Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/114/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200541 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200541.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: U. P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXXXX P., Poľská republika, právne zastúpený: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, za účasti: R. V., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, XXX XX N., Poľská republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 7806-3/2013-BA zo dňa 02.08.2013, takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 23.07.2015 sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 7806-3/2013-BA zo dňa 02.08.2013, ktorým Sociálna poisťovňa - ústredie ako odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Senica číslo 23309-1/2011-SE zo dňa 22.08.2011 potvrdila. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutie č. 7806-3/2013-BA zo dňa 02.08.2013 mu bolo doručené dňa 03.06.2015. Žalobca uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Senica č. 23309-1/2011-SE, ktorá určila, že žalobcovi dňom 01.08.2010 nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení, poistení v nezamestnanosti u zamestnávateľa R. V. - PROJEKT PLUS, IČO: 456 818 48, ktorý ukončil svoju podnikateľskú činnosť ku dňu 21.09.2011 (ďalej len ako „zamestnávateľ“). 3. Žalobca v žalobe namietal, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím žalovanej zo dňa 02.08.2013. Podľa ust. § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania. O odvolaní voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovni pobočka Senica zo dňa 09.09.2011 žalovaná rozhodla po uplynutí takmer dvoch rokov v rozpore s ust. § § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Žalobca má za to, že žalovaná v procesnom postupe vydania rozhodnutia o odvolaní nesprávne (neúplne) zistila skutkový stav a na nesprávne zistený skutkový stav aplikovala nesprávny hmotnoprávny predpis, a preto považuje postup žalovanej v rozpore so zákonom. Žalobca zdôraznil, že v zmysle článku 16 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia zabezpečenia (ďalej len ako „vykonávacie nariadenie“) príslušnosť k právnym predpisom určí inštitúcia v štáte bydliska dotknutej osoby, teda poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia (ďalej len ako „ZUS“). Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že na základe výsledkov vykonanej kontroly nebolo preukázané, že žalobca vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky. Navyše, ak by aj dotknutá inštitúcia členského štátu (Sociálna poisťovňa) mala za to, že osoba nevykonáva činnosť ako zamestnanec na území SR, túto skutočnosť treba posudzovať z pohľadu hneď niekoľkých ukazovateľov, ak sú k dispozícii a s ohľadom na celkovú situáciu, ktorá sa danej osoby týka, teda individuálne. Žalovaná sa len formálne vysporiadala so zistením skutočného stavu veci a rozhodnutie prakticky neodôvodnila. Paušálne poukázanie na ustanovenia právnych predpisov a nedôsledné vysporiadanie sa s individuálnou situáciou žalobcu je nedostatočné a nezákonné, odporujúce požiadavke na riadne zistenie skutočného stavu veci a na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaná v rozhodnutí uviedla, že za účelom skúmania reálneho výkonu činnosti každého zamestnanca (s bydliskom v Poľskej republike) vykonala Sociálna poisťovňa pobočka Senica u zamestnávateľa dňa 24.06.2011 kontrolu. Žalobca namietal, že uvedená kontrola bola zameraná na skúmanie reálneho výkonu činnosti všetkých zamestnancov zamestnávateľa počas trvania pracovného pomeru, pričom žiadne iné individuálne šetrenia týkajúce sa žalobcu, okrem kontroly Sociálnej poisťovne uskutočnené neboli. Počas kontroly bola Sociálnej poisťovni predložená pracovná zmluva, výplatné listiny, mzdové listy, evidencia dochádzky, kópie mesačných výkazov odvodu poistného a kópie registračných listov. Žalobca tak predložil všetku možnú existujúcu dokumentáciu zamestnanca, čím bolo logicky jeho dôkazné bremeno v súvislosti s reálnym výkonom jeho závislej činnosti vyčerpané. Zo správy o vykonanej kontrole a jej záverov vyplýva, že nedostatky vo výkone činnosti zamestnancov zistené neboli. V odôvodnení rozhodnutia žalovanej táto skutočnosť absentuje a teda uvedené dokumenty neboli podkladom rozhodnutia v zmysle ust. § 209 zákona o sociálnom poistení, napriek tomu, že boli riadne predložené. Žalobca v nadväznosti na uvedené skutočnosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Szd/1/2012. Sociálna poisťovňa svojim konaním porušuje vyššie uvedený princíp rovnakého zaobchádzania, nakoľko ide o celoslovenský diskriminačný postup voči tým zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky. V tejto súvislosti žalobca dal do pozornosti absolútne diskriminačný charakter oznámenia žalovanej týkajúci sa spoločností, ktoré na území SR vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy, v ktorom žalovaná uvádza, že „u zamestnancov uvedených firiem, u ktorých doteraz nebolo rozhodnuté, akým právnym predpisom podliehajú, pričom na základe kontrol vykonaných Sociálnou poisťovňou bolo konštatované, že ide o tzv. schránkové firmy a na území SR nedochádza k reálnemu výkonu činnosti ich zamestnancov, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vydá rozhodnutie o nevzniku poistenia, t.j., že nepodliehajú slovenským právnym predpisom“. Uvedené evokuje a smeruje k vydávaniu rozhodnutí šablónového rozsahu s absenciou spoľahlivo zisteného skutočného stavu ako podkladu pre rozhodnutie. Žalobca s poukazom na jednoznačnosť čl. 13 ods. 3 Nariadenia, v zmysle ktorého „osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec“, žalobca navrhol, aby Krajský súd v Trnave zrušil rozhodnutie žalovanej č. 7806-3/2013-BA zo dňa 02.08.2013 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 4. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 25.08.2015 uviedla, že Sociálna poisťovňa pobočka Senica rozhodnutím č. 23309-1/2011-SE zo dňa 22.08.2011 rozhodla, že zamestnancovi U. P. P., nar. XX.XX.XXXX nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 01.08.2010. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom ustanovenej lehote odvolanie žalobca. Zamestnávateľ R. V. - PROJECT PLUS odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu v zákonom ustanovenej lehote nepodal. 5. Žalovaná rozhodnutím č. 54935-2/2011-BA zo dňa 04.11.2011, podľa ust. § 193 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prerušila konanie odo dňa doručenia tohto rozhodnutia do dňa doručenia informácie ZUS Department Ubezpieczeń i Skladek (ďalej len „ZUS“), Warszawa, týkajúcej sa statusu účastníka konania v Poľskej republike. Keďže riešenie situácie zamestnancov zamestnávateľa R. V. PROJEKT PLUS, Sobotište, prebiehalo už pomerne dlhé obdobie a Sociálna poisťovňa v rámci riešenia ich poistenia bola viazaná lehotami na vybavenie, akceptovala Sociálna poisťovňa návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS (Zaklad Ubezpieczeń Spolecznych), Varšava na uzatvorenie spoločnej dohody medzi Sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS v súlade s článkom 16 (4) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, v zmysle ktorej je v prípade zamestnancov uvedeného zamestnávateľa určené poľské zákonodarstvo a takto určené zákonodarstvo má konečnú platnosť. Následne žalovaná ako odvolací orgán pokračovala v konaní a preskúmala napadnuté rozhodnutiu v celom rozsahu a dospela k záveru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vystavené v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto odvolanie zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila rozhodnutím č. 7806-3/2013-BA zo dňa 02.08.2013. 6. Rozhodnutie žalovanej č. 7806-3/2013-BA zo dňa 02.08.2013 bolo žalobcovi doručované na adresu, ktorá bola zaevidovaná v systéme Sociálnej poisťovne (Akacjowa 16, 58 100 Polkowice, Poľská republika) prvýkrát dňa 14.08.2013, avšak žalobca nebol v mieste bydliska prítomný. Žalobca nebol zastihnutý v mieste bydliska ani pri opakovanom doručovaní, dňa 22.08.2013 a následne bol list uložený na pošte. Uvedenú skutočnosť preukazuje aj originál doručenky, ktorý tvorí s druhostupňovým rozhodnutím prílohu č. 4 k vyjadreniu k žalobe. Rozhodnutie žalovanej č. 7806-3/2013-BA zo dňa 02.08.2013 bolo podľa § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov doručené žalobcovi dňa 25.08.2013. Ak sa žalobca cítil byť dotknutý na svojich právach vydaním rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie č. 7806-3/2013-BA zo dňa 02.08.2013, bol oprávnený podať žalobu do dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, t.j. do 02.10.2013. Žaloba bola podaná žalobcom po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby, pretože žaloba zo dňa 21.07.2015 bola doručená na Krajský súd v Trnave dňa 05.10.2015. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná oneskorene žalovaná navrhla, aby Krajský súd v Trnave po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého rozhodnutia konanie o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie č. 7806-3/2013-BA zo dňa 02.08.2013 zastavil. 7. K námietkam žalobcu obsiahnutých v žalobe zo dňa 21.07.2015 žalovaná uviedla, že sa nezakladá na pravde, že Sociálna poisťovňa nevyhodnotila vykonávanie činnosti každého zamestnanca na území SR individuálne. Sociálna poisťovňa na základe skutkových zistení dospela k záveru, že zamestnávateľ nespĺňa kritériá stanovené na určenie registrovaného sídla, a preto je nutné z tejto skutočnosti vychádzať aj vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom. Prihláška do poistenia nemôže zakladať povinné sociálne poistenie, nemôže zakladať povinné sociálne poistenie a taktiež nemôže deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Vychádzajúc z uvedeného, ak nie je určená slovenská legislatíva, prihláška zamestnanca do sociálneho poistenia je právne neúčinná. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa - ústredie konanie o odvolaní prerušila, lehota na rozhodnutie o odvolaní v súlade s § 193 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 449/2008 Z.z. neplynula. Po zistení relevantných skutočností potrebných na rozhodnutie, žalovaná pokračovala v konaní o odvolaní a vydala rozhodnutie vo veci. Na žiadosť zamestnávateľa o vyjadrenie zo dňa 20.08.2012 reagovala Sociálna poisťovňa - ústredie listom zo dňa 07.09.2012, v ktorom informovala zamestnávateľa o uvedenej skutočnosti. Žalovaná namietala, že tvrdenie žalobcu, že Sociálna poisťovňa porušuje princíp rovnakého zaobchádzania a uplatňuje diskriminačný postup voči tým zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky, nie je opodstatnené. Na základe schválených postupov pobočky Sociálnej poisťovne rozhodujú o zániku sociálneho poistenia po skončení platnosti formulárov E101/PD A1, resp. o nevzniku povinného sociálneho poistenia, ak nebolo definitívne rozhodnuté o uplatniteľnej legislatíve, vo vzťahu ku všetkým zamestnancom bez rozdielu národnosti, či štátnej príslušnosti. V situácii osôb, ktorých bydlisko sa nachádza na území SR, neexistuje cudzí prvok a teda na situáciu takýchto osôb sa koordinačné právne predpisy ES nevzťahujú. V týchto prípadoch sa na dotknuté osoby vzťahuje výlučne vnútroštátna legislatíva upravujúca sociálne a zdravotné poistenie zamestnancov. Fyzická osoba sa považuje na účely sociálneho poistenia za zamestnanca, ak sú splnené zákonné podmienky (existencia právneho vzťahu a príjem). Platnosť pracovnoprávneho vzťahu sú oprávnené preskúmať len súdy SR. U osôb s bydliskom v Poľskej republike cudzí prvok existuje a preto sa uplatniteľná legislatíva posudzuje podľa koordinačných nariadení ES, ktoré sú nadradené vnútroštátnym právnym predpisom. Ak nie sú splnené kritériá na uplatnenie článku 13 (3) základného nariadenia, dotknutá osoba podlieha legislatíve štátu určeného podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia. 8. Podľa § 6 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy Na správnom súde sa môže domáhať ochrany každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy a to za podmienok stanovených v SSP. Podľa § 23 ods. 1 SSP, na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach. Podľa § 98 ods.1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Podľa § 491 ods. 3 SSP, na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Podľa § 250b ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa ust. § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky, b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke, c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) o uložení pokuty a penále, d) o prerušení konania, e) o zastavení konania. Podľa ust. § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. 9. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, oboznámil s obsahom súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je podaná oneskorene. 10. Predmetná žaloba bola podaná na súd dňa 23.07.2015 za účinnosti O.s.p., keď podľa citovaného ust. § 250 ods.1 O.s.p., žalobca musel podať žalobu do dvoch mesiacov od doručenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, keď O.s.p. neumožňoval súdu, aby odpustil žalobcovi zameškanie lehoty na podanie žaloby. 11. Správny súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalovanej, že žaloba bola podaná po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty, nakoľko predmetné rozhodnutie žalovaného zo dňa 02.08.2013 bolo doručené žalobcovi dňa 25.08.2013 v zmysle ust. § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, nakoľko ako vyplýva zo spisového materiálu a doručenky, rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi doručované na adresu, ktorá bola zaevidovaná v systéme Sociálnej poisťovne prvýkrát dňa 14.08.2013, a pretože žalobca nebol v mieste bydliska prítomný ani pri opakovanom doručovaní dňa 22.08.2013, predmetná zásielka bola uložená na pošte a nakoľko si ju žalobca do troch dní od jej uloženia nevyzdvihol, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa žalobca o uložení nedozvedel. 12. Žalobca v žalobe síce uviedol, že mu bolo predmetné rozhodnutie žalovanej zo dňa 02.08.2013 doručené dňa 03.06.2015, ktoré tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal a k vyjadreniu žalovanej, ktorá žiadala zastaviť konanie z dôvodu, že žaloba bola podaná oneskorene, sa vôbec nevyjadril. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd žalobu, ktorá bola podaná oneskorene odmietol postupom v zmysle ust. podľa § 98 ods.1 písm. d) SSP. 14. Správny súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 170 písm. a) SSP tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, nakoľko žaloba bola odmietnutá. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok ( § 133 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.