Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/64/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200225 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200225.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Boženy Husárovej v právnej veci žalobcu: ANROSSI s.r.o., so sídlom Esterházyovcov 1554/27, 924 01 Galanta, IČO: 45 399 921, právne zast.: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/33826/2015/4975 zo dňa 04.02.2015 takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia zo dňa 04.02.2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9211302/5/5039222/2014/Kajo zo dňa 13.11.2014 ukladajúce mu pokutu vo výške 30,-Eur za oneskorené podanie daňového priznania podľa zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014 v lehote do 26.05.2014. Poukazoval na to, že ako platca DPH sa pri správe daní nechal zastupovať spoločnosťou MPP Consulting, s.r.o., ktorá má povinnosť podávať za neho daňové priznania a ktorá daňové priznanie za mesiac apríl 2014 podala až dňa 27.05.2014, t.j. deň po lehote, ktorej posledným dňom bol pondelok 26.06.2014, pričom dôvodom tohto omeškania bola skutočnosť, že v dobe od 07,00 hod. dňa 26.05.2014 do 04,00 hod dňa 27.05.2014 vykonalo Krajské riaditeľstvo PZ, odbor kriminálnej polície v Nitre prehliadku priestorov spoločnosti MPP Consulting, s.r.o., ktorej bol v súvislosti s tým znemožnený prístup k dátam nachádzajúcim sa v počítačoch a serveroch. Potvrdenie o tom, že v posledný deň lehoty na podanie daňového priznania nastali prekážky nezavinené spoločnosťou MPP Consulting, s.r.o., ktoré nebolo možné vopred predvídať a vyhnúť sa im, žalobca správnemu orgánu predložil spolu s odvolaním proti rozhodnutiu o uložení pokuty. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí jeho argumentáciu označil za irelevantnú, s tým, že daňový subjekt mohol daňové priznanie podať od prvého do dvadsiateho piateho dňa v mesiaci nasledujúcom po skončení zdaňovacieho obdobia, pričom opomenul, že podanie podľa zákona je možné vykonať aj v posledný deň lehoty na podanie, čo bolo žalobcovi nepredvídateľnými objektívnymi skutočnosťami znemožnené. Správca dane pritom podľa § 13 ods. 3 daňového poriadku mal jeho podanie označené ako odvolanie vyhodnotiť aj ako žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty v zmysle § 29 ods.1 daňového poriadku. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na to, že v skutkovo totožnej veci Daňový úrad Bratislava, pobočka Pezinok vo svojom rozhodnutí č. 9111301/5/3383076/2014 zo dňa 11.07.2014 odvolaniu spoločnosti TERVE Production, spol. s r.o. v rámci autoremedúry vyhovel a svoje vlastné rozhodnutie o uložení pokuty zrušil. Žalobca má za to, že týmto došlo k porušeniu zásady správy daní - totožného rozhodovania v skutkovo zhodných prípadoch, vyjadrenej v § 3 ods. 9 daňového poriadku, čím bol naplnený odvolací dôvod podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. Skutočnosť, že potvrdenie o úkone polície, ktorým bolo plnenie povinností voči správcovi dane znemožnené, správca dane akceptuje ako dôvod omeškania s podaním priznania, vyplýva aj z Upovedomenia o preskúmaní postupu policajta vyhotoveného Krajskou prokuratúrou Nitra pod č. Kv 69/14/4400-11 dňa 13.06.2014 adresovaného Marcele Piroskovej, ktorá je jedinou spoločníčkou a konateľkou MPP Consulting, s.r.o.. Žalobca predmetnú pokutu uhradil iba z obavy pred prípadným núteným výkonom rozhodnutia, neprejavil tým však súhlas s jej uložením a svoj záväzok neuznal. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci zo dňa 28.5.2015 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, s tým, že v predmetnej veci postupoval v súlade s daňovým poriadkom a zákonom o DPH. Namietal, s poukazom na ustanovenie § 27 ods. 5 daňového poriadku, že problém s podaním daňového priznania nenastal u správcu dane, ale na strane spoločnosti poverenej k podaniu žalobcom. Za nerelevantné považuje tvrdenie žalobcu, že správca dane mal podľa § 13 ods. 3 jeho odvolanie podľa obsahu posúdiť ako žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, nakoľko z predmetného podania žalobcu bolo zrejmé, že ide o odvolanie a nie o žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty. Žalobca mal právo podľa § 157 ods. 1 písm. c) daňového poriadku požiadať správcu dane o úľavu zo sankcie alebo o jej odpustenie, avšak ustanovenie § 155 ods. 1 písm. a) správcovi ukladá povinnosť za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) uložiť pokutu od 30,- Eur do 16.000,- Eur, žalovaný nemá zákonné splnomocnenie pokutu neuložiť v prípade, ak bolo daňové priznanie podané po zákonnej lehote a postup podľa § 3 ods. 9 daňového poriadku by bol zákonným iba v prípade, ak by rozhodnutie iného správcu dane (Daňového úradu Bratislava) bolo možné považovať za vydané v súlade s ustanoveniami daňového poriadku. Pre absenciu odôvodnenia rozhodnutia Daňového úradu Bratislava, pobočka Pezinok žalovaný k jeho postupu nemôže zaujať stanovisko. Súd so súhlasom účastníkov prejednal vec v ich neprítomnosti, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívne spisu žalovaného, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 daňového poriadku sa správneho deliktu dopustí ten, kto nepodá daňové priznanie v ustanovenej lehote. Podľa § 155 ods. 1 písm. a) správca dane uloží pokutu od 30,- Eur do 16.000,- Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu. Podľa § 29 ods. 1 správca dane zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to daňový subjekt požiada najneskôr do 30 dní od dňa, keď odpadli dôvody zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškania už predĺženej lehoty nemožno odpustiť. Podľa § 13 ods. 3 sa podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania. V danom prípade nebolo sporné, že sa žalobca podaním daňového priznania po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, hoci nepochybne z objektívnych, ním neovplyvniteľných dôvodov, dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, za ktorý mu správca dane uložil pokutu v súlade s ustanovením § 155 ods. 1 písm. a)v najnižšej možnej výške. V zmysle zákona správca dane musí pokutu uložiť, pokiaľ daňový poriadok alebo osobitné právne predpisy, ako v tomto prípade, neustanovujú inak. Nesprávnosť postupu alebo rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodnutie správcu dane o uložení pokuty potvrdil, by preto bolo možné vyvodzovať iba z nesprávneho posúdenia obsahu podania žalobcu označeného ako odvolanie, ktoré podľa žalobných dôvodov smerovalo k odpusteniu zmeškania lehoty podľa § 29 ods. 1 daňového poriadku. V súlade s argumentáciou žalovaného pritom možno konštatovať, že podanie žalobcu zo dňa 28.05.2014 nespĺňa také obsahové náležitosti, aby bolo dôvodné ho považovať za žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty. Podanie žalobcu, hoci logicky obsahujúce dôvody, pre ktoré podal daňové priznanie oneskorene, zjavne reflektuje na uloženie pokuty rozhodnutím správcu dane, nie na vykonanie zmeškaného úkonu dňa 27.05.2014, neobsahuje zmienku o ustanovení § 29 ods. 1 (nie je podmienkou), ani o záujme žalobcu o vydanie takého rozhodnutia, ktorým by mu správny orgán odpustil zmeškanie lehoty. Pokiaľ za takýchto okolností žalovaný ako odvolací orgán odvolanie žalobcu ako žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty nevyhodnotil a v rozhodnutí neprihliadal ani na postup iných správcov dane v obdobných veciach (námietky v tomto smere neboli súčasťou odvolacích dôvodov), ktorý v súvislosti s vyššie uvedeným nemožno označiť za súladný s procesným predpisom, rozhodol vecne správne. Súd preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.