Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/36/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200268 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200268.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: Odbytová organizácia výrobcov - družstvo ČB, Hlavná 5932/82, Dunajská Streda, IČO: 362 695 573, zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Vagóom, Kpt. Nálepku 724/7, Galanta proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/67508/2015/13997 zo dňa 12.02.2015 takto r o z h o d o l : Súd žalobu zamieta. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 08.04.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda č. 9210301/5/5063984/2014 zo dňa 14.11.2014 o uložení pokuty za správny delikt. Uvedeným rozhodnutím Daňový úrad Trnava uložil žalobcovi pokutu vo výške 6.994,- eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (daňový poriadok) s poukazom na to, že žalobca ako daňový subjekt podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za júl 2011, v ktorom vykázal nadmerný odpočet v sume 88.078,26 eur. Správca dane podľa protokolu o daňovej kontrole priznal žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty nadmerný odpočet v sume 18.137,43 eur dodatočným platobným výmerom č. 9210401/5/1161973/2013 zo dňa 27.03.2013 a rozdiel dane tak predstavuje sumu 69.940,83 eur, z ktorej bola výška pokuty určená. Žalobca namietal, že rozhodnutie bolo vydané predčasne, pretože na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer podal žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trnave rozhodnutím č.k. 14S/90/2013-127 zo dňa 17.06.2014, ktorým rozhodnutie žalovaného č. 1100307/1/342211/2013 zo dňa 18.07.2013 o potvrdení dodatočného platobného výmeru č. 9210401/5/1161973/2013 zo dňa 27.03.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušil. Táto okolnosť je podľa názoru žalobcu relevantná pre posúdenie predčasnosti vydaného rozhodnutia o pokute, pretože kým nie je rozsudok Krajského súdu v Trnave právoplatný, nakoľko bolo proti nemu podané žalovaným odvolanie, nemal správca dane vydať rozhodnutie o uložení pokuty, ktoré žalovaný potvrdil . Takýto postup žalobca označil za necitlivý, nespravodlivý a nezákonný, pretože až právoplatným rozsudkom vydaným vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer sa dôvodnosť a správnosť postupov a rozhodnutia daňových orgánov, z ktorých pri ukladaní pokuty vychádzali, preukáže. Tiež poukázal na to, že finančné prostriedky žalobcu, ktoré boli ako tzv. „vratka dane“ spochybnené, sú blokované a okrem toho by mal daňový subjekt zaplatiť aj uloženú pokutu. Zadržiavané finančné prostriedky potrebuje žalobca na zabezpečenie riadneho chodu svojej podnikateľskej činnosti, ale jeho postavenie je voči štátu nerovné, nezákonné. Žalovaný mu môže uložiť sankciu až keď sa v súdnom konaní preukáže, že sa dopustil správneho deliktu a rozhodnutie žalovaného, ktoré je preskúmavané súdom je správne. Za súčasného právneho a skutkového stavu sa však žalobca žiadneho správneho deliktu nedopustil. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo vyjadrení uviedol, že ak rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zatiaľ nie je právoplatné, táto skutočnosť má za následok, že rozhodnutie žalovaného o vykázanom nadmernom odpočte z dane pridanej hodnoty, keď nadmerný odpočet zistený daňovej kontrole sa odlišuje od nadmerného odpočtu uvedeného žalobcom v daňovom priznaní zakladá dôvod pre uloženie pokuty. Pokuta bola vypočítaná správne a rozhodnutie žalovaného zatiaľ nebolo právoplatne zrušené. Správny orgán postupoval v súlade s daňovým poriadkom, k čomu poukázal na ust. § 155 ods. 12 daňového poriadku, podľa ktorého, ak by rozsudok Krajského súdu v Trnave, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného o potvrdení dodatočného platobného výmeru na základe odvolania žalovaného nadobudol právoplatnosť, pokuta sa upraví alebo zruší novým rozhodnutím. Správca dane nemá inú možnosť ako pokutu uložiť, nakoľko daňový poriadok striktne určuje kedy a v akej výške má správca dane pokutu uložiť. V správnom práve platí prezumcia správnosti vydaného rozhodnutia, ktoré sa považuje za správne, kým nie je nahradené iným rozhodnutím. Skutočnosť, že žalobca nemá možnosť disponovať finančnými prostriedkami a súčasne mu vzniká povinnosť zaplatiť uloženú pokutu nemožno hodnotiť ako necitlivé a nespravodlivé konanie voči žalobcovi vzhľadom k tomu, že žalovaný, ako i prvostupňový daňový orgán sú povinní postupovať v súlade s daňovým poriadkom, ktorý presne stanovuje spôsob a uvádza okolnosti, za ktorých sa pokuta ukladá. Nemožno preto označiť konanie žalovaného ani prvostupňového daňového orgánu za protizákonné, pretože vychádza výlučne zo znenia zákona a ani tvrdenie žalobcu, podľa ktorého sa žiadneho správneho deliktu nedopustil, nebolo zákonným spôsobom zatiaľ zmenené ani zrušené. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 01.03.2016, ktorého sa žalobca ani jeho právny zástupca nezúčastnili, svoju neprítomnosť ospravedlnili, preto súd vo veci konal a rozhodol podľa § 250d ods. 2 O.s.p. Žalovaný na pojednávaní zotrval na stanovisku, ktoré bolo uvedené v písomnom vyjadrení k žalobe a žiadal, aby konajúci súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca v písomnom ospravedlnení svojej neúčasti na pojednávaní požiadal, aby konajúci súd prerušil podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S/90/2013, v ktorom Krajský súd v Trnave zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. práve rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo podkladom pre uloženie pokuty. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a tiež rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 O.s.p. (1)V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Podľa § 247 O.s.p. (1)Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250i O.s.p. (1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 154 zák.č. 563/2009 Z.z. 1) Správneho deliktu sa dopustí ten, kto a) nepodá daňové priznanie v 1. ustanovenej lehote, 2. lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 1, 3. lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 2, b) nesplní registračnú povinnosť v ustanovenej lehote, c) nesplní oznamovaciu povinnosť v ustanovenej lehote, d) nesplní povinnosť uloženú rozhodnutím správcu dane, e) uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť, f) zaplatí podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal skutočne zaplatiť, g) uplatní si nárok podľa osobitných predpisov 1)vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov, h) zapríčiní svojím konaním podľa § 48 ods. 1 určenie dane podľa pomôcok, i) uvedie v dodatočnom daňovom priznaní sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje 1. zvýšenie dane, 2. zníženie nadmerného odpočtu, 3. zníženie uplatneného vrátenia dane 33)alebo 4. zníženie uplatneného nároku podľa osobitného predpisu, 92) j) nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, 1)pričom nejde o správny delikt podľa písmen a) až i). (2) Zodpovednosti za porušenie povinnosti, ktoré sú správnym deliktom podľa odseku 1, sa fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie, zbaví, ak preukáže, že zo závažných zdravotných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré nemohla ovplyvniť svojím konaním, nemohla splniť povinnosti, ktorých porušenie je správnym deliktom podľa odseku 1. Zbavením sa zodpovednosti za porušenie povinnosti nie je dotknutá povinnosť daňového subjektu túto povinnosť dodatočne splniť po odpadnutí dôvodov, na základe ktorých sa daňový subjekt zbavil tejto zodpovednosti. Podľa § 155 zák.č. 563/2009 Z.z. (1) Správca dane uloží pokutu g) vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i), (2) Pokuta podľa odseku 1 písm. f) až h) sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo do uplynutia lehoty uvedenej v § 16 ods. 9 na podanie dodatočného daňového priznania po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok nie menej ako 1% z vyrubenej sumy najviac však vo výške vyrubenej sumy. (5) Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške 10% ročne zo sumy podľa odseku 1 písm. f). Ak dvojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípade podľa odseku 1 písm. h) nedosiahne 7%, pokuta sa uloží vo výške 7% ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. h). Ak základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v prípade podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 3%, pokuta sa uloží vo výške 3% ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g). (6) Ak daňový subjekt podá ďalšie dodatočné daňové priznania, pokuta sa vypočíta spôsobom podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) z rozdielu medzi sumou uvedenou v poslednom dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní. (8) Správca dane pokutu podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) neuloží, ak a) daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zníži nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním nadmerného odpočtu, b) daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zníži uplatnené vrátenie dane uvedené v daňovom priznaní pred jej vrátením podľa osobitného predpisu. 33) (9) Ak daňový subjekt opraví dodatočným daňovým priznaním nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní na vlastnú daňovú povinnosť po jeho vrátení alebo započítaní na daň, správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) zo súčtu dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu, správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) len zo sumy dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní. (10) Ak daňový subjekt opraví dodatočným daňovým priznaním vrátenie dane uvedené v daňovom priznaní na povinnosť platiť daň po jej vrátení, správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) zo súčtu dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a vrátenej dane uvedenej v daňovom priznaní; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie pred vrátením dane podľa osobitného predpisu, 33)správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) len zo sumy dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní. (11) Správca dane pokutu neuloží, ak nepresiahne 5 eur; ak je správcom dane obec, pokutu neuloží, ak nepresiahne 3 eurá. (12) Pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom a) sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) až d), i) a j), b) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) až h). (13) Ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. Krajský súd v Trnave v predmetnej veci konal podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov a preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava. Daňový poriadok definuje základné zásady daňového konania, ktoré vychádzajú z princípov právneho štátu, Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodnej legislatívy pri aproximácii daňového práva SR a krajín Európskej únie. V zmysle základnej zásady daňového konania sa v daňovom konaní postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných zúčastnených v daňovom konaní. Daňový poriadok je procesným predpisom upravujúcim postupy, pomocou ktorých správcovia daní realizujú úlohy a ciele určené hmotnoprávnymi normami (najmä daňovými zákonmi) a je zárukou zákonného postupu pri plnení úloh správcu dane, ako aj zárukou zákonnej ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Z obsahu administratívneho spisu konajúci súd zistil, že rozhodnutie o uložení pokuty vydané Daňovým úradom Trnava, pobočka Dunajská Streda, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného bolo vydané na základe zistenia, že daňový subjekt podal dňa 24.08.2011 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za mesiac júl 2011, v ktorom vykázal nadmerný odpočet v sume 88.078,26 eur. Správca dane priznal daňovému subjektu ale nadmerný odpočet v sume 18.137,43 eur dodatočným platobným výmerom č. 9210401/5/1161973/2013 zo dňa 27.03.2013 podľa § 44 ods. 6 písm. a) bod I. zák. č. 511/1992 Zb. o správe dani a poplatkov a nadmerný odpočet zistený po daňovej kontrole sa tak odlišuje od nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní sumou 69.940,83 eur, z ktorej výšky podľa § 154 ods. 4 daňového poriadku bola určená výška pokuty. Podkladom pre rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt teda bolo rozhodnutie vydané správcom dane - dodatočný platobný výmer č. 9210401/5/1161973/2013 zo dňa 27.03.2013, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 1100307/1/342211/2013 zo dňa 18.07.2013. Uvedené podkladové rozhodnutia neboli z dôvodu žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. zatiaľ právoplatne zrušené, preto správne orgány preskúmavanej veci postupovali v súlade so zákonom a pokutu za správny delikt museli uložiť. V tejto súvislosti súd zobral tiež do úvahy, že na Krajskom súde v Trnave prebiehalo okrem konania vedeného pod sp. zn. 14S/90/2013, na ktoré žalobca v žalobných dôvodoch poukazuje aj konanie vedené pod sp. zn. 14S/91/2013, v ktorom je totožnosť účastníkov konania s vecou vedenou pod sp. zn. 14S/90/2013 a rozdiel spočíva iba v uvedení zdaňovacieho obdobia, ktorého sa dodatočný platobný výmer napadnutý žalobou týka. Krajský súd v Trnave, ktorý konal vo veci sp. zn. 14S/90/2013, ako aj veci sp. zn. 14S/91/2013 rozhodol rovnako a v oboch prípadoch zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Porovnaním rozhodnutia vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 14S/90/2013 a v konaní pod sp. zn. 14S/91/2013 súd zistil, že tieto sú v časti odôvodnenia až na nepatrné rozdiely vychádzajúce zo skutkových zistení (napr. počet CMR predložený v konaní) vydané v totožnom znení, obe vychádzajú z rovnakých skutkových zistení a odkazujú na rovnaké právne závery. Pred vydaním rozhodnutia v tomto konaní bol Krajskému súdu v Trnave doručený rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/2/2015 zo dňa 03.02.2016, ktorým Najvyšší súd SR ako odvolací rozhodol o odvolaní podanom proti rozsudku Krajského súdu v Trnave vydanom dňa 02.10.2014 v konaní vedenom pod sp. zn. 14S/91/2013.Najvyšší súd SR predmetný rozsudok Krajského súdu v Trnave zmenil a žalobu zamietol. Keďže sa jedná o skutkovo i právne obdobnú vec dá sa predpokladať, že i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý bude preskúmavať správnosť rozhodnutia Krajského súdu v Trnave vydaného pod sp. zn. 14S/90/2013 zo dňa 17.06.2014 bude vychádzať so zásady jednotného rozhodovania v obdobných veciach rovnako, čím sa naplní legitímne očakávaná predstava o právnej istote, ktorá s uvedenou zásadou korešponduje. Uvedenú skutočnosť konajúci súd vyhodnotil ako relevantnú pre vyslovenie záveru, že nie je podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p potrebné prerušiť konanie v danej veci, ako žiadal žalobca. Návrh na prerušenie konania nepovažoval súd za opodstatnený ani za situácie, ak by ešte vo veci nebolo vydané zmeňujúce rozhodnutie NS SR, nakoľko má za to, že v danej veci nie je dôvod pre postup požadovaný žalobcom na prerušenie konania, pretože otázku nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí si môže konajúci súd posúdiť i sám bez ohľadu na skutočnosť, že podkladové rozhodnutia sú napadnuté žalobou. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer, ktoré ako podkladové slúžilo pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty je stále právoplatné, nebolo pre svoju nezákonnosť právoplatným rozhodnutím súdu zrušené, a tak nie sú dané dôvody uvádzané žalobcom, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť v tomto konaní preskúmavaného rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt, preto konajúci súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd považuje za potrebné poukázať i na vyššie citovanú právnu úpravu uvedenú v ust. § 155 ods. 12 daňového poriadku, ktorá stanovuje postup v prípade, ak novým právoplatným rozhodnutím sa suma rozdielu dane upraví. Za takéhoto stavu uvedené ustanovenie zaväzuje správcu dane na základe konania ex offo pokutu zrušiť alebo jej výšku upraviť, čím práve zákonodarca reagoval na alternatívy, ktoré môžu v súvislosti s výškou uloženej pokuty nastať. Predmetom preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je uloženie pokuty za správny delikt, preto nebolo možné v rámci tohto konania zohľadňovať námietku žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty, pretože súd nie je oprávnený v tomto konaní preskúmavať zákonnosť rozhodnutia o dodatočnom vyrubení dane z pridanej hodnoty dodatočným platobným výmerom, pokiaľ sú tieto právoplatné a neboli pre svoju nezákonnosť právoplatne zrušené. Krajský súd v Trnave dospel k záveru, že dôvody uvádzané žalobcom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, vydaním v žalobe označeného rozhodnutia nedošlo k zásahu do zákonných práv žalobcu a rozhodnutie žalovaného je súladné so zákonom. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. keď v konaní neúspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu nepriznal. Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.