Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/10/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200082 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200082.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu PRODUKT TRADE s.r.o., Pekárska 160/14, Trnava, zastúpeného spoločnosťou Legium s.r.o., Bukurešťská 3, Bratislava - Staré mesto, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/388042/2014/CI zo dňa 18.12.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 1100902/388042/2014/ CI zo dňa 18.12.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie colného úradu Bratislava zn. 1095238/1/307638/2014 zo dňa 04.07.2014 o prepadnutí 1.614.779 kusov spotrebiteľských balení cigariet (ďalej len SBC) obchodného názvu YESMOKE 0,8 s 20 kusmi cigariet v jednom SBC, kontrolná známka č. A08001, ktoré colný úrad žalobcovi zabezpečil rozhodnutím zn. 9005238/1/186321/2013 zo dňa 17.04.2013. Namietal, že v prípade rozhodnutia o zabezpečení ako aj v prípade rozhodnutia o prepadnutí ide už o v poradí druhé rozhodnutia po tom, čo pôvodné rozhodnutia boli na základe jeho odvolaní zrušené, pričom pri vydaní oboch rozhodnutí boli prekročené zákonom stanovené lehoty. Poukazoval na to, že colnému úradu v rámci preukázania pôvodu a spôsobu nadobudnutia tovaru predložil zmluvu na dodanie tovaru, objednávku, cenník, jednotlivé faktúry, dodacie listy a doklady o úhrade kúpnej ceny vo forme pokladničných dokladov, ako aj svoje kompletné účtovné záznamy. Dodanie tovaru bolo colnému úradu formou notárskej zápisnice a účtovnými dokladmi potvrdené aj dodávateľom - spoločnosťou felpa Espanola, s.r.o., v súvislosti s čím je požiadavka colného úradu a žalovaného na predloženie iných bližšie nešpecifikovaných dôkazov o pôvode tovaru, spôsobe jeho nadobudnutia a o tom, že bol nadobudnutý vrátane spotrebnej dane, nerealizovateľná. Má za to, že rozhodnutie o zabezpečení bolo vydané v rozpore s ustanovením § 41 ods. 2 Daňového poriadku nakoľko neobsahuje konkrétne dôvody zabezpečenia, neuvádza, aké finančné povinnosti, voči komu, v akej výške, na základe čoho a kto má, a ako mali byť tieto povinnosti v súvislosti s dovozom alebo nákupom tovaru usporiadané. Rozhodnutie je preto nepreskúmateľné a zmätočné. Tovarom v danom prípade sú tabakové výrobky, finančné povinnosti s nákupom ktorých upravuje zákon č. 106/2004 Z.z., žalobca nadobudol tovar za cenu vrátane spotrebnej dane, prepustený do voľného daňového obehu a označený kontrolnou známkou, pričom zo zákona mu nevyplýva žiadna povinnosť vo vzťahu k štátu, ktorá by nebola usporiadaná. Pokiaľ dôvodom rozhodnutia o zabezpečení malo byť, že za tovar nebola zaplatená spotrebná daň, osobou povinnou platiť túto daň bola spoločnosť felpa Espanola, s.r.o., ktorá tovar vydala z daňového skladu, od žalobcu nie je dôvodné vyžadovať doklad, že spotrebná daň bola do štátneho rozpočtu odvedená nakoľko takýmto dokladom nedisponuje, pričom spoločnosť felpa Espanola, s.r.o. by podľa § 20 zák. č. 106/2004 Z.z. mala mať zloženú zábezpeku na daň. Rozhodnutie o prepadnutí podľa žalobcu Colný úrad Bratislava vydal v rozpore s ustanovením § 6 Daň. poriadku ako vecne nepríslušný orgán, preto ide o rozhodnutie nulitné, v súvislosti s čím žalobca uvádzal, že colný úrad rozhodnutia o prepadnutí tovaru vydal po uplynutí aj lehoty predĺženej o 90 dní rozhodnutím žalovaného zo dňa 11.03.2014. Nie je pritom možné stotožniť sa s konštatovaním žalovaného, že nedodržanie lehoty nemá vplyv na zákonnosť dotknutých rozhodnutí. V súvislosti s odkazom správnych orgánov na zápisnicu o ústnom pojednávaní s E. P. zo dňa 23.12.2013 v rámci výkonu správy dane u subjektu felpa Espanola, s.r.o. žalobca namietal, že daňový poriadok (DP) použitie dôkazu získaného v inom daňovom konaní nepripúšťa a bolo povinnosťou správcu dane podľa § 24 DP predvolať ho ako svedka a daňovému subjektu umožniť klásť svedkovi otázky. Má za to, že sa colný úrad v novom rozhodnutí iba snažil odstrániť nedostatky, ktoré mu boli vytknuté v rozhodnutí žalovaného, a to aj za cenu porušovania práv žalobcu. Predmetný dôkaz je naviac v rozpore so všetkými predloženými a zabezpečenými dôkazmi, pričom z odôvodnení rozhodnutí nie je zrejmé, prečo ako pravdivá bola vyhodnotená práve výpoveď svedka z 23.12.2013. Dôkazom získaným v daňovom konaní nie je ani zápisnica o výsluchu svedka R. P. vyhotovená v trestnom konaní, v ktorom svedok poprel vyplatenie ceny cigariet v hotovosti a prevzatie hotovosti od N. K., pričom svedok zrejme nebol poučený podľa § 25 ods. 2 DP a daňovému subjektu nebolo umožnené realizovať práva podľa § 25 ods. 4. Je preto neprípustné porovnávanie výpovedí svedka v daňovom konaní a v trestnom konaní, zistenia z trestného konania môžu byť iba podnetom na výsluch svedka v daňovom konaní. Zistenia vyplývajúce z tejto výpovede žalobcovi v rozpore s § 3 ods. 2 DP neboli predložené na vyjadrenie, čím bolo porušené jeho právo podľa § 3 ods. 8. V rozpore s tvrdením žalovaného pritom pri niekoľkých nahliadnutiach do spisu súčasťou spisového materiálu neboli zápisnice z trestného konania. Jedinou relevantnou výpoveďou E. P. použiteľnou v daňovom konaní je jeho výpoveď zo dňa 21.05.2014, ktorú colný úrad hrubo skresľujúco interpretoval v zápisnici č. 1095238/1/236993/2014, z ktorej však bez pochybností vyplýva, že žalobca tovar zaplatil v plnej výške a vrátane spotrebnej dane. Závery o rozporných výpovediach svedka žalobca považuje za nerelevantné, pričom zo strany colného úradu ani žalovaného nebolo zdôvodnené, prečo tieto rozpory boli vyhodnotené v neprospech žalobcu a prečo za vierohodnú bola považovaná výpoveď svedka z trestného konania. V súvislosti s odkazom v rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov na spôsob balenia bankoviek a na to, že žalobca platil cenu tovaru v hotovosti z prostriedkov pôžičky, ktorá mu bola odovzdaná v Maďarsku a preto nemohli byť balené páskami slovenských peňažných ústavov - Z. V. a F. F., v ktorej žalobca ani nemal účet, a preto sa vyjadrenie R. P. zo dňa 21.05.2014 považuje za tendenčné a účelové, žalobca uviedol, že takáto argumentácia a hodnotenie dôkazov odporuje § 3 ods. 3 DP. Poukazoval na to, že k otázke balenia prostriedkov použitých na zaplatenie kúpnej ceny nebol vypočutý a preto nie je jasné, ako bola hotovosť balená, je však pravdepodobné, že s hotovosťou bolo manipulované, minimálne za účelom jej prepočítania, pričom na jej balenie mohli byť použité pásky z iných hotovostných transakcií. Argumentácia žalovaného v tomto smere je založená na domnienkach bez výpovednej hodnoty, rovnako ako naznačené porušenie povinnosti žalobcu vyplývajúcej zo zákona č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti. Za tendenčnú a účelovú považuje interpretáciu výpovede R. P. v trestnom konaní a G. E., ktorý mal byť prítomný pri nákupe tovaru, nakoľko podľa názoru žalobcu R. P. možnosť, že ho L. E. pri prepočítavaní peňazí videl, nevylúčil. Vo vzťahu k dokazovaniu v daňovom konaní, dôkaznému bremenu a prenášaniu povinnosti správcu dane na daňový subjekt žalobca poukazoval na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, najmä rozhodnutia sp. zn. 3Sžf/1/2010, 3Sžf/1/2011, 7Sž/124/2001, 7Sž/131-137/2001. Zdôrazňoval, že vo vzťahu k štátnemu rozpočtu v súvislosti s nadobudnutím tovaru nemá žiadne neusporiadané finančné záležitosti a preto ani priamy vzťah s Colným úradom Bratislava, nakoľko tovar nadobudol v daňovom voľnom obehu a zaplatil zaň cenu vrátane spotrebnej dane, pričom k povinnosti zaplatiť daň sa priznala spoločnosť felpa Espanola, s.r.o., ktorá túto povinnosť čiastočne aj splnila. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku konaniu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, s tým, že on, ako aj príslušný dolný úrad vo veci postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi. Uvádzal, že pokiaľ by aj konanie a rozhodnutie o zabezpečení tovaru obsahovalo nedostatky, čo však popiera, nemalo by to vplyv na konanie a rozhodovanie o prepadnutí tovaru, ktoré vychádza z právoplatného rozhodnutia o zabezpečení. Súd v tomto konaní preskúmava iba zákonnosť rozhodnutia o prepadnutí tovaru, nie postup a rozhodovanie o jeho zabezpečení. Má za to, že zabezpečením a prepadnutím SBC sa žalobcovi neukladajú povinnosti ani zodpovednosť za konanie tretej osoby, od ktorej mal tovar kúpiť, ale tovar bol zabezpečený z dôvodu, že sa u neho zistili SBC, v súvislosti s ktorými nastali pochybnosti týkajúce sa ich riadneho nadobudnutia a usporiadania finančných povinnosti s ich nákupom. Nespochybňuje skutočnosť, že daňová povinnosť prvotne vznikla spoločnosti felpa Espanola, s.r.o., colný úrad však ani nerozhodoval o vzniku daňovej povinnosti a o vyrubení dane. Faktom je, že spotrebná daň z týchto tabakových výrobkov nebola uhradená, preto nemožno tvrdiť, že u žalobcom zakúpených SBC boli usporiadané finančné povinnosti, najmä nadobudnutie SBC za cenu s daňou, naviac keď vykonaným dokazovaním bolo spochybnené aj zaplatenie kúpnej ceny tovaru - SBC. Ustanovenie § 40 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. správcu dane legitimuje k zabezpečeniu tovaru a následne k rozhodnutiu o jeho prepadnutí bez ohľadu na to, u koho boli SBC zistené. Poukazoval na to, že pre účely preukazovania nakladania s tabakovými výrobkami, preukázania spôsobu ich nadobudnutia a riadneho usporiadania finančných povinností najmä ich nadobudnutia so spotrebnou daňou v zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. sa vychádza zo zásady materiálnej pravdy, t.j. zisťovaním skutočného objektívneho stavu na základe všetkých dostupných a prípustných dôkazných prostriedkov, za použitia logických premís objektívneho dokazovania. Preukazovanie predmetných skutočností je teda postavené na objektívnom stave zistených faktov, nie na striktnom posudzovaní formálneho listinného stavu dokumentov predkladaných daňovým subjektom v daňovom konaní. Uvedené listiny v kontexte ďalších skutočností môžu predstavovať jeden z podporných dôkazov spôsobu nadobudnutia SBC, avšak nemajú povahu absolútneho dôkazu, závery o objektívnych skutočnostiach odporujúce listinám nebudú prispôsobované (vykladané, prijímané) formálnemu stavu listín, ale naopak, budú dané listiny spochybňovať. Súdna prax k danej problematike zastáva jednotiace stanovisko, odrážajúce sa napr. i v náleze Ústavního soudu České republiky sp. zn. ÚS 1841/07, podľa ktorého: „Preukazovanie nároku (na odpočet DPH) je prvotne záležitosťou dokladovou, súčasne je však teba rešpektovať súlad s faktickým stavom. To znamená, že ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je v dokladoch prezentované. Dôkaz daňovým dokladom je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotno-právne aspekty skutočného uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Pokiaľ zdaniteľné plnenie nebolo uskutočnené, ako je platcom deklarované, nemôže byť dôkazná povinnosť naplnená iba predložením, čo i formálne správnym, daňového dokladu“. V súvislosti s namietanými nedostatkami dokazovania žalovaný poukazoval na to, že colný úrad podľa odôvodnenia svojho rozhodnutia zápisnicu o ústnom pojednávaní s R. P. nehodnotil ako dôkaz, táto výpoveď však je skutočnosťou a sám žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 15.05.2014, ako aj R. P. vo výpovedi zo dňa 21.05.2014 a v notárskej zápisnici, na ňu odkazoval, preto sa colný úrad o tejto zápisnici musel zmieniť. Zápisnicu o výsluchu svedka získal správca dane v súlade s právnymi predpismi, je v nej zaznamenaná výpoveď o skutočnostiach, ktoré bezprostredne súvisia s daňovým konaním, preto bol colný úrad nielen oprávnený, ale aj povinný ju použiť ako dôkaz v daňovom konaní. Ustanovenie § 25 ods. 4 DP neukladá správcovi dane vypočuť daňový subjekt k dôkazu - výsluchu už získaného orgánmi činnými v trestnom konaní, upravuje iba právo daňového subjektu zúčastniť sa výsluchu svedka vykonávaného v daňovom konaní, pričom R. P. v daňovom konaní bol ako svedok vypočutý dňa 21.05.2014 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Má súčasne za to, že vyhodnocovanie výpovede svedka, rovnako ako okolností týkajúcich sa balenia peňažnej hotovosti, ktorá mala byť použitá na úhradu kúpnej ceny, okolností porušenia zákona č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti, ako aj výpovede svedka E., nebolo vykonané tendenčne a skresľujúco, ale v logických súvislostiach. Hoci podľa § 24 ods. 1, ale aj § 41 DP dôkazné bremeno v daňovom konaní zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, colný úrad vo veci vykonal množstvo dôkazov a nie je preto možné tvrdiť, že vlastné dôkazné bremeno prenášal na žalobcu. V súvislosti s prezentovaným pocitom žalobcu, že dôkazy boli vyhodnocované vždy v jeho neprospech a do úvahy neboli brané dôkazy svedčiace v jeho prospech žalovaný poukazoval na skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru nákup SBC od spoločnosti felpa Espanola, s.r.o. spochybňujú, ak nie priamo vylučujú: - zo zabezpečených SBC spoločnosť felpa Espanola, s.r.o. nezaplatila spotrebnú daň, pričom táto daňová povinnosť vznikla práve v spojitosti s údajný predajom SBC žalobcovi - daňové priznanie na spotrebnú daň podpisovala osoba menom U. M., ktorý sa ku dňu 12.12.2012 mal stať konateľom spoločnosti felpa Espanola, s.r.o., pričom táto osoba už dňa 22.01.2010 zomrela - rozhodujúce úkony R. P. pri preberaní tovaru sa mali udiať na základe pokynov U. M., pričom R. P. podpisoval aj účtovné odklady z 19.12. a 20.12.2014, kedy konateľom mal byť U. M. - v rozpore s obsahom notárskej zápisnice zo dňa 25.03.2014 a vyjadrením pred colným úradom R. P. dňa 28.11.2013 vypovedal, že žiadnu hotovosť za vyskladnené SBC nedostal - v účtovníctve žalobcu sa nenachádzajú účtovné doklady vystavené R. P. potvrdzujúce úhradu kúpnej ceny, hoci podľa tvrdení L. E. a C. K. boli vystavené - rozpory vo výpovediach svedkov P., E. a K. o spôsobe úhrady kúpnej ceny - prostriedky na zakúpenie SBC si žalobca mal požičať od subjektu so sídlom na Seychelských ostrovoch a prevziať hotovosť mal v Budapešti, pričom podľa oznámenia Centrálneho úradu Národnej daňovej a colnej správy Maďarska v období od 01.01.2009 do 10.12.2012 vyhlásenie o vstupe peňažných prostriedkov vo výške 6.500.000,- eur na územie Spoločenstva nie je evidované - žalobca vyjadrenie dožiadaného maďarského orgánu spochybňoval tým, že neuviedol, že by mu hotovosť bola poskytnutá na území Maďarska a že k jej odovzdaniu došlo až po 10.12.2012, hoci miesto prevzatia a dátum pôžičky bolo označené v predloženej zmluve o pôžičke - žalobca údajne časť pôžičky vo výške 700.000,- eur uhradil spoločnosti WDC HOLDINGS LLC dňa 11.01.2013 hotovostnou platbou v rozpore so zákonom č. 394/2014 Z.z. - protichodné vyjadrenia R. P. a M. K. týkajúce sa zabezpečenia dopravy tovaru pri jeho údajnom dodaní. Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na svojej argumentácii uvedenej v písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Žalobca v konaní poukazoval na to, že sám žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval nedodržanie lehôt pre rozhodnutie prvostupňového orgánu, ako aj nemožnosť účasti žalobcu na dokazovaní, avšak s tým, že tieto okolnosti bagatelizoval. Pochybnosti žalovaného o úhrade kúpnej ceny boli obsiahnuté až vo vyjadrení k žalobe, nie v obsahu rozhodnutí správnych orgánov vo veci, preto žalobca nemal možnosť sa k nim vyjadrovať a vytýkané nedostatky odstraňovať. Má za to, že zo strany žalovaného ide o prenášanie zodpovednosti iného subjektu za úhradu dane, ktoré by v bežnom živote bolo možné aplikovať aj tak, že by občanom boli odnímané tovary zakúpené v obchodnej sieti, na základe zistenia, že za ne nebola štátu odvedená spotrebná daň. Žalovaný uviedol, že správca dane pohyb tovaru monitoroval od jeho vstupu na územie SR a má za to, že z okolností prípadu vyplýva záujem spoločnosti felpa Espanola, ako aj žalobcu, ukrátiť štát na spotrebnej dani, pričom spôsob stanovenia výšky zábezpeky daňovej povinnosti neumožňoval zabezpečenie dane pri tak veľkom objeme tovaru. Žalovaný nemal možnosť vyskladneniu tovaru zabrániť a má za to, že skutočnosti, ktoré žalobca považuje za porušenie jeho práva v konaní, nemohli ovplyvniť správnosť rozhodnutia vo veci nakoľko pre prepadnutie tovaru bola splnená podmienka neodvedenia spotrebnej dane, ako aj nepreukázanie spôsobu jeho nadobudnutia žalobcom. Vec prejednávajúci súd v prvom rade konštatoval nedôvodnosť námietky žalobcu týkajúcej sa nedostatku príslušnosti colného úradu na rozhodnutie vo veci, príslušnosť ktorého inak vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 3 písm. b) zák. č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve. Podľa 66 zák. č. 563/2009 Z.z. (DP) ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v § 65 ods. 1 a 2 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť druhostupňový orgán. Podľa zistenia súdu z obsahu administratívneho spisu rozsah úkonov colného úradu a ním zabezpečených listín súvisiacich s predmetnou vecou neumožňuje záver o nečinnosti na rozhodnutie príslušného orgánu a preto podmienky na prechod príslušnosti na druhostupňový orgán splnené neboli. Rozhodnutie o prepadnutí veci podľa § 42 ods. 1 DP je v danom prípade následkom skutočnosti, že daňový subjekt v zákonnej lehote neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci a ktoré sa v zmysle § 40 ods. 1 týkali preukázania spôsobu nadobudnutia veci a riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Zákon o správe daní č. 563/2009 Z.z. upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní (§ 1 ods. 1), t.j. so správou zákonom určených a upravených platieb daňového subjektu vyberaných štátom alebo orgánmi miestnej samosprávy. Pokiaľ preto zákon za jeden z dôvodov zabezpečenia a prepadnutia veci označuje neusporiadanie finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom, logicky nemá na mysli usporiadanie, resp. neusporiadanie finančných povinností z oblastí súkromného práva, v tomto prípade úhradu kúpnej ceny vo vzťahu medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou felpa Espanola, s.r.o. Skutočnosť, že táto cena mala zahŕňať aj spotrebnú daň, preto z hľadiska posudzovania naplnenia podmienok pre zabezpečenie a prepadnutie veci nemá žiaden význam. Naproti tomu v konaní nebolo sporné, že spotrebná daň z tabakových výrobkov, ktoré mal nadobudnúť žalobca a o prepadnutí ktorých bolo rozhodnuté, bez ohľadu na to, že povinnosť jej úhrady svedčí podľa zák. č. 106/2004 Z.z. spoločnosti felpa Espanola, s.r.o., v prospech štátu uhradená nebola, t.j. finančné povinnosti v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom splnené zjavne neboli. V súlade s argumentáciou žalovaného pritom možno konštatovať, že zákon možnosť prepadnutia veci neobmedzuje iba na veci vo vlastníctve či držbe subjektu povinného k úhrade dane. Súd nezistil ani žalobcom tvrdené procesné pochybenia a porušenia procesných práv daňového subjektu zo strany správcu dane, či žalovaného, ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť rozhodnutia a odôvodňovať záver o nezákonnosti postupu či samotného rozhodnutia správnych orgánov vo veci, ktoré obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a v rozpore s názorom žalobcu jasne a zrozumiteľne ozrejmuje všetky pre rozhodnutie významné okolnosti prípadu. Podľa zistenia súdu správne orgány vykonané dôkazy vyhodnotili v ich vzájomnej súvislosti a v súlade s ich logickým významom, pričom výhrady v tomto smere nemožno mať ani voči postupu pri vyhodnocovaní výpovede svedka E. P., ktorá bola vykonaná v predmetnom daňovom konaní za účasti žalobcu a ktorá v spojení s jeho výpoveďou pred orgánmi činnými v trestnom konaní (zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodzovať, že by takýto dôkaz - zápisnicu o výsluchu svedka v trestnom konaní nebolo možné v daňovom konaní vykonať pre jeho nezákonnosť) v súvislosti s rozdielnym popisom okolností obchodného vzťahu žalobcu a spoločnosti felpa Espanola s.r.o., či už týkajúcich sa úhrady kúpnej ceny, zúčastnených osôb alebo prepravy tovaru, zásadným spôsobom spochybňujú hodnovernosť svedka a tým aj tvrdení žalobcu, a naopak potvrdzujú dôvodnosť záverov príslušného colného úradu a žalovaného o naplnení podmienok prepadnutia veci podľa § 42 ods. 1 DP. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žalobných dôvodov nesúlad so zákonom nezistil a podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. (ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p. upravuje náhradu trov iba pre prípady plného alebo čiastočného úspechu žalobcu v konaní) s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.