Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sp/22/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200371 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200371.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave samosudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. T., nar.X.X.XXXX, bytom XXX XX E. č.XXX, 2/ G. T., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX E. č.XXX, 3/ U. K., nar.XX.XX.XXXX, bytom F. č.XXX, XXX XX E., 4/ Q. K., nar. X.XX.XXXX, bytom F. č.XXX, XXX XX E., 5/ R. H., nar.XX.X.XXXX, bytom F. č.XXX, XXX XX E., 6/ Z. H., nar.X.X.XXXX, bytom F. č.XXX, XXX XX E., 7/ D. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom F. č.XXX, XXX XX E., 8/ Ing. A. T., nar. XX.X.XXXX, bytom F. č.XXX, XXX XX E., 9/ K. T., nar. XX.X.XXXX, bytom F. č.XXX, XXX XX E., 10/ P. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom F. č.XXX, XXX XX E., 11/ MUDr. X. F., nar. X.XX.XXXX, bytom F. č.XXX, XXX XX E., 12/ M. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. X, C., korešpondenčná adresa F. č.XXX, XXX XX E., 13/ G. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. X, C., korešpondenčná adresa F. č.XXX, XXX XX E., 14/ Obec Kvetoslavov, 930 41 Kvetoslavov 258, IČO: 00 305 545, právne zastúpení: JUDr. Peter Varsányi, advokát, so sídlom Konrádova 221, 930 41 Kvetoslavov, navrhovatelia 12/ -13/ zastúpení JUDr. Evou Bubniakovou, advokátkou, so sídlom Advokátska kancelária, Krížna 8, 929 01 Dunajská Streda, proti odporcovi: Okresný úrad Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor, Korzo Bélu Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda, za účasti: B. K., nar.XX.XX.XXXX, bytom Česká republika, E., ul. P. N. XXXX, právne zastúpený: JUDr. Helena Buzgóová, Advokátska kancelária so sídlom Alžbetínske námestie č. 2, 929 01 Dunajská Streda, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OU-DS-PLO/2015/000410-32 zo dňa 17. marca 2015, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporcu č. OU-DS-PLO/2015/000410-32 zo dňa 17. marca 2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľom 1/ - 14/ súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Zúčastnenej osobe B. K. súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol, že oprávnená osoba B. K. spĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. p) zák. č. 229/1991 Zb. na priznanie vlastníckeho práva k pozemkom k rodinnému domu, poľnohospodárskym budovám a trvalému porastu patriacemu k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu bez právneho dôvodu a zároveň priznal oprávnenej osobe vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným v pôvodnej pozemno-knižnej vložke č. 201, E-KN parc. č. 332/1 a 333/3 v k. ú. E.. Z odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že dňa 28.12.1992 si dcéra pôvodnej vlastníčky Z. D. rod. Z. p.C. K. uplatnila na Pozemkovom úrade v Dunajskej Strede nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom v k. ú. E.. Nakoľko žiadateľka v priebehu konania zomrela, práva tejto oprávnenej osoby vyplývajúcich z reštitučných nárokov prevzal dedič t.j. navrhovateľ B. K., vnuk pôvodnej vlastníčky. Pozemkový úrad rozhodol o priznaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodu, že v priebehu reštitučného konania zistil, že B. K. je oprávnenou osobou voči povinnej osobe obci E., na ktorú prešli predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia 1/-14/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne opravný prostriedok, v ktorom namietali, že rozhodnutie odporcu je nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce na posúdenie veci, v konaní odporcu sa vyskytli vady, ktoré majú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Namietali, že odporca nevyhodnotil dôsledne listiny a to výpis zo zápisnice členskej schôdze JRD Kvetoslavov zo dňa 14.04.1960, z ktorej vyplýva, že členská schôdza schválila kúpnu zmluvu zo dňa 24.06.1960, na základe ktorej je zrejmé, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom reštitúcie predala Z. D., rod. Z. družstvu JRD v Kvetoslavove. Podľa názoru navrhovateľov odporca nevyhodnotil riadne ani samotnú kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi JRD Kvetoslavov ako kupujúcim a Z. D. ako predávajúcim a to v spojitosti s ďalšími dokladmi (súhlasným stanoviskom Rady MNV v Kvetoslavove, rozhodnutia odboru poľnohospodárskej rady ONV zo dňa 11.06.1960, vyjadrenia finančného odboru ONV Dunajská Streda zo dňa 18.01.1979 a korešpondencie preukazujúcej úmysel Z. D. previesť svoj majetok na JRD v Kvetoslavove). Ďalej namietali navrhovatelia, že odporca rozhodol vo veci napriek tomu, že nemal k dispozícii kompletnú pozemno-knižnú vložku č. 201 a to časť C tejto vložky, spochybnili aktívnu legitimáciu B. K. ako osoby oprávnenej na priznanie vlastníckeho práva z dôvodu nesplnenia podmienky trvalého bydliska na území SR a namietali, že predmetné pozemky nemôžu byť vydané, keďže tieto pozemky sú zastavané a na týchto pozemkoch majú navrhovatelia 1/-13/ postavené rodinné domy a zriadené záhrady. Z písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 19.05.2015 vyplýva, že Obvodný pozemkový úrad v Dunajskej Strede sa na základe žiadosti neb. C. K. rod. D., matky navrhovateľa, snažil zistiť skutočný stav ohľadne dokladov preukazujúcich prechod vlastníctva nehnuteľností z pôvodnej vlastníčky Z. D. na štát, pričom zistil, že jedným z dôležitých dokumentov v reštitučnej veci mala byť kúpna zmluva zo dňa 26.4.1960, ktorá sa v spise nachádzala v dvoch verziách, kde na strane predávajúceho vystupuje Z. D. a na strane kupujúceho JRD Kvetoslavov. Na verzii z kúpnej zmluvy písanej strojom chýba však podpis predávajúcej Z. D.. Druhá verzia ktorá je písaná iba rukou je označená ako koncept. Sporná je otázka registrácie týchto zmlúv na príslušnom štátnom notárske. V spise sa okrem toho nachádzajú rozhodnutia odboru Pôdohospodárskej rady ONV v Šamoríne, ktoré sa týka schválenia prevodu nehnuteľností ktoré sú predmetom reštitúcie a v ktorom je uvedené, že predmetné nehnuteľnosti budú odpredané za hodnotu 34.082,-Kčs ako aj ďalšie listy z ktorých vyplýva, že JRD Kvetoslavov odkúpilo od Z. D. predmetné nehnuteľnosti za kúpnu cenu 31.000,- Kčs. V r.1962 JRD Kvetoslavov zaniklo a celý jeho majetok vrátane uvedených nehnuteľností prešli do vlastníctva Československého štátu v správe Plemenárskeho podniku Šamorín. Dňa 1.10.1978 bola uzatvorená hospodárska zmluva o prevode správy národného majetku medzi odovzdávajúcou organizáciou Plemenársky podnik Šamorín a preberajúcou organizáciou Miestny národný výbor Kvetoslavov a od tohto dátumu sú nehnuteľnosti ktoré sú predmetom reštitúcie vo vlastníctve obce Kvetoslavov. Odporca ďalej uviedol, že obec Kvetoslavov, ktorá mala nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom reštitúcie vo svojom vlastníctve vedela o uplatnenom reštitučnom nároku zo strany právnej predchodkyne B. K. jeho matky C. K., rod. D. a napriek tejto skutočnosti rozhodla o tom, že predmetné nehnuteľnosti budú pridelené na individuálnu bytovú výstavby a následne tieto nehnuteľnosti predala navrhovateľom 1/-13/, resp. osobám, od ktorých navrhovatelia tieto pozemky následne odkúpili. Táto skutočnosť spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb.. Krajský súd vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 01.02.2016 v zmysle § 250l a nasl O.s.p., pričom zistil, že opravný prostriedok navrhovateľov nie je dôvodný. Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľov 1/-13/ uviedol, že k odpredaju niektorých pozemkov došlo ešte pred účinnosťou zák. č. 229/1991 Zb. a v rozhodnutí správneho orgánu absentuje akákoľvek zmienka o tom, ktoré pozemky boli odpredané pred účinnosťou tohto zákona a ktoré po účinnosti tohto zákona. Právna zástupkyňa navrhovateľov 12/-13/ JUDr. Eva Bubniaková uviedla, že v danom prípade apeluje na inštitút vydržania nehnuteľnosti zo strany jej klientov, ktorí majú na parcele, ktorá bola predmetom reštitúcie postavený rodinný dom a zriadenú záhradu, pričom pozemok kúpili na základne riadnej zmluvy a užívali ho viac ako 13 rokov dobromyseľne. Poverená zástupkyňa odporcu uviedla, že v priebehu správneho konania sa nepodarilo zabezpečiť kúpnu zmluvu, z ktorej by bolo zrejmé, že pani Z. D., rod. Z., uzatvorila s JRD Kvetoslavov kúpnu zmluvu a teda, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom reštitúcie prešli na štát na základe jej slobodnej vôle spojenej s týmto právnym úkonom. Poukázala, že obec Kvetoslavov vedela o uplatnenom reštitučnom nároku a napriek tomu s nehnuteľnosťami nakladala. Právna zástupkyňa zúčastnenej osoby JUDr. Buzgóová uviedla, že jej klient po smrti svojej matky skontroloval archív a skúmal, či došlo k prevodu predmetných nehnuteľností, pričom sa nenašla žiadna kúpna zmluva, to znamená, že pôvodná vlastníčka Z. D., stará matka B. K., nikdy nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom reštitúcie nepreviedla na inú osobu dobrovoľne. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahoch k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (2) Ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahoch k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (1) Oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1. Podľa § 5 zák.č.229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahoch k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (1) Povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia, s výnimkou a) podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických osôb po 1. októbri 1990, b) cudzích štátov. (2) Osobou, ktorá nehnuteľnosť podľa odseku 1 drží, sa rozumie: a) právnická osoba, ktorá mala ku dňu účinnosti tohto zákona k nehnuteľnosti vo vlastníctve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky alebo Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo trvalého užívania, b) pri ostatných nehnuteľnostiach ich vlastník. (3) Povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, 4b) odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté. Podľa § 6 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahoch k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (1) Oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa prvších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, 5) b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb., d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov, f) vyhlásenia a zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), g) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, h) zmluvy o darovaní nehnuteľností uzavretej darcom v tiesni, i) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, j) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj pokiaľ táto zmluva nenadobudla účinnosť, k) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, l) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, m) vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená, n) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, o) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými zákonnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, p) prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu, r) politickej perzekúcie 6) alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, 7) s) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, 8) t) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu, alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, u) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, pokiaľ členmi družstva boli aj fyzické osoby. Na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy, 5a) v) prechodu na štát podľa osobitného predpisu, 11) ak sa nachádzajú na území vojenského obvodu Javorina; 5b)§ 11 ods. 1 písm. g) sa nepoužije. (2) Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov. 9) Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov, 9) treba považovať na účely tohto zákona aj štátnych občanov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ktorým sa skonfiškoval 9a) poľnohospodársky majetok a neboli odsúdené podľa osobitných predpisov. 9b) Pokiaľ tento majetok bol už pred rozhodným obdobím pridelený v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 12, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1. (3) Pôdu, ktorá prešla na štát alebo inú právnickú osobu podľa odsekov 1 a 2 a podľa osobitného predpisu, 9c) možno vydať každej oprávnenej osobe vo výmere najviac 150 ha poľnohospodárskej pôdy alebo 250 ha všetkej pôdy. Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, ak oprávnenej osobe vznikol ďalší nárok na vydanie nehnuteľnosti po oprávnenej osobe, ktorá zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu. (4) Oprávnená osoba je povinná po vydaní nehnuteľnosti zaplatiť štátu nedoplatok prídelovej ceny, za ktorú ju pôvodne získala; obdobne je povinná vrátiť kúpnu cenu alebo náhradu, ktorú jej štát alebo iná právnická osoba pri prevode nehnuteľnosti vyplatila. Lehotu na zaplatenie určí okresný úrad. (5) Pokiaľ viazli na nehnuteľnosti ku dňu prevzatia štátom pohľadávky peňažných ústavov, zabezpečené na nehnuteľnosti a vyporiadané podľa osobitných predpisov, uhradí oprávnená osoba sumu, ktorú štát takto vyporiadal. (6) Ak nehnuteľnosti prešli do vlastníctva obce, má oprávnená osoba právo podľa tohto zákona voči obci. (7) Ak nehnuteľnosť vydá iná osoba než štát, vznikne tejto osobe nárok na vrátenie kúpnej ceny, ktorú zaplatila pri kúpe nehnuteľnosti. Tento nárok sa musí uplatniť na príslušnom orgáne štátnej správy republiky. (8) Rozhodnutie okresného úradu, ktorým bolo rozhodnuté o nároku oprávnenej osoby, ktorej vznikla povinnosť podľa odsekov 4 alebo 5, zasiela okresný úrad po nadobudnutí jeho právoplatnosti Ministerstvu financií Slovenskej republiky na účely vymáhania pohľadávok štátu. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahoch k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (1) Pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že a) pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného užívania, s výnimkou prípadov uvedených v § 8, b) na pozemku sa nachádza cintorín, c) pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa, alebo tvorí koryto vodného toku, alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd, 9e) d) pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku, e) na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada, 10) botanická záhrada a arborétum zamerané na záchranu a zachovanie genofondu alebo les určený na lesný výskum 10a) alebo pozemok slúži výlučne na vypestovanie nových šľachtiteľských odrôd a semenných sadov lesných drevín, f) na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia, g) pozemok možno vo verejnom záujme vyvlastniť, 10b) h) pozemok sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav a jeho vykonanie bolo schválené. 10c) Z administratívneho spisu súd zistil, že na bývalom Pozemkovom úrade v Dunajskej Strede si podala matka navrhovateľa p. C. K. nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom zapísaným v PKn.vl.č.201, parc.č.332/1 a parc.č.333/3 v k.ú. E., pričom v priebehu konania žiadateľka zomrela. Na základe dedičského rozhodnutia Okresného súdu v Novom Jičíne č.15D 1582/2004, Osvedčenia o dedičstve č.10D/1/2005, Dnot 29/2005 a ďalších matričných dokladov bolo zistené, že oprávnenou osobou za žiadateľku je navrhovateľ p. B. K.. Predmetom reštitučného nároku sú nehnuteľnosti, ktoré boli pôvodne vo vlastníctve Z. D. rod. Z., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX a bola matkou žiadateľky C. K. a starou matkou navrhovateľa. Podľa názoru súdu otázka oprávnených osôb bola jednoznačne preukázaná a teda bola preukázaná skutočnosť, že nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom si uplatnila oprávnená osoba podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 229/1991 Zb., práva ktorej prevzal po smrti žiadateľky navrhovateľ na základe právoplatného dedičského rozhodnutia. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že preskúmavané rozhodnutie je rozhodnutím, ktorým správny orgán priznal vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých majú zriadené svoje nehnuteľnosti navrhovatelia 1/-13/. Pri akceptovaní základnej zásady práva na spravodlivý proces nemôžu byť práva osôb, ktoré majú zriadené svoje nehnuteľnosti na pozemkoch zvýhodnené pred právami osôb, ktorým je nedotknuteľnosť vlastníckeho práva k pozemkom zaručená Ústavou SR a ktorým bolo toto vlastnícke právo priznané na základe uplatneného reštitučného nároku. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva povinnosť vydať nehnuteľnosti, ktoré už sú v súčasnej dobe zastavané, osobe, ktorej bolo priznané vlastnícke právo k týmto pozemkov. Napadnuté rozhodnutie rieši reštitučný nárok z pohľadu vyriešenia krivdy pri nezákonnom odňatí majetku a priznaním vlastníckych práv k pozemkom, ktoré patrili do vlastníctva poškodených osôb a ktoré boli týmto osobám odňaté bez právneho dôvodu. Splnenie podmienok reštitučného nároku v danom prípade rieši zák.č.229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a príslušný pozemkový úrad je povinný v intenciách tohto zákona preskúmať každú žiadosť o vydanie nehnuteľnosti a zistiť a právne vymedziť okruh oprávnenej osoby a okruh povinnej osoby. Oprávnením B. K. vystupovať v reštitučnom konaní ako osoba oprávnená vyplýva jednoznačne z preukázaného príbuzenského vzťahu v priamej línii, keďže B. K. je vnukom pôvodnej vlastníčky pozemkov Z. D., rod. Z., ktorej boli tieto nehnuteľnosti neoprávnene odňaté. Z listiny o udelení štátneho občianska SR č.219191-2004/12634 vydanej dňa 7.12.2004 Ministerstvom vnútra SR vyplýva, že B. K. bolo udelené štátne občianstvo SR, čo znamená, že námietka navrhovateľov v tomto smere je nedôvodná. Nesporná je aj skutočnosť, že povinnou osobou je v danom prípade obec Kvetoslavov a súd nepovažuje za potrebné túto skutočnosť žiadnym spôsobom rozoberať, pretože ani jeden z účastníkov konania otázku povinnej osoby nerozporoval. Rovnako účastníci nenamietali ani predmet sporu, t.j. že pozemky označené v napadnutom rozhodnutí označené v príslušných pozemno-knižných vložkách označených parciel a ich výmer sú pozemkami, ktoré sú predmetom reštitučného nároku. Aktívna legitimácia 14/ obce Kvetoslavov je sporná a podľa názoru nie je ani daná, keď všetky pozemky, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie, táto obec už predala a teda nie je ich vlastníkom a z návrhu nie je zrejmé, akým spôsobom mohlo napadnuté rozhodnutie odporcu zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov tohto účastníka. Pokiaľ ide o jednotlivé námietky navrhovateľov 1/-13/ súd uvádza: Odporca podľa názoru súdu správne vyhodnotil prechod predmetných nehnuteľností na štát ako neoprávnený, čím rozhodol , že predmetné pozemky môžu byť predmetom uplatneného reštitučného nároku. V tejto súvislosti vyhodnotil kúpnu zmluvu zo dňa 26.04.1960 (obe jej verzie) za doklad, ktorý nepreukázal, že Z. D., rod. Z. svoj nehnuteľný majetok previedla na JRD Kvetoslavov. Táto skutočnosť teda znamená, že predmetné pozemky sa dostali do užívania, resp. do vlastníctva štátu bez právneho dôvodu. Kúpne zmluvy nachádzajúce sa v spise neobsahujú podpis predávajúcej Z. D., rod. Z. a teda z týchto zmlúv nie je zjavný úmysel tejto osoby previesť svoje majetky do vlastníctva inej osoby a to bez ohľadu na ďalšie doklady, ktoré podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľov 1/-13/ majú túto skutočnosť potvrdiť. Úmysel vlastníka nehnuteľnosti nemôže v danom prípade nahradiť žiadne potvrdenie úradu, resp. korešpondencia pôvodnej vlastníčky pozemkov s úradmi. Prejav vôle musí byť jasný, určitý, vážny a zrozumiteľný ( § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), navyše ak si takýto prejav vôle vyžaduje písomnú formu spojenú s podpisom osoby, nemožno takýto podpis nahradiť žiadnym iným dokladom. Súd sa prikláňa k argumentácii odporcu, že v danom prípade je nesporné, že obec Kvetoslavov porušila pri prevode nehnuteľností, ktoré boli predmetom reštitučného nároku ust. § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb., pretože napriek skutočnosti, že vedela o existencii reštitučného nároku, vyčlenila tieto pozemky na individuálnu bytovú výstavbu a následne ich predala. Tento postup obce Kvetoslavov spôsobil krivdu na právach nielen samotnému reštituentovi, ale aj osobám, ktoré majú postavené svoje rodinné domy a zriadené záhrady na pozemkoch, ktoré sú obsahom napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o námietku vydania nehnuteľností, teda, že tieto nehnuteľnosti sú zastavané a nemožno ich vydať pôvodnému vlastníkovi, súd poukazuje, že napadnuté rozhodnutie nevyslovilo, že navrhovatelia 1/-13/ sú povinní vydať pozemky, na ktorých majú svoje rodinné domy a záhrady, ale priznalo B. K. vlastnícke právo k týmto pozemkom. Riešenie vydania, resp. inej úpravy práv k týmto pozemkov bude zrejmé predmetom ďalších dohôd, prípadne aj sporov, kedy bude potrebné upraviť vzťahy medzi navrhovateľmi 1/-13/ a reštituentom, pričom táto otázka presahuje rámec prieskumu napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o námietku právnej zástupkyne navrhovateľov 12/-13/ prednesenej na pojednávaní konanom dňa 01.02.2016, že jej klienti majú na reštituovaných pozemkoch rodinné domy a záhradu viac ako 13 rokov, že pozemok nadobudli dobromyseľne, čo znamená, že ho mohli vydržať a žiadala, aby súd v tomto konaní rozhodol o tejto otázke, krajský súd poznamenáva, že otázka vydržania nehnuteľnosti nemôže byť riešená v konaní o preskúmavanie rozhodnutia správneho orgánu súdom, ale len na základe osobitnej žaloby pred všeobecným súdom. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že procesne neúspešným navrhovateľom 1/-14/ náhradu trov konania nepriznal. Rovnako nepriznal trovy konania ani zúčastnenej osobe B. K. z dôvodu, že v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. a ustálenej judikatúry NS SR vyplýva, že trovy konania možno priznať iba procesne úspešnému navrhovateľovi. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.