Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/56/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200440 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200440.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: Ing. Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XX, P. W., zastúpený advokátom JUDr. Norbertom Horváthom, Slnečná 592/2, Galanta proti žalovanému: Poľovnícka spoločnosť Búšlak Malé a Veľké Dvorníky, so sídlom Farma MD Malé a Veľké Dvorníky, 929 01 Malé Dvorníky, IČO: 42 162 262, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PSB-DK-6/2015 zo dňa 21.05.2015 a rozhodnutia žalovaného č. PSB-DK-1/2015 zo dňa 16.03.2015 takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovaného č. PSB-DK-6/2015 zo dňa 21.05.2015 a rozhodnutie žalovaného č. PSB- DK-1/2015 zo dňa 16.03.2015 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), b), c) a d) O.s.p. zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 296,44 eur do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.06.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý s poukazom na čl. 15 ods. 1 písm. d) Stanov poľovníckej spoločnosti Búšlak, Malé a Veľké Dvorníky a čl. 9 ods. 3 písm. k) potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o vylúčení z členstva v poľovníckej spoločnosti (PS) Búšlak a následnom prijatí za čestného člena PS. Žalobca v žalobných dôvodoch namietal, že výbor PS rozhodnutím č. PSB-DK-1/2015 zo dňa 16.03.2015 rozhodol o odobratí jeho členstva a zmene na post čestného členstva s konštatovaním, že nedodržiava povinnosti, ktoré mu ako členovi PS vyplývajú z čl.6 ods. 1 písm. c) Stanov PS, zanedbáva povinnosti, ktoré mu vyplývajú z funkcie pokladníka a svojim konaním porušil povinnosti angažovať sa a zúčastňovať sa aktívne na práci PS Búšlak, zachovávať disciplínu, plniť všetky úlohy vyplývajúce z členstva a zverenej mu funkcie. Žalobca označil z hľadiska formálneho rozhodnutie výboru zo dňa 16.03.2015 ako prvostupňového orgánu za rozporné so Stanovami, ktoré nešpecifikuje skutky, za ktoré mu má byť uložené príslušné kárne opatrenie, pričom tá špecifikácia skutkov, ktorá je uvedená v rozhodnutí nemá oporu v Stanovách žalovaného. Žalovaný proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal odvolanie, v ktorom poukázal na nedostatky prvostupňového rozhodnutia. Členská schôdza žalovaného ako odvolací orgán podľa čl. IX.ods.3 písm.k/ Stanov o odvolaní rozhodla opäť bez bližšej špecifikácie skutkov v časti výroku a odôvodnenie pozostáva len z konštatovania, že o vylúčení žalobcu z radov členov žalovaného bolo rozhodnuté v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou všetkých členov žalovaného. Takéto rozhodnutie je ale nepreskúmateľné, zmätočné a nezákonné a ako také podlieha súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. v spojení s právnou úpravou uvedenou v zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, podľa ktorého sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak a keďže v tejto súvislosti zákon inak neustanovuje, je žalobou napadnuté rozhodnutie tak prvostupňové, ako aj druhostupňové vydané v čase účinnosti zákona o poľovníctve spôsobilé preskúmania súdom. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného spočíva v tom, že samotné rozhodnutia sú zmätočné a nepreskúmateľné, pretože nevychádzajú so spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom podľa článku XV ods. 2 Stanov je možné člena vylúčiť len v prípade, ak hrubo alebo opätovne do 5 rokov od predchádzajúceho právoplatného kárneho opatrenia uloženého príslušným orgánom organizácie porušil interné predpisy alebo predpisy upravujúce výkon práva poľovníctva a predpisy súvisiace s výkonom práva poľovníctva, alebo si dlhodobo neplní povinnosti voči organizácii, alebo konal v rozpore so záujmami organizácie. Zo strany žalobcu ale nedošlo ku konaniu, ktoré by napĺňalo konkrétnu skutkovú podstatu a zo strany žalovaného nebolo ničím preukázané, že by si žalobca dlhodobo neplnil povinnosti. Prvostupňové ani druhostupňové rozhodnutie neobsahuje žiadny popis skutkov, ktoré sa žalobcovi konkrétne kladú za vinu a na základe ktorých by mohol byť vylúčený z radov členov. Tvrdenia žalovaného sú iba účelové, nepodložené, bez konkrétnych informácii a preukázaných skutočností. K sprenevere sumy, s ktorou žalovaný spája žalobcu, nie sú takisto uvedené žiadne konkrétne skutočnosti a žalobca svoju zodpovednosť za spreneveru finančnej hotovosti vylučuje. Nelogické je aj označenie a citovanie článkov Stanov, na ktoré v rozhodnutí žalovaný poukazuje. Podľa obsahu rozhodnutí žalovaný nerozhodoval o vylúčení žalobcu z radov jeho členov, ale o „odobratí postu aktívneho člena“ a následne o „zmene jeho členstva na post čestného člena“. Takéto kárne opatrenie ale Stanovy nepoznajú, čo opätovne zakladá zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí. Zmätočné je aj konštatovanie uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, podľa ktorého sa žalobca „nebude môcť zúčastňovať na členských schôdzach PS Búšlak a nebude mať ani rozhodovacie právo“, pretože takéto práva sa ani na čestných členov nevzťahujú. Okrem toho odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia nedisponuje žiadnou právnou záväznosťou a nie je z neho jasné, či žalobca bol opätovne prijatý za „riadneho“ alebo „čestného“ člena žalobcu. Vydaním takýchto rozhodnutí žalovaný porušil viacero zásad konania, najmä zásadu zákonnosti, keď nerešpektoval právnu úpravu vyplývajúcu zo Správneho poriadku, ani úpravu, ktorú má uvedenú vo vlastných Stanovách, čo zakladá rozpor s procesnými aj hmotnoprávnymi predpismi. Žalobca namietal i nerešpektovanie zásady materiálnej pravdy, ktorá vyplýva z ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, keď žalovaný náležite nezistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, právnu kvalifikáciu oprel o skutkový stav, ktorý v skutočnosti neexistuje. Okrem toho žalovaný žalobcu o začatí disciplinárneho kárneho konania neupovedomil a žalobca sa o ňom dozvedel až doručením prvostupňového rozhodnutia, čím došlo zo strany žalovaného k porušeniu ust. § 18 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého sa má predchádzať situácii, že sa bude rozhodovať o práve a právom chránenom záujme alebo o povinnosti osoby bez jej účasti. Žalobca nebol pozvaný ani na zasadnutie výboru žalobcu, ktorý rozhodol o jeho vylúčení v prvom stupni. Obe napadnuté rozhodnutia nemajú predpísané náležitosti, sú v rozpore s ust. § 46a § 47 Správneho poriadku, ich odôvodnenia nespĺňajú kritéria, ktoré sa na odôvodnenie rozhodnutia s príslušným právnym predpisom kladú, výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje žiaden odkaz na ustanovenie predpisu, podľa ktorého výbor ako prvostupňový orgán vo veci rozhodol a odkaz uvedený vo výrokovej časti druhostupňového rozhodnutia na ustanovenie Stanov nekorešponduje s obsahom samotného rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby konajúci súd obe rozhodnutia vzhľadom na žalobné dôvody podľa § 250j ods. 2 písm. a, b, c, d) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa na základe výzvy konajúceho súdu vyjadril k žalobe podaním zo dňa 16.03.2016, ktorým súdu oznámil, že voči podanej žalobe nemá námietky a súhlasí s tým, aby súd rozhodol zhodne s podaným návrhom. Zároveň súdu predložil žalovaný príslušný spisový materiál. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1 O.s.p., podľa § 244 ods. 1, 2, 3 v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky vyžadované podľa § 250f O.s.p. pojednávanie nenariaďoval, keď účastníci konania súhlasili s tým, aby súd o žalobe rozhodol bez pojednávania. Na základe uvedeného súd rozsudok verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a rovnako bola táto skutočnosť oznámená aj na internetovej stránke. Súd preskúmal podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý mu predchádzal a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 O.s.p. (1)V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. (2)V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). (3)Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 O.s.p (1)Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2)Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Podľa § 32 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 zák.č. 71/1967 Zb. (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 3 zák.č. 71/1967 Zb. (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 46 zák.č. 71/1967 Zb. Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 zák.č. 71/1967 Zb. (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. (4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. (5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. (6) Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. (7) Osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania v plnom rozsahu vyhovuje, len vyznačí v spise a účastníkovi konania sa namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia vydá osobitný doklad alebo poskytne Podľa § 79 zák.č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v znení platnom v rozhodnom čase (1) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 48) ak tento zákon neustanovuje inak. Konajúci súd sa po oboznámení s obsahom žaloby mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky k tomu, aby predmetné rozhodnutie druhostupňového orgánu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a výsledkom ktorého bolo vydanie prvostupňového rozhodnutia bolo preskúmané súdom keď zistil, že v žalobe označené rozhodnutia nespĺňajú základne pravidlá konania, na ktorých správne konanie spočíva. Rozhodovanie poľovníckeho združenia o právach a povinnostiach člena poľovníckeho združenia je správnym konaním, na ktoré sa aplikuje Správny poriadok, pričom výkon práva poľovníctva je výlučne viazaný na členský princíp a tento charakter nezmenil ani zákon č. 274/2008 Z.z. o poľovníctve. Krajský súd z obsahu prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia zistil, že odôvodnenie týchto rozhodnutí neobsahuje náležité odôvodnenie v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia taktiež nedostatočne vysporiadal s rozhodujúcou námietkou žalobcu v odvolaní, keď tvrdil, že neporušil svoje povinnosti podľa Stanov a prvostupňové rozhodnutie výboru žalovaného je v rozpore s čl. XV.ods.2 Stanov. Z obsahu administratívneho spisu mal súd jednoznačne preukázané, že tak rozhodnutie prvostupňové, ktorým bolo rozhodnutie výboru poľovníckej organizácie ako aj druhostupňové rozhodnutie, ktorým je rozhodnutie členskej schôdze PS Búšlak, Malé a Veľké Dvorníky je v rozpore s pravidlami konania a príslušnými právnymi predpismi, na základe ktorých malo byť vydané a na ktoré súd vo vyššej časti odôvodnenia tohto rozsudku odkazuje a ktoré cituje. S uvedenými nedostatkami rozhodnutí sa ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.03.2016 (č.l.64) tento v celom rozsahu stotožnil, sám uznal ich zmätočnosť, keď vo vyjadrení k žalobe žiadal, aby konajúci súd uvedené rozhodnutia zrušil. Podľa § 250j O.s.p. ( 2) Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Krajský súd v Trnave s odkazom na vyššie uvedené konštatuje, že v danom prípade sú splnené dôvody pre zrušenie napadnutých rozhodnutí, preto ich ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a), b), c), d) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a bol zastúpený advokátom, ktorý si podaním doručeným súdu dňa 08.12.2015 písomne vyčíslil nárok na náhradu trov konania, súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov zaviazal v konaní neúspešného žalovaného k povinnosti uhradiť trovy právneho zastúpenia určené podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie na súd), keď s odkazom na § 11 ods. 4 a § 13a ods. 1 písm. a) a c ) cit. vyhl. pri jednej šestine výpočtového základu je to čiastka 139,83 eur, a k tomu 2x 8,39 eur paušálna náhrada, je celkom náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 296,44 eur a k tomu 70,- eur náhradu za zaplatený súdny poplatok. Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.