojich dodávateľov. Odhliadnuc už od vhodnosti žalobcom tvrdeného výberu zhotoviteľov vzhľadom na absenciu akýchkoľvek ich zamestnancov, ako aj skutočnosť, že konateľ jedného z nich podpísanie zmluvy o dielo a akýkoľvek kontakt so žalobcom poprel, a konateľ druhého bol v rozhodnom čase hlásený ako bezdomovec s pobytom v obci T., je potrebné konštatovať, že žalobca ako subjekt zodpovedný za plnenie, ku ktorému sa investorovi zaviazal, právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávaných procesov svojich tvrdených dodávateľov vzhľadom na charakter zmluvnej činnosti mal - mohol kontrolu a potrebné zistenia vykonať jednoduchou návštevou stavby (ako aj vyžadovaním zmluvne dohodnutého stavebného denníka), ktorá by s prihliadnutím na objem finančných prostriedkov, ktoré zákazka predstavuje, ako aj záujem na uplatnení odpočtu DPH, bola predpokladateľná a logická, a ktorú žalobca na ujmu svojim nárokom nevykonal, resp. ani pri návšteve stavby si údaje potrebné k ozrejmeniu subdodávateľského reťazca za účelom uplatnenia nároku na odpočet DPH nezabezpečil. Za takejto skutkovej a právnej situácie správca dane správne nepovažoval za naplnené zákonné podmienky uznania odpočítania dane a žalovaný, s argumentáciou ktorého sa súd stotožnil, správne rozhodnutie správcu dane potvrdil. Nakoľko žalovaný podľa zistenia súdu pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvažovania a nedopustil sa pochybní, ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť jeho rozhodnutia, súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. (ustanovenie § 250k ods. 1 upravuje náhradu trov konania iba pre prípady plného alebo čiastočného úspechu žalobcu v konaní) s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešný žalovaný sa práva na ich náhradu voči žalobcovi vzdal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.