Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/74/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200283 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200283.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica, a.s., Koreszkova 7, 904 82 Skalica, IČO: 74 444 761, zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Repákom, Krížna 47, 811 07 Bratislava proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS 204/00015/2014/R zo dňa 5.2.2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovaného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava číslo konania: ZS 204/00004/2014/R, číslo spisu: 100540/32636/2014-932 zo dňa 6.11.2014 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) S.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobou doručenou súdu dňa 10.4.2015 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bol rozklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica, a.s. (ďalej len žalobca) zamietnutý a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. ZS 204/00015/2014 zo dňa 4.8.2014 o uložení pokuty vo výške 5 000 eur potvrdené. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že žalobca ako účastník konania porušil § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 576/2004 Z.z.), tým, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti p. Y. A. (ďalej len pacientka) neposkytol zdravotnú starostlivosť správne. Nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť spočívala v tom, že žalobca pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti na oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) dňa 13.9.2013 nevykonal u vážne zranenej pacientky pri verifikovanej tamponáde perikardu (osrdcovníkovej dutiny) jeho včasnú punkčnú dekompresiu. Ďalej bolo v rozhodnutí uvedené, že pokuta je splatná v lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2.V žalobných dôvodoch namietal, že napadnuté rozhodnutia nie sú správne a dôvodné, pretože žalovaný nepostupoval v súlade s právnymi predpismi, nedostatočne zistil skutkový stav a nedostatočne sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, nepreskúmal a neposúdil všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne posúdenie veci a rozhodnutie, pričom vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že zdravotnícki zamestnanci žalobcu poskytovali zdravotnú starostlivosť pacientke lege artis, v súlade s ust. § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z., kedy po diagnostike realizovali liečebné postupy v súlade s odbornými publikáciami, guidelineami a článkami ako aj v zmysle odporúčaní kardiochirurga NÚSCH, ktorých cieľom bolo pri relatívne stabilizovanom stave pacientky čo najrýchlejší transport do NÚSCH Bratislava za účelom ošetrenia zdroja tamponády. V tejto súvislosti namietal, že zistené skutočnosti pri výkone dohľadu nevyhodnotil prvostupňový správny orgán komplexne, nakoľko tamponáda perikardu a punkčná dekompresia pri disekcii aorty je vysoko odborná problematika, ktorú by mal posúdiť jednoznačne a prioritne odborník v špecializovanom odbore kardiochirurgia. Za tohto stavu ako aj s poukazom na to, aby bola komplexne a odborne posúdená poskytnutá zdravotná starostlivosť pacientke dňa 13.9.2013 považoval žalobca za nevyhnutné a navrhol, aby prvostupňový správny orgán prizval do skupiny vykonávajúcej dohľad aj konzultanta - odborníka v špecializovanom odbore kardiochirurgia. Ďalej uviedol, že v zápisnici č. 916/2013 o prerokovaní námietok žalobcu ako dohľadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade zo dňa 31.3.2014 prvostupňový správny orgán uviedol, že námietky žalobcu boli vyhodnotené len konzultantom ÚDZS, pobočka Trnava z odboru traumatológia - úrazová chirurgia prof. MUDr. Z. K., CSc., ktorý zotrval na svojom stanovisku, a na základe tohto stanoviska ÚDZS, pobočka Trnava sa naďalej stotožnila so záverom protokolu prvostupňového správneho orgánu, pričom s odbornými (medicínskymi) argumentmi žalobcu uvedenými v námietkach proti protokolu sa prvostupňový správny orgán žiadnym spôsobom nevysporiadal a tiež nebolo vyhovené jeho návrhu na prizvanie odborníka z odboru kardiochirurgia. Tiež poukázal na to, že odborné stanoviská MUDr. W. Z., MPH, prizvaného odborníka z medicínskeho odboru urgentná medicína a doc. MUDr. O. L., PhD., prizvaného odborníka z medicínskeho odboru anesteziológia a intenzívna medicína boli také, že žalobca poskytol správne zdravotnú starostlivosť pacientke, v súlade s § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. považoval preto za neštandartné, aby prvostupňový správny orgán (po posúdení absencie pochybenia) prizval ďalšieho konzultanta z medicínskeho odboru anesteziológia a intenzívna medicína (duplicitne) a konzultanta z medicínskeho odboru traumatológia - úrazová chirurgia, ktorých závery poňal ako výhradne deteriminujúce záver vykonaného dohľadu. Takýto postup žiadnym spôsobom neodôvodnil a najmä ani neuviedol z akého titulu považuje za rozhodujúce stanovisko ďalšieho konzultanta, druhého v poradí, ktorý na rozdiel od hodnotenia prvého konzultanta (doc. MUDr. O. L., PhD.) konštatoval pochybenie. Žalobca mal za to, že jeho zdravotnícki zamestnanci postupovali pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke lege artis, v rozhodujúcom čase realizovali správne urgentnú diagnostiku polytraumatizovanej pacientky, kde medzi inými diagnózami zistili tamponádu srdca. Pre predpoklad disekcie hrudnej aorty komplikovanej hemoperikardom a tamponádou konzultovali kardiochirurgické pracovisko, kde službukonajúci kardiochirurg odporučil neodkladný transport pacientky do kardiocentra. Tiež poukázal na to, že tamponáda srdca ako komplikácia akútnej disekcie hrudnej aorty je spojená s vysokou skorou mortalitou. Za účelom úplného zistenia a objasnenia skutočného stavu veci, z dôvodu objektívneho odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie v správnom konaní žiadal, aby prvostupňový správny orgán ustanovil znalca z odboru kardiochirurgia, ktorý by vypracoval znalecký posudok, tomuto návrhu však nebolo vyhovené. V tejto súvislosti predovšetkým poukázal na rozdielne stanoviská prizvaných odborníkov z odboru anesteziológia a intenzívna medicína, ich protihodné závery, boli jednoznačným dôvodom na prizvanie znalca z odboru kardiochirurgie, resp. ďalšieho odborného konzultanta v správnom konaní, čo žalobca opakovane navrhoval. Konštatoval, že žalovaný pri hodnotení správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientke vychádzal výlučne zo stanoviska doc. MUDr. A. A., CSc., odborníka z odboru anesteziológia a intenzívna medicína, pričom si neosvojil odborné stanovisko doc. MUDr. O. L., PhD., ktorý bol tiež odborníkom z rovnakého odboru - anesteziológia a intenzívna medicína, a ktorý bol ako prvý prizvaný do konania ako odborný konzultant, ktorý konštatoval, že u pacientky pri predpokladanom poranení myokardu alebo intraperikardiálne prebiehajúcich ciev sa ako život zachraňujúci výkon vyžaduje zákrok špecializovaného tímu kardiochirurga, pričom o odborné stanovisko odborníka z odboru kardiochirurgia prvostupňový správny orgán nepožiadal. Požiadal o vypracovanie odborného stanoviska prof. MUDr. Z. K., CSc. odborníka v odbore traumatológia - úrazová chirurgia, ktorý nadviazal na stanovisko a závery prof. MUDr. Z. K., CSc. . V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že odmietnutie záverov, ku ktorým doc. MUDr. O. L., PhD. vo svojom stanovisku dospel, bez toho, aby sa s tým prvostupňový správny orgán ako i žalovaný akýmkoľvek spôsobom vysporiadal. Naviac pri hodnotení dôkazov po celý čas žalovaný preukázateľne ignoroval zásadnú skutočnosť, že stanoviská a závery prizvaných odborníkov z oblasti anesteziológia a intenzívna medicína sú v merite veci úplne protichodné. Namietal postup žalovaného, ktorý nedoplnil dokazovanie o odborné stanovisko odborníka z odboru kardiochirurgia, čím bola porušená zásada materiálnej pravdy. Mal za to, že správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch, čo platí aj pre odvolací správny orgán, keďže v zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva sa jednoznačne zastáva právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v predmetnej veci rozpor v dôkazoch neodstránil a preukázateľne nevykonal ani všetky úkony za účelom jeho odstránenia (neakceptoval návrhy žalobcu na prizvanie ďalšieho odborníka), nemohol v súlade so správnym poriadkom pristúpiť k voľnému hodnoteniu dôkazov. Žalovaný ani žiadnym spôsobom nereagoval na námietky žalobcu opakovane prezentované v priebehu správneho konania, nevyjadril sa k diametrálne odlišným stanoviskám prizvaných lekárskych konzultantov, tiež sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu vychádzajúcou z odbornej praxe, podľa ktorej aj v prípade poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientke iným spôsobom (vykonaním iného úkonu, v inom časovom slede), by konanie zdravotníckych zamestnancov neodvrátilo smrť pacientky. Za tohto stavu považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nie dostatočne odôvodnené a vec nesprávne právne posúdenú a samotné rozhodnutie o uložení pokuty za predčasné. 3.Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe nesúhlasil a neakceptoval dôvody uvedené v žalobnom návrhu. Poukázal na to, že porušenie § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. spočívalo zo strany žalobcu v tom, že tento pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke na oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) dňa 13.9.2013 nevykonal pri verifikovanej tamponáde perikardu jeho včasnú punkčnú dekompresiu. Vzhľadom k tomu, že pacientke dňa 13.9.2013 bola poskytnutá tak urgentná zdravotná starostlivosť ako aj intenzivistická, a nakoľko išlo o pacientku vo vážnom stave po závažnej dopravnej nehode, pri ktorej utrpela viaceré poranenia (traumatický šok, podozrenie na traumu vnútrohrudných a vnútrobrušných orgánov v dôsledku utrpeného úrazu, čo sa neskôr potvrdilo aj pri pitve), boli do výkonu dohľadu postupne prizvaní viacerí odborníci, a to MUDr. W. Z., MPH, odborník z medicínskeho odboru urgentná medicína, doc. MUDr. O. L., PhD. odborník z medicínskeho odboru anesteziológia a intenzívna medicína, doc. MUDr. A. A., CSc., odborník z medicínskeho odboru anesteziológia a intenzívna medicína a prof. MUDr. Z. K., CSc., odborník z medicínskeho odboru traumatológia - úrazová chirurgia. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa zranení pacientky žalovaný uviedol, že u pacientky žiadna disekcia hrudnej aorty diagnostikovaná nebola, pričom v rámci diagnostického procesu boli u pacientky vykonané dve dôležité vyšetrenia a žiadne z nich disekciu aorty nepreukázalo. U pacientky bolo najprv realizované celotelové CT vyšetrenie, ktorým sa potvrdila tamponáda perikardu, disekcia aorty pri vyšetrení zistená nebola, ani žiadna iná patológia na ascendentnej aorte. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že nález z CT vyšetrenia (teda tamponáda perikardu) bol následne potvrdený vykonaným echokardiografickým vyšetrením, realizovaným po návrate na OAIM z CT vyšetrenia. Tiež poukázal na to, že aj samotná pitva pacientky disekciu vylúčila, z pitevného protokolu totiž jednoznačne vyplýva, že poškodený bol nízkotlakový oddiel srdca - pravá predsieň, pričom aorta u pacientky poškodená nebola. Za tohto stavu preto považoval za irelevantnú a účelovú argumentáciu žalobcu, opierajúc sa o odbornú literatúru, že disekcia ascendentnej aorty je kontradikáciou punkcie perikardu, resp. perikardiocentézy, a preto punkcia perikardu u pacientky, vzhľadom na disekciu aorty realizovaná nebola. Medicínsky a právne významné však je, že u pacientky boli žalobcom zrealizované vyšetrenia, ktoré konštatovali v danej oblasti len tamponádu perikardu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že u takto ťažko zranenej pacientky, ktorá bola už sama o sebe vo vážnom stave, mohlo byť vykonanie punkcie perikardu život zachraňujúcim výkonom, ktorý v konečnom dôsledku aj tak bol nakoniec pri zhoršení zdravotného stavu uskutočnený aj samotným žalobcom, teda nie na vyššom pracovisku (NÚSCH, a.s. Bratislava), kam bola pacientka smerovaná. Ďalej zdôraznil, že s námietkami, týkajúcimi sa možnej disekcie aorty ako kontraindikácie punkcie perikardu sa žalovaný opakovane vysporiadal tak počas výkony dohľadu ako aj počas správneho konania. V súvislosti s prizvanými odborníkmi, ktorí sa podieľali na posúdení správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti uviedol, že žalobca bol včas upovedomený, a to ešte pred samotným vypracovaním protokolu č. 916/2013 o vykonanom dohľade zo dňa 13.1.2014, taktiež bolo žalobcovi oznámené, že do výkonu dohľadu bol prizvaný prof. MUDr. Z. K., CSc. ako odborník v špecializovanom odbore traumatológia - úrazová chirurgia a doc. MUDr. A. A., CSc. ako odborník v špecializovanom odbore anesteziológia a intenzívna medicína, pričom žalobca nenamietal dôvodnosť ich prizvania. Taktiež nesúhlasil s konštatovaním žalobcu, že sa nevysporiadal s návrhom na prizvanie odborníka z medicínskeho odboru kardiochirurgia. Uviedol, že punkcia perikardu patrí medzi základné výkony, ktoré je pre získanie špecializácie v odbore anesteziológia a intenzívna medicína potrebné ovládať, čiže nejde o zdravotný výkon vyhradený len pre špecializáciu kardiochirurgia, a preto nebol dôvod prizvať do výkonu dohľadu aj kardiochirurga. Uviedol, že do výkonu dohľadu boli prizvané osoby práve z tých oblastí, v ktorých sa pacientke poskytovala zdravotná starostlivosť a ktorej správnosť bolo potrebné výkonom dohľadu preskúmať, teda oblasť urgentnej medicíny, oblasť traumatológie - úrazovej chirurgie a oblasť anesteziológie a intenzívnej medicíny. Pacientke zdravotnú starostlivosť u žalobcu kardiochirurg neposkytoval. Ďalej uviedol, že tak prizvaný odborník z medicínskeho odboru traumatológia - úrazová chirurgia (prof. MUDr. Z. K., CSc.) ako aj prizvaný odborník z medicínskeho odboru anesteziológia a intenzívna medicína (doc. MUDr. A. A., CSc.) sa zhodli na tom, že pri verifikovanej tamponáde perikardu mala byť u pacientky vykonaná jeho včasná punkčná dekompresia, pričom zdôraznil, že punkcia perikardu podľa Vestníka MZ SR zo dňa 15.10.2010 o ustanovení minimálnych štandardov pre špecializačné študijné programy v programe chirurgia a anesteziológia a intenzívna medicína patrí medzi základný rozsah praktických zručností a skúseností, z čoho vyplýva, že ako podmienka pre získanie atestácie z uvedených medicínskych oblastí je nevyhnutný predpoklad tak pre chirurga ako aj pre anesteziológa - intenzivistu, aby uvedený výkon (punkciu perikardu) ovládal. Rozdiel v posúdení správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti týmito odborníkmi bol len v tom, či mal dekompresiu perikardu uskutočniť lekár žalobcu (lekár OAIM) alebo ide o výkon, ktorý patrí len do rúk kardiochirurga - špecialistu. V tejto súvislosti poukázal na to, že názor doc. MUDr. O. L., PhD. nemal oporu v právnych predpisoch, na rozdiel od názoru doc. MUDr. A. A., CSc., ale aj názoru prof. MUDr. Z. K., CSc., pričom vzhľadom na platný Vestník MZ SR sa žalovaný priklonil k stanovisku doc. MUDr. A. A., CSc. . Žalobu žiadal preto ako nedôvodnú zamietnuť. 4.Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu ako aj poverená zástupkyňa žalovaného zhrnuli svoje tvrdenia uvádzané vo svojich písomných vyjadreniach. 5.Krajský súd v Trnave preskúmal rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe postupom podľa § 27 S.s.p. v spojení s ust. § 178 ods. 1 S.s.p., vo veci nariadil pojednávanie v súlade s ust. § 107 ods. 1 S.s.p., pričom zistil, že žaloba je dôvodná. 6.Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že na základe podnetu JUDr. J. A. - brata pacientky, ktorý vyjadril nespokojnosť s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou svojej nebohej sestre, úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou po vydaní odborných stanovísk jednotlivých odborných konzultantov vydal dňa 5.2.2015 rozhodnutie číslo konania: ZS 204/00015/2014/R, číslo spisu: 11207/543/2015/923, ktorým bol rozklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica, a.s. zamietnutý a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu číslo ZS 204/00015/2014 vydané dňa 4.8.2014 o uložení pokuty vo výške 5 000 eur potvrdené. Výkonom dohľadu bolo zistené, že zdravotná starostlivosť pacientke (Y. A.) zo strany dohliadaného subjektu nebola poskytnutá v súlade s ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. . Nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť spočívala v tom, že žalobca pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti na oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) dňa 13.9.2013 nevykonal u vážne zranenej pacientky pri verifikovanej tamponáde perikardu (osdrcovníkovej dutiny) jeho včasnú punkčnú dekompresiu. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Podľa § 77 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, (zákon č. 71/1967Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov), ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 39 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 581/2004 Z.z. ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a) pokutu (§ 64 ods. 2) alebo b) zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok; ak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému zástupcovi. Podľa § 43 ods. 4 zák. č. 581/2004 Z.z. dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby (ďalej len „osoba oprávnená na výkon dohľadu“) na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom. 7.V preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v predmetnej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci úplne nezistili skutkový stav, a preto ich rozhodnutie je potrebné považovať v predmetnej veci za predčasné. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné uviesť, že samotné rozpory v predložených dôkazoch (odborné stanoviská jednotlivých konzultantov, a to rozpor v záveroch odborníkov z oblasti anesteziológie a intenzívnej medicíny - doc. MUDr. O. L., PhD. a doc. MUDr. A. A., CSc.) svedčia o tom, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a dostatočným spôsobom sa nevysporiadal so závermi týchto odborných konzultantov. Skutočnosť, že správne orgány nevenovali v danej veci dostatočnú pozornosť zisteniu skutočného stavu veci a v danej veci si nezadovážili dostatok skutkových podkladov, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazovali, že žalobca sa dopustil skutku, ktorým mal porušiť svoje povinnosti vyplývajúcemu zo zákona o zdravotnej starostlivosti, čo nakoniec vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 01/2015 zo dňa 9.4.2015 vypracovaného znalcom z odboru kardiochirurgia MUDr. Vladanom Hudecom predloženého žalobcom súčasne spolu so žalobou. Podľa názoru súdu rozdielne stanoviská prizvaných odborníkov z odboru anesteziológia a intenzívna medicína a ich protichodné závery boli jednoznačným dôvodom na prizvanie znalca z odboru kardiochirurgie, čo žalobca aj opakovane navrhoval. Je potrebné konštatovať, že oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. V danom prípade ako už bolo vyššie spomínané boli zo strany prizvaných odborníkov z odboru anesteziológia a intenzívna medicína konštatované rozdielne závery, pokiaľ ide o poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalobcom pacientke, pričom správny orgán sa týmito rozdielnymi závermi dostatočným spôsobom nevysporiadal a tieto náležitým spôsobom nevyhodnotil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné a správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Znamená to, že úrad nevykonal vo veci dostatočné šetrenie na komplexné zhodnotenie celej záležitosti, pričom podľa názoru súdu je potrebné tieto rozpory odstrániť pribratím odborného konzultanta z odboru kardiochirurgia, resp. znalca z tohto odboru. 8.Štruktúra Ústavy SR ako aj čl. 141 ods. 2 ústavy jednoznačne vymedzujú ústavné limity jednotlivých zložiek štátnej moci. Súd preto počas súdneho konania tak v odborných otázkach nemôže vysloviť sám odborný záver o tom, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá v súlade s najnovšími poznatkami lekárskej vedy v situácii, keď skupina odborníkov (okrem iného nositeľov prestížnych pedagogických titulov v oblasti medicínskeho vzdelávania) na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti dôjde k celkom opačným záverom, ako znalec, ktorý je štátom aprobovanou osobou na osvedčovanie odborných skutočností povinnou rešpektovať určité odborné postupy pod sankciou trestno-právnej alebo disciplinárnej zodpovednosti. Takýto záver musí vysloviť správny orgán a súd je podaním správnej žaloby iba prizvaný do pozície preskúmania zákonnosti, či vyslovené odborné závery o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti boli vyslovené v súlade so zákonom (a najmä so zásadou voľného hodnotenia dôkazov) alebo nie, pričom obsah týchto záverov neskúma z hľadiska odborného ale z hľadiska právneho. 9.Vzhľadom na vyššie zistené skutočnosti súd rozhodnutie žalovaného v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. d) a e) S.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko zistenie skutkového stavu veci je nepostačujúce na posúdenie veci. Tiež bolo zistené, že úrad nevykonal vo veci dostatočné šetrenie na komplexné zhodnotenie poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientke. Správne orgány sa tiež náležitým spôsobom nevysporiadali s rozdielnymi závermi, pokiaľ ide o poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalobcom pacientke a tieto náležitým spôsobom nevyhodnotili. 10.O trovách konania súd rozhodol tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania s poukazom na ust. § 167 ods. 1 S.s.p., pričom o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške rozhodne správny súd postupom podľa § 175 ods. 1,2 S.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok ( § 133 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.