Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/115/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200549 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200549.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela právnej veci žalobcu: Ing. I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX C. V., právne zastúpený: JUDr. Vladimír Fraňo, advokát, Haškova 18, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej úpravy, Kollárova 8, 917 02 Trnava, IČO: 45013641, za účasti: X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX C. V., O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX C. V., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo OÚ-TT- OVBP2-2015/017098/Ve zo dňa 12.06.2015, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. Súd pribratým účastníkom X. C. a O. C. náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 24.07.2015 sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OÚ-TT-OVBP2-2015/017098/Ve zo dňa 12.06.2015, ktorým žalovaný rozhodol tak, že odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol a rozhodnutie stavebného úradu Obec C. V. č.j. 12/2014-Mi/DSP zo dňa 04.03.2015 potvrdil. Stavebný úrad Obec Veľké Orvište rozhodnutím zo dňa 04.03.2015 podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona dodatočne povolil stavbu: prístrešok a sklad domáceho náradia na pozemku parc. č. 507/2 v katastrálnom území C. V. pre navrhovateľov X. C. a O. C., obidvaja bytom H. XXX, C. V.. Žalobca žiadal rozhodnutie stavebného úradu v konaní o dodatočné povolenie stavby zrušiť z dôvodov, že žalovaný niekoľkokrát v konaní o povolení stavby porušil zákony č. 50/1976 Zb. a zákon č. 71/1967 Zb. Stavebnému úradu bol dňa 18.03.2013 doručený záznam Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorát Nitra z výkonu hlavného, štátneho, stavebného dohľadu na stavbách, z ktorého vyplývalo, že stavebníkmi manželmi C. došlo k zhotoveniu stavebných úprav a drobnej stavby bez ohlásenia stavebného úradu na parc. č. 507/2 v katastrálnom území C. V.. Povinnosťou stavebného úradu bolo bez zbytočného odkladu, po doručení uvedeného záznamu, začať konanie o dodatočnom povolení stavby. Stavebný úrad v rozpore s § 88a zákona č. 50/1976 Zb. až takmer po siedmych mesiacoch od obdržania uvedeného záznamu dňa 04.10.2013 vyzval stavebníkov na podanie ohlásenia stavebnej úpravy drobnej stavby hospodárskeho objektu a ohlásenia drobnej stavby prístrešku a to i napriek tomu, že stavebný zákon nepozná inštitút dodatočného ohlásenia stavby. Následne dňa 15.11.2013 stavebný úrad vyzval stavebníkov na predloženie dokladov ku konaniu o dodatočnom povolení stavby a konanie prerušil. V rozhodnutí o prerušení konania chýbal samotný výrok o prerušení konania s uvedením ustanovenia, podľa ktorého stavebný úrad rozhodol, čím stavebný úrad porušil ustanovenie § 46 a § 47 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.. Stavebný úrad nerozhodol v zákonnej lehote, pričom nedošlo k predĺženiu lehoty a upovedomeniu účastníkov konania o predĺžení lehoty, čím došlo k porušeniu § 49 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Stavebný úrad až od 10.06.2014 postupoval v súlade so zákonom a vydal oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby a vyzval stavebníkov na predloženie potrebných dokladov podľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. a rozhodol o prerušení konania v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.. Dňa 04.03.2015 Obec C. V. ako stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktorým dodatočne povolila stavbu. Zo strany odvolacieho orgánu - žalovaného neboli vzaté do úvahy námietky žalobcu v žiadosti o dodatočné povolenie stavby. Žalobca namietal a/ polohu a vzdialenosť susednej nehnuteľnosti s. č. XXX v projektovej prílohe „Situácia M. 1:200“, keď podľa žalobcu nezodpovedajú žiadnemu geometrickému zameraniu, ani snímku z katastrálnej mapy. V zmysle kóty 4000 by boli nehnuteľnosti 507/1, 507/2 a ďalšie v presahu cez hranicu pozemku cca 1m. Šírka rodinného domu s.č. XXX nie je taktiež v súlade s mierkou 1:200; b/ čo sa týka prístrešku, v technickej správe k statike prístrešku sám autor v časti „Podklady“ uvádza, že ako podklad bol použitý projekt stavby a nie zistený skutočný stav realizovanej stavby, v dôsledku čoho je statičné posúdenie pre daný účel nesprávne. Takisto je podľa žalobcu v časti „Zvislý nosný systém“, technickej správy, uvedený nepravdivý údaj o nosných stĺpoch, ktoré by podľa správy mali byť oceľové, ale v skutočnosti sú drevené, teda vstupný údaj do statického výpočtu je skresľujúci. V časti „Vodorovný nosný systém“ je podľa názoru žalobcu sporný „stužujúci veniec“. V popisnej časti technickej správy je múr prístrešku charakterizovaný ako murovaná stena z keramických tvárnic a vo výkresovej časti ako betónová stena. Podľa názoru žalobcu by murovaná samostatná stena pri výške 2,8 m a dĺžke 6,85 m mala byť vystužená. Ďalší nedostatok vidí žalobca v časti technickej správy k statike prístrešku pod názvom „Zakladanie“, kde je uvedené, že objekt je založený na základových pásoch navzájom prepojených. V skutočnosti však podľa žalobcu žiadne základové pásy neexistujú. Len miestne je náznak betónového základu so spornou hĺbkou a v asi 1/2 dĺžky múru zo strany parc. č. 1237/1 je údajný základový pás tvorený plotovými tvárnicami položenými do zeme. Pod drevenými stĺpmi základové pásy vôbec neexistujú, takže objekt je založený na betónovej platni hrubej cca 8 až 10 cm; c/ čo sa týka skladu domáceho náradia, časť nosného múru zo strany parc. č. 1237/1 je tvorená betónom a zvyšná časť je murovaná z tehál. Betón je podľa žalobcu v súčasnosti značne zvetraný a rozpadáva sa, čím sa narušuje statika celého objektu. Ďalej podľa žalobcu presah novej strechy objektu cez hranicu pozemku predstavuje cca 12 cm. Tento presah bol realizovaný napriek nesúhlasu vlastníka susedného pozemku a je tiež v rozpore s projektom stavby (viď. južný pohľad a pôdorys). Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.09.2015 uviedol, že OÚ Trnava - OVBP, oddelenie štátnej stavebnej správy a tiež stavebný úrad obec C. V. postupovali v konaní podľa ust. § 3 Správneho poriadku. Dodatočne môže stavebný úrad stavbu alebo jej časť povoliť len, ak sa v konaní preukáže, že jej ďalšia existencia nie je v rozpore s verejnými záujmami a jej vlastník, resp. stavebník podá žiadosť o dodatočné povolenie stavby spolu s predpísanou dokumentáciou. Stavebný úrad konal v zmysle uvedených ustanovení. Povoľované stavby sú v súlade s platným územným plánom obce. Uvedená lokalita je určená pre rodinné bývanie - rodinné domy a povoľované drobné stavby plnia doplnkovú funkciu pre rodinný dom. Stavba skladu náradia bola existujúca už pred kúpou nehnuteľnosti manželmi C., ktorí ju opravili bez ohlásenia stavebnému úradu. Prístrešok s vymurovanou zadnou stenou pri hranici pozemku vo vlastníctve žalobcu bol vybudovaný na pôvodných základoch pôvodnej hospodárskej budovy bez ohlásenia stavebnému úradu. Po predložení dokladov pre vydanie dodatočného stavebného povolenia, stavebný úrad začal konanie o dodatočnom povolení stavby a vydal rozhodnutie v danej veci. Zrušiť rozhodnutie z dôvodu, že stavebný úrad začal konanie takmer po 7 mesiacoch po obdržaní záznamu zo Stavebnej inšpekcie a že nedodržal v konaní zákonné lehoty pre rozhodnutie, by bolo v tomto prípade irelevantné. Námietka týkajúca sa polohy a vzdialenosti susednej nehnuteľnosti s. č. XXX nie je podstatná, nakoľko susedné objekty - rodinný dom s.č. XXX a rodinný dom s.č. XXX boli zakreslené v situácii len informatívne, ich poloha nie je podstatná, nakoľko v konaní sú podstatné stavby, ktoré sa dodatočne povoľujú a to sú „ Prístrešok a sklad domáceho náradia“ na pozemkoch parc. č. 507/2 v k.ú. C. V.. Povoľované stavby žiadnym spôsobom neovplyvňujú rodinný dom žalobcu, pretože sa nachádzajú v zadnej časti dvora za rodinným domom stavebníkov vo vzdialenosti 11,70 m. Podľa stanoviska projektanta, v projektovej dokumentácii sú uvedené presné údaje získané na základe skutočného zamerania stavby. Súčasťou projektovej dokumentácie je časť statika, ktorá je overená stavebným úradom. Časť statika, o ktorej hovorí vo svojej žalobe žalobca, je vypracovaná odborne spôsobilou osobou - statika stavieb, bola vypracovaná na základe skutočného zamerania stavby a je overená stavebným úradom. Podľa záveru technickej správy statiky, objekt vyhovuje požiadavkám platných noriem z hľadiska statickej bezpečnosti. Tvrdenia žalobcu, že časť statiky bola nesprávne vypracovaná a názory žalobcu akým spôsobom by mala byť stavba murovaná, aby bola staticky bezpečná sú neodborné a nekompetentné. Z hľadiska záväznosti názoru žalobcu pre správny orgán sú jeho vyjadrenia irelevantné, nakoľko nedisponuje príslušným odborným vzdelaním. V prípade pochybnosti žalobcu o správnosti statického posúdenia bolo potrebné, aby svoje tvrdenia podložil odborným stanoviskom príslušného akreditovaného subjektu. Na základe uvedeného žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 30.09.2015 č.k. 14 S/115/2015-81, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 05.10.2015 pribral do konania stavebníkov X. C., narodeného XX.XX.XXXX a O. C., narodenú XX.XX.XXXX, obaja bytom H. XXX, C. V.. X. C. a O. C. v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.10.2015 uviedli, že stavba je realizovaná na pozemku vo vlastníctve stavebníkov. Vzhľadom na geometrické podklady, ktoré sú súčasťou spisu, nie je možné jednoznačne preukázať, či presah strechy stavby sklad domáceho náradia, presahuje do vlastníctva susednej nehnuteľnosti žalobcu. Súčasťou geometrického zamerania geodetickej kancelárie Geoglobe Piešťany je aj písomné vyjadrenie, že hranicu pozemkov vymeraných v minulosti v dnešnej dobe nie je možné vytýčiť s presnosťou na centimetre. V susedstve predmetných stavieb sa nachádza zatrávnená plocha a okrasné dreviny. Žalobca zámerne na hranicu pozemku vysádza popínavé rastliny, ktoré sa upínajú na ich nehnuteľnostiach, dokonca na múre ich rodinného domu. Žalobca svojimi činmi a zákernosťami sa snaží znepríjemniť užívanie ich nehnuteľnosti. Žalobca nemá odbornú spôsobilosť na to, aby posudzoval statiku cudzej nehnuteľnosti a vedome zavádzal štátne úrady. Žalobca namietal príbuzenský pomer medzi účastníkmi a starostom C. V.. Ide o nezmyselné vyjadrenie s tým, že medzitým sa starostovia vymenili. Účastníci uviedli, že nie sú v príbuzenskom vzťahu s bývalými, ani terajšími starostami obce C. V. a preto niet žiadneho podozrenia na to, aby napadnuté rozhodnutie nemalo byť v súlade so zákonmi a právnymi predpismi. Účastníci uviedli, že žiadajú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. nariadil podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnili účastníci konania, ktorí sa pridržiavali svojich písomných podaní vo veci. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. (4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 6 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. (2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Podľa § 9 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (1) Zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. (2) Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Podľa § 10 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) Účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že žaloba, rozsahom ktorej je pri svojom rozhodovaní viazaný, nie je dôvodná. Súd námietku žalobcu, že v rozhodnutí o prerušení konania chýbal samotný výrok o prerušení konania s uvedením ustanovenia, podľa ktorého stavebný úrad rozhodol, čím stavebný úrad porušil ustanovenie § 46 a § 47 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., považoval v predmetnom konaní za nedôvodnú, nakoľko rozhodnutie o prerušení konania nebolo predmetom súdneho prieskumu. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby. Pri stavbách postavených bez stavebného povolenia stavebný úrad je povinný vždy najskôr skúmať, či takúto stavbu nemožno dodatočne povoliť. Stavebný úrad v takom prípade pri stavbe bez stavebného povolenia vyhodnocuje jej vplyv na životné prostredie, súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, resp. s funkčným využitím územia, so všeobecnými technickými požiadavkami vymedzenými príslušnými právnymi predpismi a technickými normami, pričom prihliadne na stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov. Stavebný úrad skúma aj vlastnícke vzťahy k pozemku, na ktorom je stavba bez stavebného povolenia umiestnená. Stavebný úrad pokiaľ zistí súlad s verejnými záujmami, stavbu môže dodatočne povoliť. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že žalovaná predmetnú vec nesprávne právne posúdila. V konaní nebolo žalobcom preukázané, že dodatočné povolenie stavby je v rozpore s verejným záujmom. Predmetom dodatočného povolenia stavby bol prístrešok a sklad domáceho náradia. Stavba - sklad domáceho náradia už existovala pred kúpou nehnuteľnosti pribratými účastníkmi konania, ktorí ju len opravili bez stavebného povolenia. Stavba - prístrešok s vymurovanou zadnou stenou pri hranici s pozemkom žalobcu, bol vybudovaný na pôvodných základoch pôvodnej hospodárskej budovy bez ohlásenia stavebnému úradu. Povoľovaná stavba neovplyvňuje rodinný dom žalobcu, pretože v susedstve povoľovanej stavby sa nachádza zatrávnená plocha a okrasné dreviny a povoľovaná stavba je vo vzdialenosti 11,70 m za rodinným domom stavebníkov a rodinným domom žalobcu, a preto súd považuje námietky žalobcu týkajúce sa polohy a vzdialenosti susednej nehnuteľnosti za nedôvodné. V konaní o povolení stavby nebolo preukázané, že povoľovaná stavba neoprávnene zasahuje do vlastníckych práv vlastníkov susedných nehnuteľností alebo k ich obmedzeniu nad mieru prípustnú zákonom. V projektovej dokumentácii predloženej k dodatočnému povoleniu stavby sú údaje získané na základe skutočného zamerania stavby a jej súčasťou je časť statika, vypracovaná odborne spôsobilou osobou a overená stavebným úradom, keď podľa záveru technickej správy statiky, objekt vyhovuje požiadavkám platných noriem z hľadiska statickej bezpečnosti, a preto námietky žalobcu, že časť statiky bola nesprávne vypracovaná, sú ničím nepodložené a ide o tvrdenia osoby, ktorá nie je osobou odborne spôsobilou vyjadrovať sa k statike daného objektu. Samotná skutočnosť, že stavebný úrad začal konanie takmer po 7 mesiacoch po obdržaní záznamu zo Stavebnej inšpekcie, čím nedodržal v konaní zákonné lehoty pre rozhodnutie, nemôže byť dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ako to namietal žalobca, pretože inak neboli splnené zákonné podmienky pre odstránenie predmetnej stavby. Nedodržanie procesnej lehoty správnym orgánom Správny poriadok kvalifikuje ako nečinnosť a účastník konania sa za splnenia zákonných podmienok môže domáhať nápravy príslušnými právnymi prostriedkami. Nedodržanie procesnej lehoty nemá za následok v zmysle Správneho poriadku nemožnosť rozhodnúť vo veci. Súd námietku žalobca, ktorou namietal príbuzenský pomer staviteľov s bývalým, ako aj terajším starostom Obce C. V. považoval za nedôvodnú, žalobcom ničím nepodloženú, keď sami stavitelia sa vyjadrili, že neboli s terajším, ani bývalým starostom obce v príbuzenskom pomere a žalobca tieto tvrdenia pribratých účastníkov ničím nevyvrátil a ani sa žiadnym spôsobom nevyjadril k písomnému vyjadreniu vedľajších účastníkov. Súd považuje v tejto súvislosti za potrebné uviesť, že žalobca túto skutočnosť ani nenamietal u správneho orgánu, a že nie je možné použiť námietku zaujatosti v prípade, ak ako správny orgán vystupuje jediná fyzická osoba (starosta obce), ktorá navyše nemá postavenie zamestnanca správneho orgánu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd rozhodol o trovách konania postupom v zmysle § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal a pribratým účastníkom konania ani v prípade vzniku trov konania nie je možné ich náhradu priznať vzhľadom na právnu úpravu ust. § 250l O.s.p. v spojení s ust. § 250k O.s.p.. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.