Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/69/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200256 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200256.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu : JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: JUDr. J. K., nar. XX.XX.XXXX, B. XXC, XXX XX S., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č.8, 813 63 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.20849-2/2015-BA zo dňa 23.3.2015 takto r o z h o d o l : I. Súd napadnuté rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č.20849-2/2015-BA zo dňa 23.3.2015 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Galanta č.700-0600029914-GC09/14 zo dňa 16.10.2014 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie. II. Súd žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou dňa 01.04.2015 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č.20849-2/2015- BA zo dňa 23.3.2015, ktorým táto zamietla odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Galanta č.700-0600029914-GC09/14 zo dňa 16.10.2014, ktorým rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe JUDr. J. K. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2006. 2. V žalobe žalobca namietal, že rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho názoru. Poukázal na právny názor vyslovený Ústavným súdom SR v Náleze č. II ÚS 426/2012 zo dňa 21.2.2013, podľa ktorého pri výklade pojmov uvedených v § 5 a v § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je potrebné uprednostniť výklad materiálny a dospieť k záveru, že podľa ktorého fyzickou osobou ktorá má oprávnenie na vykonanie advokácie treba rozumieť iba advokáta, ktorý môže ako fyzická osoba pri samostatnom výkone advokácie skutočne právne služby poskytovať a prijímať za nich ako fyzická osoba odmenu. Fyzickou osobou ktorá má oprávnenie na vykonanie advokácie je teda iba advokát vykonávajúci advokáciu samostatne a iba v prípade ak nemá výkon advokácie pozastavený. Na tomto závere nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že aj advokát, konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným musí byť v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou zapísaný. Fyzickou osobou ktorej oprávnenie na vykonávanie advokácie zaniklo je preto každý advokát, ktorý vykonával advokáciu samostatne a následne začal advokáciu vykonávať ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, pretože samostatnú advokáciu vykonávať v takomto prípade už nie je oprávnený, čo vyplýva priamo zo zákona o advokácii. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach opakovane vyslovuje požiadavku, aby orgány verejnej moci rešpektovali a uplatňovali právne názory vyjadrené v judikatúre Ústavného súdu. Právny názor žalovaného správneho orgánu je v príkrom rozpore s právnym názorom Ústavného súdu SR, na ktorý žalobca poukázal aj vo svojom odvolaní. Okrem toho poukázal aj na to, že Slovenská advokátska komora zaujala v predmetnej veci stanovisko. Z predmetného záväzného stanoviska Slovenskej advokátskej komory vyplýva, že žalobca od 01.01.2007 nebol samostatne zárobkovo činnou osobou. Je tiež nepochybné, že vzhľadom na záväznosť tohto potvrdenia, vydané na základe špeciálnej právnej úpravy, bola Sociálna poisťovňa pri aplikácii všeobecnej právnej normy (zákona o sociálnom poistení) povinná záväzné stanovisko SAK rešpektovať. Žalobca ďalej uviedol, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že sú v rozpore so zákonom, v rozpore s právnym názorom ÚS SR a v rozpore so záväzným potvrdením SAK vydaným na základe oprávnenia daného zákona, ktorý je taktiež povinný rešpektovať a pri svojom rozhodovaní z neho vychádzať. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 13.5.2015 uviedla, že svoje rozhodnutie považuje za vecne správne, keďže na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý dosiahol žalobca za r.2005 vzniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činných osôb od 1. júla 2006 ( do 30.júna 2007). Zmenou formy výkonu advokácie nezaniká postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zák.č.461/2003 Z.z. v znení účinnom od 31.12.2010, ani povinné nemocenské poistenie, ani povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 písm. b) citovaného zákona, pretože advokátovi nezaniklo oprávnenie na výkon činnosti. Zmena formy výkonu advokácie vo vzťahu k postaveniu advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zák.č.461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je právne bezvýznamná. Žalovaná vo svojom vyjadrení poukázala na rozsudok NS SR č.7Sžso 32/2013 zo dňa 27.11.2013, ktorý sa stotožnil s právnym názorom Sociálnej poisťovne pri posudzovaní právneho postavenia advokátov na účely sociálneho poistenia pri zmene formy výkonu advokácie. NS SR v uvedenom rozsudku zaujal stanovisko aj k záväznosti potvrdenia Slovenskej advokátskej komory a spôsobe výkonu advokácie. Podľa právneho názoru NS SR takéto potvrdenie môže byť jedným z podkladov rozhodnutia, to len jedným dôkazom ktoré môžu byť následne použité ako dôkazy pre rozhodnutie správneho orgánu. 4. V predmetnej veci podal následne vyjadrenie aj žalobca a to dňa 8.9.2016, v ktorom uviedol, že prioritnou otázkou, ktorú musí súd v konaní vyriešiť je otázka, či správny orgán postupoval pri svojom rozhodovaní v súlade so zákonom. Nakoľko potvrdenie Slovenskej advokátskej komory z 1.7.2007, z ktorého vyplýva, že nie je samostatne zárobkovo činnou osobou je záväzné podľa § 71 ods. 2 písm. k) zákona o advokácii podľa zásady lex specialis de rogat legi generali, bol žalovaný povinný toto záväzné potvrdenie vo svojej rozhodovacej činnosti rešpektovať. 5. Z prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Galanta č.700-0600029914-GC09/14 zo dňa 16.10.2014, vyplýva, že Sociálna poisťovňa pobočka Galanta rozhodla, že žalobcovi JUDr. J. K. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2006, pričom zánik poistenia sa posudzuje podľa podmienok uvedených v § 21 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Podľa výpisu z daňového priznania za rok 2005 bol príjem žalobcu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu súvisiacej s podnikaním a s inou samostatne zárobkovou činnosťou za rok 2005 vo výške 1,664.006,-Sk (55.234,88 Eur), čo je suma vyššia ako 82.800,-Sk (2.748,46 Eur) t. j. dvanásťnásobok minimálneho vymeriavacieho základu a teda príjem za rok 2005 bol v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie trvania povinnosti poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2006 do 30. júna 2007. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 20.11.2014 odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti aké boli uvedené v žalobe. 7. Žalovaná ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č.20849-2/2015-BA zo dňa 23.3.2015 zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, pričom k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní uviedla, že účastníkovi správneho konania t. j. žalobcovi nezaniklo oprávnenie vykonávať advokáciu, zmenila sa iba forma samostatného výkonu za výkon v mene spoločnosti, čo vyplýva aj z listu SAK č.7/2001-JUDr.Hr/Ma zo dňa 14.novembra 2014. Poukázala na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o advokácii, podľa ktorého advokát je ten kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie SAK. Ďalej poukázala, že zánikom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu sa rozumie vyčiarknutie advokáta zo zoznamu advokátov, čo v danom prípade nebolo preukázané. 8. Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 14.9.2016 v zmysle § 107 a nasl. SSP, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto ho zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. 9. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 14.9.2016 uviedol, že chce len doplniť, že v žalobe vyzdvihol aj tú skutočnosť že Advokátska komora vydala záväzné potvrdenie, v ktorom hodnotí status advokáta v postavení právnickej osoby a to, že on nebol samostatne zárobkovo činná osoba. Toto potvrdenie je záväzné aj pre Sociálnu poisťovňu a táto bola povinná ho rešpektovať, preto žiadal, aby súd vyhovel žalobe v zmysle petitu. 10. Žalovaná sa pojednávania dňa 14.9.2016 nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila elektronicky dňa 9.9.2016 a následne listom zo dňa 14.9.2016 a súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti. 11. Podľa § 5 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa § 21 ods. 4 zák.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (4) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku, a) v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania, b) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Podľa článku 152 Ústavy SR ústavné zákony, zákona a ostatné všeobecné záväzné právne predpisy zostávajú v Slovenskej republike v platnosti ak neodporujú tejto ústave, meniť a zrušovať ich môžu príslušné orgány Slovenskej republiky. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom ktorý ustanoví zákon. 12. Zo spisového materiálu Krajský súd v Trnave zistil, že predmetom prieskumu a rozhodovania je vyriešenie otázky, či advokát ktorý bol pôvodne v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby následne po zmene právnej formy advokácie, kedy vykonáva advokáciu už ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným je naďalej povinný odvádzať povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. V tomto smere sa Krajský súd v Trnave prikláňa k právnemu názoru vyslovenému žalobcom, ktorý je odvodený od právneho názoru vysloveného Ústavným súdom SR v Náleze č. II. ÚS 426/2012-53 zo dňa 21.2.2013. Z právnej vety uvedenej v tomto náleze vyplýva „pokiaľ advokát zmenil formu výkonu advokácie zo samostatného výkonu advokácie na výkon advokácie ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, po takejto zmene formy výkonu advokácie mu nezostal zachovaný status advokáta podľa zákona o advokácii, ani status samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely zákona o sociálnom poistení“. Krajský súd v Trnave v súlade s právnym názorom Ústavného súdu SR uvádza, že pri výklade pojmov v § 5 a v § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je potrebné uprednostniť materiálny výklad a dospieť k záveru, podľa ktorého „fyzická osoba ktorá má oprávnenie na vykonávanie advokácie“ je iba advokát, ktorý môže ako fyzická osoba pri samostatnom výkone advokácie skutočne právne služby klientom poskytovať a prijímať za nich ako fyzická osoba aj odmenu“. „Fyzickou osobou ktorá má oprávnenie na vykonávanie advokácie“ je teda iba advokát vykonávajúci advokáciu samostatne a iba v prípade ak nemá výkon advokácie pozastavený. Na tomto závere nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že aj advokát - konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným musí byť v zozname advokátov zapísaný. Takýto zápis je totiž podmienkou na to, aby mohol advokát v mene a na účet iného subjektu (spoločnosti s ručením obmedzeným) advokáciu vykonávať. „Fyzickou osobou ktorej oprávnenie vykonávať advokáciu zaniklo“ je preto každý advokát ktorý vykonáva advokáciu samostatne a následne začal advokáciu vykonávať ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, pretože samostatne advokáciu vykonávať v takom prípade už nie je oprávnený, čo vyplýva priamo zo zákona o advokácii. K tomuto názoru dospel Ústavný súd SR použitím metódy gramatického, logického, ale najmä systematického výkladu sporných ustanovení zákona o sociálnom poistení v kontexte s ustanovením zákona o advokácii tak ako sú citované. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej poukazujúcu na rozsudok NS SR č.7Sžso 32/13 27.11.2013, ktorý bol uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu, neobstojí preto názor tohto súdu, podľa ktorého na účely zákona o sociálnom poistení treba advokáta zapísaného v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou považovať za nemocensky a dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a to bez ohľadu na skutočnosť, či advokátsku činnosť vykonáva ako advokát vo vlastnom mene alebo ako spoločník príp. konateľ právnickej osoby poskytujúcej služby advokácie. Takto formulovaný názor totiž vychádza iba z formalistického výkladu dotknutých ustanovení, ktoré nezohľadňujú ich materiálnu podstatu a tým ani zmysel a účel právnej úpravy. Je potrebné poukázať na dva súvisiace aspekty v tejto veci - chápanie následkov pozastavenia samostatného výkonu advokácie pre jeho pozastavenie v systéme sociálneho poistenia a následnú zmenu právnej úpravy zákona o sociálnom poistení ku ktorej došlo od 1. januára 2011 zákonom č.543/2010 Z.z.. Ako vyplýva z viacerých stanovísk NS SR ako aj zákona o advokácii, v okamihu pozastavenia výkonu advokácie advokát už nie je oprávnený poskytovať právne služby a teda nemá oprávnenie na vykonanie činnosti podľa osobitného predpisu ak je naďalej zapísaný v zozname advokátov. Táto skutočnosť má za následok na účely zákona o sociálnom poistení, že od tohto okamihu nemožno advokáta považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Ako vyplýva z uvedeného aj v tomto prípade naďalej ide advokáta, ktorý je v zozname advokátov vedenou komorou zapísaný, avšak zákon o advokácii nepripúšťa, aby poskytoval právne služby klientom obdobne ako v prípade zmeny formy výkonu advokácie, rovnako nepripúšťa, aby advokát - fyzická osoba poskytovala právne služby samostatne. Aj tento právny názor je teda založený na materiálnom výklade sporných pojmov a upúšťa od prísne formalistického chápania oprávnenia vykonávať advokáciu patriaceho každému iba z dôvodu jeho zápisu v zozname advokátov. Zákon o sociálnom poistení v znení zákona č.543/2010 Z.z. od 1. januára 2011 obsahuje už odlišnú úpravu nielen paragrafu 5, ale aj paragrafu 21 ods. 4, od 1. januára 2011 tieto ustanovenia znejú takto: Podľa § 21 ods.4 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO zaniká vždy dňom od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods.2 a 3. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO ktoré nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedené v § 3 ods.1 písm. b) a ods. 2, 3 zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu. Ako vyplýva z týchto novelizovaných ustanovení, zákonodarca považoval v súvislosti s § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení za potrebné spresniť podmienky zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO, pričom postupoval tak, že výslovne stanovil, že toto zaniká dňom od ktorého fyzická osoba nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti. Takto zákonodarca nahradil sporne mať oprávnenie jednoznačným byť oprávnený, čo podľa názoru Ústavného súdu posunulo dikciu ustanovenia k jej materiálnemu chápaniu a potvrdzuje správnosť uvedených úvah. Tomu nasvedčuje aj úprava § 5 zákona o sociálnom poistení. Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd v Trnave zrušil obe rozhodnutia správnych orgánov podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, keďže rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia. 13. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže tento si trovy konania neuplatnil. 14. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 15. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok ( § 133 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.