Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/11/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200065 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200065.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobkyne: Z. S., nar.XX.XX.XXXX, bytom M. č.XXX, XXX XX M., právne zast.: JUDr. Andrea Hauptvogelová Hudcovičová, advokátka, so sídlom A. Hlinku 58/81, 921 01 Piešťany, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutí žalovanej číslo: 55866-2/2014-BA zo dňa 28.11.2014, číslo: 55865-2/2014-BA zo dňa 28.11.2014 a číslo: 55868-2/2014-BA zo dňa 28.11.2014 takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava číslo: 55866-2/2014- BA zo dňa 28.11.2014, číslo: 55865-2/2014-BA zo dňa 28.11.2014 a číslo: 55868-2/2014-BA zo dňa 28.11.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c, d, e, O.s.p. a vec jej vracia na ďalšie konanie. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 560,59 Eur k rukám právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Andrey Hauptvogelovej Hudcovičovej, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 03.02.2015 sa žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej číslo: 55866-2/2014-BA zo dňa 28.11.2014, ktorým žalovaná ako druhostupňový správny orgán zamietla odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č.45173-56/2014-KEM zo dňa 24.9.2014, ktorým tento prvostupňový správny orgán nepriznal žalobkyni nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnia v dôsledku pracovného úrazu, ktorý žalobkyňa utrpela dňa 28.10.2010. Žalobou doručenou súdu dňa 03.02.2015 sa žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej číslo: 55865-2/2014-BA zo dňa 28.11.2014, ktorým žalovaná ako druhostupňový správny orgán zamietla odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č.45173-57/2014-KEM zo dňa 24.9.2014, ktorým tento prvostupňový správny orgán nepriznal žalobkyni nárok na jednorazové vyrovnanie v dôsledku pracovného úrazu, ktorý žalobkyňa utrpela dňa 28.10.2010. Žalobou doručenou súdu dňa 03.02.2015 sa žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej číslo: 55868-2/2014-BA zo dňa 28.11.2014, ktorým žalovaná ako druhostupňový správny orgán zamietla odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č.45173-55/2014-KEM zo dňa 24.9.2014, ktorým tento prvostupňový správny orgán nepriznal žalobkyni nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu, ktorý žalobkyňa utrpela dňa 28.10.2010. Nakoľko vo všetkých veciach sa jednalo o rovnakých účastníkov, pričom vo všetkých troch veciach bola podaná obsahovo rovnaká žaloba a žalovaná podala rovnaké vyjadrenia, krajský súd na pojednávaní konanom dňa 13.5.2016 postupom podľa § 112 ods. 1 O.s.p. spojil veci do jedného konania s tým, že vec bude prejednávaná pod spoločnou sp.zn.14S/11/2015. Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v žalobe namietala, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice po zrušení jej prvého rozhodnutia a vrátení veci na nové prejednanie, rozhodla vo veci len na základe dokladov ktoré jej predložil zamestnávateľ, ktorý zmenil mieru zavinenia zamestnanca z 0% na 100% a z pracovnej náplne, ktorú zamestnávateľ dodatočne doložil a k jej obsahu sa žalobkyňa nemohla vyjadriť. Tieto dôkazy neboli žalobkyni predložené zo strany správneho orgánu, žalobkyňa sa s nimi neoboznámila a nemohla zaujať stanovisko. Žalobkyňa poukázala, že dňa 29.10.2010 boli správnemu orgánu predložené dva významné dôkazy, ktoré potvrdzovali vznik pracovného úrazu poškodenej a že poškodená nenesie na pracovnom úraze žiadnu vinu. Týmito dôkazmi bola Zápisnica o registrovanom úraze, ktorú spisoval a podpisoval zamestnávateľ a potvrdzoval ju aj tiež zástupca zamestnancov, ako aj bezpečnostný technik a Oznámenie o poistnej udalosti, ktoré spisoval a vyhotovoval ATC bezpečnostný technik. Z uvedených dokladov jednoznačne vyplýva, že miera zavinenia zamestnankyne na pracovnom úraze bola 0 %. V uvedenom čase, keď sa pracovný úraz vyšetroval, neexistovala žiadna pracovná náplň žalobkyne, z ktorej by vyplývalo, že táto nemala manipulovať s varnicami s čajom, nosením ktorých došlo ku vzniku pracovného úrazu. V tom čase existujúca Dohoda o pracovnej činnosti žalobkyne obsahovala pracovné postupy pri výkone upratovačiek a pokyny zamestnávateľa, ktoré prikazovali žalobkyni tieto činnosti vykonávať (nosenie varnice s čajom). Žalobkyňa ďalej namietala oprávnenosť a zákonnosť postupu zamestnávateľa, ktorý sa snaží zbaviť svojej objektívnej zodpovednosti za vzniknutý pracovný úraz, keď bez nastania akýchkoľvek nových skutočností jednostranne a svojvoľne zmenil mieru zavinenia žalobkyne na pracovnom úraze z 0% na 100%. Zamestnávateľ žalobkyne zmenil záznam o miere zavinenia vzniku pracovného úrazu, pričom nijakým spôsobom nevysvetlil, prečo predkladá pracovnú náplň zamestnanca až teraz, keď táto mala existovať už v čase vyšetrovania a nijakým spôsobom nedoložil vyjadrenie ATC technika k tejto otázke. V prípade, ak zamestnávateľ nesúhlasil s obsahom záznamu o pracovnom úraze, mal sa obrátiť na príslušný súd, čo samozrejme neurobil a z jeho strany došlo k vykonštruovaniu dôkazov, ktoré mali spochybniť skutočnosť, že žalobkyňa nenesie za vzniknutý pracovný úraz žiadnu zodpovednosť. Zamestnávateľ nevysvetlil, prečo Záznam o registrovanom pracovnom úraze mení takmer po 4 rokoch a to napriek tomu, že nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti a dôkazy. Žalobkyňa uviedla, že posudková lekárka žalovanej nemala právo v rámci kontroly bodového hodnotenia žiadať o storno celého lekárskeho posudku s odôvodnením, že sa poškodená liečila na kĺb pravej ruky už dávnejšie bez toho, že by v predmetnej veci vykonala znalecké dokazovanie a znalecký posudok by bol jednak dôkazom o existencii alebo neexistencii príčinnej súvislosti medzi poškodením zdravia a pracovným úrazom a tiež dôkazom o určení výšky náhrady škody. Storno lekárskeho posudku ako celku spôsobom a za okolností za ktorých bolo uskutočnené MUDr. V., na podnet posudkovej lekárky, nemožno považovať za zákonný a naďalej žalobkyňa trvá na záveroch a platnosti lekárskeho posudku zo dňa 24.10.2013. Okrem toho storno posudku vykonala osoba, ktorá nebola posudzujúcim lekárom žalobkyne a tento posudok nevyhotovovala, len overovala jeho správnosť. Pokiaľ ide o argumentáciu, že žalobkyňa sa už v minulosti liečila zo zranenia - trhliny na šľache ramena, žalobkyňa poukazuje, že jej zdravotný stav bol pred úrazom ustálený, trhlina na šľache bola zhojená, ruku mohla používať bez výrazného obmedzenia a žiadne také ťažkosti jej neznemožňovali vykonávať prácu upratovačky. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.3.2015 uviedla, že pobočka Sociálnej poisťovne v Košiciach v novom prejednaní veci vykonala ďalšie doplňujúce dokazovanie dopytom u zamestnávateľa žalobkyne a na Inšpektorát práce, pričom z vyjadrenia zamestnávateľa vyplynulo, že žalobkyňa porušila právne predpisy tým, že nad rámec svojich pracovných povinností vykonávala činnosť (dvíhanie kanvíc s čajom), čím si privodila poškodenie zdravia. Uvedená činnosť (dvíhanie kanvíc s čajom) jej nevyplývalo z dohody o pracovnej činnosti zo dňa 11.2.2010, ani z pracovnej náplne na pracovnú pozíciu upratovačky. Na výkon tejto činnosti nedostala žalobkyňa ani pokyn od nadriadeného. Zamestnávateľ ďalej preukázal, že žalobkyňa sa zúčastnila školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci dňa 6.5.2010, čo potvrdila svojim podpisom na prezenčnej listine. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, po vyhodnotení vykonaných existujúcich dôkazov dospela k záveru, že žalobkyňa svojim zavinením porušila právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci bola s nimi riadne a preukázateľne oboznámená a teda zamestnávateľ sa podľa § 196 ods. 1 Zákonníka práce celkom zbavil svojej zodpovednosti za vznik pracovného úrazu a v príčinnej súvislosti i za vznik škody - poškodenia zdravia žalobkyne. Žalovaná ako druhostupňový správny orgán sa v plnom rozsahu stotožnila s rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, pobočka Košice. Žalovaná ďalej poukázala na to, že v danom štádiu konania existuje spor medzi žalobkyňou ako zamestnancom a zamestnávateľom o otázke rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú pracovným úrazom. O tejto otázke je oprávnený rozhodovať iba všeobecný súd na základe podanej určovacej žaloby. Žalovaná sa nestotožňuje s námietkami žalobkyne, že jej rozhodnutie je nezákonné a nepreskúmateľné, pretože aj prvostupňový správny orgán ako aj žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia jednoznačne poukázali na to, že vyriešenie otázky rozsahu zodpovednosti za škodu je možné až po rozhodnutí všeobecného súdu o zodpovednosti zamestnávateľa žalobkyne za vzniknutý pracovný úraz. Žalovaná ďalej uviedla, že pokiaľ ide o storno lekárskej správy vykonanej MUDr. S. V., nie je oprávnená skúmať dôvod takéhoto konania aj vzhľadom k tomu, že jej posudkový lekár sa stotožnil s uvedeným medicínskym záverom. Z prvostupňových rozhodnutí vydaných Sociálnou poisťovňou, pobočka Košice vyplýva, že príslušná pobočka rozhodovala vo veci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, nároku na jednorazové vyrovnanie a nároku na náhradu za bolesť, ktoré mali vzniknúť z titulu vzniku pracovného úrazu u žalobkyne, ktorý utrpela dňa 28.10.2010, keď ako upratovačka vo Fakultnej nemocnici v Trnave dvíhala varné kanvice s čajom a pri tejto činnosti došlo u nej k poškodeniu pravého ramena. Hoci tesne po pracovnom úraze bolo zo strany zamestnávateľa žalobkyne konštatované 0 %-tné zavinenie žalobkyne za vzniknutý pracovný úraz, Sociálna poisťovňa, pobočka Košice zamietla všetky nároky žalobkyne, pričom svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, listom zo dňa 10.2.2014 požiadal primára MUDr. S. V., PhD. o vystornovanie a prepracovanie posudku a tento primár zaslal list pobočke Sociálnej poisťovni s návrhom na stornovanie lekárskeho posudku zo dňa 24.10.2013. Dôvodom stornovania posudku mala byť skutočnosť, že žalobkyňa mala už v minulosti ťažko postihnutý pravý ramenný kĺb, na ktorý sa liečila už pred vzniknutým pracovným úrazom. Žalovaná ako druhostupňový správny orgán potvrdila všetky rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu s tým, že sa stotožnila s odôvodnením prvostupňového správneho orgánu a vysporiadala sa aj s námietkami ktoré vzniesla žalobkyňa proti prvostupňovým rozhodnutiam. Žalovaná poukázala, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice po predchádzajúcom zrušení jej rozhodnutí doplnila dokazovanie dopytom na zamestnávateľa žalobkyne a na Inšpektorát práce a z vykonaných dôkazov zistila, že zo strany žalobkyne došlo k porušeniu právnych predpisov, keď žalobkyňa vykonávala pracovné činnosti, ktoré nemala v pracovnej náplni. Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní v zmysle § 244 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné, vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu a v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí a preto ich zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c, d, e O.s.p.. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 13.5.2016 uviedla, že sa pridržiava dôvodov písomne podaných žalôb a poukázala na to, že storno zo strany MUDr. V. sa netýkalo miery zavinenia žalobkyne na vznik pracovného úrazu, ale týkalo sa len storna predchádzajúceho lekárskeho posudku, ktorý bol týmto lekárom overovaný. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že ona bežne aj s ostatnými svojimi kolegyňami, ktoré vykonávali prácu upratovačky, na príkaz vedúceho, kanvice nosila dennodenne - raňajky, obed, večera. Bola taká zaužívaná prax, že toto robia upratovačky, pretože to nemal kto iný robiť. Túto činnosť sestričky robiť nechceli a tak ju museli robiť upratovačky. Poverený zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava v celom rozsahu písomne podaného vyjadrenia zo dňa 20.3.2015. Uviedol, že ide o spor medzi žalobkyňou a zamestnávateľom, kde je príslušný všeobecný súd na rozhodovanie o tomto nároku, pretože ide o spor vyplývajúci z pracovno-právneho vzťahu a na podporu tohto tvrdenia poukázal na rozsudok NS SR č. 2Cdo/65/2006 zo dňa 1.5.2007. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1,2, 3 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 8 ods. 1 zák.č.461/2003 Z.z. Pracovný úraz a choroba z povolania (1) Pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, 26) b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Podľa § 83 zák.č.461/2003 Z.z. Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. Podľa § 99 zák.č.461/2003 Z.z. Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. 60a) Podľa § 3 zák.č.437/2004 Z.z. Náhrada za bolesť (3) Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (2) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Podľa § 110 ods. 2 zák.č.461/2003 Z.z. Zánik nároku na nemocenské dávky a invalidný dôchodok a vylúčenie nároku na úrazové dávky (2) Nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu 61) celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného podľa osobitného predpisu. 62) Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že v danom prípade absentuje v predmetnej veci vecná legitimácia žalobkyne voči správnemu orgánu na podanie návrhu na priznanie dávok, krajský súd poukazuje na to, že žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán, napriek namietanému nedostatku vecnej legitimácie zo strany žalobkyne o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, nároku na jednorazové vyrovnanie a nároku za bolesť rozhodoval v napadnutých rozhodnutiach a týmito rozhodnutiami zasiahol do práv žalobkyne. Podľa § 250 ods. 2 O.s.p. bola preto žalobkyňa oprávnená požiadať súd o preskúmanie rozhodnutia, pretože uvedenými rozhodnutiami bola ukrátená na svojich právach. Všetkými rozhodnutiami bola dotknutá právna sféra žalobkyne a nie je v danom smere rozhodujúce, či rozhodnutia správneho orgánu založili, zmenili alebo zrušili resp. záväzne určili práva a povinnosti žalobcu, ale dôležité je to, či podľa tvrdení žalobkyne sa rozhodnutia negatívne prejavili v jej právnej sfére ( rozsudok NS ČR sp.zn.2Afs 4/2011). Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu je zistenie skutkového stavu, ktoré je nepostačujúce pre rozhodnutie vo veci. Správne konanie ako aj ostatné druhy administratívneho procesu sú zásadne ovládané zásadou materiálnej pravdy. Rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Nie je pritom viazaný len návrhmi účastníkov konania. Skutočnosti ktoré je potrebné v konaní pred správnym orgánom dokazovať určuje hypotéza právnej normy ako podmieňujúca časť právnej normy. Pre určenie rozsahu skutočností ktoré je správny orgán povinný zistiť je preto potrebné skúmať predmetnú právnu normu. Skutkovým stavom je stav poznania reality, ktorá tu bola ako to vyplýva z vykonaných dôkazov ku dňu vydania rozhodnutia správneho orgánu. Všeobecne možno povedať, že skutkový stav nie je postačujúci pre rozhodnutie vo veci vtedy, keď v rozpore so zákonom neboli v danej veci zistené všetky právne významné skutočnosti. Súd zásadne v tomto sporovom konaní dokazovanie nevykonáva a preto nie je na mieste postup, ktorým by súd nahrádzal činnosť správneho orgánu vlastným dokazovaním, čo by bolo možné považovať za zasahovanie do právomoci exekutívy. Na rozdiel konania pred súdom, kde je konanie ovládané dispozičnou zásadou, v správnom konaní sa uplatňuje zásada vyšetrovacia. Povinnosť zistiť skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom pre vydanie rozhodnutie má zásadne správny orgán. Ak rozhodne správny orgán i napriek pretrvávajúcim nejasnostiam o skutočnostiach rozhodných pre priznanie nároku, poruší tým povinnosť zistiť presne a úplne skutkový stav veci. V prípade že pochybenie správneho orgánu neodstráni ani odvolací správny orgán ako žalovaný a to napriek tomu, že to bolo v odvolaní namietané, je to dôvod, aby správny súd zrušil rozhodnutia podľa § 250 j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V tejto súvislosti sa stáva nelogickým tvrdenie žalovanej, že v danom prípade nie je možné vykonať vypočutie zamestnancov Fakultnej nemocnice v Trnave, ktorí pracovali v pozícii upratovačky resp. aj sestier ohľadne otázky či upratovačky na príslušnom oddelení, kde pracovala aj žalobkyňa, vykonávali bežne činnosť nosenie kanvíc s čajom. Žalovaná nemožnosť vykonania týchto dôkazov dôvodí tým, že s odstupom času na tomto oddelení došlo k výmene zamestnancov a že pôvodní zamestnanci tam už nepracujú. Táto argumentácia je podľa názoru súdu účelová, pretože žalovaná má dostatok potrebných informácií na zistenie osôb a ich adries, ktorí v čase vzniku pracovného úrazu na neurologickom oddelení vo Fakultnej nemocnici v Trnave pracovali. V danom smere bolo potrebné, aby žalovaná po predložení pracovnej náplne zo strany zamestnávateľa overila tento dôkaz tým, že pokiaľ žalobkyňa namietala, že denno-denne nosila kanvice s čajom, mohla túto skutočnosť preveriť vypočutím vyššie spomínaných osôb. Z uvedeného dôvodu treba považovať rozhodnutie žalovanej za jednostranné, keď vychádzalo len z tvrdenia zamestnávateľa a takéto zistenie skutkového stavu pre posúdenie veci je nepostačujúce. Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného je aj jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Tento zrušovací dôvod spočíva v tom, že správny orgán nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie na základe vád skutkových zistení resp. skutočností ktoré v konaní neboli zisťované. Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia nezdôvodnila, z akého dôvodu považuje nové lekárske správy a nové dôkazy predložené zamestnávateľom za rozhodujúce pre posúdenie miery zavinenia žalobkyne za vzniknutý pracovný úraz vo výške 100%, keď v predchádzajúcich lekárskych správach, ako aj z ďalších dokladov je konštatované 0%-tné zavinenie žalobkyne na vzniknutom pracovnom úraze. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovanej, že táto nie je oprávnená skúmať dôvod, prečo lekár stornoval svoju predchádzajúcu lekársku správu, keď pri vykonávaní kontroly bodového ohodnotenia pracovného úrazu žalobkyne na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia došlo zo strany primára zdravotníckeho zariadenia MUDr. S. V., PhD. k prehodnoteniu lekárskej správy posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne tak, že lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia je potrebné stornovať z dôvodu existencie nových skutočností. Tvrdenie žalovanej, že lekárske posudky posudkových lekárov majú charakter odborných posudkov a teda nie je potrebné v danom smere žiadať o vypracovanie znaleckého posudku je v danom prípade zavádzajúce. Pokiaľ existuje rozpor v lekárskych správach, ktorý nie je zo strany Sociálnej poisťovne v rámci správneho konania odstránený a Sociálna poisťovňa vo svojom rozhodnutí tento rozpor neodstráni a odôvodní svoje rozhodnutie tým, že sa prikloní k niektorému z posudkov bez zdôvodnenia, prečo iné lekárske posudky nie sú dôležité pre rozhodnutie, stáva sa jej rozhodnutie nepreskúmateľným. V danom prípade, ak dôjde k rozporu zásadných okolností ktoré majú vplyv na posúdenie miery zavinenia poškodenej osoby na vzniknutom pracovnom úraze ako aj otázky nesprávnosti bodového hodnotenia a tieto rozpory vyplývajú z rozporov medzi dokladmi, ktoré boli podkladmi pre vydanie týchto rozhodnutí, je povinnosťou správneho orgánu tieto rozpory odstrániť aj tým, že vo veci nariadi znalecké dokazovanie, ktoré jednoznačne odstráni pochybnosti o správnosti hodnotení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v jednotlivých posudkoch, inak rozhodnutie trpí vadami, čo je dôvodom pre jeho zrušenie aj podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.. Vadou napadnutého rozhodnutia je taká vada v konaní správneho orgánu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Konaním správneho orgánu možno rozumieť správne akty a úkony správneho orgánu vydané alebo vykonané až do právoplatnosti, vady v postupe správneho konania vedené správnym orgánom a vady spočívajúce aj v nedostatočnom zistení skutkového stavu. Vady v postupe správneho orgánu pre ktoré možno rozhodnutie správneho orgánu zrušiť nemusia mať za následok jeho nezákonnosť, postačí ak majú vplyv na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu. Takouto vadou môže byť napr. aj to, keď správny orgán neumožní účastníkovi konania vyjadriť sa k podkladom na základe ktorých vydal svoje rozhodnutie. V danej veci súd zistil vadu v konaní správneho orgánu spočívajúcu v tom, že pokiaľ žalovaná vo svojom rozhodnutí uviedla, že podkladom pre zamietnutie nároku žalobkyne boli nové skutočnosti, ktoré boli predložené zamestnávateľom žalobkyne, bolo povinnosťou žalovanej oboznámiť s týmito dôkazmi aj žalobkyňu, dať možnosť vyjadriť sa žalobkyni k skutočnostiam, ktoré boli podkladom na vykonanie zmeny miery zavinenia žalobkyne na vzniknutom pracovnom úraze. Preto je námietka žalobkyne, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaná vyhodnotila dôkazy, ktoré dodatočne získala od zamestnávateľa žalobkyne a to predloženú pracovnú náplň a rozhodnutie zamestnávateľa o zmene miery zavinenia zamestnanca na vzniknutom pracovnom úraze z 0% na 100% dôvodná, nakoľko podľa názoru súdu došlo zo strany žalovanej k zásadnému pochybeniu spočívajúce v tom, že žalovaná neumožnila žalobkyni pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k týmto dôkazom. Ostatnými žalobnými námietkami sa súd nezaoberal z dôvodu, že ich nepovažoval za významné z hľadiska ich vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k O.s.p. tak, že procesne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 560,59 Eur spočívajúcich 3x prevzatie a príprava obhajoby 3x64,53 Eur, plus režijný paušál 3x8,39 Eur plus 3x spísanie žaloby -3x64,53 Eur, plus režijný paušál 8,39 Eur plus účasť na pojednávaní dňa 13.5.2016 - 66,- Eur plus režijný paušál 8,58 Eur, celkovo spolu 512,10 Eur plus náhrada za stratu času 28,60 Eur a cestovné 19,89 Eur. Celkovo spolu 560,59 Eur, ktorú sumu je povinná zaplatiť žalovaná k rukám právnej žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.