Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/18/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200142 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200142.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: A. S., nar. XX.XX.XXXX, E. XXXX/XX, G., zastúpený Legium s.r.o., Bukureštská 3, Bratislava, za ktorú koná advokát a konateľ Adrián Šándorčín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100902/485334/2014/CI zo dňa 30.12.2014 a rozhodnutia Colného úradu Bratislava č. 1095238/1/381000/2014 zo dňa 25.08.2014 takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovaného č. 1100902/485334/2014/CI zo dňa 30.12.2014 v spojení s rozhodnutím Colného úradu Bratislava č. 1095238/1/381000/2014 zo dňa 25.08.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 626,75 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 02.03.2015 žiadal o preskúmanie rozhodnutia č. 1100902/485334/2014/CI zo dňa 30.12.2014, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 1, 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Colného úradu Bratislava č. 1095238/1/381000/2014 zo dňa 25.08.2014 o prepadnutí spotrebiteľských balení cigariet (ďalej ako SBC) obchodnej značky YESMOKE 0,8 červené v množstve 59.500 kusov (20 kusov cigariet v spotrebiteľskom balení) a značky YESMOKE 0,8 biele v množstve 15.000 kusov vo vlastníctve žalobcu. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutí s poukazom na to, že rozhodnutie Colného úradu Bratislava, ako aj rozhodnutie o odvolaní vydané žalovaným sú v rozpore s ust. § 6 daňového poriadku, pretože boli vydané vecne nepríslušnými orgánmi. Uvedeným rozhodnutiam predchádzalo rozhodnutie o prepadnutí tovaru vydané dňa 11.07.2013 pod č. 9005238/1/332513/2013, ktoré ale bolo na základe odvolania žalobcu rozhodnutím žalovaného zo dňa 26.05.2014 zrušené a vrátené Colnému úradu Bratislava na ďalšie konanie. Ak bolo zrušujúce rozhodnutie doručené žalobcovi dňa 03.06.2014, tak Colnému úradu Bratislava bolo doručené v lehote najneskôr do konca mesiaca jún 2014 a v takom prípade mal Colný úrad Bratislava rozhodnúť o veci podľa § 65 ods. 1 daňového poriadku, resp. postupovať podľa ust. § 65 ods. 3 daňového poriadku. V zákonom uvedenej lehote ale nebolo žalobcovi doručené žiadne rozhodnutie, čo je možné chápať ako nečinnosť tak Colného úradu Bratislava, ako aj žalovaného, ktorý o odvolaní rozhodol až 10 mesiacov po jeho podaní, k čomu žalobcovi nebolo doručené žiadne rozhodnutie o predĺžení lehoty, preto takéto rozhodnutie považuje za nulitné, ktoré nemá žiadne právne účinky a hľadí sa naň ako by nebolo vydané. V ďalšom žalobca poukázal na spôsob vykonania a hodnotenia dôkazov Colným úradom Bratislava, ktorý vychádzal zo zápisníc o ústnom pojednávaní vyhotovených v rámci výkonu správy dane u daňového subjektu felpa Espanola, s.r.o. pod zn. 1095238/1/612240/2013. Žalobca za to, že daňový poriadok použitie dôkazu získaného v inom daňovom konaní vedenom voči inému subjektu nepripúšťa. V prípade, ak má výpoveď svedka slúžiť ako dôkaz a potvrdiť určitú vedomosť o skutočnostiach, ktoré sú predmetom dokazovania v inom daňovom konaní, bolo povinnosťou Colného úradu Bratislava túto osobu predvolať vypočuť ju v konaní ako svedka tak, aby bolo umožnené žalobcovi byť prítomným pri výsluchu a klásť svedkovi otázky. Takýto postup nebol dodržaný pri výsluchu S. H., z toho dôvodu rozpory v tvrdeniach uvedeného svedka nemal žalobca možnosť odstrániť, preto poukaz Colného úradu Bratislava a tiež žalovaného na takúto výpoveď nemožno hodnotiť ako zákonným spôsobom získaný dôkaz a to bez ohľadu na tvrdenie žalovaného, podľa ktorého e uvedený dôkaz nebol v konaní vedenom voči žalobcovi ako dôkaz hodnotený. Rovnako postupoval žalovaný i vo vzťahu k zápisnici o výsluchu S. H. ako svedka v trestnom konaní vedenom pod ČVS:KÚFS-19/7026-V-2013, kde sa opätovne uvedený subjekt mal vyjadriť k spôsobu nadobudnutia tovaru. Tento dôkaz nebol získaný v daňovom ale v trestnom konaní a svedecká výpoveď vykonaná v trestnom konaní nemôže bez ďalšieho byť použitá v konaní daňovom. Získané dôkazy sú v rozpore s ust. § 25 ods. 2, 4 daňového poriadku, preto na ne nie je možné prihliadať, ani ako dôkaz použiť. Vzájomné porovnanie výpovede svedka S. H. vykonanej v trestnom a v daňovom konaní nemôže byť akceptované, napriek tomu Colný úrad Bratislava pri rozhodnutí o prepadnutí veci z nich vychádzal, pričom neboli žalobcovi ako daňovému subjektu predložené na vyjadrenie, a tak Colný úrad Bratislava postupoval i v rozpore s ust. § 3 ods. 2, 8 daňového poriadku a ukrátil žalobcu na jeho práve, ktoré mu daňový poriadok poskytuje. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého sa žalobca mal možnosť nahliadnutím do spisu vedeného v daňovom konaní kedykoľvek so zápisnicami z trestného konania oboznámiť v označuje žalobca za absurdné, ktoré je v rozpore s procesnými postupmi platnými pre daňový poriadok. Výpoveď svedka S. H. vykonaná dňa 21.05.2014 nie je ako dôkaz prijateľným spôsobom získaná, pretože sa jej nezúčastnil žalobca ani právny zástupca zvolený v konkrétnom daňovom konaní, keďže ani jeden z nich nebol o výsluchu svedka včas vyrozumený, čím bolo zmarené právo, ktoré žalobcovi priznáva daňový poriadok v ust. § 25 ods. 4 a v takom prípade nemôže byť uvedený dôkaz ako základ pre rozhodnutie napadnuté žalobou použitý. Z rozhodnutia, ktoré je predmetom žaloby vyplýva, že rozpor vo výpovediach S. H. v trestnom konaní a v konaní daňovom bol vyhodnotený v neprospech žalobcu, hoci uvedené výpovede nemôžu byť považované za zákonným spôsobom získaný dôkaz v daňovom konaní, na základe čoho závery vyslovené žalovaným, ktoré žalobca napadol žalobou sú nepreskúmateľné. Ďalším žalobným dôvodom je žalobcom tvrdená skutočnosť, podľa ktorej ak spoločnosťou felpa Espanola s.r.o. nebola zaplatená spotrebná daň, na ktorú skutočnosť poukazuje žalovaný i Colný úrad Bratislava, jedná sa o konanie a plnenie si povinnosti iného daňového subjektu než žalobcu, ktorého vlastníctvom je prepadnutý tovar, pričom žalobca predložil všetky doklady obsahujúce náležitosti vyžadované zákonom, na ktorých je uvedené, že tovar nadobudol s daňou. Žalobca predložil Colnému úradu Bratislava všetky doklady a dôkazy o pôvode a spôsobe nadobudnutia tovaru, ktorého sa rozhodnutie o prepadnutí vecí týka a to konkrétne faktúry a pokladničné doklady, ktoré korešpondujú s jednotlivými faktúrami, okrem toho spoločnosť felpa Espanola s.r.o. predložila i notársku zápisnicu N 43/2013, ktorou potvrdzuje, že dodala žalobcovi tovar, za ktorý bola zaplatená cena vrátane spotrebnej dane, preto názor žalovaného a Colného úradu Bratislava o tom, že sa jednalo iba o formálny dôkaz nemôže obstáť a z rozhodnutí nevyplýva, aké iné bližšie nešpecifikované dôkazy zo strany žalobcu o pôvode tovaru a spôsobe jeho nadobudnutia mal Colnému úradu Bratislava, resp. žalovanému predložiť, keď vlastnícke právo k tovaru preukázal tým, že tovar bol zabezpečený v motorovom vozidle, ktoré je v užívaní žalobcu. Žalobca nadobudol tovar v daňovom voľnom obehu, bol označený kontrolnými známkami ako vyžaduje zák. č. 106/2004 Z.z. Osobou, ktorá je povinná platiť daň podľa § 12 ods. 1 písm. a) zák. č. 106/2004 Z.z. je obchodná spoločnosť felpa Espanola s.r.o., ktorá tabakové výrobky vydala z daňového skladu do daňového voľného obehu, pričom zákon neukladá osobe, ktorá od prevádzkovateľa daňového skladu nadobudla tabakové výrobky v daňovom voľnom obehu žiadne povinnosti a nezakladá ani zodpovednosť za takúto osobu. Neodvedenie dane spotrebnej do štátneho rozpočtu je nesplnenie povinnosti iným subjektom než je žalobca a dôkazom o uhradení dane nebude žalobca disponovať nikdy, pretože ide o účtovný doklad tretieho subjektu, ktorým je spoločnosť felpa Espanola s.r.o. Žalobca v závere zdôraznil, že dôkazné bremeno vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného, ktoré vyplýva z údajne podozrivých skutkových okolností nezaťažuje žalobcu ale žalovaného, žalovaný napriek tomu nedôvodne prenáša splnenie si svojich povinnosti s unesením dôkazného bremena na žalobcu ako daňový subjekt, ktoré konanie je v rozpore i s rozhodnutiami a ustálenou rozhodovacou praxou NS SR, preto rozhodnutia, proti ktorým žaloba smeruje vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, zistený skutkový stav je nedostatočný pre správne posúdenie veci, rozhodnutie prvostupňového orgánu ako aj žalovaného sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a rozhodnutie o prepadnutí vecí tak trpí vadami, ktoré majú vplyv na jeho zákonnosť. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 08.04.2015 a žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V súvislosti so žalobnými dôvodmi uviedol, že tieto sú totožné s námietkami, ktoré uvádzal v odvolaní podanom v daňovom konaní, ale nakoľko žaloba smeruje voči rozhodnutiu žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie colného úradu o prepadnutí vecí, ktoré konanie je konaním následným po konaní o zabezpečení tovaru, ktoré začína vždy až po právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru, má žalovaný za to, že nezákonnosťou rozhodnutia o zabezpečení tovaru sa nie je možné v tomto konaní zaoberať a takúto námietku považuje za bezpredmetnú, k čomu odkázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3S/55/2012 zo dňa 20.11.2014. K námietke nepríslušnosti žalovaného a colného úradu žalovaný zdôraznil, že podľa ust. § 66 daňového poriadku vecná príslušnosť prechádza na druhostupňový orgán len za existencie výnimočných okolností a pri kumulatívnom splnení troch podmienok, ktorými sú nečinnosť orgánu, nemožnosť dosiahnutia nápravy inak a povaha veci, ktorá zmenu vecnej príslušnosti nevylučuje, pričom ani jedna z týchto podmienok nebola splnená, pretože colný úrad požiadal žalovaného listom zo dňa 28.07.2014 č. 1095238/1/342369/2014 o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o prepadnutí vecí v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu, na čo žalovaný žiadosti colného úradu vyhovel listom zo dňa 31.07.2014 zn. 1100900/348183/2014 a lehotu predĺžil o 90 dní, o čom colný úrad zaslal žalobcovi oznámenie zo dňa 07.08.2014, ktoré mu bolo doručené dňa 19.08.2014 ako upovedomenie. Následne colný úrad po komplexnom vyhodnotení skutkového stavu vydal rozhodnutie zo dňa 25.08.2014, teda v lehote uvedenej v § 65 ods. 1, 2 daňového poriadku, preto nie je možné tvrdiť, že by bol colný úrad v konaní nečinný a nečinnosť by bolo potrebné naprávať. Za neopodstatnené považuje i žalobné námietky, v ktorých žalobca poukazuje na skutočnosť, že pôvodné rozhodnutie žalovaného č. 1100902/434001/2013 zo dňa 26.05.2014 bolo na základe odvolania zrušené a vrátené colnému úradu na ďalšie konanie. Uvedené konanie a v žalobe uvedené rozhodnutie nemôže byť považované z tohto dôvodu za nezákonné. K námietkam o použití zápisnice o ústnom pojednávaní, výsluchu S. H. ako dôkazov v rozhodnutí colného úradu, označené ako žalobný dôvod neobstojí, pretože žalovaný v rozhodnutí iba konštatuje vykonanie dôkazov, ale žalobca nekonkretizuje v akom zmysle mal byť tento nezákonný dôkaz pri rozhodovaní colného úradu meritórne použitý, keď ho správca dane ani neoznačuje ako dôkaz, z ktorého by mal v neprospech žalobcu vytvoriť skutkové závery. Okrem toho colný úrad výslovne vo svojom rozhodnutí konštatuje, že výpoveď S. H. zo dňa 23.12.2013 nebude hodnotiť ako dôkaz a nezákonné použitie tejto výpovede ani zo žiadnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia colného úradu nevyplýva. I keď výpoveď S. H. vykonaná dňa 23.12.2013 pre účely daňového konania, ktoré je predmetom tohto sporu nie je dôkazom, neznamená že neexistuje, pričom samotný žalobca v žalobe poukazuje na výpoveď uvedeného svedka vykonanú dňa 21.05.2014 ako i na notársku zápisnicu zo dňa 25.03.2014 č. N 157/2014, N 11491/2014 na obsah ktorej odkazuje, a tiež sám svedok S. H. vo svojich výpovediach odkazuje na výpoveď zo dňa 23.12.2013 a jej obsah, ktorý je tak inkorporovaný do jeho neskorších vyjadrení, o ktoré sa opiera . Colný úrad sa tak musel zmieniť o existencii zápisnice zo dňa 23.12.2013, pretože bez konštatovania jej existencie by sa nemohol s ďalšími dôkazmi, ktoré na ňu nadväzujú vyporiadať. Žalovaný nepovažuje za správny ani názor žalobcu, podľa ktorého daňový poriadok nepripúšťa použitie dôkazu získaného v inom daňovom konaní voči inému daňovému subjektu, pretože takýto postup je súladný s ust. § 3 ods. 3 daňového poriadku a nie je v rozpore s ust. § 24, kedy je správca dane oprávnený v neskoršie vedenom konaní (v inom) použiť i dôkaz získaný v inom daňovom konaní, ak bol získaný a vykonaný v súlade so zákonom. V rámci trestného konania je tiež pod ČVS:KÚFS-19/7026 vyhotovená zápisnica o výsluchu svedka S. H., obsahom ktorej je výpoveď svedka o skutočnostiach, ktoré bezprostredne s predmetom daňového konania vedeného colným úradom súvisia, preto bol colný úrad oprávnený uvedenú zápisnicu ako dôkaz v daňovom konaní použiť. Tvrdenie žalobcu o tom, že mu bolo upreté právo zúčastniť sa výsluchu svedka H. vypočutého v trestnom konaní označuje žalovaný za nepodstatnú, pretože daňové konanie sa vedie v režime samostatného procesného postupu, kedy sú zásady a inštitúty upravené odlišné od trestných alebo civilných noriem a ktoré konanie je tak založené na objektívnej zodpovednosti daňového subjektu. Daňový poriadok poskytuje síce daňovému subjektu právo zúčastniť sa výsluchu svedka, ak sa bude vykonávať v konkrétnom daňovom konaní, ale neukladá správcovi dane povinnosť vypočuť daňový subjekt k dôkazu získanému orgánmi činnými v trestnom konaní, a o potrebe predvolať tretiu osobu k tomuto výsluchu, boli oprávnené rozhodnúť iba orgány činné v trestnom konaní. Nedoručením zápisnice o výsluchu svedka vykonaného v trestnom konaní nedošlo k porušeniu práv žalobcu, ktoré mu vyplývajú z daňového poriadku a ku skutočnostiam, ktoré tvoria obsah zápisnice z trestného konania sa žalobca vyjadroval a predkladal dôkazy i v súvislosti s jeho odkazom práve na obsah výpovede S. H. zo dňa 23.12.2013 z čoho vyplýva, že mu bol obsah tejto zápisnice známy a okrem toho z vlastnej iniciatívy sa mohol žalobca v ktoromkoľvek štádiu daňového konania zaujímať o obsah spisového materiálu, nahliadnuť doň, prípadne reagovať na dôkazy, ktoré sa v spise nachádzali. K námietke súvisiacej s výpoveďami svedkov S. H. a B. W. o odovzdaní peňažnej hotovosti sa rozpory svedkov nenachádzajú len v zápisnici z trestného konania, ktorú sa snaží ako dôkaz v daňovom konaní žalobca spochybniť, ale i v ďalších zápisniciach a písomnostiach, ktoré s týmto konaním súvisia. Žalovaný v rozhodnutí nespochybňuje skutočnosť, podľa ktorej daňová povinnosť vznikla spoločnosti felpa Espanola s.r.o. ako osobe povinnej platiť daň, ale prvostupňový daňový úrad nerozhodoval o vzniku daňovej povinnosti tohto daňového subjektu a následnom vyrubení dane, ale o zabezpečení SBC v dôsledku neodstránenia pochybností, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru a týkali sa spôsobu nadobudnutia SBC a riadneho usporiadania finančných povinností súvisiacich z ich nákupom. Správca dane nenúti žalobcu, aby plnil povinnosti za niekoho iného, žalobcu k žiadnemu plneniu daňovej povinnosti nezaviazal, ale ak za tovar podliehajúci spotrebnej dani nebola daň preukázateľne zaplatená, ktorá skutočnosť je nepochybná, nemožno mať za to, že by bolo preukázané usporiadanie finančných povinností a nadobudnutie tovaru za cenu s daňou, ak táto daň reálne nebola uhradená. Okrem toho vykonaným dokazovaním je spochybnené samotné zaplatenie kúpnej ceny za SBC, ktorá mala zahŕňať i spotrebnú daň. Žalovaný skonštatoval i participáciu žalobcu na obchodnej transakcii so spoločnosťou felpa Espanola s.r.o., ktorá bola v rámci dokazovania jednoznačná a predstavovala tak zastieraný simulovaný úkon s cieľom vyhnúť sa dôsledkom z titulu nesplnenia si daňovej povinnosti spoločnosťou felpa Espanola s.r.o. V daňovom konaní boli predložené dôkazy, ktorými neboli odstránené pochybnosti o tom, že SBC boli nadobudnuté na základe kúpy a za finančné prostriedky poskytnuté v hotovosti, že cena zahŕňala aj spotrebnú daň. Doklady, ktoré boli poskytnuté správcovi dane obsahujú nepravdivé údaje o kúpnej cene a zaplatenej spotrebnej dani, ktorá nebola preukazatelne zaplatená, preto nemôžu byť vyhodnotené ako vierohodné, ktoré sú spôsobilé odstrániť pochybností, ktoré viedli k zabezpečeniu a následnému prepadnutiu SBC, keď listiny, ktoré boli predložené žalobcom boli inými v konaní zistenými skutočnosťami spochybnené. Námietky o prenesení dôkazného bremena na žalobcu označil žalovaný za nedôvodné tvrdenie, pretože práve dokazovanie vykonané správcom dane založilo vznik pochybností, ktoré sa žalobcovi nepodarilo odstrániť a ktoré tak boli dôvodom prepadnutia SBC. Daňová povinnosť jednoznačne zaťažuje daňový subjekt, ako vyplýva z ust. 24 ods. 1 daňového poriadku a je na daňovom subjekte, aby odstránil pochybností, ktoré v spojení s okolnosťami zistenými daňovým úradom vznikli. Colný úrad vo svojom rozhodnutí konštatoval podstatné rozpory vo výpovediach svedkov H., Zakála a žalobcu k spôsobu zaplatenia kúpnej ceny žalobcom spoločnosti felpa Espanola s.r.o., výpovede boli rozdielne a okrem toho žalovaný vzal do úvahy i skutočnosť, že žalobca je súkromnou fyzickou osobou, teda nie podnikateľom. SBC mal nadobudnúť ako fyzická osoba a kúpnu cenu mal platiť v hotovosti a to asi dva týždne pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 394/2012, ktorá platby v hotovosti obmedzuje. Okrem toho podľa spisového materiálu žalobca nakupoval SBC za cenu 2,60 eur/ks SBC, čo je cena nižšia ako uvedená na kontrolných známkach SBC, na ktorých je 2,80 eur. Žalobca ako fyzická osoba - nepodnikateľ tak mohol SBC nakupovať len na konečnú spotrebu, ktorá podľa zák. č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov nemohla byť nižšia ako je cena na kontrolnej známke, čo tiež zakladá dôkaz o nelegálnom predaji a kúpe SBC, ktorý je v rozpore so zákonom. Kúpna cena, ktorú mal žalobca uhradiť spoločnosti felpa Espanola s.r.o. na kúpnej cene predstavovala čiastku 935.998,- eur, o ktorej žalobca tvrdil, že si ju požičal od spoločnosti PRODUKT TRADE s.r.o., ktorú si mal požičať dňa 15.12.2012 a ktorú mal dňa 07.01.2013 spoločnosti, ktorá mu pôžičku poskytla vrátiť vo výške 700.000,- eur. Uvedenú sumu ale podľa dôkazov mohol vrátiť iba v prípade, ak by bol časť SBC ako fyzická osoba konajúca tak v rozpore so zákonom predal a to mimo zabezpečených SBC. Ak aj žalobca časť pôžičky vo výške 700.000,- eur splatil spoločnosti PRODUKT TRADE s.r.o. dňa 07.01.2013 hotovostnou platbou, konal v rozpore so zák. č. 394/2014 Z.z.. Žalovaná vzal tiež do úvahy, že spoločnosť PRODUKT TRADE s.r.o., ktorá finančné prostriedky mala požičať žalobcovi, si ich mala údajne požičať od spoločnosti WDC HOLDING LLC so sídlom na Sheychelských ostrovoch, ktorú peňažnú hotovosť prevzala v Budapešti, pričom na základe dokazovania dožiadaním Národná daňová a colná správa Maďarskej republiky oznámila, že subjekt WDC HOLDING LLC nie je v databáze vyhlásení nájdený , ani nie je evidované vyhlásenie o peňažných prostriedkoch v hotovosti. Žalovaný z uvedených dôvodov má za to, že dostatočným spôsobom zistil skutkovú genézu prípadu, vykonal rozsiahle dokazovanie a v rozhodnutiach komplexne a podrobným spôsobom zistené závery vyhodnotil, preto rozhodnutím žalovaného, ani colného úradu nedošlo k poškodeniu práv žalobcu. S podaním žaloby žalobca súčasne požiadal podľa § 250c O.s.p. o odklad vykonateľnosti rozhodnutia, ktorej žiadosti bolo uznesením č.k. 20S/18/2015-84 zo dňa 05.11.2015 vyhovené. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. nariadil vo veci pojednávania na deň 16.02.2016, ku ktorému žalobca žiadal o zmenu termínu z dôvodu čerpania dovolenky. Súd žiadosti žalobcu vyhovel a ďalší termín pojednávania určil na deň 01.03.2016, na ktorom vypočul právneho zástupcu žalobcu, ktorý zotrval na námietkach a žalobných dôvodoch uvedených v písomnom vyhotovení žaloby a zároveň súdu predložil písomné vyjadrenie zo dňa 25.02.2016 k vyjadreniu žalovaného a doplnil, že žalobca nie je podnikateľom, obchod súvisiaci s predajom SBC mal byť iba jednorazovým, nie trvalejšieho charakteru ako predpokladá živnostenský zákon, preto žalobca sa ani neevidoval ako podnikateľ. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení k podanej žalobe a žiadal súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď žalobca v daňovom konaní nepreukázal spôsob ako SBC nadobudol. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako i rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho a pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že práva žalobcu, ktoré mu ako účastníkovi daňový poriadok priznáva, neboli rešpektované. Podľa § 244 O.s.p. (1)V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Podľa § 247 O.s.p. (1)Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250i O.s.p. (1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 24 zák.č. 563/2009 Z. z. (1)Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. Podľa § 25 zák.č. 563/2009 Z.z. (1) Každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20. (2) Správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. 23)Odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám. (3) Svedok nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosťami 22)alebo na ktoré sa vzťahuje zákonom uznaná alebo uložená povinnosť mlčanlivosti, iba ak by bol povinnosti zachovávať tajomstvo alebo mlčanlivosť zbavený príslušným orgánom alebo tým, v záujme koho túto povinnosť má. (4) Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. Konajúci súd pri posúdení dôvodnosti žaloby v rozsahu v nej uvedených dôvodov sa zameral na preskúmanie administratívneho spisu v súvislosti s tvrdením žalobcu, podľa ktorého došlo k porušeniu jeho práv, keď mu nebolo umožnené klásť otázky svedkovi S. H., výpovede ktorého boli základom pre vydanie rozhodnutia, ktoré je predmetom žaloby i v spojení s rozhodnutím, ktoré mu predchádzalo. Žalobca podanou žalobou namieta okrem iného procesné úkony vykonané Colným úradom Bratislava pri zabezpečovaní dôkazov, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Žalobca žalobou napáda rozhodnutie žalovaného č. 1100902/485334/2014/CI zo dňa 30.12.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Colného úradu Bratislava č. 1095238/1/381000/2014 zo dňa 25.08.2014 o prepadnutí veci. Rozhodnutie o prepadnutí veci bolo vydané podľa § 42 ods. 1 daňového poriadku, keď SBC boli zabezpečené rozhodnutím Colného úradu Bratislava zn. 9005284/1/16290/2013 zo dňa 12.01.2013, pretože daňový subjekt A. S. - žalobca v zákonnej lehote neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci a nepreukázal spôsob nadobudnutia SBC, ani splnenie finančnej povinnosti vyplývajúcej z tržby a predaja SBC, ktoré boli do daňového voľného obehu uvedené tak nezákonným spôsobom a nebola za ne preukázateľne zaplatená spotrebná daň. Následne bolo Colným úradom Bratislava vydané rozhodnutie o prepadnutí veci zo dňa 11.07.2013 č. 9005238/1/332513/2013, v ktorom poukazuje na priebeh dokazovania keď bolo zistené, že v motorovom vozidle registrovanom na právnickú osobu K-R-VIKK s.r.o. Dunajská Streda boli zistené SBC zn. YESMOKE, ku ktorým žalobca ako účastník konania nevedel predložiť doklady preukazujúce spôsob ich nadobudnutia, ani usporiadanie finančných povinností súvisiacich s ich dovozom alebo nákupom. SBC podľa dokladov a dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise dodala spoločnosť felpa Espanola s.r.o., konateľom ktorej je S. H. a ktorá spoločnosť ich predala žalobcovi A. S., na základe objednávky zo dňa 10.12.2012, ktorá odkazovala na zmluvu na dodanie tovaru uzatvorenú medzi týmito účastníkmi dňa 05.12.2012. Colnému úradu Bratislava bola zároveň právnym zástupcom S. H. konateľa spoločnosti felpa Espanola s.r.o. doručená notárska zápisnica N 43/2013, Nz 3880/2013 a NCRls 4076/2013 zo dňa 06.02.2013, ktorou S. H. čestne prehlasuje, že v období od 26.03.2012 uskutočnil zdaňovacie obchody s podnikateľom A. S., ktorý od jeho spoločnosti nadobudol SBC, za ktoré riadne zaplatil a ktorých kúpnu cenu S. H. prevzal. Na základe odvolania žalobcu A. S. bolo rozhodnutie colného úradu zrušené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1100902/434001/2013 zo dňa 26.05.2014 a vec bola vrátená colnému úradu. Dňa 25.08.2014 bolo vydané Colným úradom Bratislava rozhodnutie o prepadnutí veci č. 1095238/1/381000/2014, v ktorom Colný úrad Bratislava poukazuje na výpoveď S. H. vykonanú pred orgánmi činnými v trestnom konaní ČVS:KÚFS-19/7026-V-2013 dňa 28.11.2013, v ktorej S. H. uviedol, že žiadnu hotovosť za SBC od žiadneho zákazníka neprijal a nebolo mu platené v hotovosti peniazmi. Rovnako v tejto zápisnici S. H. potvrdil, že žiadnu finančnú hotovosť za SBC neprijal ani od žalobcu, konkrétne od A. S.. Colný úrad Bratislava k tejto zápisnici uviedol, že nebude hodnotiť výpoveď ako dôkaz v konaní z dôvodu, že sa týka iného subjektu a ekonomických aktivít spoločnosti felpa Espanola s.r.o. a neuskutočnila sa v súlade s § 25 daňového poriadku. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia o prepadnutí veci poukazuje Colný úrad Bratislava na notársku zápisnicu spísanú dňa 25.03.2014 N 157/2014, NZ 11491/2014, NCR ls 11699/2014, v ktorej S. H. popiera výpoveď zaznamenanú v zápisnici spísanej pred orgánom činným v trestnom konaní dňa 28.11.2013. Colný úrad Bratislava poukazuje i na svedeckú výpoveď S. H. na Colnom úrade Bratislava dňa 21.05.2014, v ktorej vypovedal ako svedok k obchodnej činnosti spoločnosti felpa Espanola s.r.o. a k obchodným vzťahom so spoločnosťou PRODUKT TRADE s.r.o. Bratislava. Prítomným tejto výpovede svedka bol aj právny zástupca žalobcu, čo konštatuje Colný úrad Bratislava v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je predmetom žaloby. Práve na obsah tejto zápisnice zo dňa 21.05.2014 poukazuje Colný úrad Bratislava pre zdôvodnenie opodstatnenosti rozhodnutia, keď uvedený svedok popiera svoje predchádzajúce výpovede, na ktoré Colný úrad Bratislava odkazuje a konštatuje, že výpovede svedka S. H. si navzájom odporujú i pri ich porovnaní so svedeckou výpoveďou B. J. zo dňa 20.02.2014 sú tvrdenia S. H. o uskutočnení obchodov medzi A. S. a spoločnosťou felpa Espanola s.r.o. účelové, nepravdepodobné, nedôveryhodné, preto ani dôkazy a doklady, ktoré boli colnému úradu predložené a podľa ktorých žalobca zaplatil spoločnosti felpa Espanola s.r.o. kúpnu cenu zahŕňajúcu i spotrebnú daň uvedenú na faktúre, nie sú spôsobilé preukázať nadobudnutie SBC v súlade so zákonom. Práve z odôvodnenia rozhodnutia vydaného Colným úradom Bratislava ako prvostupňový orgánom dňa 25.08.2014 má súd za to, že rozhodnutie je založené na poznatkoch a dôkazoch získaných z výsluchov S. H. a svedka B. J., zaznamenaných v zápisniciach, na ktoré Colný úrad Bratislava odkazuje a ktoré rozhodnutie žalobca napadol odvolaním zo dňa 24.09.2014, v ktorom poukazoval na nerešpektovanie ustanovení a postupov pri dokazovaní vyplývajúcich z daňového poriadku, keď mu bolo upreté právo zúčastniť sa výsluchu svedka S. H. a klásť mu otázky. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutie Colného úradu Bratislava potvrdil s tým, že námietky žalobcu označil za nedôvodné, na základe čoho žalobca žiadal súd o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu. Krajský súd v Trnave má z administratívneho spisu preukázané, že postup upravený v ust. § 65 daňového poriadku, keď po zrušení rozhodnutia prvostupňového orgánu na základe odvolania bola vec vrátená Colnému úradu Bratislava, tento listom zo dňa 28.07.2014 požiadal podľa § 65 ods. 1, 2 daňového poriadku druhostupňový orgán o predĺženie lehoty, ktorý mu vyhovel, čo v súlade s ust. § 65 ods. 3 daňového žalobcovi oznámil oznámením zn. 95238/1/358874/2014 zo dňa 07.08.2014, ktoré žalobca prevzal dňa 19.08.2014 z čoho vyplýva, že uvedený žalobný dôvod nezakladá nesprávnosť rozhodnutia žalovaného i jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia. Podľa § 65 zák. č. 563/2009 Z.z. (1) Orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní. (2) Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister. (3) Ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt. (4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak. (5) Lehoty podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania (6) Lehota na rozhodnutie je zachovaná, ak v posledný deň lehoty daňový subjekt prevezme rozhodnutie u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo poskytovateľa poštových služieb alebo ak odošle rozhodnutie elektronickými prostriedkami Pri preskúmaní a vyhodnotení skutočností, ktoré boli základom pre rozhodnutie tak prvostupňového orgánu ako aj žalovaného má konajúci súd za to, že obe rozhodnutia sú založené na dôkazoch - výpovediach S. H., zaznamenaných v zápisniciach, ktoré boli zabezpečené z iných trestných či daňových konaní. Z administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány založili svoje rozhodnutia na dôkazoch a výpovediach svedkov, ktoré neboli zrealizované priamo v tomto daňovom konaní, ale vychádzali z dôkazov zabezpečených do spisu z iných konaní sprostredkovane. Takýto spôsob dokazovania považuje súd za nesúladný s daňovým poriadkom a námietka žalovaného smerujúca k tomu, že žalobca ako daňový subjekt vždy mohol z vlastnej iniciatívy nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s vykonanými dôkazmi a dôkaznými materiálmi, je pre posúdenie porušenia práv účastníka irelevantná. Žalobcovi ako daňovému subjektu prislúcha právo klásť otázky svedkovi, čo v tomto prípade nebolo umožnené, zápisnice, v ktorých sú zaznamenané výpovede vypočutých svedkov boli vykonané v iných konaniach, ktoré sa žalobcu netýkali, pričom slúžili ako podklad pre samotné rozhodnutia. Práve z dôvodu rozporov, ktoré zo zápisníc vyplývali mali daňové úrady vykonať minimálne výsluch svedka S. H. za účasti žalobcu s možnou konfrontáciou, čím by sa jednoznačne odstránil nedostatok spočívajúci v tom, že žalobca nemal možnosť zúčastniť sa svedeckej výpovede S. H. a klásť mu otázky. Uvedený nedostatok nebol zhojený ani tým, že právny zástupca žalobcu v tomto konaní bol prítomný pri svedeckej výpovedi S. H. vykonanej dňa 21.05.2014 na Colnom úrade Bratislava, pretože v danom prípade právny zástupca žalobcu vystupoval ako právny zástupca spoločnosti PRODUKT TRADE s.r.o., a tak nekonal v mene žalobcu. Ustanovenie § 24 ods. 2 a 4 daňového poriadku síce pripúšťajú použitie dôkazov iného orgánu štátnej správy i dôkazov získaných orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré sú považované za dôkazy získané zákonným spôsobom, ale v prejednávanej veci súd dospel k záveru, že rozhodnutia, ktoré sú predmetom žaloby vychádzajú len zo zápisníc, obsahom ktorých sú výpovede svedkov, ako dôkazov získaných v iných konaniach bez toho, aby aspoň výsluch svedka S. H., ako konateľa spoločnosti felpa Espanola s.r. o. bol vykonaný v daňovom konaní vedenom voči žalobcovi a bolo mu tak umožnené sa k výpovedi priamo vyjadriť, klásť vypočutým svedkom otázky za účelom objasnenia nimi tvrdených skutočností, byť prítomným pri ich výsluchu. Uvedený nedostatok súd vyhodnotil ako porušenie práv, ktoré daňový poriadok daňovému subjektu - v tomto konaní žalobcovi, priznáva a ktoré vyplýva z právnej úpravy uvedenej vo vyššie citovanom ust. § 25 ods. 4 daňového poriadku. Z dôvodu vyššie uvedeného procesného nedostatku, ktorý považuje konajúci súd za zásah do práv žalobcu sa posúdením prenesenia dôkazného bremena zo strany žalovaného na žalobcu, čo označuje žalobca tiež za zásah do jeho práv nezaoberal. Podľa § 250j Os.p. (1) Ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. (2) Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nedostatok byť prítomný na výsluchu svedka, ktorého výpoveď bola základom pre vydanie predmetného prvostupňového i druhostupňového rozhodnutia zakladá dôvodnosť podanej žaloby s odkazom na porušenie práv žalobcu, na základe ktorého zistenia rozhodnutie napadnuté žalobou i v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu súd podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- eur a trovy právneho zastúpenia v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie služieb v rozsahu 2 úkonov právnej pomoci po 139,53 eur, (prevzatie a príprava, podanie návrhu), 1 úkon vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny určenej podľa § 13a ods.4 a 5 cit. vyhl. je 34,88 eur (nesúhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania), k tomu 3 x režijný paušál po 8,39 eur a 1 úkon právnej pomoci po 143,- eur (za účasť na pojednávaní), k tomu režijný paušál 8,58 eur a 20 % DPH. Súd priznal právnemu zástupcovi i náhradu cestovných nákladov za účasť na pojednávaní konanom dňa 01.03.2016 vo výške cestovného na trase Bratislava - Trnava a späť v rozsahu 116 km pri použití osobného motorového vozidla, ktoré tvoria spotrebované pohonné hmoty a amortizácie vozidla JEEP CHEROOKE EČ - BL 905BK vo výške 37,92 eur je celkom 626,75 eur. Právny zástupca žiadal priznať odmenu i za úkony, ktoré súd vyhodnotil ako nehospodárne a za ktoré mu odmenu nepriznal, k čomu súd poukazuje na to, že žiadosť o odklad vykonateľnosti je súčasťou samotného návrhu, teda sa nejedná o samostatný úkon, predloženie listinných dokladov mal právny zástupca vykonať súčasne s návrhom, nakoľko na ne v žalobe priamo poukazuje a odkazuje, preto ich samostatné doručenie poštou nemôže byť považované za efektívny úkon právnej pomoci, rovnako ako ani písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 25.02.2016, ktoré právny zástupca predložil až na pojednávaní, o ktoré ho ale súd nežiadal a ktoré mohol predniesť v rámci svojho ústneho vyjadrenia priamo na pojednávaní i vzhľadom k tomu, že na iné skutočnosti a žalobné dôvody okrem tých, ktoré sú uvedené v žalobnom návrhu už súd nemôže prihliadať. Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave, písomne dvojmo. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.