Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/6/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200043 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200043.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcov: 1/ D. G., nar.XX.XX.XXXX a 2/ P. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Ul.H. E. č.X, XXX XX Q., obaja právne zastúpení: JUDr. Katarína Bajová, advokátka, so sídlom Hlavná č.25, 917 00 Trnava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, Odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárová 8, 917 02 Trnava, za účasti: 1/ JUDr. I. G., nar. XX.XX.XXXX a 2/ Q. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom K. D. J. XX, XXX XX Q., 3/ JUDr. S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ulica D. U. XXX, XXX XX Q., 4/ Ing. Q. J. st., nar. XX.XX.XXXX a 5/ L. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Ulica D. U. XXX, XXX XX Q., 6/ Ing. Q. J. ml., nar. XX.XX.XXXX a 7/ Bc. E. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom U. XXX/XX, XXX XX C. P., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo OU- TT-OVBP2-2014/026830/Ve zo dňa 11.12.2014, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č.OU-TT-OVBP2-2014/026830/Ve zo dňa 11.12.2014 a rozhodnutie Mesta Trnava č. OsaŽP/6195-62575/2014/Jč zo dňa 28.8.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 607,62 Eur spočívajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 537,62 Eur k rukám právnej zástupkyne žalobcov JUDr. Kataríne Bajovej, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zúčastneným osobám 1/ až 7/ súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 26.01.2015, osobne doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.01.2015, sa žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.OU- TT-OVBP2-2014/026830/Ve zo dňa 11.12.2014, potvrdzujúceho prvostupňové rozhodnutie Mesta Trnava č. OSaŽP/6195-62575/2014/Jč zo dňa 28.08.2014, ktorým tento prvostupňový orgán postupom podľa § 108 ods. 2 písm. a) a § 114 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), vo verejnom záujme natrvalo zriadil vecné bremeno v prospech navrhovateľov - JUDr. I. G. a Q. G., obaja bytom Ulica D. J. XX, XXX XX Q., JUDr. S. T., bytom Ulica D. U. XXX, XXX XX Q., Ing. Q. J. st. a L. J., obaja bytom Ulica D. U. XXX, XXX XX Q., Ing. Q. J. ml. a Bc. E. J., obaja bytom U. XXX/XX, XXX XX C. P. a každodobého vlastníka pozemkov v obci Q., kat. územie Q., parc. č. 4021/36 zapísanom na LV č. XXXX, parc. č. 4021/167 zapísanom na LV č. XXXX, parc. č. 4021/530 zapísanom na LV č. XXXXX, parc. č. 4021/532 zapísanom na LV č. XXXXX, za účelom priznania práva uloženia inžinierskej siete „Verejného vodovodu - vetva V2-2“ v rozsahu a za náhradu podľa geometrického plánu č. 184/2013 zo dňa 06.12.2012 a znaleckého posudku č. 196/2013 zo dňa 19.12.2013. Vecné bremeno sa v zmysle uvedeného rozhodnutia vzťahuje na pozemok parc. č. 4021/87, kat. úz. Q., druh pozemku orná pôda o výmere 315 m2 (podľa LV č. XXXX), ktorého spoluvlastníkmi v podiele 1/1 sú / D. G., nar. XX.XX.XXXX a 2/ P. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Ul. H. E. č. X, XXX XX Q. - časť z pozemku v dĺžke 40 m, čomu zodpovedá plocha 18 m podľa geometrického plánu č. 184/2013. Žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v žalobe namietali nezákonnosť oboch rozhodnutí, ktorá spočíva v tom, že vyvlastnenie do vecného bremena s poukazom na verejný záujem nie je možné v prospech súkromných osôb stavebníkov rodinných domov, ktoré osoby nie sú na podanie návrhu na vyvlastnenie aktívne legitimované, pretože nemôžu prevádzkovať verejný vodovod. Na verejný vodovod sa môžu iba pripojiť domovými prípojkami. Prvostupňový a ani druhostupňový správny orgán neskúmali náležite podmienku aktívnej legitimácie žalobcov na podanie návrhu na vyvlastnenie. V tejto súvislosti poukázali žalobcovia na rozsudok NS SR sp.zn.3Sžp/20/2013 zo dňa 03.12.2013, kde je uvedený právny názor na aktívnu legitimáciu žalobcov v rámci vyvlastňovacieho konania, kde je poskytnutý aj výklad k ust. § 112 ods. 2 Stavebného zákona. Podľa uvedeného rozsudku navrhovateľ musí byť aktívne vecne legitimovanou osobou vo vzťahu k účelu vyvlastnenia. To znamená, že súčasne musí byť osobou, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel na ktorý sa vyvlastňuje. Stavebný zákon neupravuje možnosť vyvlastňovacím rozhodnutím upraviť prechod vlastníctva, v danom prípade ani prechod práva vecného bremena na inú osobu ako navrhovateľa. Vyvlastňuje sa preto, aby vec alebo právo k tejto veci nadobudol priamo navrhovateľ vo verejnom záujme a využíval ju v súlade s kogentným účelom vyvlastnenia. Žalobcovia uviedli, že námietku nedostatku aktívnej legitimácie vzniesli aj v priebehu vyvlastňovacieho konania t. j. ešte pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu. Ďalej žalobcovia poukázali, že v danom prípade sa má zriadiť vecné bremeno v prospech fyzických osôb, pričom tieto osoby nemôžu nikdy splniť podmienku podľa § 3 ods. 2 zák.č.442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zák.č.276/2001 Z.z. o regulácii sieťových odvetví, podľa ktorého vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií môže byť z dôvodu verejného záujmu iba právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky. Žalobcovia ako fyzické osoby nie sú oprávnení na prevádzkovanie verejného vodovodu, keďže podľa zistení ani jednému z nich nebolo udelené živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií. Odkaz správneho orgánu v napádanom rozhodnutí, že vlastníctvo navrhovaného verejného vodovodu bude zakotvené až v podmienkach stavebného povolenia a v kolaudačnom povolení je v rozpore so záväzným stanoviskom vysloveným NS SR v rozsudku sp.zn.3Sžp/20/2013. Ďalej žalobcova namietali, že verejný záujem, ktorý je podmienkou na uskutočnenie vyvlastnenia nie je totožný so záujmom určitých skupín občanov. Zákonnými podmienkami vyvlastnenia alebo obmedzenie vlastníckeho práva je splnenie štyroch podmienok. Vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme, na základe zákona za náhradu a účel vyvlastnenia nemožno dosiahnuť inak. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že žalovaný resp. prvostupňový správny orgán neskúmal riadne podmienky a účel vyvlastnenia. Z písomného vyjadrenia žalovaného podaného dňa 13.4.2015 vyplýva, že žalobcovia ako navrhovatelia podali žiadosť na vyvlastnenie a obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena za účelom priznania práva uloženia inžinierskej siete verejného vodovodu, ako podklad pre rozhodnutie doložili právoplatné územné rozhodnutie mesta Trnava č.OSaŽP/32372-6236/2011/Ča zo dňa 9.2.2011. Uvedeným rozhodnutím stavebný úrad mesto Trnava v zmysle ust. § 39, § 39a Stavebného zákona a ust. § 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č.453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, umiestnil líniovú stavbu „verejná kanalizácia a verejný vodovod s prípojkami“ na pozemkoch parc.č.registra C 4021/62, 4021/73, 4021/61, 4021/87, 4021/165, 4021/531, 4021/313, 4021/267, (1500/3-parcela registra E) v k.úz. Q. č.XXXXXX, miesto stavby IBV H. H. - P. - I.etapa pre navrhovateľov JUDr. I. G. s manž. Q. G., JUDr. T., Ing. Q. J. s manželkou L. J. a Ing. Q. J. ml. s manželkou Bc.E. J.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.3.2011. Územné rozhodnutie bolo v konaní mimo odvolania preskúmané Krajským stavebným úradom Trnava a potvrdené listom č.2011/00577/Do zo dňa 10.10.2011 z dôvodu, že odvolací orgán nezistil dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu. Žiadosť o obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena sa týka časti umiestnenia stavby a to verejného vodovodu - vetvy V2-2, v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č.184/2013. Ako účel vyvlastnenia žalobcovia uviedli ust. § 108 ods.2 písm. a) Stavebného zákona t.j. verejnoprospešná stavba podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Podľa názoru žalovaného existencia verejného záujmu je daná samotným územným plánom mesta Trnava, podľa ktorého stavba verejného vodovodu je verejnoprospešnou stavbou na úseku vodného hospodárstva a ide o rozšírenie siete verejného vodovodu, jeho vetiev, ktoré na seba funkčne nadväzujú a zabezpečujú hromadné zásobovanie obyvateľov pitnou vodou spôsobom určeným v územnom pláne. Schválený územný plán je záväzný a je povinnosťou mesta Trnava zabezpečiť jeho vymožiteľnosť i prostredníctvom vyvlastnenia, obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vyvlastňovaciemu konaniu resp. obmedzeniu vlastníckeho práva predchádzalo ponukové konanie a pokus o dohodu medzi navrhovateľmi vyvlastnenia a žalobcami, ktorý bol však neúspešný. Až po bezvýslednom pokuse o dohodu musel stavebný úrad pristúpiť k vyvlastneniu podľa § 108 ods. 2 a § 114 Stavebného zákona. Uznesením č.k.14S/6/2015-47 zo dňa 01.06.2015 súd pribral do konania 1/ JUDr. I. G., nar. XX.XX.XXXX a 2/ Q. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Ulica D. J. XX, XXX XX Q., 3/ JUDr. S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ulica D. U. XXX, XXX XX Q., 4/ Ing. Q. J. st., nar. XX.XX.XXXX a 5/ L. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Ulica D. U. XXX, XXX XX Q., 6/ Ing. Q. J. ml., nar. XX.XX.XXXX a 7/ Bc. E. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom U. XXX/XX, XXX XX C. P.. V predmetnej veci podal písomné vyjadrenie k žalobe aj Ing. Q. J. s manželkou L. J. dňa 17.7.2015, v ktorom uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutiami stavebných úradov o obmedzení vlastníckeho práva zriadením vecného bremena k parc.č.4021/87 strpieť uloženie inžinierskej siete verejného vodovodu, vetva V2-2, v dĺžke 40 m a ploche záberu 18m2. Poukázal, že verejný záujem bol v danom prípade preukázaný schválením územného plánu, ktorý je záväzný i pre mesto Trnava, ktoré je povinné zabezpečiť jeho vymožiteľnosť i prostredníctvom vyvlastňovania. Ďalej uviedol, že iná možnosť napojenia verejného vodovodu vetva V2-2 neexistuje, len na verejný vodovod vetva V3, na ul. E., kde miesto napojenia určil TAVOS, a.s.. Definovanie navrhovaného objektu ako verejné siete potvrdil Obvodný úrad životného prostredia Trnava, keď určil že objekty kanalizácia stoka D10-1 a vodovod vetva V2-2 sú v zmysle § 52 vodného zákona vodnými stavbami. Obvodný úrad v Trnave má kompetenciu určiť, že aj pripojenie dvoch odberateľov môže byť realizované verejným vodovodom alebo kanalizáciou podľa zákona č.442/2002 Z.z.. K aktívnej legitimácii navrhovateľov vyvlastňovacieho konania uviedol, že osobitný zákon č.442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách neobsahuje ustanovenie na ktoré sa odvolávajú žalobcovia, keď citujú stanovisko NS SR, v ktorom boli skúmané podmienky vyvlastnenia cestným zákonom § 2, § 3d, § 4b a § 17. Navrhovateľom vyvlastnenia v tomto prípade môže byť výlučne obec. Zákon č.442/2002 Z.z. však umožňuje, aby bola navrhovateľom aj fyzická osoba. Z tohto dôvodu je námietka týkajúca sa aktívnej legitimácie irelevantná. Celá vybudovaná vodovodná kanalizačná sieť v lokalite P. - H. pole je postupne po kolaudácii odovzdaná spoločnosti TAVOS a.s., ktorá z vyššie uvedeného zákona podľa § 20 ods. 1 písm. a) ako prevádzkovateľ je oprávnená v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie pozemky. Z prvostupňového rozhodnutia vydaného mestom Trnava č. OSaŽP/6195-62575/2014/Jč zo dňa 28.08.2014 vyplýva, že mesto Trnava rozhodlo o obmedzení vlastníckeho práva žalobcov, keď podľa § 108 ods. 2 písm. a) a § 114 stavebného zákona v znení neskorších predpisov, vo verejnom záujme natrvalo zriadilo vecné bremeno v prospech JUDr. I. G. s manželkou Q. G., JUDr. S. T., Ing. Q. J. st. s manželkou L. J. a Ing. Q. J. ml. s manželkou Bc. E. J. a každodobého vlastníka pozemkov v obci Q., k.ú. Q., parc.č.4021/36 zapísaná na LV č.XXXX, parc.č.4021/167 zapísaná na LV č.XXXX, parc.č.4021/530 zapísaná na LV XXXXX, parc.č.4021/532 zapísaná na LV XXXXX za účelom priznania práva uloženia inžinierskej siete verejného vodovodu vetva V2-2 v rozsahu a za náhradu podľa geometrického plánu č.184/2013, vyhotoveného spoločnosťou Geomes s.r.o., Súchovská cesta 12, Trnava dňa 6.12.2012 a znaleckého posudku č.196/2013 zo dňa 19.12.2013 vypracovaného Ing. Antonom Fúzakom - znalcom v odbore stavebníctva, v odvetví odhadu hodnoty nehnuteľností a hodnoty stavebných prác nasledovne - parc.č.4021/87, k. ú. Q., druh pozemku orná pôda o výmere 315 m2 podľa LV č.XXXX, ktorého spoluvlastníkmi v podiele 1/1 sú D. G. a manželka P. G. rod. S., časť pozemku v dĺžke 40 m čomu zodpovedá plocha 18 m2 podľa geometrického plánu č. 184/2013. Jednorazová náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva sa poskytla v peniazoch a bola určená na sumu 315,- Eur. Vecné bremeno sa zriadilo za účelom priznania práva uloženia inžinierskej siete verejného vodovodu vetva V2-2 na neobmedzenú dobu trvania. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 24.9.2014 odvolanie, v ktorom namietali rovnaké právne skutočnosti ako v samotnej žalobe. Žalovaný Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky Trnava ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č.OU-TT-OVBP2-2014/026830/Ve zo dňa 11.12.2014 zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že v danom prípade bola existencia verejného záujmu na obmedzení vlastníckeho práva k pozemkom pre účel vybudovania verejnej kanalizácie daný schváleným územným plánom mesta, podľa ktorého stavba verejnej kanalizácie je verejnoprospešnou stavbou na úseku vodného hospodárstva a ide o rozšírenie verejných kanalizačných sietí, ktoré na seba funkčne nadväzujú a zabezpečujú hromadné odvádzanie odpadových vôd spôsobom určeným v územnom pláne. Samotnému vyvlastňovaciemu konaniu predchádzalo ponukové konanie a pokus o dohodu medzi navrhovateľmi vyvlastňovacieho konania a žalobcami, ku ktorej však vinou žalobcov nedošlo. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol aj znalecký posudok vypracovaný znalcom v odbore stavebníctva Ing. Antonom Fúzakom, keďže jednou z podmienok vyvlastňovacieho konania je aj, že toto musí byť uskutočnené za náhradu. Znalec určil všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena na 315,-Eur. K obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcov došlo z dôvodu, že navrhovatelia vyvlastňovacieho konania potrebujú vstúpiť na pozemok vo vlastníctve žalobcov za účelom uloženia vodovodnej siete a preto stavebný úrad zriadil natrvalo vecné bremeno v prospech navrhovateľov vyvlastňovacieho konania na ťarchu žalobcov. Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 13.05.2016 v zmysle § 244 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že obe rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto krajský súd tieto rozhodnutia zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní konanom dňa 13.5.2016 poukázala na rozhodnutie NS SR č.3Sžp 20/2013, ktorý sa týkal aj pozemkov žalobcov, kde NS SR zaujal záväzné stanovisko k aktívnej legitimácii navrhovateľov vyvlastnenia. Poukázala na opakované pochybenie žalovaného, keď došlo k vyvlastneniu v prospech súkromných osôb. V súlade so spomínaným stanoviskom NS SR zdôraznila, že vlastnícke právo nie je prenosné z vlastníka stavby na navrhovateľa vyvlastnenia. V danom príp. bolo zriadené vecné bremeno trvalým vyvlastnením v prospech súkromných osôb, čo je v rozpore s verejným záujmom. Prechod práva vlastníctva k stavbe z fyzických osôb na právnickú neznamená prevod vecného bremena, pretože v LV budú naďalej zapísaní ako oprávnení z vecného bremena fyzické osoby. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že Okresný úrad dal stanovisko a naďalej zotrváva na všetkých argumentoch uvedených v stanovisku zo dňa 13.4.2015. Zúčastnená osoba JUDr. S. T. na pojednávaní uviedla k otázke aktívnej legitimácie, že v rozsudku na ktorý poukázala právna zástupkyňa žalobcov je zdôvodnená aktívna legitimácia resp. jej nedostatok cestným zákonom, avšak riešenie vodovodov, prípojok a kanalizácie rieši zákon o verejných vodovodoch a verejnej kanalizácie. Tento zákon nijakým spôsobom neobmedzuje oprávnenie súkromných osôb podať návrh na žiadaný účel a preto podľa jej názoru aktívna legitimácia na podanie návrhu na zriadenie vecného bremena zo strany stavebníkov je daná. Ďalej uviedla, že čo sa týka prechodu vlastníckeho práva, tak v tomto smere je otázka vyriešená tým, že podmienkou pre kolaudačné rozhodnutie bude prechod vlastníctva z vlastníka kanalizácie na právnickú osobu. Poukázala na názor vyslovený NS SR, že podkladom vyvlastnenia je územný plán a že trasovanie verejného vodovodu v danom konaní je v súlade s týmto územným plánom. Stavba je umiestnená pod cestnou stavbou AMOK vo vlastníctve žalobcov, v tomto smere obyvatelia okolitých pozemkov spísali petíciu adresovanú mestu Trnava so žiadosťou na nové trasovanie cesty. Mesto Trnava nevyhovelo žiadosti, nepovolilo nové trasovanie, ale uložilo naďalej pokračovať vo vyvlastňovaní. Účastník konania Ing. Q. J. st. na pojednávaní uviedol, že v prvom rade chce zdôrazniť to, že ide o vecné bremeno spočívajúce strpieť, uložiť inžinierske siete. Zdôraznil, že pred kolaudáciou musí prísť k prevodu vlastníctva fyzickej osoby na právnickú osobu a následne prevádzkovateľovi vodovodnej siete zo zákona vzniká právo vstupovať za účelom prípadného odstránenia porúch a pod.. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 108 ods. 2 písm. a) stavebného zákona Predmet a účely vyvlastnenia (1) Pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť 10a) rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť"). (2) Vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre a) verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie Podľa § 114 stavebného zákona (1) Na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania vydá stavebný úrad rozhodnutie o vyvlastnení. (2) Rozhodnutie o vyvlastnení okrem náležitostí ustanovených osobitným predpisom 1c) určuje najmä a) predmet, rozsah a účel vyvlastnenia, b) náhradu za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady, c) lehotu, do ktorej sa musí začať s užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnili, d) podmienky na podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení. (3) Odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o vyvlastnení nemožno vylúčiť. Krajský súd pri vysporiadávaní sa s námietkami žalobcov sa stotožnil s právnym názorom vysloveným právnou zástupkyňou žalobcov na pojednávaní dňa 13.5.2016, v danom prípade je rozhodujúcou námietkou pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia námietka verejného záujmu na vyvlastnení resp. na obmedzení vlastníckych práv a námietka aktívnej legitimácie navrhovateľov ako fyzických osôb na podanie žiadosti o vyvlastnenie resp. obmedzenie vlastníckych práv iných osôb. V prvom rade krajský súd zdôrazňuje, že vyvlastnenie predstavuje výnimočný inštitút, ktorého podstatou je povinnosť vlastníka strpieť určité opatrenia vrátane zániku vlastníckeho práva. Vzhľadom na túto skutočnosť je úplne na mieste, že takéto zásahy sú regulované predpismi najvyššej právnej sily. Podľa čl.20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Vyvlastnenie predstavuje najzávažnejší zásah do vlastníckeho práva. Preto ako krajné opatrenie podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno vyvlastniť, ak účel nemožno dosiahnuť inak a to na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Možnosti vyvlastnenia sú všeobecne limitované ust. čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd - v zmysle ktorého je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné vo verejnom záujme a to na základe zákona a za náhradu a ust. § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka v podstate zhodne ako Listina a uvedený zákon stanovujú, že vyvlastnenie je možné vo verejnom záujme a za náhradu. Najrozšírenejšia úprava vyvlastnenia veci a obmedzenie vlastníckeho práva je zakotvená v zákone č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona Predmet a účely vyvlastnenia (1) Pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť 10a) rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť"). Pri posudzovaní konfliktu verejného záujmu so súkromným záujmom poukázal v minulosti Ústavný súd SR na ustálený právny názor, podľa ktorého rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého zákonného práva a slobody. Tento právny názor sa podľa ÚS SR dotýka všetkých základných práv a slobôd v prvej hlave Ústavy ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy t. j. aj základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Pokiaľ ide o všeobecné argumenty ÚS treba predovšetkým konštatovať, že vzhľadom na význam ochrany pozemkového vlastníctva v právnom štáte, berúc do úvahy koncepciu oddeleného vlastníctva pozemkov a stavieb, nemožno ústavno-právne akceptovať výstavbu trvalej stavby bez hmotnoprávneho titulu k pozemku ktorý musí byť preukázaný pred začatím výstavby, výnimkou môžu byť len mimoriadne situácie súvisiace so zabezpečením bezpečnosti štátu. Ústava však dovoľuje vyvlastniť len na základe zákona, nie zákonom v nevyhnutnej miere ( rozsahu) a vo verejnom záujme, ktorý musí byť preukázaný osobitne v každom jednotlivom vyvlastňovacom konaní s procesnou ochranou. Finančná náhrada po formálnom vyvlastnení nemôže ospravedlniť právne neohľaduplnú okupáciu ( v zmysle terminológie ktorú používa ESĽP) pozemkov, ktorá trvala od vydania stavebného povolenia až do vyvlastnenia. V ďalšom Ústavný súd konštatuje, že verejný záujem nemožno chápať ani aritmeticky ( je to v záujme väčšieho počtu osôb), ani automaticky, teda napr. že každá diaľnica, verejná komunikácia a aj verejná kanalizácia je automaticky vo verejnom záujme. Ako vyjadril vo svojom rozhodnutí Český ústavný súd (1US 198/95, PL US 24/04) verejný záujem nie je vždy totožný so záujmom kolektívnym ( uspokojovanie kolektívnych záujmov určitých skupín môže byť dokonca v rozpore so všeobecnými záujmami spoločnosti). Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne prospešný a je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke, napr. vyvlastnení a nie je možné ho vopred a priori stanoviť. Z toho dôvodu spadá jeho zisťovanie do právomoci moci výkonnej a nie zákonodarnej. V stavebnom konaní sa žiadny verejný záujem na stavbe nepreukazuje - podmienkou pre riadne získavanie stavebného povolenia je existencia právneho titulu k stavebnému pozemku. Stavebník si musí najprv zabezpečiť právny titul k pozemku a až potom môže žiadať o vydanie stavebného povolenia. Ak takéhoto titulu niet, stavebnému konaniu musí predchádzať vyvlastňovacie konanie, ktorého podmienkou je však už ako bolo vyššie uvedené preukázanie verejného záujmu v zmysle záverov ÚS SR už voči konkrétnemu pozemku a jeho vlastníkovi. Odvolávajúc sa na judikatúru ESĽP Ústavný súd uvádza, že každý zásah do práva na pokojné užívanie majetku musí byť sprevádzaný procedurálnymi garanciami umožňujúcim jednotlivcom rozumnú možnosť predložiť ich vec pred orgán verejnej moci pre účely efektívneho domáhania sa preskúmania zásahu. Pri preskúmavaní napadnutých ustanovení nemožno v danom prípade prehliadnuť ani ústavnoprávnu požiadavku určitosti, prístupnosti, presnosti a predvídateľnosti tých právnych noriem, prostredníctvom ktorých sa má zasiahnuť do vlastníckych práv. V prvom rade treba odlíšiť dva právne predpisy súkromného práva od práva verejného. Obmedzenia vlastníckeho práva sa nachádzajú v oboch druhoch práva, pričom v súkromnom práve je hlavným predstaviteľom zákonných obmedzení Občiansky zákonník, ktorý pozná predkupné právo spoluvlastníka podľa § 140 ods. 1, iné obmedzenia zo zákona však nepozná, hoci s nimi počíta. V § 151o totiž predpokladá zriadenie vecného bremena, zákonom v § 151b zase záložného práva. Tieto ustanovenia sa nachádzajú v Občianskom zákonníku z dôvodu, že Občiansky zákonník nadobudol účinnosť ešte pred prijatím Ústavy SR. Vo verejnom záujme sa stretávame s mnohými zákonnými obmedzeniami vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Pri akceptovaní záverov uvedených nálezov treba konštatovať, že zákonodarný orgán vo viacerých prijatých zákonoch ignoroval ústavu pri riešení oprávnení štátu, ale aj oprávnení iných osôb, ktorým umožnil obmedziť vlastnícke práva priamo zákonom a pri konštrukcii zákonov neuvažoval primárne o obmedzeniach, až na základe konaní, ktoré by konkrétne obmedzenia v zmysle zákona nariadili. Tým nielen dochádza k oprávneniam cudzích osôb, ale často absentuje aj zisťovanie podmienok verejného záujmu a nevyhnutnosti samotného obmedzenia, príp. posúdenia rozsahu primeranosti takéhoto obmedzenia. V konkrétnom prípade je zrejmé, že pribratí účastníci požiadali príslušný správny orgán o vydanie rozhodnutia ktorým by došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcov zriadením vecného bremena na pozemku vo vlastníctve žalobcov, ktoré spočívalo v práve pribratých osôb ako aj ďalších neidentifikovateľných osôb uloženia inžinierskych sietí verejného vodovodu vo verejnom záujme. Verejný záujem je podľa názoru žalovaného ako aj pribratých osôb daný územným plánom mesta Trnava ako aj skutočnosťou, že ide o zriadenie vodovodnej siete v oblasti P. - H. H.. Krajský súd nie je presvedčený, že argumenty žalovaného a pribratých osôb sú argumentami odôvodňujúci verejný záujem z dôvodu, že v danom prípade ide o zriadenie vodovodnej siete pre 4 vlastníkov pozemkov bez preukázania potreby verejnosti viesť túto vodovodnú sieť cez pozemok žalobcov. Skutočnosť ktorú uvádzajú pribratí účastníci, že ide o zriadenie vodovodnej siete pre viac ako 90 rodinných domov (a toto tvrdenie prijal v rozhodnutí aj žalovaný) nie je dôkazom toho, že ich vodovodnú sieť je potrebné zriadiť práve cez pozemok žalobcov resp. že existuje predpoklad, že v budúcnosti budú cez pozemok žalobcov zriaďované ďalšie prípojky. V danom prípade chýba základná podmienka pre splnenie vyvlastňovacieho konania, ktorou je preukázanie verejného záujmu. Napriek tomu, že verejný záujem je v stavebnom zákone definovaný veľmi stručne, v právnej teórii sa ustálilo, že verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecný či verejnoprospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní a to okruhom či spoločenstvom osôb ako tzv. verejnosť. Pokiaľ ide o námietku aktívnej legitimácie, krajský súd sa stotožňuje s tvrdeniami právneho zástupcu žalobcov, že v danom príp. absentuje právo týchto osôb na podanie návrhu na vyvlastnenie. Z rozsudku NS SR 3Sžp 20/2013 vyplýva, že navrhovateľ musí byť aktívne legitimovaným subjektom pre účel vyvlastnenia. Nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov v procese vyvlastnenia nie je možné odstrániť zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy medzi žalobcami ako navrhovateľmi vyvlastnenia a inou právnickou osobou z dôvodu, že tieto prevodové zmluvy sú už uzatvárané mimo procesu vyvlastnenia a zabezpečovania ich vymožiteľnosti a dohľad nad ich naplnením už nie je v právomoci stavebného úradu, ktorý vyvlastnenie uskutočňuje. Žalovaný ako aj pribraté osoby argumentujú tým, že aktívna legitimácia vyplýva pre navrhovateľov vyvlastňovacieho konania z ust. § 112 ods. 2 Stavebného zákona, podľa ktorého navrhovateľmi vyvlastňovacieho konania môže byť orgán štátnej správy, právnická alebo fyzická osoba ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel na ktorý sa vyvlastňuje. Výklad tohto ustanovenia je v zjavnom rozpore s vyššie uvedeným rozhodnutím NS SR ako aj v rozpore so zákonom o verejných vodovodoch, keďže navrhovatelia vyvlastňovacieho konania nemôžu byť vlastníkmi verejného vodovodu, teda je nemožné, aby títo využili predmet vyvlastnenia na účel na ktorý sa vyvlastňuje. Znamená to, že ak došlo k žalobe o preskúmanie rozhodnutia ktorým bolo priznané právo uloženia inžinierskej siete - verejného vodovodu navrhovateľom vyvlastňovacieho konania - pribratým účastníkom, potom môžu toto právo realizovať iba tieto osoby a aby mohli navrhovatelia vlastníckeho konania realizovať toto právo, museli by byť stavebníkmi verejného vodovodu. Ak by navrhovatelia ako stavebníci počas realizácie stavby nevlastnili stavbu, ale vlastnili by ju na základe zmluvného dojednania, tak by nastal stav, že stavbu by realizovala resp. vlastnila právnická osoba, ktorá však nemá žiadne právo uloženia inžinierskej siete na pozemku žalobcov, pretože v zmysle napadnutého rozhodnutia majú toto právo len navrhovatelia vyvlastňovacieho konania. Podľa krajského súdu výklad ustanovenia § 112 ods. 2 Stavebného zákona zo strany žalovaného a pribratých osôb je v rozpore s právnym názorom vysloveným v rozsudku NS SR č.3Sžp 20/2013. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne úspešným žalobcom 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 607,62 Eur spočívajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,-Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 537,62 za nasledovné právne úkony: prevzatie zastupovania - 139,83 Eur, vypracovanie žaloby -139,83, účasť na pojednávaní 13.5.2016 -143,-Eur, plus 2x režijný paušál 8,39 Eur a 1x režijný paušál 8,58 Eur, plus 20% DPH. Trovy je povinný žalovaný zaplatiť k rukám právnej zástupkyne žalobcov JUDr. Kataríne Bajovej, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd nepriznal náhradu trov konania účastníkom 1/ - 7/, pretože v zmysle ust. 250k ods. 1 O.s.p. a ustálenej judikatúry NS SR nemožno priznať zúčastnenej osobe náhradu trov konania, pretože táto prináleží len žalobcovi, pokiaľ bol procesne úspešný v konaní. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.