Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/142/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200632 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200632.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: Ing. E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpený: Právne centrum, s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 17779-2/2015- BA zo dňa 05.06.2015, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 17779-2/2015-BA zo dňa 5. júna 2015, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 700-0711254914-GC04/14 zo dňa 26. augusta 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c), d), e) O.s.p. a vec vracia správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 70 eur a na trovách právneho zastúpenia sumu 537,89 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 12.08.2015 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 17779-2/2015-BA zo dňa 05.06.2015. Sociálna poisťovňa, pobočka Senica rozhodnutím č. 700-0711254914-GC04/14 zo dňa 26.08.2014 rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod zákona č. 431/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ zákon č. 461/2003 Z.z.“) a § 240 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že žalobcovi predpísala za obdobie jún 2005, júl 2005, august 2005, september 2005, október 2005, november 2005, december 2005, január 2006, február 2006, marec 2006, apríl 2006, máj 2006, jún 2006, júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006 penále v sume 1.878,51 eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenského poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“), vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti. Žalobca v žalobe namietal, že mal ako SZČO - podnikateľský subjekt pozastavenú činnosť od 09.01.2012 a následne od 28.01.2015 do 28.01.2018. Podľa § 293bl zákona č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 01.01.2010 zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Predmetným ustanovením bol priamo v zákone o sociálnom poistení upravený s účinnosťou od 01.01.2010 inštitút tzv. generálneho pardonu. Na aplikáciu generálneho pardonu zo strany vecne príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne je nárok, táto pobočka ho musí aplikovať z úradnej povinnosti. V prípade žalobcu bolo prvostupňové rozhodnutie vydané dňa 26.08.2014, teda až po nadobudnutí účinnosti ustanovenia § 293bl zákona č. 461/2003 Z.z.. Z uvedeného dôvodu nemala Sociálna poisťovňa pobočka Senica penále žalobcovi vôbec predpisovať, nakoľko mala postupovať v súlade s platným a účinným § 293bl zákona č. 461/2003 Z.z. Žalobca ako SZČO v rozhodnom čase spĺňal (a stále spĺňa) všetky zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na aplikáciu tzv. generálneho pardonu, t.j. včas uhradil všetko svoje dlžné poistné a príspevky za obdobie do 31.12.2009 a to najneskôr do 30.04.2010. Aj z prílohy k prvostupňovému rozhodnutiu jednoznačne vyplýva, že žalobca mal všetko poistné a príspevky za obdobie do 31.12.2006 uhradené najneskôr do 24.09.2008. Rovnako i vo vzťahu k akémukoľvek ďalšiemu poistnému a príspevkov žalobcu za obdobie do 31.12.2009 platí, že ho mal uhradené najneskôr do 30.04.2010. V registri zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou bol žalobca zapísaný od 17.07.2000 do 30.06.2008. V napadnutých rozhodnutiach absentujú zákonom predpísané náležitosti, žalovaný sa vôbec nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, najmä námietkou aplikácie generálneho pardonu, resp. touto sa vôbec nezaoberal. Okrem toho v rozhodnutí žalovaného úplne absentuje poučenie o tom, že podlieha súdnemu prieskumu tak, ako to vyplýva z ustálenej judikatúry správneho súdnictva. Práva žalobcu boli porušené naviac tým, že sa žalovaný vôbec nevysporiadal s jeho vecnými a právnymi pripomienkami a námietkami. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je nedostatočné, nedáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Navyše žalovaný nedodržal zákonné lehoty na vydanie rozhodnutia o podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu podľa zákona o sociálnom poistení. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 08.09.2015 uviedla, že keďže si žalobca poistné a príspevky za obdobie od júna 2005 do decembra 2006 odviedol oneskorene, Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, v súlade s vyššie uvedeným ustanovením predpísala žalobcovi penále v sume 1.878,51 eur. Žalovaná pri predpisovaní penále vychádzala výlučne z § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje presnú sadzbu na výpočet penále, t.j. 0,05% z dlžnej sumy poistného a príspevkov za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa ich zaplatenia. Žaloba je v podstatnej časti založená na tvrdení, že sa Sociálna poisťovňa - ústredie ako odvolací orgán nezaoberala námietkami žalobcu v odvolaní, že zaplatil všetko dlžné poistné do 30.04.2010 a preto mu malo byť penále odpustené v rámci tzv. „Generálneho pardonu.“ Toto tvrdenie žalobcu je však absolútne irelevantné a to z dôvodu, že žalobca námietky v tomto smere v odvolaní nevzniesol. Tieto námietky nebolo možné z odvolania vyčítať ani pri posudzovaní obsahu odvolania v najširšej možnej miere. Žalobca vo svojom odvolaní len „vzniesol námietku odvolania.“ Vzhľadom na to, že z takto podaného odvolania nebolo zrejmé, či sa žalobca odvoláva alebo vznáša námietku premlčania, bol žalobca Sociálnou poisťovňou listom zo dňa 17.09.2014 vyzvaný na zaslanie písomného stanoviska v tejto veci. Žalobca na výzvu pobočky zareagoval tým, že sa odvoláva voči rozhodnutiu, nakoľko mal ku dňu vystavenia prvostupňového rozhodnutia uhradené poistné a nesúhlasil s výškou uvedeného penále (príloha administratívneho spisu č. 4). Z uvedeného vyplýva, že ani v druhom podaní žalobca netvrdil, že má uhradené všetko poistné do 30.04.2010, a preto by mu malo byť penále odpustené podľa § 293ap zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z., resp. § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 572/2009 Z.z.. V druhostupňovom rozhodnutí bolo žalobcovi náležite vysvetlené, z akého dôvodu nie je možné jeho námietky zohľadniť (aj oneskorené zaplatenie poistného a príspevkov je právnym dôvodom predpísania penále, žiadne iné skutočnosti nie je možné pri výpočte penále zohľadniť). Z uvedeného dôvodu žalovaná považuje tvrdenie žalobcu, že sa vôbec nevysporiadala s námietkami žalobcu v odvolaní, čoho dôsledkom je nepreskúmateľnosť druhostupňového rozhodnutia, za právne irelevantné. Prvýkrát vzniesol žalobca námietku, že splnil podmienky odpustenia penále ust. v § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 572/2009 Z.z. až v žalobe. K tejto námietke žalovaná uvádza, že podľa tohto ustanovenia je podmienkou odpustenia penále uhradenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za obdobie pred 01.01.2010 najneskôr do 30.04.2010, čo žalobca nesplnil, pretože poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania za obdobie 3. kvartálu 2003 v sume 30,75 eur a príspevok na poistenie v nezamestnanosti za obdobie november 2003 a december 2003 v sume 65,82 eur zaplatil až dňa 19.05.2010, t.j. tak po 31.01.2008, ako aj po 30.04.2010. Podľa právneho názoru žalovanej dátumy úhrad poistného na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania a príspevku na poistenie v nezamestnanosti majú priamy vzťah k posudzovanej veci, t.j. k posudzovaniu splnenia podmienok odpustenia, resp. nepredpísania penále za sporné obdobie od júna 2005 do decembra 2006 a to s poukazom na nižšie uvedené skutočnosti. Žalovaná zastáva právny názor, že cieľom zákonodarcu bolo zabezpečiť, aby povinné subjekty splnili všetky svoje záväzky voči Sociálnej poisťovni. Ako aj sám žalobca v žalobe uvádza, zo spoločnej správy výborov Národnej rady SR vyplýva, že „podmienkou na odpustenie penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010 bez ohľadu na deň zaplatenia týchto dlžných súm - čo v praxi znamená, že dlžné sumy poistného a príspevkov mohli byť zaplatené aj pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona, t.j. pred 01.01.2010.“ Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že predpokladom odpustenia penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov od roku 1993. Rovnako boli podmienky tzv. generálneho pardonu“ zverejnené aj na internetovej stránke Sociálnej poisťovne, kde boli taxatívne vymenované všetky druhy poistného a príspevkov, ktoré museli byť zaplatené najneskôr do 30.04.2010, aby bolo možné penále odpustiť, resp. nepredpísať. Ide o nasledovné druhy poistného a príspevkov: poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania za obdobie od 01.01.2002 do 31.12.2003, vrátane zvýšeného poistného; príspevok na poistenie v nezamestnanosti za obdobie do 31.12.2003. Podmienky odpustenia penále je oprávnená v súlade s § 293bl ods. 2 zákona o sociálnom poistení posudzovať vecne príslušná pobočka Sociálnej poisťovne. Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, vyplýva, že žalobca nesplnil podmienky pre odpustenie penále v zmysle ust. § 293ap zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 555/2007 Z.z., resp. § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 572/2009 Z.z. z vyššie uvedených dôvodov. Zároveň žalovaná dodáva, že predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o predpísaní penále, nie posúdenie podmienok odpustenia, resp. nepredpísania penále podľa § 293ap zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 555/2007 Z.z.., resp. § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 572/2009 Z.z.. K námietke žalobcu ohľadne nedodržania lehoty uvedenej v § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení žalovaná uvádza, že táto lehota je procesná. Nedodržanie uvedenej lehoty nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie, ako i rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica. Každé rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je individuálnym právnym aktom, ktorý je pokiaľ nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, záväzný pre všetkých účastníkov konania, ktorých práva a povinnosti sú rozhodnutím priamo dotknuté. Sociálna poisťovňa - ústredie navyše rozhodnutím č. 17779-2/2015-BA zo dňa 04.03.2015 prerušila konanie. Podľa § 209 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať alebo podať opravný prostriedok, v akej lehote a kde možno odvolanie alebo opravný prostriedok podať. V tejto súvislosti žalovaná podotýka, že proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu, ktoré žalobca napadol žalobou o jeho preskúmanie nie je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia prípustné podať odvolanie. Z uvedeného dôvodu bol žalobca v napadnutom rozhodnutí riadne poučený o tom, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie, je konečné a teda nie je proti nemu možné podať odvolanie. Takéto poučenie je v súlade so zákonom o sociálnom poistení a žalobcovi nebola odňatá možnosť požiadať súd o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 247 O.s.p.. Vzhľadom na uvedené žalovaná žiada, aby súd žalobu voči rozhodnutiu č. 17779-2/2015-BA zo dňa 05.06.2015 zamietol. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. nariadil podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnili právny zástupca žalobcu a žalovaný. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe a zdôraznil, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, keď neaplikoval ust. § 293bl zákona o sociálnom poistení a v danom prípade nepostupoval tak, že nevyužil generálny pardon, hoci podľa ich názoru boli splnené všetky podmienky a žalovaný mal nepredpísať alebo odpustiť platenie penálov v zmysle generálneho pardonu. Pokiaľ žalovaný argumentuje vo svojom rozhodnutí, že použitie generálneho pardonu nebolo možné, nakoľko žalobca nemal uhradené nejaké poistné za rok 2003, túto skutočnosť spochybňuje aj samotné potvrdenie Sociálnej poisťovne pobočka Senica, z ktorého vyplýva, že žalobca za rok 2003 nemal žiadny nedoplatok na poistnom a že mu zostalo uhradiť len penále. Pokiaľ ide o tabuľku, čo predložila žalovaná vo svojom vyjadrení, nie je relevantným dokladom, že žalobca mal v období v roku 2003 nezaplatené poistné, keďže z tejto tabuľky nie je zrejmé, o aké druhy poistenia malo v danom prípade ísť. Je pravdou, že 19.05.2010 zaplatil žalobca nejaké sumy avšak nešlo o dlžné poistné, ale jednalo sa o penále za nezaplatené dlžné poistné, ktoré bolo vyrubené na základe rozhodnutí, ktoré sú špecifikované v podaní žalobcu predloženom na pojednávaní. Pokiaľ sociálna poisťovňa dňa 24.08.2008 potvrdila, že žalobca nemá dlžné poistné za rok 2003, a následne vo vyjadrení v priložených tabuľkách uvádza, že za rok 2003 eviduje u žalobcu dlžné poistné, ide o zjavný rozpor v tvrdeniach žalovanej. Žalovaná uviedla, že sa pridržiava písomného vyjadrenia a pokiaľ ide o neaplikáciu ust. § 293bl zákona o sociálnom poistení, tak nebol dôvod, aby žalovaný sa zaoberal vo svojom rozhodnutí generálnym pardonom, keďže žalobca takúto námietku nevzniesol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Pokiaľ ide o namietaný rozpor medzi potvrdením, ktoré predložil právny zástupca žalobcu na pojednávaní a tabuľkami, t.j. výstupmi z informačného systému žalovanej preukazujúce platenie poistného, tak v tomto smere žalovaná poukázala na to, že išlo o akési nedorozumenie, ktoré spočívalo v tom, že žalobca sa nesprávne dotazoval a ako vidno z tabuliek, tak sa jedná v predmetných tabuľkách o skúmané obdobie rokov 2004-2008. Žalovaná uviedla, že sa nevie vyjadriť k tomu, či nejakým rozhodnutím žalovaná predpísala žalobcovi zaplatiť nezaplatené poistné za rok 2003, nakoľko nemá k tomu podklady. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ( § 90), nazýva sa žalobou. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Podľa § 293bl zákona č. 461/2003 Z.z. (1) Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu 1) za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Žalobca namietal, že Sociálna poisťovňa pobočka Senica nemala žalobcovi penále vôbec predpisovať, nakoľko mala z úradnej povinnosti postupovať v súlade s platným a účinným § 293bl zákona č. 461/2003 Z.z., pretože žalobca ako SZČO v rozhodnom čase spĺňal všetky zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na aplikáciu tzv. generálneho pardonu, t.j. včas uhradil všetko svoje dlžné poistné a príspevky za obdobie do 31.12.2009 a to najneskôr do 30.04.2010, keď prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 26.08.2014 a teda už v čase účinnosti ustanovenia § 293bl zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalobca na pojednávaní na podporu svojich tvrdení predložil súdu potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 24.08.2008. Súd dospel k záveru, že žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav na posúdenie veci, keď z tabuľky ako prílohy k napadnutému rozhodnutiu, ani z jej vyjadrenia zo dňa 08.09.2015, ani z výpovede na pojednávaní nevyplýva, aké poistné za rok 2003 nemalo byť zo strany žalobcu zaplatené v lehote do 30.04.2010, ale až 19.05.2010, čo je v rozpore s vyjadrením žalobcu, ale aj v rozpore s potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 19.08.2015 o tom, že neevidujú voči žalobcovi nedoplatky na poistnom do 10.02.2012 a že evidujú len neuhradené penále. Súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu, že Sociálna poisťovňa bola z úradnej povinnosti povinná skúmať, či žalobca spĺňa zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 293bl zákona č. 461/2003 Z.z. a v prípade, že by dospela k záveru, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky pre aplikáciu generálneho pardonu, bola povinná v rozhodnutí to riadne odôvodniť spolu so špecifikáciou konkrétneho poistného, ktoré nemalo byť podľa žalovanej zaplatené zo strany žalobcu do termínu 30.04.2010. Nakoľko v napadnutých rozhodnutiach vydaných po účinnosti ust. § 293bl zákona č. 461/2003 Z.z., sa žalovaná ani prvostupňový správny orgán vôbec nevysporiadali s aplikáciou generálneho pardonu, súd dospel k záveru, že takýmto postupom došlo v správnom konaní k takej vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené sú napadnuté rozhodnutia, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nepreskúmateľné, pretože sú nedostatočne odôvodnené. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v rozhodnutí žalovanej úplne absentuje poučenie o tom, že podlieha súdnemu prieskumu, súd ju považoval za neopodstatnenú, nakoľko žalovaná riadne poučila žalobcu, že v zmysle ust. § 218 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. nie je možné podať voči jej rozhodnutiu odvolanie, keď zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. žalovanej nevyplýva poučovacia povinnosť o možnosti súdneho prieskumu súdom. Navyše žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej bola podaná na súde v zákonnej lehote v zmysle ust. § 250b ods. 1 O.s.p., a preto ani v danom prípade nemožno hovoriť o nejakej ujme na právach žalobcu. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, že nedodržal zákonné lehoty na vydanie rozhodnutia o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, súd považuje tieto námietky za nedôvodné. Zo žaloby musí byť pre súd jasné a zrozumiteľné, aké žalobné dôvody uvádza žalobca na podporu svojho tvrdenia podľa § 247 ods. 1 OSP, že dotknutým rozhodnutím bol na svojich právach ukrátený. V zmysle ust. § 247 ods. 1 O.s.p. je potrebné považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím a postupom správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu, nestačí uviesť iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, ale žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona zo strany žalovanej a prvostupňového správneho orgánu. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v žalobe uvedené ostatné žalobné dôvody sú všeobecné, žalobca neuviedol nijaké konkrétne dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za nezákonné a nepreskúmateľné, a preto súd považoval tieto námietky žalobcu uvedené v odvolaní za nedôvodné. Za danej situácie má súd za to, že v novom konaní bude doplnené dokazovanie ohľadne zistenia, či žalobca spĺňal zákonné podmienky pre prípadnú aplikáciu ust. § 293bl zákona č. 461/2003 Z.z. a nové rozhodnutie bude náležite odôvodnené. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil postupom v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. c), d), e) O.s.p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu. Súd rozhodol o trovách konania postupom podľa § 250k O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 70 eur a trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky 655/2004 Z.z. v sume 537,89 eur pozostávajúcich z odmeny za 3 úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia 05.08.2015 á 139,83 eur + režijný paušál á 8,39 eur, 2. žalobný návrh 10.08.2015 á 139,83 eur + režijný paušál á 8,39 eur, 3. účasť na pojednávaní dňa 16.06.2016 á 143 eur + režijný paušál á 8,58 eur, cestovné náhrady za cestu z Bratislavy do Trnavy a späť na pojednávanie dňa 16.06.2016 v sume 21,23 eur (0,183 eur za 116 km), spotrebované pohonné hmoty v sume 11,44 eur (7,89 x 1,45 pri spotrebe 6,8l na 100 km, cene za 1 l PH 1,45 eur za 116 km), náhrada straty času v sume 57,20 eur (cesta z Bratislavy do Trnavy a späť, 4 začaté polhodiny x 14,30 eur podľa § 17 a nasl. Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) + 20% DPH zo sumy 537,89 eur vo výške 107,578 eur, ktorú náhradu trov konania zaviazal žalovaného zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu v súlade s ust. § 149 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods.1 O.s.p.. Súd nepriznal žalobcovi ďalšie uplatnené trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, režijného paušálu, náhrady cestovného a náhrady straty času za ďalšie dva úkony právnej služby a to porada s klientom dňa 09.10.2015 a porada s klientom dňa 09.11.2015 v Holíči, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil a nepreukázal účelnosť takto vynaložených trov konania, ktorá nevyplýva ani zo spisu, a preto ich nemožno hodnotiť inak ako nadbytočné a nehospodárne úkony. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.