Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/51/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200199 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200199.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Boženy Husárovej v právnej veci žalobcu: Balázs Halász, miesto podnikania Kráľová nad Váhom 200, 925 91 Kráľová nad Váhom, IČO: 43739091, právne zast.: JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát, so sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 1100304/1/5757/2015 zo dňa 13.01.2015 takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 1100304/1/5757/2015 zo dňa 13.01.2015 a rozhodnutie Daňového úradu Nitra, kontaktné miesto Šaľa č.9417301/5/4353907/2014 zo dňa 23.09.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou dňa 18.3.2015 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.1100304/1/5757/2015 zo dňa 13.01.2015, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Nitra, kontaktné miesto Šaľa č.9417301/5/4353907/2014 zo dňa 23.09.2014, ktorým prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 1303,- Eur, rovnajúcej sa 5% zo sumy dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013 za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i) bod 2 zák.č.563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobca žiadal zároveň zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. 2. V žalobe žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je založené na nesprávnom právnom posúdení. Z výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že bolo vydané na základe § 155 ods. 1 písm. g) zák.č.563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i) bod 2 zák.č.563/2009 Z.z., teda za uvedenie sumy v dodatočnom daňovom priznaní na DPH, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v riadnom daňovom priznaní na DPH predstavuje zníženie nadmerného odpočtu DPH. 3. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán však neaplikoval ustanovenie § 155 ods. 7 zák.č.563/2009 Z.z. na ktorého aplikáciu poukazoval žalobca v jeho odvolaní a preto je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení. Ustanovenie § 155 ods. 7 písm. a) zák.č.563/2009 Z.z. je potrebné vykladať tak, že pokuta za delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i) bodu 2 zák.č. 563/2009 Z.z. nemá byť uložená vôbec, ak je dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podané pred vrátením nadmerného odpočtu. Uvedenému nasvedčuje gramatický výklad predmetného ustanovenia a systematický výklad, keď sankcia za správny delikt je obsiahnutá práve v ust. § 155 ods. 1 písm. g) zák.č.563/2009 Z.z. ktorého aplikáciu na predmetný skutkový stav vylučuje ust. § 155 ods. 7 citovaného zákona. Taktiež autentický resp. teleologický výklad ust. § 155 ods. 7 zák.č.563/2009 Z.z. obsiahnutý z dôvodovej správy k návrhu zákona o správe daní, parlamentná tlač 1254, rok 2009 nasvedčuje tomu, že pokuta nemá byť za danej situácie (vrátenie nadmerného odpočtu až po podaní nadmerného odpočtu daňového priznania a zníženie nadmerného odpočtu) uložená, ktorým ratiom je fakt, že nedošlo k žiadnemu vplyvu na štátny rozpočet. Zásah do práv žalobcu spočíva v tom, že žalobcovi nemala byť uložená sankcia vzhľadom na ust. § 155 ods. 7 zák.č.563/2009 Z.z., ktorá peňažná sankcia žalobcovi napriek tomu bola uložená a predstavuje krátenie majetkových práv a sféry žalobcu, ktorému by pri správnom právnom posúdení veci nemala byť uložená žiadna sankcia ktorá je v rozpore s článkom 49 a 20 ods. 1 Ústavy SR a zároveň dochádza k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Žalobca ďalej namietal nesprávne a nepreskúmateľné rozhodnutie Daňového úradu Nitra a následne aj rozhodnutie žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že z jeho strany došlo k administratívnemu pochybeniu, ktoré malo za následok, že žalobca podal dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013, ktoré sa obsahovo týkalo iného daňového subjektu. 4. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 27.5.2015 vyplýva, že žalovaný námietky žalobcu považuje za nedôvodné. K námietke žalobcu ohľadne administratívneho pochybenia žalovaný uviedol, že žalobca v prvom podanom dodatočnom daňovom priznaní zaevidovanom v systéme Finančnej správy 31.1.2014 a tiež druhom podanom dodatočnom priznaní zaevidovanom v systéme Finančnej správy ten istý deň o niekoľko minút neskôr identifikoval svojim menom, priezviskom, adresou, identifikačným číslom platiteľa dane z pridanej hodnoty a preto žalobca považuje uvedenú námietku za právne irelevantnú, pretože správca dane mal v systéme evidované u žalobcu dve dodatočné daňové priznania, postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi a uložil žalobcovi pokutu, nakoľko Daňový poriadok v § 155 ods. 1 písm. g) ukladá správcovi povinnosť uložiť daňovému subjektu pokutu vo výške rovnajúcej sa 1,5 násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní priznanou a sumou uvedenou v daňovom priznaní za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i) zákona. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia žalovaný uviedol, že žalobca podal dňa 27.1.2014 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet v sume 6676,73 Eur a dňa 31.1.2014 o 23,39 hod. podal dodatočné daňové priznanie ktorým si neznížil sumu nadmerného odpočtu, ale vyrubil si vlastne daňovú povinnosť v sume 26.061,37 Eur. Správca dane preto uložil žalobcovi pokutu z vlastnej daňovej povinnosti priznanej podaným dodatočným daňovým priznaním. Žalovaný ďalej považuje námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení za irelevantnú, pretože správca dane v napadnutom rozhodnutí uviedol, že pokutu ukladá v zmysle § 154 ods. 1 písm. i), bod 2 v nadväznosti na § 155 ods. 1 písm. g) a § 155 ods. 4 Daňového poriadku. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane citoval vo svojom rozhodnutí zákonné ustanovenie, ktoré mu ukladalo povinnosť uložiť pokutu a tiež zákonné ustanovenia, ktoré limitovali výšku pokuty ako aj sumu ktorá má byť určená. 5. Z prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Nitra č.9417301/5/4353907/2014 zo dňa 23.09.2014, vyplýva, že daňový úrad uložil žalobcovi pokutu vo výške 1303,- Eur rovnajúcej sa 5% zo sumy dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013 za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i), bod 2 zák.č.563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že daňový subjekt t.j. žalobca podal dňa 31.1.2014 dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013, ktorým priznal daňovú povinnosť v riadnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2013 vyčíslil nárok na odpočítanie vo výške 6676,73 Eur, v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december 2013 vyčíslil vlastnú daňovú povinnosť vo výške 26061,37 Eur. Pokutu vypočítal 5% z vlastnej daňovej povinnosti t.j. 0,05 x 26061,37 čo sa rovná 1303,- Eur. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 22.10.2014 odvolanie, v ktorom uviedol v podstate rovnaké skutočnosti ktoré napádal aj v žalobe. 7. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím číslo 1100304/1/5757/2015 zo dňa 13.01.2015 potvrdil prvostupňové rozhodnutie, keď skonštatoval, že postup správcu dane pri uložení pokuty považuje za správny a rovnako aj výpočet uloženej daňovej pokuty. Uviedol, že žalobca svojim prvým podaním zo dňa 31.1.2014 vyčíslil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 6676,73 Eur, avšak v dodatočnom daňovom priznaní za obdobie december 2013 t.j. teda za rovnaké obdobie ako v prvom daňovom priznaní vyčíslil vlastnú daňovú povinnosť vo výške 26061,37 Eur. Nakoľko teda daňový subjekt pred vrátením nadmerného odpočtu vykázaného v daňovom priznaní k DPH podal dodatočné daňové priznanie k DPH v ktorom vykázal vlastnú daňovú povinnosť, správca dane vydal rozhodnutie ktorým uložil daňovému subjektu pokutu vo výške 1303,- Eur v zmysle § 155 ods. 1 písm. g) v nadväznosti na § 155 ods. 8 za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i), bod 2 Daňového poriadku, podľa ktorého sa správneho deliktu dopustí ten, kto uvedie v dodatočnom daňovom priznaní sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje zníženie nadmerného odpočtu. 8. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný predmetnú vec prejednal bez nariadenia pojednávania, pričom zistil, že žaloba žalobcu je dôvodná. 9. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 10. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). 11. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 12. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. 13. Podľa § 155 ods. 7 zák. č. 563/2009 Z.z. (7) Správca dane pokutu podľa odseku 1 písm. g) neuloží, ak a) daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zníži nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním nadmerného odpočtu 14. Podľa § 154 ods. 1 písm. i) bod 2 zák.č.563/2009 Z.z. (1) Správneho deliktu sa dopustí ten, kto a) nepodá daňové priznanie v 1. ustanovenej lehote, 2. lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 1, 3. lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 2, b) nesplní registračnú povinnosť v ustanovenej lehote, c) nesplní oznamovaciu povinnosť v ustanovenej lehote, d) nesplní povinnosť uloženú rozhodnutím správcu dane, e) uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť, f) zaplatí podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal skutočne zaplatiť, g) uplatní si nárok podľa osobitných predpisov 1)vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov, h) zapríčiní svojím konaním podľa § 48 ods. 1 určenie dane podľa pomôcok, i) uvedie v dodatočnom daňovom priznaní sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje 1. zvýšenie dane, 2. zníženie nadmerného odpočtu, 3. zníženie uplatneného vrátenia dane 33)alebo 4. zníženie uplatneného nároku podľa osobitného predpisu, 92) j) nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, 1)pričom nejde o správny delikt podľa písmen a) až i). 15. Podľa § 155 ods. 4 zák.č.563/2009 Z.z. (4) Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5% z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g). 16. Podľa § 30 ods. 2 zákona o správe daní (2) Rozhodnutie musí obsahovať najmä a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo konania, prípadne i číslo platobného výmeru, dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona, d) výrok, ktorý obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, prípadne lehotu plnenia, rozhodnutie o náhradách konania, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, dobe a forme podania opravného prostriedku s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca daňového riaditeľstva, colného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom. 6aa) (3) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. (4) Ak chýba v rozhodnutí poučenie o opravných prostriedkoch alebo v poučení bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok, prípadne bola skrátená lehota na podanie opravného prostriedku alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, uzná správca dane opravný prostriedok podaný do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia, za včas podaný. (5) Ak je v rozhodnutí určená pre podanie opravného prostriedku lehota dlhšia ako v tomto zákone, platí lehota uvedená v rozhodnutí. (6) Rozhodnutie, ktorým správca dane určuje výšku dane alebo rozdiel dane okrem úroku, sankčného úroku, pokuty ustanovených zákonom, oznámi správca dane daňovému subjektu formou platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru. Daň podľa § 1a písm. a) je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak tento zákon alebo osobitný zákon 8a) neustanovuje inak. (7) Rozhodnutie, ktorým sa daň vyrubuje odchylne od priznania, hlásenia, dohody alebo iného oznámenia, musí obsahovať odôvodnenie. (8) Rozhodnutie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch musí obsahovať odôvodnenie. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu. (9) Doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno uplatniť riadny opravný prostriedok, je právoplatné. (10) Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať riadne opravné prostriedky alebo ak ich podanie nemá odkladný účinok a ak uplynula zároveň lehota plnenia. 17. V súvislosti so vznesenými námietkami žalobcu krajský súd konštatuje, že obe rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné, nakoľko nespĺňajú podstatné náležitosti akou je konkretizácia a nezameniteľnosť výroku s iným výrokom rozhodnutia. 18. Náležitosti výroku rozhodnutia sú uvedené v § 30 ods. 2 zákona o správe daní. Z tohto ustanovenia explicitne vyplýva, že výrok rozhodnutia musí obsahovať vecné, časové a miestne určenia konania, z ktorého správny delikt vyplýva. Avšak v rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je daňový subjekt postihnutý. Toto je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku vo výroku rozhodnutia s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, príp. uvedením tých skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Je nespochybniteľné, že iba výroková časť správneho rozhodnutia je schopná mať dopad na práva a povinnosti účastníkov konania a iba ona môže nadobudnúť právnu moc. Bezvadne formulovaný výrok je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia. Len z výroku je možné zistiť, či a aká povinnosť bola uložená, iba porovnaním výroku je možné usúdiť existenciu prekážky veci rozhodnutej, vylúčenie prekážky litispendencie, dvojakého postihu za totožný skutok je dôležitý pre určenie rozsahu dokazovania, ako aj na zabezpečenie riadneho práva na obhajobu, len výrok rozhodnutia a nie jeho odôvodnenie môže byť vynútiteľný správnou exekúciou a pod. V danom prípade obsahovo nedostatočne korešponduje s odôvodnením rozhodnutia. Absencia nevyhnutných obsahových náležitostí výroku má vplyv na zákonnosť rozhodnutia, konkrétne v otázke vymedzenia skutku (miestne, časové a vecné), ktoré správnym deliktom a táto absencia je potom spôsobilá vyvolať nezákonnosť predmetného rozhodnutia. Vymedzenie skutku len s poukazom na príslušné ustanovenie právnych predpisov je nedostatočné a spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Rozhodnutie o uložení sankcie musí vo výroku obsahovať riadne popísanie skutku a musí byť z neho zrejmé bez akýchkoľvek pochybností, čoho sa žalobca dopustil, kedy sa deliktu dopustil a v čom spočíva správny delikt. Z uvedených dôvodov je súd toho názoru, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte spočíva v špecifikácii správneho deliktu takým spôsobom, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je odôvodniteľný priamo z ust. § 30 ods. 2 zákona o správe daní, pretože vec o ktorej je rozhodované je v danom prípade správny delikt a vymedzenie veci musí zodpovedať jeho charakteru. 19. Krajský súd konštatuje, že ani prvostupňový resp. ani žalovaný ako druhostupňový správny orgán sa vyššie uvedenými zásadami neriadili. Z prvostupňového rozhodnutia, najmä z jeho výroku je zrejmé, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 1303,- Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i), bod 2 zák.č.563/2009 Z.z. a teda vo výrokovej časti absentuje presný opis správneho deliktu ktorého sa mal žalobca dopustiť. 20. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán tento nedostatok prvostupňového rozhodnutia vo svojom rozhodnutí neopravil a rovnako vo výrokovej časti len skonštatoval, že zo strany žalobcu došlo v dodatočnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2013 k správnemu deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. i), bod 2 zák.č.563/2009 Z.z.. 21. Uvedené skutočnosti majú za následok nepreskúmateľnosť oboch rozhodnutí správnych orgánov a preto ich krajský súd ako nepreskúmateľné zrušil. 22. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu, tak s týmito sa krajský súd nezaoberal z dôvodu, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia je samostatným dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia bez ohľadu na ďalšie námietky a ich dôvodnosť. 23. Procesne úspešnému žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že tento si ich neuplatnil v lehote uvedenej v § 151 ods. 1 O.s.p.. 24. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 25. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.