KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trnava24. 2. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Sd/11/2015 z 24. 2. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 24. februára 2016, sp. zn. 21Sd/11/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2015200296.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Sd/11/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200296
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200296.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudkyňou JUDr. Boženou Husárovou v právnej veci žalobcu: T. V.,
nar.XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, U. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č.
8, Bratislava o odvolaní proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.10.2014 t a k t o

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.10.2014 potvrdzuje.

Žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.10.2014 žalovaná podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 72 zák.
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila od 18.09.2014 invalidný
dôchodok žalobkyni na sumu 164,30 eur, ktoré odôvodnila tým, že žalobkyňa má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť od 18.09.2014 v rozsahu 60 %, ktorá skutočnosť vyplývala z lekárskej
správy vyhotovenej posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta zo
dňa 18.09.2014. Nárok na invalidný dôchodok žalobkyni vznikol dňom 31.05.2012 a suma invalidného
dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., keď o spôsobe výpočtu hodnoty priemerného
osobného mzdového bodu a rokov obdobia dôchodkového poistenia i s pripočítaným obdobím bol
žalobkyni vysvetlený v rozhodnutí zo dňa 18.06.2012.

Žalobkyňa podala voči rozhodnutie zo dňa 20.10.2014 odvolanie, ktoré bolo žalovanej doručené dňa
25.11.2014 a žiadala o jeho preskúmanie vzhľadom na to, že jej zdravotný stav sa nezlepšuje a výška
priznaného invalidného dôchodku je nízka a žiada o opätovné preskúmanie svojho zdravotného stavu.

Žalovaná v súvislosti s podaním odvolaním doručila súdu dňa 17.04.2015 posudkovú spisovú
dokumentáciu a predložila i lekársku správu vyhotovenú za účelom nového posúdenia invalidity
vykonaného z dôvodu konania o odvolaní žalobkyne, ktorej súčasťou je i posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie vyhotovený posudok zo dňa 15.04.2015, podľa
ktorého sa celková miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako bola pôvodne určená v rozsahu
60 % , u žalobkyni nezmenila, preto nebol dôvod ani na zmenu výšky určeného invalidného dôchodku.

Krajský súd vytýčil vo veci pojednávanie, vypočul žalobkyňu, ktorá zotrvala na písomne podanom
odvolaní a skutočnostiach v ňom uvedených, zdôraznila, že priznaný výška priznaného invalidného
dôchodku jej nepostačuje na riadne zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb, pričom jej zdravotný
stav sa nezlepšuje, finančne je odkázaná na pomoc iných osôb, inými ochoreniami, než sú uvedené v
lekárskej správe zo dňa 15.04.2015 netrpí.



Zástupca žalovanej navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť, pretože od posledného posúdenia
zdravotného stavu, ktoré bolo vykonané práve na základe podaného odvolania žalobkyňou a výsledkom
ktorého je lekárska správa zo dňa 15.04.2015, podľa ktorej sa celková miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť určená naposledy v rozsahu 60% nezmenila, preto nie je odvolanie
dôvodné.

Krajský súd v Trnave preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu
postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený
dôsledne, v súlade so zák.č. 461/2003 o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť bola posúdená správne pri zohľadnení všetkých žalovanej predložených lekárskych
nálezov, z čoho konajúci súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej pôvodne vydané, ktoré bolo
zrušené samotnou žalovanou následným rozhodnutím a posledné rozhodnutie vydané vo veci zo dňa
28.11.2014 je správne a ako vecne správne ho potvrdil.

Krajský súd v Trnave preskúmal rozhodnutie aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa tretej hlavy piatej
časti O.s.p. a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 244 O.s.p.
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj
jeho nečinnosť.

Podľa § 247 O.s.p.
(1 Podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,
že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
(3) Predmetom preskúmavania môže byť za podmienok ustanovených v ods. 1 a 2 aj rozhodnutie, proti
ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 250l O.s.p.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie
o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.
Podľa § 70 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov,

(1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového
poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok,
alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení

(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.



(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa
takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac
porovnateľné.

(10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá
zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 153 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,

(3) a/ lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 250q O.s.p.
(2) O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí,
alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 O.s.p. platí obdobne.
Posúdenie zdravotného stavu dôchodkovo poistenej osoby a miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je vo veciach sociálneho (dôchodkového) poistenia zákonom zverené posudkovému
lekárovi sociálneho poistenia. Vzhľadom na to, že napriek opätovnému posúdeniu zdravotného stavu
žalobkyne s poukazom na lekársky posudok posudkového lekára zo dňa 15.04.2015 neboli zistené
žiadne zmeny zdravotného stavu súvisiace s posúdením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Skutočnosť, na ktorú ako žalobný dôvod poukázala žalobkyňa i na pojednávaní súdu, ktorá
spočívala v nízkej výške priznaného invalidného dôchodku, ktorý je príjmom žalobkyne nezakladá
dôvod nesprávnosti rozhodnutia žalovanej . Žalobkyňa potvrdila, že iné lekárske vyšetrenia od
posledného, ktoré je zohľadnené i v posudku posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa



15.04.2015 neabsolvovala, nemá vedomosť o žiadnej skutočnosti, ktorá by znamenala zmenu diagnózy,
ako tej, na základe ktorej bola uznaná invalidnou.

Konajúci súd konštatuje, že žalobkyňa neuviedla žiadne iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu
výšky miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako bola stanovená posledným posudkom
lekára zo dňa 15.04.2015, zdravotný stav žalobkyne bol žalovanou posúdený v súlade so zák.
č. 461/2003 Z.z., keď miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená pri
rozhodujúcom zdravotnom postihnutí v spojení s iným zdravotným postihnutím v rozsahu 60 %, preto
považuje rozhodnutie žalovanej za daného zisteného stavu za vecne správne a podľa §250q ods.2
O.s.p. ho potvrdil.

K námietke žalobkyne, ktorá poukazovala na to, že výška priznaného invalidného dôchodku nepostačuje
na riadne vyžitie, súd odôvodnil ako neopodstatnenú, pretože výška invalidného dôchodku sa vypočítava
presne stanoveným spôsobom a samotná skutočnosť, že výška priznaného invalidného dôchodku
nepostačuje žalobkyni na zabezpečenie základných potrieb nie je dôvodom zakladajúcim nesprávnosť
rozhodnutia žalovanej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v konaní
neúspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1
O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.