Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/52/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200200 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200200.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: GeoRecykling, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 920, 926 01 Sereď, IČO: 46 478 892, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 1100307/1/63699/2015/13997 zo dňa 10.02.2015, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1100307/1/63699/2015/13997 zo dňa 10. februára 2015, ako aj prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9214401/5/4762643/2014/Pla zo dňa 23. októbra 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 70 eur a na trovách právneho zastúpenia sumu 409,05 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 18.03.2015 sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/63699/2015/13997 zo dňa 10.02.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9214401/5/4762643/2014/Pla zo dňa 23.10.2014, ktorým bolo podľa § 50 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložené predbežné opatrenie na zabezpečenie dosiahnutia účelu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013 v rozsahu nevyhnutne potrebnom, spočívajúce v zložení peňažnej sumy vo výške 4.075,45 eur daňovému subjektu GeoRecykling, s.r.o.. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, zmätočné, nepreskúmateľné. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/132/2013, v ktorom Najvyšší súd SR v plnom rozsahu pripustil možnosť súdnej ochrany v správnom súdnictve voči akýmkoľvek predbežným opatreniam správcu dane, ktoré boli vydané podľa daňového poriadku a teda napadnuté rozhodnutie je možné napadnúť žalobou v správnom súdnictve, keďže predbežné opatrenie je vlastne časovo neohraničené, resp. chýba v ňom konečná lehota pre obmedzenie majetkových práv daňového subjektu, ako napr. predbežné opatrenie je účinné po dobu 1 mesiaca. Rozhodnutie Daňového úradu Trnava neobsahuje žiadny opis skutkového stavu, ktorý by odôvodňoval uloženie predbežného opatrenia, dokonca ani neuvádza to, že je tu daná dôvodná obava, že daň bude v dobe splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo vymáhanie dane bude spojené len so značnými ťažkosťami. Prvostupňové rozhodnutie uvádza stručný opis skutkového stavu, ale len čo sa týka oprávnenia Daňového úradu Trnava na konečné vyrubenie rozdielu dane, čo ale nie je zákonným odôvodnením pre vydanie predbežného opatrenia. Prvostupňové rozhodnutie je v rozpore so zákonom a je nepreskúmateľné, keďže bolo vydané bez akéhokoľvek zistenia skutkového stavu. Rozhodnutie Daňového úradu Trnava neobsahuje žiadne skutkové zistenia, ktoré by sa čo i len nepriamo týkali § 50 ods. 1 Daňového poriadku a teda ani nie je možné vyvracať tvrdenia žalovaného, ktoré nie sú v napadnutom rozhodnutí uvedené. Aj v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR je vždy potrebné v rozhodnutiach správcu dane dostatočne uviesť odôvodnenú obavu, že dodatočne určené dane nebudú zaplatené včas a riadne, prípadne, že vymáhanie na nich vzniknutého nedoplatku bude spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo budú daňové nedoplatky vymožiteľné (rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Sžf/132/2013, 4 Sžf/70/2012). Žalobca zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trnava o uložení predbežného opatrenia zo dňa 23.10.2014 až do právoplatného skončenia konania, keď Krajský súd v Trnave listom zo dňa 18.09.2015 upovedomil žalobcu, že jeho žiadosti o odklad vykonateľnosti nevyhovuje, nakoľko obsahom žiadosti nie je konkrétne preukázané, že by okamžitým výkonom rozhodnutia žalobcovi hrozila závažná ujma. Žalobca v písomnom vyjadrení k podaniu žalovaného zo dňa 16.02.2016 uviedol, že predbežné opatrenie na zabezpečenie účelu daňovej kontroly môže byť uložené len v prípade, ak v dôsledku neuloženia predbežného opatrenia dôjde k určitému sťaženiu vykonávania daňovej kontroly, resp. v dôsledku neuloženia predbežného opatrenia správca dane nebude reálne môcť riadne a efektívne vykonávať daňovú kontrolu alebo dôjde k zníženiu tejto efektivity alebo dôjde k ohrozeniu daňovej kontroly. Uloženie predbežného opatrenia na zabezpečenie účelu daňovej kontroly môže byť uložené v súlade so zákonom napr. v prípade, ak správca dane má vykonať kontrolu určitých hnuteľných vecí, pričom z týchto dôvodov daňovému subjektu v rozhodnutí uloží, aby s týmito hnuteľnými vecami nenakladal po určitý čas a následne správca dane vykoná potrebnú kontrolu hnuteľných vecí. Na zákonné uloženie predbežného opatrenia je samozrejme zároveň nevyhnutné, aby správca dane riadne a podrobne odôvodnil, prečo daňovému subjektu uložil zákaz nakladania práve s týmito konkrétnymi vecami a ako tieto veci súvisia s daňovou kontrolou alebo s výkonom daňovej kontroly. Faktická dôvodnosť potreby uloženia predbežného opatrenia nestačí, túto potrebu uloženia predbežného opatrenia je potrebné presne uviesť do odôvodnenia rozhodnutia správcu dane o predbežnom opatrení. Žalobca nevie, ako môže slúžiť na zabezpečenie účelu daňovej kontroly práve uloženie predbežného opatrenia na úhradu sumy 4.075 eur v tejto veci a nedokáže nájsť žiadny logický argument preto, akým spôsobom by mohlo v konečnom dôsledku dôjsť k ohrozeniu výkonu daňovej kontroly alebo k zníženiu efektívnosti daňovej kontroly v prípade, ak by predbežné opatrenie na úhradu uvedených peňažných prostriedkov nebolo vôbec uložené. Ak správca dane mal napriek tomu takýto argument k dispozícii, bol povinný ho uviesť do prvostupňového rozhodnutia. Z uvedených dôvodov mal žalobca skôr za to, že uložením povinnosti na úhradu peňažných prostriedkov správca dane musel v konečnom dôsledku sledovať zabezpečenie úhrady dane, ktorá bude neskôr nevymožiteľná alebo jej vymáhanie bude neskôr spojené so značnými ťažkosťami. Vyjadrenia žalovaného z týchto dôvodov ešte viac zvýrazňujú úplnú zmätočnosť a nezrozumiteľnosť prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov existuje úplný rozpor medzi výrokom rozhodnutia a jeho odôvodnením. Dôvod na uloženie predbežného opatrenia v rozsahu, že podľa predbežných zistení existuje predpoklad na vyrubenie dane, daňový poriadok nepozná, pričom v prípade jeho uzákonenia by došlo k porušeniu ústavných práv daňového subjektu vlastniť majetok, keďže týmto spôsobom by mu bola uložená povinnosť uhradiť peňažné prostriedky len na základe predbežných zistení (treba brať zreteľ na to, že povinnosť na úhradu peňažných prostriedkov uvedená v predbežnom opatrení mala trvalú povahu a nebola ani časovo ohraničená). Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.05.2015 uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, že v prípade napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ide o absolútne nedostačujúce zistenia skutkového stavu, že sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a zároveň nezákonné, pretože správca dane i žalovaný rozhodovali bez uvedenia skutkového stavu a vychádzali z nesprávneho posúdenia veci a žiadal, aby súd žalobu zamietol s tým, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania neprizná. Žalovaný má za to, že predmetné ust. § 248 písm. a) O.s.p. nepripúšťa iný výklad ako ten, že súd by sa nemal zaoberať prieskumom žalovaného rozhodnutia, ktoré je predbežnej povahy. Žalovaný zdôraznil, že prvostupňové rozhodnutie nebolo uložené z dôvodu obavy nevymožiteľnosti dane v dobe jej splatnosti alebo ťažkosti s jej vymáhaním, ale za účelom zabezpečenia účelu daňovej kontroly. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na odôvodnenie žalovaného rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že žalobca v podanom daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie august 2013 priznal DPH z dodania tovarov a služieb vo výške 5581,71 eur a zároveň si uplatnil odpočítanie DPH 14.633,69 eur. V procese daňovej kontroly správca dane neuznal žalobcovi oprávnenosť odpočítania dane vo výške 13.070,50 eur, následkom čoho je prechod do vlastnej daňovej povinnosti vo výške 4.075,45 eur. Z uvedeného podľa žalovaného dostatočne zrozumiteľne vyplýva, prečo bolo predbežné opatrenie uložené. Zo samotnej podstaty dôvodu „zabezpečenie účelu daňovej kontroly“ je zrejmé, že odôvodnenie predbežného opatrenia v tomto prípade bude stručnejšie, avšak v dostatočnej miere výstižné, pretože správca dane nemusí podrobne opisovať ekonomickú situáciu žalobcu tak, ako by to bolo v prípade uloženia predbežného opatrenia z dôvodu obavy, ktorá ako vyplýva zo samotného textu zákona, musí byť odôvodnená. Podľa názoru žalovaného nie je možné aplikovať na daný stav rozhodnutia NS SR sp. 3 Sžf/132/2013 a 4 Sžf/70/2012 z dôvodu, že samotné prvostupňové rozhodnutie bolo vydané z iného dôvodu ako je obsahom spomenutých rozsudkov. Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 17.03.2016 v zmysle § 244 O.s.p. a nasl., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto ho zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. - daňový poriadok Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. Predbežné opatrenia (1) Správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane, b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. Podľa § 63 ods. 3 a ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane nariadil predbežné opatrenie na zabezpečenie účelu daňovej kontroly a nie z dôvodu, že by bola odôvodnená obava, že nevyrubená daň nebude v lehote jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, tak ako to vyplýva z rozhodnutia správcu dane ako aj vyjadrenia žalovaného zo dňa 26.05.2015. Žalovaný namietal, že ust. § 248 písm. a) O.s.p. nepripúšťa súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného. Súd sa nestotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nepodlieha súdnemu prieskumu a to z nasledovných dôvodov. Inštitút predbežného opatrenia podľa § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. je upravený pomerne všeobecne, čo sa týka definovania podmienok na jeho aplikáciu a len v ods. 4 tohto ustanovenia je upravené jediné obmedzenie vo vzťahu k výkonu záložného práva podľa Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, zákon č. 563/2009 Z.z. úpravou predbežného opatrenia poskytuje pomerne široké oprávnenia správnemu orgánu na zásah do práv daňového subjektu, je potrebné pri jeho aplikácii klásť veľký dôraz na jeho primerané použitie vo vzťahu k právam daňového subjektu v zmysle zásady proporcionality. Pri aplikácii predbežného opatrenia je potrebné dbať aj na jeho primerané použitie čo do rozsahu zásahu do nerušeného výkonu základných práv a slobôd daňového subjektu. Vzhľadom k tomu, že aplikácia predbežného opatrenia presahuje ciele daňovej kontroly, t.j. zistenie alebo preverenie základu alebo vznik daňovej povinnosti, je potrebné pri jeho aplikácii zohľadniť a dostatočne odôvodniť dôvodnú obavu, že dodatočne určená daň nebude zaplatená včas a riadne, prípadne, že vymáhanie na jej vzniknutého nedoplatku bude spojené s neprimeranými ťažkosťami, alebo že daňové nedoplatky budú nevymožiteľné. Minimálne skúmanie odôvodnenosti a primeranosti použitia konkrétneho spôsobu predbežného opatrenia autoritatívnym spôsobom zo strany správcu dane voči daňovému subjektu, a to vzhľadom na možný zásah do výkonu jeho základných práv a slobôd ešte pred konečným určením daňovej povinnosti, vyžaduje prípustnosť prieskumu na úrovni súdnej jurisdikcie bez ohľadu na časovo presne nevymedzenú dočasnosť predbežného opatrenia. V opačnom prípade by sa mohlo stať, že právo žalobcu nakladať s vlastnými finančnými prostriedkami by účinkami rozhodnutia o predbežnom opatrení požívalo menšiu ochranu ako napr. toto právo pri výkone daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke. Uloženie predbežného opatrenia správcom dane na zabezpečenie účelu daňovej kontroly spravidla spočíva v tom, aby daňový subjekt nenakladal s určitými vecami alebo právami. Ak správca dane uloží daňovému subjektu predbežným opatrením povinnosť zložiť určitú sumu, ako tomu bolo v danom prípade, môže tak urobiť len v prípade, ak nevyrubená daň nebude v lehote jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia zistil, že námietka žalobcu týkajúca sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trnava je dôvodná. Prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia uviedol, že predbežné opatrenie bolo vydané na zabezpečenie dosiahnutia účelu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013, avšak uložil povinnosť zložiť peňažnú sumu 4.075,45 eur do 15 dní od doručenia napadnutého rozhodnutia, ktorá povinnosť by vzhľadom na vyššie uvedené prichádzala do úvahy len v prípade, ak by správca dane dospel k záveru, že nevyrubená daň nebude v lehote jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí spočíva v tom, že z nariadeného predbežného opatrenia nevyplýva skutočnosť, akým spôsobom mohol daňový subjekt zmariť účel kontroly v prípade, ak by nebolo nariadené predbežné opatrenie spočívajúce v povinnosti zložiť peňažnú sumu na účet správcu dane. V predmetných rozhodnutiach nie je uvedené, akými úvahami sa riadil správny orgán o primeranosti použitého procesného prostriedku vo vzťahu k právu na užívanie majetku. Správca dane bol povinný uviesť, aké úvahy ho viedli k záveru, že predbežné opatrenie je nevyhnutné na zabezpečenie účelu daňovej kontroly. Správca dane ako aj žalovaný, ktorý nevykonal žiadnu nápravu v tomto smere, pochybili, keď napadnuté rozhodnutia riadne neodôvodnili. Podľa názoru Krajského súdu v Trnave rozhodnutie žalovaného a ani prvostupňové rozhodnutie nenapĺňa požiadavku riadneho a presvedčivého správneho rozhodnutia a preto ho súd zrušil ako nepreskúmateľné. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Trnave napadnuté rozhodnutie ako nepreskúmateľné zrušil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Súd rozhodol o náhrade trov v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne úspešnému žalobcovi priznal trovy konania, spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70,- eur a v trovách právneho zastúpenia spolu vo výške 409,05 eur a to za tri úkony právnej služby podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1. prevzatie a príprava zastúpenia á 64,53 eur + režijný paušál á 8,39 eur, 2. návrh na začatie konania zo dňa 17.03.2015 á 64,53 eur + režijný paušál á 8,39 eur, 3. vyjadrenie k podaniu žalovaného zo dňa 16.02.2016 á 66 eur + režijný paušál á 8,58 eur, 4. účasť na pojednávaní dňa 17.03.2016 á 66 eur + režijný paušál á 8,58 eur + 20% DPH zo sumy 295 eur vo výške 59 eur) + náhrada za stratu času na pojednávanie z Piešťan do Trnavy a späť dňa 17.03.2016 v sume 32,16 eur (2 x pol hodina á 13,40 eur x 2 v sume 26,80 eur + 20% DPH v sume 5,36 eur a náhrada hotových výdavkov za účasť na pojednávaní dňa 17.03.2016 - cestovné náhrady v sume 17,57 eur (1km á 0,183 eur x 80 km vo výške 14,64 eur + 20% DPH v sume 2,93 eur) a náhrada za pohonné hmoty - naftu pri priemernej spotrebe 4,9l/100km a cene nafty 1,358 eur spolu v sume 5,32 eur), ktorú náhradu trov konania zaviazal žalovaného zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu v súlade s ust. § 149 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods.1 O.s.p.. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.