Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/122/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200576 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200576.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Laczu a členov senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Fobos advertising, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 10, 921 01 Piešťany, IČO: 362 310 70, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Mikuš, advokát, so sídlom ul. V. P. Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 725408/2015 zo dňa 04.06.2015, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 31.07.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 725408/2015 zo dňa 04.06.2015 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9214401/5/398829/2015/ValA zo dňa 23.02.2015 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 23.02.2015 po vykonaní daňovej kontroly príslušný správca dane vydal rozhodnutie pod č. 9214401/5/398829/2015/ValA, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 8.378,00 eur na dani z pridanej hodnoty v zmysle zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie mesiaca august 2012. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom namietal, že správca dane sa pri vykonaní daňovej kontroly dôsledne neriadil, resp. dôsledne nepostupoval v súlade so základnými zásadami správy dani, tak ako sú uvedené najmä v § 3 ods. 2, ods. 3 a ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie, čo malo za následok, že vykonané dôkazy tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti nesprávne vyhodnotil, a preto dospel k nesprávnym právnym záverom. Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán sa však s výhradami nevysporiadal, resp. ponechal ich bez povšimnutia a rozhodnutie Daňového úradu Trnava ako prvostupňového orgánu rozhodnutím č. 725408/2015 zo dňa 04.06.2015 potvrdil. Žalobca uviedol, že zotrval na dôvodoch podaného odvolania a aj v tejto žalobe tvrdil, že správca dane nepostupoval v súlade so základnými zásadami správy daní a ani nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie. Má za to, že správca dane rozhodol na základe neúplne zisteného skutkového stavu, pretože nevypočul všetky zúčastnené osoby, ktorých výpoveď mohla mať na jeho rozhodnutie zásadný vplyv. Aj preto vykonané dôkazy tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti nemohol správne vyhodnotiť, a preto dospel k nesprávnym právnym záverom. Má za to, že správca dane tým, že nepostupoval v súlade so zákonom, uprel možnosť žalobcovi vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, okolnostiam a výpovediam svedkov, ktorí boli alebo mohli byť vo veci vypočutí. Keďže správca dane nevykonal dostatočné dokazovanie, vrátane nevypočutia všetkých svedkov, ktorých výpovede by mali rozhodujúci vplyv na jeho rozhodnutie, nemožno sa stotožniť s jeho konštatovaním, že v tejto veci žalobca neuviedol dôkazné bremeno, a že nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov, na základe dodávateľských faktúr, resp. tieto závery považuje s ohľadom na žalobcom uvádzané skutočnosti za nesprávne, pretože nemá dostatočnú oporu vo výsledkoch dokazovania. Žalobca má za to, že dôkazné bremeno nemožno vykladať jednostranne a izolovane tak, že toto zaťažuje výlučne daňový subjekt. Tento právny názor je aj v súlade s platnou judikatúrou, ktorú odzrkadľuje rozsudok Najvyššieho súdu SR pod č.k. 7 Sž 88-89/98 zo dňa 28.01.1999. Správca dane má povinnosť v daňovom konaní dostatočne zistiť skutkový stav a musí pritom vykonať dokazovanie čo najúplnejšie. To neznamená, že ťarcha vykonania dôkazov je len na ňom, ale na druhej strane musí mať k dispozícii, resp. musí si zaobstarať všetky podklady a dôkazy potrebné k vydaniu objektívneho daňového rozhodnutia. Naďalej má žalobca za to, že odberateľské a dodávateľské faktúry zodpovedajú reálnym obchodným vzťahom a nemožno ich preto hodnotiť ako fiktívne a také, ktorých účelom je obchádzanie zákona, o čom svedčia nielen dôkazy, ktorými sa zaoberal správca dane, ale aj ďalšie ním nevyžiadané účtovné doklady, ktoré svedčia o reálnych obchodných vzťahoch ako sú kúpne zmluvy, objednávky a dodacie listy. Tieto dôkazy, ktoré si správca dane mal vyžiadať k daňovej kontrole spochybňujú jeho závery. Žalobca dodanie plnenia jeho dodávateľom nepochybne preukázal a vie to preukázať ďalšími dôkazmi. Dodávatelia v predmetnej dobe plnením rozhodne disponovali tak, aby mohlo byť riadne dodané a aj preto na dodávateľských spoločnostiach, aby preukázali ako tento predmet plnenia nadobudli do svojho dispozičného práva. Postupom správcu dane boli porušené najmä ustanovenia § 3 ods. 2, 3 a 6 Daňového poriadku. Správca dane je povinný viesť dokazovanie tak, aby boli preukázané všetky skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane. Skutkový stav musí byť zistený tak, aby bola daňová povinnosť uložená správne. Žalobca je presvedčený, že predložením relevantných dôkazov uniesol dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno síce zaťažuje daňový subjekt, no je povinnosťou správcu prihliadať na všetky dôkazy, resp. ich vykonať, nakoľko všetky dôkazy, ktoré vyjdú najavo možno považovať za rovnako závažné. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.09.2015 uviedol, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Ďalej uviedol, že zamestnanci Daňového úradu Trnava vykonali u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - február, marec - jún, júl - august, september - november, december 2012. Na podklade jej výsledkov vydal Daňový úrad Trnava (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutie č. 9214401/5/398829/2015/ValA zo dňa 23.02.2015, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 8.378,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2012. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný žalované rozhodnutie, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu v zmysle § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Prvostupňový orgán súčasne s výkonom kontroly DPH za zdaňovacie obdobia roku 2012 vykonával daňovú kontrolu DPH aj za zdaňovacie obdobia rokov 2011 a 2013. K dôvodom vyrubenia rozdielu dane žalovaný uviedol, že daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca si v zdaňovacom období august 2012 uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o., č. 10120965, dodanie tovaru/služby 27.08.2012, základ dane 12.140,00 eur, DPH 20% 2.428,00 eur, spolu 14.568,00 eur, názov a druh tovaru alebo služby - fakturácia za grafický návrh materiálov; č. 10120967, dodanie tovaru/služby 28.08.2012, základ dane 13.920,00 eur, DPH 20% 2.784,00 eur, spolu 16.704,00 eur, názov a druh tovaru alebo služby - fakturácia za tlač bilboardov; č. 10120969, dodanie tovaru/služby 30.08.2012, základ dane 15.830,00 eur, DPH 20% 3.166,00 eur, spolu 18.996,00 eur, názov a druh tovaru alebo služby - fakturácia za tlač plachiet. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že sú všeobecné, žalobca presne nešpecifikuje, v čom konkrétne, resp. akým konaním mal správca dane porušiť zásady správy daní, nekonkretizuje osoby, ktoré mali byť podľa názoru žalobcu vypočuté. Z tohto dôvodu sa žalovaný nemôže relevantne vyjadriť k obsahu podanej žaloby a plne odkazuje na odôvodnenie žalovaného rozhodnutia, ktoré vyčerpávajúcim spôsobom opisuje popis skutkového stavu, aplikovateľné právne normy a úvahy, ktoré žalovaného viedli k právnemu posúdeniu veci. Uvedené námietky sú teda vo vzťahu k dôkazom, ktoré majú preukazovať deklarované dodanie irelevantné. V zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 6 Sžf/18/2011 a 6 Sžf/14/2012 pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. V danom prípade nepostačuje iba predloženie faktúry, dodacieho listu, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vieryhodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v procese správy daní, ako aj v daňovom konaní nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, čo znamená, že žalobca je povinný preukazovať vierohodnosť svojich tvrdení vierohodnými dôkaznými prostriedkami. Ak žalobca disponoval dôkazmi, ktoré správcovi dane neboli známe, bolo v jeho záujme, aby tieto doklady predložil. Ak tak neučinil, znáša riziko neunesenia dôkazného bremena. Žalovaný dal do pozornosti, že vzhľadom k skutočnosti, že správca dane vykonával u žalobcu daňovú kontrolu DPH nielen zdaňovacích období roku 2012, ale aj za zdaňovacie obdobia roku 2011 a 2013, v napadnutom rozhodnutí musel poukázať na skutočnosť, že spoločnosti zapojené v reťazci sú personálne prepojené, ich činnosť má čisto umelý charakter a hlavným cieľom týchto transakcií bolo získanie daňovej výhody. Správca dane uvádza v protokole a v jeho rozhodnutí údaje o týchto subjektoch zapojených v reťazci, tieto údaje sú dôležité pre preukázanie skutočnosti, že spoločnosti pre zneužití práva konali systematicky a spoločne. Žalovaný považuje za dôležité zdôrazniť súdu dôvody neuznania práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr podľa konkrétnych dodávateľov v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach. Z dôvodu nekontaktnosti dodávateľa - spoločnosti LK IMPOEXPO, s.r.o. sa nepodarilo preveriť reálne uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov touto spoločnosťou. Konateľ žalobcu p. Švec nevedel presne identifikovať osobu konajúcu za LK IMPOEXPO, s.r.o., meno p. Q. J. (konateľ LK IMPOEXPO, s.r.o.) mu nič nehovorí a okrem formálnych dokladov nepredložil žiadne iné dôkazy. Uvedené tvrdenie je v rozpore so získanými dôkazmi. Z predloženej e-mailovej komunikácie so spoločnosťou LK IMPOEXPO, s.r.o. vyplýva, že p. C. komunikoval s p. Q. J., ktorý sa podpisoval ako Q. K., „Familiárny podpis“ vyvoláva dôvodné pochybnosti o tvrdeniach p. C.. Keďže sa tvrdenia žalobcu ukázali ako rozporuplné a nepreukázalo sa, že deklarované zdaniteľné obchody skutočne vykonala spoločnosť LK IMPOEXPO, správca dane neuznal právo na odpočítanie. Vzhľadom k uvedenému zastáva žalovaný názor, že námietky v žalobe nevyvracajú závery žalovaného, na základe ktorých bolo vydané žalované rozhodnutie. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. nariadil podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. vo veci pojednávanie, na ktoré sa žalobca, ani jeho právny zástupca nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti, a preto súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na svojom písomnom vyjadrení a žiadal žalobu zamietnuť. Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ( § 90), nazýva sa žalobou. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9214401/5/398829/2015/ ValA zo dňa 23.02.2015, ktorým bol žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 8.378,00 eur na dani z pridanej hodnoty v zmysle zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie mesiaca august 2012 a rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či žalobcom označené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou správneho konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z dispozičnej zásady v zmysle ust. § 549 ods. 2 O.s.p., ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí. O.s.p. v ustanovení § 249 ods. 2 kladie na obsah žaloby tak podmienky všeobecné (§ 42 ods. 3 OSP a § 79 ods. 1 OSP), ako aj podmienky osobitné pre správne súdnictvo, ktoré sú obsiahnuté v § 249 ods. 2 OSP. Žaloba musí preto obsahovať okrem označenia napadnutého rozhodnutia, označenia účastníkov konania a žalobné dôvody. Keďže predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia (nie jeho vecná správnosť), má včasné, správne a úplné formulovanie žalobných dôvodov zásadný význam. Táto požiadavka na žalobcu je v správnom súdnictve o to významnejšia, že podľa § 250h ods. 1 OSP je súd viazaný rozsahom žaloby od jej podania a žalobca uplynutím dvojmesačnej lehoty od doručenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nemá možnosť žalobné dôvody rozširovať. Zo žaloby musí byť teda pre súd jasné a zrozumiteľné, aké žalobné dôvody uvádza žalobca na podporu svojho tvrdenia podľa § 247 ods. 1 OSP, že dotknutým rozhodnutím bol na svojich právach ukrátený. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné dôvody a ani sám nemôže vyhľadávať iné do úvahy prichádzajúce vady napadnutého rozhodnutia. V zmysle ust. § 247 ods. 1 O.s.p. je potrebné považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím a postupom správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu, nestačí uviesť iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, zásady správy daní boli porušené, ale žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona, porušenie zásad správy daní. Žaloba žalobcu nespĺňala podmienky osobitné pre správne súdnictvo uvedené v ust. § 249 ods.2 O.s.p., z ktorého vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú súd musí zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Za nedostatok žaloby sa považuje aj odkaz na odvolacie námietky, ktoré žalobca vzniesol v správnom odvolaní. Žalobca v žalobe vôbec nekonkretizoval svedkov, ktorí neboli vypočutí, a ktorých výpovede by podľa jeho tvrdenia mali mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci, keď neuviedol ani jedno meno svedka. Žalobca neuviedol, ktoré konkrétne dôkazy považoval za relevantné, preukazujúce jeho právny nárok, keď v žalobe len uviedol, že predložil všetky potrebné doklady, a že žalovaný od neho nežiadal žiadne účtovné doklady, bez toho, aby tieto doklady označil, aby bolo zrejmé, ktoré doklady mal na mysli. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v žalobe uvedené žalobné dôvody sú všeobecné, žalobca neuviedol nijaké konkrétne dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu za nezákonné a nepreskúmateľné, a preto súd považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu ako nedôvodnú v zmysle ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Súd rozhodol o trovách konania postupom v zmysle § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.