Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Sd/38/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200610 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200610.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudkyňou JUDr. Boženou Husárovou v právnej veci žalobcu: L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/XX, H., adresa na doručenie: Q. XX, H., zastúpený W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, H. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmaní rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X - I zo dňa 22.06.2015 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X -II zo dňa 22.06.2015 takto r o z h o d o l : Správny súd rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X -I zo dňa 22.06.2015 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X -II zo dňa 22.06.2015 potvrdzuje. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 05.08.2015 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej, ktorá rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X -I zo dňa 22.06.2015 podľa § 29 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov na účely § 33 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. v znení zák. č. 235/1992 Zb. a podľa § 259 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok s poukazom na lekársku správu zo dňa 21.05.2015, podľa ktorej nie je žalobca invalidný. Zároveň žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II zo dňa 22.06.2015 rozhodla, že žalobca je invalidný podľa § 70 ods. 1, § 293a x a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov odo dňa 31.01.2010, od ktorého dátumu mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 105,40 eur mesačne vzhľadom k tomu, že jeho zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne Trnava a podľa lekárskej správy zo dňa 21.05.2015 má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 2. Proti uvedeným rozhodnutiam podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby súd rozhodujúci o opravných prostriedkov podaných proti rozhodnutiam správnych orgánov v zmysle príslušných ustanovení napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil na ďalšie konanie, ako sa už stalo i na základe predtým podaného odvolania, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 38Sd/4/2014 a ktorý o veci rozhodol rozsudkom č.k. 38Sd/4/2014-92 zo dňa 24.03.2015 tak, že rozhodnutia žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalobca zdôraznil, že text opätovne vydaných a v tomto konaní napadnutých rozhodnutí je identický s textom predchádzajúcich rozhodnutí, ktoré boli už predmetom súdneho prieskumu. Správnym orgánom bola vypracovaná na základe zdravotnej dokumentácie žalobcu nová lekárska správa, ale ani táto nevychádza z jeho osobného vyšetrenia a tak zistenia zdravotného stavu, závery nového posúdenia zdravotného stavu sú rovnaké ako predchádzajúce, hoci duševným ochorením žalobca trpí už od svojej mladosti, ktoré skutočnosti ale boli nedostatočne posudkovými lekármi preskúmané a posúdené. Žalobca zdôraznil, že napriek pokynu Krajského súdu v Trnave, ktorý vyplýva z jeho predchádzajúceho rozhodnutia zdravotný stav žalobcu nebol hodnotený na základe jeho osobného vyšetrenia a lekársky posudok vychádza iba z pôvodnej zdravotnej dokumentácie, hoci súčasný zdravotný stav žalobcu je už iný. Žalovaná, ktorá samostatným rozhodnutím zamietla žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku z mladosti a ďalším mu nepriznala vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (MPSVZČ) v porovnaní so zdravou fyzickou osobou sú nesprávne a zdravotný stav žalobcu sa nezlepšuje. 3. Žalovaná vo vyjadrení k návrhu žiadala, aby správny súd rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o priznaní invalidného dôchodku z mladostí a priznanie invalidného dôchodku pri MPSVZČ o 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou podľa zák. č. 461/2003 Z.z. ako vecne správne potvrdil. V písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 17.05.2016 uviedla, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie a pokynov, ktoré vyplývali z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č.k. 38Sd/4/2014-92 zo dňa 24.03.2015, ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie žalovanej zrušené. Podľa posudku posudkového lekára bolo konštatované, že žalobca nie je podľa § 29 ods. 3 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov na účely podľa § 33ods. 2 zák. č. 100/1988 v znení zák. č. 235/1992 Zb. invalidným, ale od 01.01.2010 je MPSVZČ v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 60 %, čím žalobca splnil podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok, ktorý mu bol priznaný od 01.01.2010 podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Žalovaná zdôraznila, že posudkoví lekári sociálneho poistenia na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia posúdili a vyhodnotili zdravotný stav žalobcu a skonštatovali, že tento je na úrovni invalidity až od 31.01.2010 s MPSVZČ o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, preto nebol dôvod, aby zdravotný stav bol opakovane posudzovaný, a ani v konaní o opravnom prostriedku nebolo preukázané, že by zdravotný stav žalobcu odôvodňoval určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so skorším dátumom vzniku invalidity. 4. Krajský súd v Trnave nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnil splnomocnený zástupca žalobcu a žalovaná. 5. Splnomocnený zástupca žalobcu dal do pozornosti, že žalovaného pozná osobne a tiež jeho matku, zdôraznil, že žalobca je od narodenia retardovaný, podobne ako bola jeho matka, ktorá preto v tom čase podcenila potrebu riešiť zdravotný stav svojho dieťaťa a z toho dôvodu žalobca nemá žiadne zdravotné záznamy a dokumentácia z tohto obdobia, ktorými by preukázal existenciu skutočností odôvodňujúcich nárok na priznanie invalidného dôchodku z mladosti. Poukázal tiež na to, že posudkoví lekári žalobcu nikdy dôsledne nevyšetrili a v súčasnosti prebieha konanie na Okresnom súde Piešťany o pozbavenie svojprávnosti. Dal do pozornosti nález MUDr. Z. zo dňa 11.04.2016, ktorý jednoznačne preukazuje, že u žalobcu je nárok na priznanie invalidného dôchodku v plnej miere, čo žalovaná ponechala bez povšimnutia, hoci tieto nálezy a dokumentáciu mala k dispozícii. Na dotaz súdu splnomocnený zástupca žalobcu doplnil, že žalobca nie je schopný sa sám dostaviť na vyšetrenie posudkovému lekárovi, nemá na cestu ani finančné prostriedky a rovnako ani v tomto konaní splnomocnený zástupca žalobcu, ktorý žalobcu ubytoval, nie je povinný žalobcu voziť na vlastné náklady na vyšetrenia, inak mu poskytuje všestrannú pomoc, pretože žalobca sa sám o seba nevie postarať. 6. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že zotrváva na skutočnostiach, ktoré uviedla v písomne podanom vyjadrení k žalobe. 7. Krajský súd preskúmal žalované rozhodnutia aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. s poukazom na ust. § 492 ods.1 Správneho súdneho poriadku (SSP) a dospel k záveru, že rozhodnutia žalovanej sú správne a odvolanie podané žalobcom nie je dôvodné. 8. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 29 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (1) Občan má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal a) invalidným, bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a v čase vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo b) invalidným následkom pracovného úrazu. (3) Občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, Podľa § 33 zák.č. 100/1988 Zb. 1) Občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, keď sa stal invalidným a získal dobu zamestnania potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok v ktoromkoľvek období 10 rokov dokončenom po vzniku invalidity; u občana mladšieho ako 24 rokov je potrebná doba dva roky. (2) Občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov Podľa § 70 zák.č. 461/2003 Z.z. (1) Občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, keď sa stal invalidným a získal dobu zamestnania potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok v ktoromkoľvek období 10 rokov dokončenom po vzniku invalidity; u občana mladšieho ako 24 rokov je potrebná doba dva roky. (2) Občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí návšteva základnej školy, nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov. Podľa § 71 zák.č. 461/2003 Z.z. (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 293ax zák.č. 461/2003 Z.z. 1) Poistencovi, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2010 z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a ktorý nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa na jeho žiadosť znovu posúdi dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a rozhodne o nároku na invalidný dôchodok a o jeho sume podľa zákona účinného od 1. januára 2010. (2) Ak po posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu po 31. decembri 2009 je poistenec uznaný invalidný, vznik invalidity sa znovu určí najskôr od 1. januára 2010. (3) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia predo dňom, od ktorého bol určený vznik invalidity po 31. decembri 2009. (4) Rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa zákona účinného od 1. januára 2010. (5) Na účely určenia sumy invalidného dôchodku poistenca sa do obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona účinného od 1. januára 2010. (6) Ak poistenec uvedený v odseku 1 splní podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa zákona účinného od 1. januára 2010, invalidný dôchodok sa prizná odo dňa vzniku invalidity najskôr od 1. januára 2010. 9. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobca žiadal priznať invalidný dôchodok z mladosti a nesúhlasil ani s MPSVZČ. Podmienkou nároku na invalidný dôchodok z mladosti je existencia takého zdravotného stavu, keď podľa odborných lekárskych nálezov by bol zdravotný stav žalobcu na úroveň invalidity zhoršený pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka a v mimoriadnych prípadoch sa splnia podmienky, ak táto osoba nemohla byť zamestnaná vôbec, alebo po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok. Sociálna poisťovňa rešpektujúc závery, ktoré boli vyslovené v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave č.k. 38Sd/4/2014-92 opätovne vyhodnotila všetky zistené skutočnosti, ktoré vyplývali zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, pri vypracovaní lekárskej správy, zo dňa 11.05.2016, súčasťou ktorej je o odborný lekársky posudok vzala do úvahy jednotlivé vyšetrenia a to psychologické vyšetrenie z OPPP Trnava č. OPPP/7004/90 zo dňa 09.02.1990, ktoré sa nachádza i v administratívnom spise a z ktorého vyplýva, že žalobcovi bolo odporúčané pokračovať v školskej dochádzke na osobitnej škole a po jej ukončení sa zaradiť do pracovného pomeru. Ďalším podkladom pre rozhodnutie bolo psychiatrické vyšetrenie zo dňa 02.07.1990 so záverom, že ide o osobnosť nerovnomerne sa vyvíjajúcu, retardovanú, mentálna retardácia (MR) ľahká, pásmo strednej debility, psychologické vyšetrenie z 02.03.1994, podľa ktorého sa jedná o osobnosť s mentálnymi schopnosťami aktuálne v pásme debilitas levis IQ 68 (horné pásmo ľahkej MR), ďalšie psychiatrické vyšetrenie z 25.03.1996 z ktorého vyplýva, že žalobca sa vyučil na osobitnej SOU za záhradníka - vinohradníka, ale nezískal prácu, má spomalené psychomotorické tempo, náladu a afektivitu priliehavú, všeobecná informovanosť na úrovni mladšieho školského veku, ale informovanosť vo vyučenej profesii lepšia. Má slabú slovnú zásobu a slabú schopnosť abstrakcie a vyšetrenie psychiatrické zo dňa 07.02.2013 so záverom ľahká mentálna retardácia. Podľa posledného odborného lekárskeho vyšetrenia zo dňa 11.04.2016, ktoré bolo vyhotovené psychiatrom MUDr. Q. Z., sa podrobne vyjadril v odbornom posudku posudkový lekár a uviedol, že záver v lekárskom náleze vyhotovenom MUDr. Z. je klinický nelogický a diagnostický nesedí so spisovou dokumentáciou a diagnostikovaním mentálnej retardácie. V náleze zo dňa 11.04.20126 je psychiatrom konštatovaný stav mentálnej retardácie ako stredne ťažkej v hornom pásme imbecility, k čomu posudkový lekár z dostupnej dokumentácie konštatoval, že stav žalobcu v rozpätí rokov 1996-2013 si nevyžadoval liečbu, žalobca nebol vyšetrený. V odbornom lekárskom posudku zo dňa 11.05.2016 sa posudkový lekár vykonávajúci posudkovú činnosť pre žalovanú podrobne zaoberal všetkými dostupnými nálezmi a vyšetreniami z ktorých dospel k záveru, že invaliditu z mladosti nie je možné uznať, keďže pri diagnóze ľahká mentálna retardácia neboli splnené podmienky uznania ani čiastočnej invalidity. 10. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné poukázať na predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 38Sd/4/2014-92, v ktorom zdôraznil už konajúci súd „že nemožno opomenúť dôkaznú povinnosť žalobcu, ktorý v priebehu súdneho konania správnosť záveru bez konkrétnej argumentácie spochybňoval“, na ktoré nadväzuje i konajúci súd s tým, že ak žiadna zdravotná dokumentácia nepreukazuje existenciu takého zdravotného stavu a postihnutia u žalobcu, ktoré by zakladali dôvody pre priznanie invalidity z mladosti, nemožno mu tento nárok bez adekvátnych lekárskych nálezov priznať a preto bolo možné akceptovať ako východisko pre priznanie invalidity iba lekárske nálezy, na základe ktorých bol žalobca uznaný invalidným a podľa ktorého je má žalobca rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly V. - duševné poruchy a poruchy správania, položka 6- mentálna retardácia, a/ ľahká , MPSVZČ 60%., ktorú môže určiť iba posudkový lekár. 11. Po preskúmaní veci súd nezistil žiadnu nezákonnosť v konaní a rozhodnutiach žalovanej a tak ich podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil, keď sa stotožnil s tým, že nárok na invalidný dôchodok z mladosti u žalobcu nevznikol s pri posudzovanom aktuálnom zdravotnom stave bola MPSVZČ určená správne. 12. K uvedenému súd na doplnenie uvádza, že ak sa zdravotný stav žalobcu zmení, nie je vylúčené, aby mu bola MPSVZČ zvýšená ale zhoršenie musí byť dokladované relevantnými lekárskymi nálezmi, bez ktorých nemožno rozhodnutie zmeniť. 13. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.