Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/111/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200514 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200514.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Laczu a členov senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. č. XXX, právne zastúpený: Mgr. Milan Sadloň, advokát, V. Paulínyho - Tótha 30, P.O.BOX 121, 905 01 Senica, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2015/4695-AIV zo dňa 15.06.2015, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2015/4695-AIV zo dňa 15. júna 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 513,90 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 15.07.2015 sa domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2015/4695-AIV zo dňa 15.06.2015, ktorým žalovaný odvolanie účastníka konania zamietol a napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Skalica, Odboru sociálnych vecí a rodiny potvrdil. V záhlaví napadnutého rozhodnutia žalovaného je uvedené, že Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností orgán príslušný na konanie podľa § 4 ods. 6 písm. c) zák. č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 51 písm. b) zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov preskúmal podľa § 59 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a § 34 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 447/2008 Z.z.) a na základe včas podaného odvolania pána I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. č. XXX rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Skalica, odboru sociálnych vecí a rodiny, číslo: SE3/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2015/322400004 zo dňa 30.03.2015, ktorým nebolo vyhovené žiadosti menovaného zo dňa 13.01.2015 a nebol priznaný peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla a rozhodol podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov takto: Odvolanie účastníka konania zamieta a napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Skalica, odboru sociálnych vecí a rodiny potvrdzuje. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica (ďalej len prvostupňový správny orgán) č. SE3/OPPnKaPČ/SOC/2015/32240-0004, ME04/65/2015/Dan zo dňa 30.03.2015 nepriznal správny orgán žalobcovi peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že napriek tomu, že žalobca ako žiadateľ o príspevok spĺňa všetky podmienky v zmysle § 34 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. a to vzhľadom na posudkové závery, rodina žiadateľa - žalobcu vlastní dve osobné motorové vozidlá vhodné na jeho prepravu, a preto mu príspevok nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že správny orgán pri vypracovávaní komplexného posudku č. MC01/13/2015.IND zo dňa 12.03.2015 prekročil svoje kompetencie tým, že nad rámec zákona (§ 57 ods. 1 písm. b) zákona o peňažných príspevkoch) preveroval majetkové pomery žiadateľa, takto získané údaje neposúdil riadne a s ohľadom na všetky rozhodujúce okolnosti, nevzal do úvahy súvisiace ustanovenia zákona o peňažných príspevkoch a napokon rozhodol v rozpore s týmto zákonom. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Senica napriek tomu, že zistil, že žalobca vlastní motorové vozidlo Jaguar S-type, rok výroby 2001, vôbec neprihliadol na skutočnosť, že ide o športový typ vozidla zakúpený v čase, keď žalobca nebol zdravotne postihnutý a v súčasnosti automobil nie je vhodný na jeho prepravu z dôvodu nevyhovujúcej ergonómie sedadla (veľmi nízke sedenie). Pre tieto dôvody ho žalobca ešte pred podaním odvolania predal. Druhé vozidlo KIA Opirus vlastní lízingová spoločnosť, bolo vyrobené v roku 2005 a slúži pre potreby manželky žalobcu na dopravu do práce, prepravu dcéry a zabezpečovanie potrieb rodiny. ÚPSVaR Senica neprihliadol ani na skutočnosť, že každá osoba ŤZP, ktorej bol príspevok na kúpu osobného motorového vozidla priznaný, má po siedmych rokoch od kúpy vozidla nárok na nový príspevok. Vek oboch vozidiel, ktoré ÚPSVaR Senica bral pri rozhodovaní do úvahy podstatne prevyšoval túto hranicu. Podmienky uvedené v § 34 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch žalobca ako žiadateľ o príspevok splnil, pričom podmienka nevlastnenia osobného vozidla v zákone uvedená nie je a preto v odvolaní žiadal, aby správny orgán v rámci autoremedúry svoje rozhodnutie zmenil a jeho žiadosti vyhovel. Žalovaný odvolanie žalobcu svojim rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/20154695-AIV zo dňa 15.06.2015 zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v rámci odvolacieho konania bola opätovne posúdená miera funkčnej poruchy zdravotného postihnutia žalobcu. Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2015/5181 zo dňa 04.06.2015, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobcu 30%. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací orgán postupoval zaujato a účelovo v neprospech odvolateľa/žalobcu, pretože v prípade, ak by si nedal vypracovať nový lekársky posudok s podstatne nižším určením miery funkčnej poruchy zdravia žalobcu, musel by odvolaniu vyhovieť. Nie je zrejmé z napadnutého rozhodnutia, z akého dôvodu dal odvolací orgán vypracovať nový lekársky posudok. Odvolanie sa totiž netýkalo pochybností o správnosti posúdenia miery funkčnej poruchy zdravia žalobcu posudkovým lekárom prvostupňového správneho orgánu. Lekársky posudok v odvolacom konaní bol vypracovaný v rozpore so zákonom o peňažných príspevkoch. Lekárske nálezy posudzované posudkovým lekárom boli neaktuálne. Posudkový lekár môže akceptovať lekárske nálezy staršie ako 6 mesiacov v zmysle § 11 ods. 8 zákona o peňažných príspevkoch iba vtedy, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie, toto ale nebol tento prípad, ako vyplýva z odôvodnenia lekárskeho posudku. Posudkový lekár žalovaného dospel k rozdielnemu záveru o miere funkčnej poruchy zdravia žalobcu ako posudkový lekár ÚPSVaR Senica, a to na základe tých istých lekárskych nálezov, pričom je evidentné, že podhodnotil mieru funkčnej poruchy. Posudkový lekár zmenu v posúdení miery funkčnej poruchy odôvodnil tým, že hodnotenie miery funkčnej poruchy prvostupňovým posudkovým lekárom je nadhodnotené, pretože tento nesprávne hodnotil mieru subjektívneho vnímania bolesti a nie mieru funkcie orgánu, pričom nie je záznam o intenzívnej ústavnej liečbe, rehabilitácii alebo konzultácií neurochirurgického pracoviska. Nie je známe, ako sa dá objektivizovať bolesť ako taká. Vždy sa jedná o subjektívne vnímanie. Žalobca je invalidný dôchodca od februára 2013 s mierou poklesu zárobkovej činnosti o 70% určenej práve podľa kapitoly E bod 4c) Prílohy č. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Ak teda posudkový lekár žalovaného skonštatoval, že sa neposudzuje miera subjektívneho vnímania bolesti, ale miera funkcie orgánu, potom si sám protirečil, pretože v zmysle položky XII-A-1-d) Prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch sa za rozsiahle degeneratívne zmeny (chrbtice) III. a IV. stupňa s ťažkými poruchami funkcie považuje stav uvedený v tomto bode v zátvorke, teda chronická iritácia nervov až radikulopatie s motorickým deficitim na periférii trvalého charakteru, insuficiencia svalového korzetu. Posudkový lekár žalovaného konštatoval, že od operácie nie je záznam o intenzívnej ústavnej liečbe, rehabilitácii alebo konzultácii neurochirurgického pracoviska. Táto úvaha je v rozpore so stanoviskom neurológa - MUDr. T., ktorá v náleze zo dňa 30.10.2014 uviedla: stav je po operácii (v septembri 2011) zlepšený, ale nie uspokojivý, zásadnejšie zlepšenie sa očakávať nedá. Posudkový lekár žalovaného porušil svoje povinnosti pri výkone posudkovej činnosti, pretože nepostupoval v súlade s ust. § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., keď svoje úvahy nekonzultoval s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (neurológom, resp. neurochirurgom); ust. § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., keď pri výkone lekárskej posudkovej činnosti nevychádzal z aktuálneho lekárskeho nálezu; ust. § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z., keď nepredvolal žalobcu na posúdenie jeho zdravotného stavu, ak mal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo bolo potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru; ust. § 11 ods. 11 a 15 v spojení s § 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., keď v rozpore so znením Prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch nesprávne určil mieru funkčnej poruchy zdravia žalobcu. Druhostupňový správny orgán prevzal závery lekárskeho posudku zo dňa 04.06.2015 do svojho rozhodnutia a ako odvolací orgán sa vôbec nezaoberal rozpormi vyplývajúcimi z oboch lekárskych posudkov, ktoré v spise mal. Neodôvodnil riadne ani to, prečo výlučne akceptoval lekársky posudok MUDr. R. V.. Dôvodmi uvedenými žalobcom vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu sa potom vôbec nezaoberal, pretože rozhodnutie potvrdil na základe iných skutočností, ktoré v prvostupňovom konaní neboli známe. Je zrejmé, že Rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/20154695-AIV zo dňa 15.06.2015 nebolo vydané v súlade s § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je tiež nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a arbitrárnosť. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 11.08.2015 uviedla, že odvolací orgán preskúmal v zmysle § 59 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v celom rozsahu napadnuté prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, odboru sociálnych vecí a rodiny zo dňa 30.03.2015, odvolanie žalobcu a spisovú dokumentáciu na vec sa vzťahujúcu. V rámci odvolacieho konania požiadala listom posudkového lekára ústredia MUDr. R. V. o vydanie posudku o miere funkčnej poruchy žalobcu. Výsledkom tejto lekárskej posudkovej činnosti bol lekársky posudok č. UPS/US1/ SSVOPPKPC1/SOC/2015/5181 zo dňa 04.06.2015, podľa ktorého bola miera funkčnej poruchy žalobcu 30%, čím sa nepovažoval za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Stav žalobcu presne spĺňal kritéria prílohy č. 3 k citovanému zákonu o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia taxatívne uvedených v časti XII.A. bod 1., písm. b) - t.j. stav po operácii s častými recidívami, s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, postihnutie je trvalé tak ako je vyššie citované. Hodnotenie miery funkčnej poruchy prvostupňovým správnym orgánom podľa časti XII.A., bod 1., písm. d) považoval posudkový lekár odvolacieho orgánu za nadhodnotené, nakoľko sa posudzuje miera funkcie orgánu alebo orgánových skupín a neposudzuje sa miera subjektívneho vnímania bolesti, navyše od operácie menovaného nebol v dokumentácii predloženej k odvolaciemu konaniu žiadny záznam o intenzívnej ústavnej liečbe, rehabilitácii alebo konzultácii neurochirurgického pracoviska. Objektívny nález sa v odborných vyšetreniach v priebehu rokov nemení, podobne liečba a odporučenie. Je tu akcentovaná liečba pohybom. Na základe uvedeného posudkový lekár odvolacieho orgánu zmenil mieru funkčnej poruchy žalobcu. Pretože najvyššia miera funkčnej poruchy určená pre jednotlivé druhy zdravotného postihnutia nedosiahla hodnotu 50%, nejednalo sa o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím podľa citovaného zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zo dňa 30.03.2015 potvrdil aj napriek tomu, že toto sa opieralo o iný dôvod nepriznania predmetného peňažného príspevku (že rodina vlastní dve motorové vozidlá a druhostupňový správny orgán v lekárskom posudku zhodnotil, že miera funkčnej poruchy u žalobcu bola prvostupňovým správnym orgánom nadhodnotená, takže menovaný nespĺňal ani mieru funkčnej poruchy 50%, aby mohol byť považovaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím). Žalovaná žiadala, aby súd žalobu žalobcu zamietol. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 01.02.2016 upozornil na chybné vyjadrenie posudkového lekára MUDr. R. V., keď uviedol, že prvostupňový orgán posúdil mieru funkčnej poruchy podľa položky XII-A-1-d) príloha č. 3 k zák. č. 447/2008 Z.z., čím bol žalobca považovaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale v oblasti mobility nebol odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože podľa komplexného posudku č.s. MC01/13/2015-IND zo dňa 12.03.2015 vydaného ÚPSVaR Senica bol odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, bol mu navrhnutý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a od 01.01.2015 mu bolo jeho vyplácanie aj priznané, následne však od 01.07.2015 odňaté z dôvodu nového určenia miery funkčnej poruchy na 30%. Rozhodnutím č. SE3/RPČ/SOC/2013/28105, MC04/46/2013-Hor/69371 zo dňa 26.04.2013 mu bolo vyhovené vo veci jeho žiadosti o vydanie preukazu ŤZP. Teda za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím bol považovaný od 19.04.2013, táto skutočnosť nie je nikde dosiaľ uvedená. Po výraznom zhoršení jeho mobility v decembri 2014 požiadal o vydanie parkovacieho preukazu. Jeho žiadosti bolo vyhovené a bol mu vydaný parkovací preukaz, rovnako táto skutočnosť nie je nikde uvedená. Posudkový lekár MUDr. V. na jednej strane obhajuje a objasňuje skutočnosti, pre ktoré nebolo potrebné žiadať akékoľvek doplnenie lekárskych správ, ale na druhej strane sa odvoláva na to, že v predloženej zdravotnej dokumentácii k odvolaciemu konaniu absentuje záznam o intenzívnej liečbe, rehabilitácii alebo konzultácii neurochirurgického pracoviska. Odvoláva sa na tieto fakty, používa ich v žalobcov neprospech, i keď na inom mieste tvrdí, že zdravotný stav žalobcu je liečbou neovplyvniteľný. Napriek tomu v tejto súvislosti žalobca uviedol, že od jeho operácie od roku 2011 absolvoval v marci 2012 rehabilitačnú liečbu v trvaní 3 týždňov v Rakúsku, v máji 2013 a v máji 2015 kúpeľnú liečbu v Smrdákoch. Medzitým opakovane absolvoval ambulantnú infúznu liečbu, periradikulopatiu a rehabilitačnú liečbu v NsP Skalica. Pravidelne je sledovaný v neurologickej ambulancii a v závraťovej ambulancii. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. nariadil podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnili žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaný. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaný napriek tomu, že v rámci odvolacieho konania zistil, že žalobca nie je osobou s ŤZP, keď určil mieru funkčnej poruchy 30%, vo svojom rozhodnutí ponechal u žalobcu kvalifikáciu, že ide o osobu s ŤZP, toto rozhodnutie je teda nezmyselné. Posudkový lekár v rámci odvolacieho konania vychádzal z neaktuálnych lekárskych záznamov a následne žalovaný neodstránil rozpory záverov posudkových lekárov v rámci prvostupňového konania a posudkových lekárov v druhostupňovom konaní, a preto žiada, aby súd žalobe vyhovel. Právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ správne orgány postupujú tak, že medzi prvostupňovým rozhodnutím a ďalším rozhodnutím správneho orgánu v rámci odvolacieho konania uplynie 7 mesiacov, ide o aroganciu právneho poriadku. Právny zástupca žalobcu uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že žalobca mohol predložiť žalovanému akékoľvek doklady, pretože žalobca toto nemohol spraviť, pretože nevedel, čo bude žalovaný v rámci odvolacieho konania posudzovať, pokiaľ posudzoval iné okolnosti ako prvostupňový správny orgán týkajúce sa najmä zdravotného stavu, a preto mal vyzvať žalobcu k spolupráci. Žalovaný uviedol, že posudkový lekár v rámci odvolacieho konania vysvetlil rozdiel medzi stredným a ťažkým stupňom ochorenia. Žalovaný nemá kompetenciu určovať, či žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, táto kompetencia je daná príslušnému úradu práce. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že odvolací posudkový lekár vychádzal zo starých lekárskych správ, v tomto smere poukazuje na ust. § 11 ods. 3 § 11 ods. 4, § 55 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., z ktorých vyplýva, že sa vychádza z nálezov aktuálnych nie je starší ako 6 mesiacov a v čase podania žiadosti žalobcu predmetný lekársky nález mal len dva mesiace, keď samotné postúpenie veci z prvostupňového na druhostupňový orgán trvá cca 7 mesiacov. Žalobca ako fyzická osoba mal právo doplniť tieto lekárske správy, čo však nespravil, pretože posudková správa je z 31.10.2014, resp. 07.11.2014. Správny orgán vychádzal zo správ, ktoré sú uvedené aj v jeho rozhodnutí, pričom podstatný pre vydanie rozhodnutia bol nález neurologičky MUDr. T. z 30.10.2014, ktorá vysvetlila v záveroch svojho posudku, prečo sa jedná u žalobcu o osobu, ktorá trpí ochorením stredného stupňa a nie ťažkého stupňa ako to bolo uvedené v posudku v rámci prvostupňového konania. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. Podľa § 11 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (2) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. (3) Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. (6) Lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov. (7) Posudkový lekár vychádza z lekárskeho nálezu, z ktorého vychádzal pri poslednom posúdení, ak od posúdenia fyzickej osoby podľa odseku 1 neuplynulo viac ako šesť mesiacov a nie sú známe nové skutočnosti o jej zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu miery funkčnej poruchy alebo zmenu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. (8) Posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie. (9) Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. (11) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. (15) Ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako 50%, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov Na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3. Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov Posudok podľa odseku 1 príslušný orgán nevypracúva, ak miera funkčnej poruchy fyzickej osoby na základe lekárskeho posudku je menej ako 50%. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Podľa § 53 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (1) Na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní 50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze. Podľa § 55 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov Žiadosť uvedená v odseku 1 musí obsahovať meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá žiada o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo o preukaz alebo o parkovací preukaz, dátum jej narodenia, adresu jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, doklad o tom, že ide o účastníka právnych vzťahov podľa § 3, jej rodné číslo, ak je pridelené. Súčasťou žiadosti je aj aktuálny lekársky nález okrem prípadov uvedených v § 11 ods. 7 a 8. Podľa § 55 ods. 13 veta prvá zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov Príslušný orgán doručí účastníkovi konania spolu s rozhodnutím aj komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 34 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov a posúdenie, či žalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Krajský súd v Trnave preskúmal žalobu v rozsahu žalobných dôvodov, vyhodnotil vykonané dôkazy, preskúmal procesné postupy a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nie sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Výrok musí byť formulovaný jasne, stručne a pritom musí byť určitý, aby účastník konania, ale aj orgán, ktorý má predmetné rozhodnutie preskúmať, resp. vykonať, mohol bezpečne a bez pochybností poznať výsledok konania. Odôvodnenie rozhodnutia má poskytovať skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia vôbec neuviedol ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého rozhodol, čím došlo k zásadnému pochybeniu správneho orgánu formulovať výrok v súlade s ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Súd považoval námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, pretože je nedostatočne odôvodnené, za dôvodnú, nakoľko žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec neuviedol, z akých dôvodov bola po podaní opravného prostriedku opätovne preskúmaná miera funkčnej poruchy žalobcu, keď prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že žalobca ako žiadateľ spĺňal všetky podmienky v zmysle ust. § 34 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z., keď žalobcu považoval za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nezaoberal námietkami žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu. Zákon o správnom konaní v ust. § 3 ukladá správnym orgánom postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, ktoré ustanovenie nie je uvedené v § 53 zákona č. 447/2008 Z.z., ako ustanovenie všeobecného predpisu o správnom konaní, ktoré sa nevzťahuje na konanie vo veciach kompenzácie. Vzhľadom k tomu, že žalovaný z iných dôvodov ako prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť žalobcu o príspevok na kúpu motorového vozidla, keď žalovaným spochybnené postavenie žalobcu ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nebolo v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom sporné, bol povinný pred vydaním napadnutého rozhodnutia oboznámiť žalobcu s lekárskym posudkom MUDr. R. V., ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, aby sa mohol k nemu žalobca vyjadriť a prípadne navrhnúť dôkazy na doplnenie dokazovanie, čo súd považuje za takú vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, v dôsledku čoho bola znemožnená žalobcovi realizácia jeho procesných práv, priznaných mu zákonom a boli zo strany žalovaného porušené povinnosti, čo najúplnejšie zistiť skutočný stav veci nevyhnutný na rozhodnutie o žiadosti žalobcu. Súd považuje za dôvodnú námietku žalobcu, že lekársky posudok vypracovaný v odvolacom konaní bol vypracovaný v rozpore s ust. 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., nakoľko vychádzal z lekárskych nálezov starších ako 6 mesiacov a tvrdenia žalovaného, že medzi prvostupňovým rozhodnutím a ďalším rozhodnutím správneho orgánu v rámci odvolacieho konania uplynie 7 mesiacov, nemôže byť na ťarchu žalobcu, ale práve naopak, bolo potrebné v danom prípade vyzvať žalobcu na spoluprácu za účelom predloženia aktuálnych lekárskych nálezov, prípadne potvrdení o absolvovaní ústavnej liečby, rehabilitácií žalobcu, keď posudkový lekár vychádzal len zo skutočnosti, že nie je záznam o takejto liečbe žalobcu, čo nepotvrdzuje skutočnosť, že ich žalobca neabsolvoval. Žalobca ani nemal možnosť sa vyjadriť k podkladom pre vypracovanie lekárskeho posudku, prípadne navrhnúť doplniť dokazovanie. Súd dospel k záveru, že žalovaným zistený skutkový stav je nedostačujúci pre posúdenie veci, žalovaný riadne neodôvodnil, prečo opätovne prehodnocoval u žalobcu mieru funkčnej poruchy, zistené skutočnosti nevyhodnotil tak, aby nespochybnil závery o tom, že žalovaný nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutí a v konaní správneho orgánu bola zistená vada spočívajúca v porušení práva žalobcu ako účastníka konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Krajský súd na základe vyššie uvedeného skonštatoval, že sú preukázané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia založené na porušení procesných práv žalobcu v súvislosti zabezpečovaním podkladov pre rozhodnutie, ich vyhodnocovaním a znemožnením účasti žalobcu pri vydaní nového lekárskeho posudku a porušením práva na spravodlivé prejednanie veci spočívajúce v riadnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Za danej situácie má súd za to, že v novom konaní bude umožnené žalobcovi reálne využiť jeho procesné práva účastníka správneho konania, žalovaný sa riadne vysporiada a náležite odôvodní prípadné zamietnutie návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania. Pri ďalšom postupe správneho orgánu je samozrejme nevyhnutné dôsledne dodržiavať procesné práva žalobcu v zmysle citovaných zákonných ustanovení v nadväznosti na základné ústavnoprávne princípy. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil postupom v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. d) e) O.s.p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu. Súd rozhodol o náhrade trov v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne úspešnému žalobcovi priznal trovy konania, spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70,- Eur a v trovách právneho zastúpenia spolu vo výške 513,90 eur a to za tri úkony právnej služby podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1. prevzatie a príprava zastúpenia 25.06.2015 á 139,83 eur + režijný paušál á 8,39 eur, 2. návrh na začatie konania zo dňa 14.07.2015 á 139,83 eur + režijný paušál á 8,39 eur, 3. účasť na pojednávaní dňa 07.04.2016 á 139,83 eur + režijný paušál á 8,58 eur) + náhrada za stratu času na pojednávanie zo Senice do Trnavy a späť dňa 07.04.2016 v sume 42,90 eur (cesta zo Senice do Trnavy trvá 1,5 hodiny, čo je 3 x pol hodina á 14,30 eur a náhrada hotových výdavkov za účasť na pojednávaní dňa 07.04.2016 - cestovné náhrady v sume 22,98 eur (základná sadzba za kilometer 0,183 eur/km pri spotrebe 6,3l na 100km, cene benzínu 1,15 eur za liter, náhrada za spotrebované PH je 0,07245 eur za km, cesta zo Senice do Trnavy a späť 45 km x 2 = 90 km, cestovné predstavuje 0,183 + 0,07245 x 90), ktorú náhradu trov konania zaviazal žalovaného zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods.1 O.s.p.. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.