Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/150/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200679 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200679.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: Stanislav Cintula, miesto podnikania 906 02 Dojč 211, IČO: 44 494 408, právne zastúpený: Advokátska kancelária BÁNOS, s.r.o., so sídlom Mierové nám. č. 2, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trnava, so sídlom J. Bottu 4, 917 01 Trnava, IČO: 35 627 361, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Protokol Inšpektorátu práce Trnava č. ITA-21-32-2.3/P-E24-15 zo dňa 26.05.2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 14.07.2015 k Protokolu č. ITA-21-32-2.3/P-E24-15 a Opravy protokolu zo dňa 04.09.2015, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Protokol Inšpektorátu prácu Trnava č. ITA-21-32-2.3/P-E24-15 zo dňa 26. mája 2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 14. júla 2015 k Protokolu č. ITA-21-32-2.3/P-E24-15 zo dňa 26. mája 2015 a Opravy Protokolu zo dňa 4. septembra 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c), d), e) a vec vracia správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 70 eur a na trovách právneho zastúpenia sumu 771,25 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 14.09.2015 sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného - Protokol Inšpektorátu práce Trnava č. ITA-21-32-2.3/P-E24-15 zo dňa 26.05.2015 (ďalej len „Protokol“) v znení Dodatku č. 1 zo dňa 14.07.2015 k Protokolu č. ITA-21-32-2.3/ P-E24-15 (ďalej len „Dodatok č. 1) a Opravy protokolu zo dňa 04.09.2015 (ďalej len „Oprava protokolu“). Žalobca v žalobe poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 26 S/57/2012 zo dňa 18.07.2013 a aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (uznesenie NS SR č. 1 Sžo/162/2007 zo dňa 02.12.2008, uznesenie NS SR č. 5 Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011), podľa ktorých protokol o kontrole, resp. protokol o výsledku inšpekcie práce vzhľadom na charakter jeho obsahu možno preskúmať súdom v správnom súdnictve podľa piatej časti O.s.p. a z toho prieskumu by nemal byť vylúčený. Protokol v znení dodatku a opravy je spôsobilý zasiahnuť do práv žalobcu a na týchto právach ho ukrátiť. Protokol v znení dodatku a opravy ukladá povinnosti a opatrenia žalobcovi a má byť podkladom k rozhodnutiu o uložení pokuty v správnom konaní, ktoré má byť vedené proti žalobcovi. Príčinná súvislosť medzi Protokolom v znení dodatku a opravy a ukrátením práva žalobcu je teda daná. V Protokole sú konštatované porušenia ustanovení zákona č. 311/2001 Z.z. zákonník práce (ďalej len „zákonník práce“), zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“), pričom v týchto prípadoch zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) v ust. § 19 stanovuje obligatórne pokutu v rozsahu od 2.000 eur do 200.000 eur. V Protokole je na prvej strane konštatované, že dňa 17.04.2015 bola v kontrolovanom subjekte vykonaná inšpekcia práce v zmysle § 7 ods. 3 písm. a) a § 7a v nadväznosti na § 13 ods. 2, § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona o inšpekcii práce. K uvedenému konštatovaniu žalobca uviedol, že nemá vedomosť o údajnom výkone inšpekcie práce, nakoľko v predmetný deň sa nezdržoval na území SR. V predmetný deň malo dôjsť k odovzdaniu listovej zásielky žalovaného a to „Žiadosti o predloženie dokladov na výkon inšpekcie práce“ (ďalej len ako „Žiadosť“), keď predmetnú zásielku mal prevziať otec žalobcu. Formálne náležitosti doručenia žiadosti nie sú upravené v zákone o inšpekcii práce. Žalobca má za to, že formálne náležitosti doručenia sa spravujú správnym poriadkom. Aj keby sa doručenie nespravovalo správnym poriadkom, žalobca poukazuje na to, že predmetnú žiadosť neprevzal. Žalovaný však nedoručil predmetnú žiadosť do vlastných rúk žalobcovi a ani osobe, ktorá by sa preukázala splnomocnením na preberanie zásielok, ani iným preukázateľným spôsobom. Ak aj otec žalobcu bol oprávnený za neho konať, tak to bolo za neho len ako za fyzickú osobu a nie živnostníka Stanislava Cintulu, IČO: 44 494 408, miesto podnikania 906 02 Dojč 211. Žalovaný tieto skutočnosti nijakým spôsobom nezisťoval. Na základe vyššie uvedeného žalobca má za to, že nedošlo k zákonnému doručeniu predmetnej žiadosti. Taktiež má za to, že dňa 17.04.2015 nedošlo v kontrolovanom subjekte k výkonu inšpekcie práce tak, ako je uvedené v predmetnej časti Protokolu a preto túto časť považuje za nezákonnú. V Protokole na strane 6 žalovaný uviedol „Prijať opatrenia na odstránenia zistených porušení a ich príčin“, avšak žalobca má za to, že z ust. § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce vyplýva povinnosť inšpektora práce navrhnúť opatrenia v prípade, ak protokolom ukladá povinnosť prijať opatrenia, pričom v konkrétnom prípade ich nenavrhol. V Protokole na strane 6 žalovaný nariadil odstrániť zistené nedostatky v bodoch 1 až 4 a 10 ihneď, avšak táto lehota nie je podľa názoru žalobcu jasná a časovo ohraničená. Toto nariadenie žalovaného je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, nakoľko z pohľadu plynutia času nie je stanovené, kedy uplynie lehota na odstránenie nedostatkov. Inšpektorát práce Trnava nariadil kontrolovanému subjektu odstrániť všetkých 10 zistených nedostatkov, pričom niektoré z nariadení sú podľa žalobcu nevykonateľné. Napr. v bode 1 Protokolu je uvedené „Podľa zamestnávateľom predloženej pracovnej zmluvy zamestnávateľ“ uzavrel pracovný pomer so zamestnancom Rastislavom Jesenským dňa 02.01.2015 na dobu určitú jeden rok, druh práce vodič nákladného motorového vozidla, so skúšobnou dobou v trvaní 3 mesiace, s dohodnutou mzdou 380 eur, mesačná mzda, s miestom výkonu práce spoločnosť SAELENS Slovakia, s.r.o., bez dohodnutej dĺžky pracovného času, bez výmery riadnej dovolenky, bez uvedenia dĺžky výpovednej doby. Zamestnávateľ v súlade s § 43 ods. 2 zákonníka práce uvedie v pracovnej zmluve okrem náležitostí podľa ods. 1 zákonníka práce aj ďalšie pracovné podmienky a to výplatný termín, pracovný čas, výmeru riadnej dovolenky a dĺžku výpovednej doby.“ Inšpektorát práce Trnava nariadil odstrániť tento nedostatok napriek tomu, že pracovný pomer medzi Rastislavom Jesenským - kontrolovaným zamestnancom a kontrolovaným subjektom skončil a teda písomný dodatok k pracovnej zmluve nie je možné uzavrieť. Rovnako tak údajný nedostatok č. 2 a 8 nie je možné napraviť, resp. nie je možné rozvrhnúť pracovný čas kontrolovanému zamestnancovi, keďže pracovný pomer medzi kontrolovaným zamestnancom a kontrolovaným subjektom skončil. Žalobca doručil žalovanému vyjadrenie k protokolu č. ITA-21-32-2.3/P-E24-15 zo dňa 26.05.2015. Žalovaný k tomuto vyjadreniu poskytol v Dodatku č. 1 svoje stanovisko k jednotlivým bodom vyjadrenia. Má za to, že žalovaný sa vo svojom stanovisku dôsledne nevysporiadal s obsahom vyjadrenia žalobcu, čo je pre právne postavenie žalobcu a presvedčivosť správnosti záverov Protokolu v znení dodatku nepostačujúce. Žalovaný je povinný riadne sa vysporiadať s vyjadrením žalobcu a odôvodniť svoje stanovisko k vyjadreniu žalobcu tak, aby toto stanovisko predstavovalo skutkovú a právnu oporu v Protokole uvedených záverov a zistení, v opačnom prípade postup žalovaného možno tiež považovať za konanie v rozpore s právom žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Dodatok č. 1 má slúžiť k zdôrazneniu presvedčivosti záverov Protokolu o tom, čo boli vo svojom vyjadrení spochybnené, pričom žalovaným vypracovaný Dodatok toto kritérium zjavne nespĺňa. Žalobca v súvislosti s nedostatkom č. 10, t.j. údajným nelegálnym zamestnávaním vo vyjadrení uviedol, že kontrolovaný zamestnanec, t.j. T. Q. nevykonával závislú prácu pre kontrolovaný subjekt pred uzatvorením písomnej zmluvy. Skutočnosť, že sa T. Q. nachádzal vo vozidle, ktoré je vo vlastníctve tretej strany, spolu s kontrolovaným subjektom nezakladá znaky závislej práce. To, že sa T. Q. nachádzal vo vozidle, ktoré je vo vlastníctve tretej strany, spolu s kontrolovaným subjektom vyplýva z obchodného záväzkového vzťahu. Kontrolovaný subjekt na základe obchodných zmlúv so svojimi obchodnými partnermi zaškoloval osoby, ktoré prejavili záujem o prácu u zmluvných partnerov kontrolovaného subjektu. Z tohto dôvodu došlo aj k situácii, že sa kontrolovaný subjekt nachádzal vo vozidle spolu s T. Q.. Dôkazom takejto obchodnej spolupráce medzi kontrolovaným subjektom a jeho zmluvnými partnermi je aj bod 2.8 Zmluvy o preprave zo dňa 26.04.2014, ktorú zaslali v prílohe, kde je uvedené: „Dopravca sa zaväzuje, že miesto odosielateľa vykoná zaškolenie nových zamestnancov odosielateľa tak, aby boli náležite kvalifikovaní a oboznámení s prepravným poriadkom odosielateľa, ak o to odosielateľ dopravcu požiada. Dopravca je v tom prípade povinný absolvovať s novým zamestnancom minimálne 5 prepráv tak, aby súhrnná vzdialenosť týchto prepráv bola minimálne 2000 kilometrov. Odosielateľ poskytne dopravcovi na toto zaškolenie motorové vozidlo, ktorého vlastníkom je odosielateľ.“ Údajný nedostatok č. 10 žalovaný na základe vyjadrenia žalobcu nezmenil. V Protokole v znení dodatku, ktorý bol vydaný k vyjadreniu, žalovaný naďalej uvádza porušenie, že zamestnávateľ odo dňa 06.12.2014 do 21.05.2015 využíval závislú prácu fyzickej osoby T. Q. a nemal s ňou založený pracovný pomer. Žalobca má za to, že tento spor, t.j., či bol založený pracovný pomer alebo nie, môže rozhodnúť len súd v súlade s § 14 zákonníka práce. Inšpektorát práce Trnava v bode 9 konštatuje nedostatok a uvádza, že „Zamestnávateľ neposkytol cestovné náhrady zamestnancovi T. Q. za služobné cesty vykonané v mesiacoch december 2014 a február 2015. V predloženom doklade „Oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia - vyjadrenie k poslednej upomienke - pokus o zmier“ zamestnávateľ priznáva nároky nevyplatenie cestovných náhrad zamestnancovi.“ K uvedenému údajnému nedostatku žalobca vo vyjadrení uviedol, že mu nebol a ani mu nie je známy skutkový základ tohto právneho záveru Inšpektorátu práce Trnava, a že zamestnanec T. Q. bol povinný predložiť do 10 pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty žalobcovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok a až následne bol žalobca povinný do 10 dní od predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty a uspokojiť nároky zamestnanca. Vzhľadom na to, že žalobcovi nebolo predložené vyúčtovanie vykonanej pracovnej cesty, resp. pracovných ciest, nemohol žalobca ako zamestnávateľ vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty a uspokojiť tak údajné nároky zamestnanca, ktoré vznikli z dôvodu vyslania na pracovnú cestu. Žalobca má za to, že spor o vyplatenie cestovných náhrad môže rozhodnúť len súd v súlade s § 14 zákonníka práce. Žalobca namietal, že v Protokole v bode 2. pri zistených nedostatkoch, nie je jasne a zrozumiteľne uvedený čas, kedy malo dôjsť k údajnému porušeniu právneho predpisu, pričom je uvedené, že v kontrolovanom období viackrát prekročil odpracovaný čas a zároveň žalovaný nepoukázal na dôkaz, z ktorého dané porušenie vyplýva. Ďalej žalobca má za to, že vymedzenie predmetu konania žalobcu popísané pri jednotlivých porušeniach zákonníka práce a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je príliš všeobecné, bez konkrétneho opisu skutku a nie je formulované dostatočne jasne a určite. Žalovaný nepreukázal, že žalobca porušil právne predpisy a taktiež nepreukázal, že tieto porušenia boli v čase až keď pracovný pomer medzi žalobcom a kontrolovaným zamestnancom vznikol a trval. Dodatok č. 1, v ktorom inšpektor práce nariadil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky, nebol so žalobcom prerokovaný, čo je porušenie § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce. V zmysle vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný je povinný protokol prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom. Protokol sa považuje za prerokovaný aj v prípade skutočností uvedených v § 14 ods. 4 zákona o inšpekcii práce, pričom tieto skutočnosti musia byť uvedené v protokole. Protokol však v tomto konkrétnom prípade, s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia právnych predpisov prerokovaný nebol. Dňa 07.09.2015 bol žalobcovi doručený dokument s názvom „Oprava protokolu“ zo dňa 04.09.2015. Týmto dokumentom žalovaný oznamuje žalobcovi, že „v protokole č. ITA-21-32-2.3/P-E24-15 zo dňa 26.05.2015 došlo k zrejmej nesprávnosti v písomnom vyhotovení protokolu v uvedení doby trvania nelegálneho zamestnávania zamestnanca T. Q..“ Na základe tohto dokumentu žalovaný mení skutkový základ a právne posúdenie nedostatku č. 10, pričom neuvádza právny predpis, ktorý ho k danému konaniu oprávňuje. Žalobca má za to, že dokumentom s názvom „Oprava protokolu“ zo dňa 04.09.2015 nedošlo len k oprave zrejmej nesprávnosti tak ako to uvádza žalovaný, ale došlo k zmene právnej kvalifikácie údajného nedostatku č. 10. Inšpektorát práce Trnava v Protokole v znení dodatku a opravy jednoznačne nevymedzil porušenia povinností žalobcu, jasne a zrozumiteľne nepopísal skutky a preto ich ani nemohol subsumovať pod správne ustanovenia právnych predpisov tak, aby bol výrok jasný a zrozumiteľný. Protokol v znení dodatku a opravy nie je riadne odôvodnený a nie je z neho zrejmé, v čom spočíva porušenie povinností a teda je nepreskúmateľný. Žalobca má ďalej za to, že vydaný Protokol v znení dodatku a opravy a jemu predchádzajúci postup inšpektorátu práce je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, a princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.11.2015 uviedol, že dňa 17.04.2015 inšpektori začali výkon inšpekcie práce u žalobcu ako zamestnávateľa na adrese uvedenej zamestnávateľom vo výpise zo Živnostenského registra. Výkon inšpekcie práce bol vykonaný na základe podnetu bývalého zamestnanca žalobcu p. T. Q.. V uvedený deň 17.04.2015 na adrese sídla podnikateľa (žalobcu) sa nachádzal jeho otec. Po preukázaní totožnosti inšpektorov práce služobným preukazom bol otec žalobcu požiadaný, aby informoval žalobcu o prítomnosti inšpektorov práce. Po naviazaní kontaktu, inšpektor práce Ing. W. informoval žalobcu o dôvode ich prítomnosti a požiadal o spoluprácu. Žalobca informoval inšpektora práce o skutočnosti, že sa nachádza v zahraničí a že sa nemôže v danom čase vrátiť domov. Inšpektor práce vysvetlil svoje požiadavky, nutné k výkonu inšpekcie práce. Ďalej so žalobcom bolo dohodnuté, že písomnú požiadavku môže inšpektor práce odovzdať so súhlasom žalobcu, jeho otcovi, ktorý mu požiadavku po jeho príchode odovzdá a že žalobca požadované doklady zabezpečí prostredníctvom svojej účtovníčky a zároveň ich doručí na inšpektorát práce. Otec žalobcu žiadosť len prevzal a prevzatie potvrdil na písomnom vyhotovení žiadosti o predloženie dokladov. Žalovaný ďalej uvádza, že nie je pravdou, že o začatej inšpekcii práce žalobca nevedel, nakoľko pokyny k predloženiu vydal on účtovníčke, ktorá ich aj doručila na inšpektorát práce. Žalobca v telefonickom rozhovore a aj písomne informoval inšpektora práce, že má právneho zástupcu a v ďalšom má inšpektor práce konať vo veci s jeho právnym zástupcom Advokátska kancelária BÁNOS, s.r.o.. Žalovaný uviedol, že na odstránenie nedostatkov v bodoch 1 až 4 a 10 nebolo treba stanoviť žiadnu lehotu, pretože tieto nedostatky sa dajú odstrániť okamžite tým, že žalobca bude dôsledne dodržiavať ustanovenia príslušných paragrafov zákonníka práce a v pracovných zmluvách bude uvádzať podstatné náležitosti týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov. Lehota na odstránenie nedostatkov je v časti Opatrenia stanovená jednoznačne pre jednotlivé porušenia. Odstránením posledného porušenia sú odstránené nedostatky zistené a uvedené v Protokole. Posledná lehota na odstránenie nedostatkov bola stanovená na 7 dní. Od uplynutia siedmich dní bol žalobca povinný doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení do troch dní. V Protokole nariadené opatrenie sa týkajú zamestnávateľa a jeho činnosti. Odstrániť nedostatok uvedený v bode č. 1 zamestnávateľ odstráni tým, že v pracovnej zmluve zamestnancov, ktoré bude uzatvárať už bude plne rešpektovať ustanovenia zákonníka práce týkajúcich sa uzatvárania pracovných zmlúv. Inšpektor práce nenariaďoval odstrániť zistený nedostatok v pracovnej zmluve kontrolovaného zamestnanca. Inšpektor práce v dodatku k protokolu sa vysporiadal s každou námietkou, ktorú žalovaný vzniesol vo svojom vyjadrení voči záverom uvedených v protokole. V Dodatku č. 1 je najprv uvedená námietka (citácia námietky), ďalej je uvedené stanovisko inšpektora práce k danej námietke. Inšpektor práce v priebehu výkonu inšpekcie práce zohľadnil všetky dostupné informácie, na základe čoho potom urobil záver uvedený v Protokole. Kontrolovaný subjekt podľa výpisu zo Živnostenského registra nemá v predmete činnosti nákladnú cestnú dopravu vykonávanú vozidlami s celkovou hmotnosťou nad 3,5 ton. Z výpis Živnostenského registra vyplýva, že kontrolovaný subjekt má oprávnenie na poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla. Na základe tohto oprávnenia kontrolovaný subjekt mal oprávnenie riadiť vozidlo ako sám uvádza vo vlastníctve tretej osoby. Tretia osoba poskytovala vozidlo, kontrolovaný subjekt poskytoval službu vedenia motorového vozidla. Sám však je podnikateľom a tým pádom má aj právo zamestnávať fyzické osoby na základe uzatvoreného pracovného pomeru. Z predložených dokladov nevyplývalo, že by T. Q. mal uzatvorený iný pracovnoprávny vzťah s iným dopravcom, ktorý by využíval služby žalobcu (zaškoľovanie nových vodičov). T. Q. bol ako druhý vodič vo vozidle, ktorého vlastníkom bol SAELENS Slovakia, s.r.o.. T. Q. vykonával prácu vodiča nákladného vozidla v medzinárodnej preprave od 06.12.2014 do 02.01.2015. Po celú túto dobu vykonával závislú prácu pre kontrolovaný subjekt len na základe ústnej dohody bez existencie písomného vyhotovenia pracovnej zmluvy. Písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy mu kontrolovaný subjekt vydal až dňa 12.03.2015, kde priznáva uzatvorený pracovný pomer medzi kontrolovaným subjektom a T. Q. od 02.01.2015 do 03.03.2015. Do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku bol T. Q. prihlásený žalobcom až po skončení pracovného pomeru dňa 12.03.2015. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca do registra fyzických osôb Sociálnej poisťovne pred vznikom právneho vzťahu, ktorý zamestnancovi zakladá právo na mzdu (§ 231 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení). Žalobca vo svojom vyjadrení ako odpoveď na žiadosť T. Q. vyplatiť cestovné náhrady za požadované obdobie vôbec nepopiera oprávnené nároky T. Q.. Je ochotný cestovné náhrady vyplatiť, len ak mu T. Q. bližšie vyšpecifikuje svoje nároky. Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca je povinný vydať zamestnancovi tzv. písomne určí (cestovný príkaz), miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty v súlade § 3 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách (ďalej len „ZoCN“). Podľa § 36 ods. 1 ZoCN, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok na náhrady podľa tohto zákona do sumy predpokladaných náhrad (ďalej len „preddavok“) pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady iba na žiadosť zamestnanca. Podľa § 36 ods. 7 ZoCN zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená. Kontrolovaný zamestnanec tzv. cestovný príkaz na vykonanie služobnej cesty od žalobcu nedostával. Z uvedeného vyplýva, že T. Q. ani nemohol vykonať vyúčtovanie služobnej cesty. Nemožnosť riadne vyúčtovať služobnú cestu T. Q. žalobca sám zapríčinil tým, že zamestnancovi nevydal písomne potrebné náležitosti (výška preddavku, miesto nástupu a skončenia služobnej cesty, čas...) Inšpektor práce pri vypracovaní Protokolu zohľadnil všetky dostupné informácie vyplývajúce zo zamestnávateľom predložených dokladov, ako aj ktoré inšpektor práce získal stiahnutím údajov z karty vodiča. Na karte vodiča sú evidované všetky aktivity vodiča za kontrolované obdobie. Tieto údaje sú medzinárodne platné a rešpektované v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu č. 561/2006 a zák. č. 462/2006 Z.z. Sociálna legislatíva v doprave. Tieto údaje je zamestnávateľ povinný sťahovať z kariet svojich vodičov raz 28 dní a zo záznamového zariadenia raz za tri týždne. Vyhodnocovať ich a v prípade zistených nedostatkov prijímať opatrenia k ich odstráneniu. Inšpektor práce tieto údaje z karty vodiča stiahol dňa 20.04.2015. Stiahnuté údaje týkajúce sa T. Q. sú uvedené v tabuľke č. 1 aj s vysvetlivkami, tabuľka č. 1 je súčasť protokolu. Zo stiahnutých údajov z karty vodiča je jednoznačne určené, ktorý deň a akého priestupku sa vodič dopustí (porušenie zák. č. 462/2006, čo nebolo predmetom inšpekcie práce), ale zároveň vyhodnotením všetkých aktivít vodiča za kontrolované obdobie má zamestnávateľ k dispozícii všetky údaje, ktoré sú uvádzané v prílohe k Protokolu tabuľka č. 1. Pri vypracovaní nedostatku v bode č. 4 bral do úvahy údaje stiahnuté z karty vodiča ako vyjadrenie vodiča, podľa ktorého T. Q. nastúpil do práce 07.12.2014, čo plne korešponduje s údajmi na karte vodiča. Podľa týchto údajov T. Q. odpracoval v mesiaci december (viedol vozidlo BL 625HN, ktoré bolo vo vlastníctve tretej osoby, ktorej žalobca poskytol služby vedenie nákladného motorového vozidla) 149,7 hodín. Za toto obdobie žalobca zamestnancovi T. Q. neposkytol mzdu. Nedostatok v bode č. 5 vyplýva zo zamestnávateľom nesprávne stanovených minimálnych mzdových nárokov zamestnanca. Výpočet minimálnych mzdových nárokov zamestnanca je uvedený v texte zistených nedostatkov v bode č. 5. Rozdiel vo vyúčtovaní je uvedený v prílohe protokolu v tabuľke č. 1 v časti „Rozdiel vo vyúčtovanej mzde.“ V prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. Žalovaný poukázal na smernicu pre výkon inšpekcie práce vydané NIP Košice, podľa ktorej je inšpektor práce povinný prerokovať dodatok len v prípade, ak po vyjadrení zamestnávateľa boli zistené nové nedostatky, čo v danom prípade nevzniklo, pretože dodatok k protokolu neobsahuje nové nedostatky. V Protokole v časti zistené skutočnosti sú popísané zistené informácie získané z predložených dokladov žalobcu, doplnené zo zadovážených údajov z karty vodiča a použité informácie poskytnuté žalobcom, ako aj sťažovateľom T. Q.. Tieto informácie inšpektor práce vyhodnotil a porovnal so znením príslušných ustanovení týkajúcich sa posudzovaných skutočností. Až po zrelom zvážení danej skutočnosti bolo inšpektorom práce vypracované znenie zisteného nedostatku. Následky vyhodnotených informácií sú uvedené v prílohe k protokolu (tab. č. 1), kde sú už uvedené konkrétne rozdiely medzi oprávnenými nárokmi zamestnanca vyplývajúcich z odpracovaného času a dohodnutých podmienok v pracovnej zmluve a zamestnávateľom zúčtovaným odpracovaným časom. Nedostatok uvedený v bode č. 10 nelegálne zamestnávanie je zdokumentovaný a popísaný v plnom rozsahu. Porušenie zákona o nelegálnom zamestnávaní je preukázaný jednoznačne výpisom z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku vedeného Sociálnou poisťovňou. Kde zamestnávateľ prihlásil zamestnanca do tohto registra dňa 12.03.2015 tzv., že prihlásil zamestnanca a zároveň odhlásil dňa 12.03.2015. Povinnosť zamestnávateľa je prihlásiť zamestnanca do registra poistencov ešte pred vznikom právneho vzťahu, na základe ktorého vzniká zamestnancovi nárok na mzdu § 231 ods. 2 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. zákon o sociálnom poistení. Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 16.06.2016 v zmysle § 244 O.s.p. a nasl., pričom zistil, že žaloba je dôvodná. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žiada, aby súd vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Za podstatné považuje to, že správny orgán nedoručoval písomnosti žalobcovi tak, ako mu to ukladá zákon, nenavrhoval opatrenia v zmysle zákona. Napriek tomu, že žalovanému bola doručená zmluva o preprave v rámci správneho konania, žalovaný sa k tejto skutočnosti žiadnym spôsobom v protokole nevyjadril. Nezákonnosť postupu žalovaného vidí žalobca aj v tom, že pokiaľ ide napr. o listinu nazývanú ako oprava k protokol, keď žalovaný tvrdí, že tam menil len nepatrné veci, podľa názoru žalobcu došlo k zmene jednak k skutkových okolností, ako aj zmene právnej kvalifikácie, hoci žalovaný neuvádza príslušný paragraf. Pri zmene skutkových okolnosti došlo k zmene právnej klasifikácie z § 2 ods. 2 písm. a) na § 2 ods. 2 písm. b). V dokumente nazvanom ako oprava k protokolu došlo aj k zmene iných viet, ktoré boli citované žalovaným. Čo sa týka samotného Dodatku č. 1, tak tento nebol so žalobcom prerokovaný, hoci táto povinnosť vyplýva žalovanému priamo zo zákona a v tejto súvislosti predložil súdu Dodatok č. 1 k protokolu, ktorý bol vydaný Inšpektorátom práce Trenčín, z ktorého jasne vyplýva, že v tomto prípade došlo zo strany správneho orgánu k prerokovaniu dodatku k protokolu s dotknutým účastníkom. V súvislosti s opravou Dodatku č. 1 je žalobca toho názoru, že tento postup žalovaného nebol v súlade so zákonom a to z toho dôvodu, že mal byť vydaný nový dodatok k protokolu, ktorý mal byť so žalobcom opätovne prerokovaný. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného vo vyjadrení k žalobe, že malo prísť k dohode medzi otcom žalobcu a správnym orgánom ohľadne doručovania písomností, túto skutočnosť žalobca spochybňuje, žalovaný nemôže predsa takéto skutočnosti telefonicky dohadovať a navyše nijakým spôsobom nepreukázal, že k takejto dohode došlo. V súvislosti so skutočnosťou, prečo zamestnancovi T. Q. bola vyplácaná nižšia mzda, predložil súdu príkaz na začatie exekúcie, z ktorého vyplýva, že žalobca bol povinný zrážať tomuto zamestnancovi zo mzdy príslušnú čiastku určenú exekútorom. Žalobca má za to, že metodika inšpektorátu práce v žiadnom prípade nemá vyššiu právnu silu ako zákon a argumentácia žalovaného, že pri vypracovávaní dodatku a jeho neprerokovaní, resp. vypracovaní opravy dodatku a jeho neprerokovaní je v zmysle metodiky možné neprerokovať so žalobcom, pokiaľ sa tam nemenia vytknuté nedostatky, táto skutočnosť je v rozpore so zákonom inšpekcii práce. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca dňa 12.03.2015 prihlásil a odhlásil zamestnanca R. Q. do Sociálnej poisťovne, žalobca predložil súdu potvrdenie, že tento zamestnanec bol registrovaný v Sociálnej poisťovni od 02.01.2015-03.03.2015. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že na základe nariadenia nadriadených orgánov postupuje tak, že inšpekciu vykonávajú 2 inšpektori a to buď v sídle alebo priamo na inšpektoráte práce. V predmetnej veci sa ohlásili v sídle spoločnosti žalobcu, kedy sa k nim prihlásil otec žalobcu a uviedol, že má splnomocnenie na zastupovanie svojho syna. Oni túto skutočnosť overovali aj so žalobcom, ktorý súhlasil s tým, aby v danom prípade konali s jeho otcom. Otec však nebol oprávnený dávať akékoľvek doklady, doklady priniesli dve pracovníčky, z ktorých jedna bola účtovníčka žalobcu. Pri výkone kontroly zistili u žalobcu výkon nelegálnej práce, ktorá spočívala v tom, že žalobca neprihlásil zamestnanca ešte pred nástupom do práce ako to vyžaduje zákon. Pokiaľ žalobca tvrdí, že zamestnanec bol prihlásený 02.01.2015, tak k tomu žalovaný uviedol, že zamestnanec bol prihlásený spätne k tomuto dátumu a to 12.03.2015. Pokiaľ ide o skutočnosti, týkajúce sa výkonu práce vodiča R. Q., tak tento vodič mal digitálnu kartu, ktorá zaznamenáva všetky aktivity vodiča počas pracovného dňa a zamestnávateľ je povinný každých 28 dní stiahnuť údaje z tejto karty a tak isto každé 3 mesiace je povinný stiahnuť údaje z tachografu, kto jazdil s vozidlom a ďalšie skutočnosti, ktoré preverovali. Z týchto kariet bolo zistené, že R. Q. jazdil od 07.12.-21.03.2015. V tejto súvislosti chce poukázať na to, že zamestnávateľ je povinný pri kontrole predložiť evidenciu pracovného času zamestnanca, čo však v danom prípade žalobca nespravil. Pokiaľ ide o chybu opravovanú v dokumente nazvanom ako oprava k protokolu, tak táto bola opravovaná v súvislosti s tým, že bolo zistené, že v čase od 07.12 do 02.01.2015 mal žalobca uzatvorený právny vzťah s vodičom, a od 02.01.2015 mal uzatvorený pracovný vzťah a bol prihlásený neskôr 12.03.2015. V súvislosti s neprerokovaním protokolu žalovaný poukázal na to, že povinnosť prerokovať protokol má inšpektor práce vtedy, ak boli zistené iné nedostatky, čo v danom prípade nebolo. Žalovaný uviedol, že otec žalobcu pri začatí kontroly nepredložil žalovanému plnú moc na zastupovanie, avšak tvrdil, že má oprávnenie a túto skutočnosť si inšpektor práce telefonicky overoval u samotného žalobcu. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 32 zákona č. 71/1967 o správnom konaní (Správny poriadok) (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 Správneho poriadku (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 34 Správneho poriadku (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. Podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce V prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. Podľa § 14 zákona o inšpekcii práce (1) Protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. (2) V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. Podľa § 14 ods. 3 zákona o inšpekcii práce Inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Podľa § 10 ods. 3 zákona o inšpekcii práce Inšpektor práce sa pri výkone inšpekcie práce preukazuje preukazom inšpektora práce, ktorý nesmie vydať z rúk; na požiadanie umožní do neho nahliadnuť. Inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce povinný postupovať tak, aby neboli dotknuté práva a právom chránené záujmy subjektu, v ktorom sa vykonáva inšpekcia práce. Podľa § 12 ods. 1 zákona o inšpekcii práce Inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený a) vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, d) požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie. Podľa § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce Na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený a) navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu, b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených. Podľa § 21 ods. 2 zákona o inšpekcii práce Písomnosti dôležité na výkon inšpekcie práce sa zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručujú do vlastných rúk. Na doručovanie do vlastných rúk sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 26) Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Predmetom súdneho prieskumu v zmysle ust. § 244 ods. 3 O.s.p. bol Protokol Inšpektorátu práce Trnava č. ITA-21-32-2.3/P-E24-15 zo dňa 26.05.2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 14.07.2015 k Protokolu č. ITA-21-32-2.3/P-E24-15 a Opravy protokolu zo dňa 04.09.2015, keď z ustálenej súdnej praxe a rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR vyplýva, že predmetom súdneho prieskumu môže byť aj protokol inšpektorátu práce, nakoľko sa jedná o prejav rozhodovacej činnosti orgánu verejnej správy, v dôsledku ktorého dochádza k zásahu do subjektívnych práv alebo povinností kontrolovaného subjektu a to vo vzťahu k prijatým opatreniam. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Krajský súd v Trnave preskúmal žalobu v rozsahu žalobných dôvodov, vyhodnotil vykonané dôkazy, preskúmal procesné postupy a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nie sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Súd považoval námietku žalobcu, že žiadosť o predloženie dokladov na výkon inšpekcie práce mu nebola doručená za dôvodnú, nakoľko v deň doručovania žiadosti 17.04.2015 bol žalobca v zahraničí a otec žalobcu nepredložil inšpektorom práce žiadne splnomocnenie, ktorým by žalobca ako podnikateľ splnomocnil otca žalobcu na preberanie písomností, keď tvrdenia žalovaného, že žalobca súhlasil s tým, aby za neho otec prebral predmetnú žiadosť, žalovaný poprel. Nakoľko zákon o inšpekcii práce v § 21 ods. 2 ustanovuje, že písomnosti dôležité na výkon inšpekcie práce sa zamestnávateľovi doručujú do vlastných rúk a na doručovanie do vlastných rúk sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t.j. ust. § 24 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého sa doručujú adresátovi do vlastných rúk alebo osobe splnomocnenej na preberanie zásielok, potom vyjadrenie inšpektora práce na strane 1 Dodatku č. 1, „že písomnú požiadavku na predloženie požadovaných dokladov prevzal dňa 17.04.2015 na mieste, uvádzanej adresy zamestnávateľa v živnostenskom registri“ je v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Súd považoval námietku žalobcu, že opatrenia uvedené v Protokole na strane 6 sú nevykonateľné za dôvodnú, nakoľko žalovaný v protokole uložil zamestnávateľovi len všeobecnú povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení a príčin bez toho, aby špecifikoval, akým konkrétnym spôsobom má zamestnávateľ odstrániť zistené porušenia, čo je v rozpore s ust. § 12 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Súd považoval námietku žalobcu, že v Protokole v bode 2. pri zistených nedostatkoch, nie je jasne a zrozumiteľne uvedený čas, kedy malo dôjsť k údajnému porušeniu právneho predpisu za dôvodnú, nakoľko z protokolu nie je zrejmé, kedy konkrétne mal byť u kontrolovaného zamestnanca prekročený pracovný čas a odkaz na vyhodnocovací súbor TAGRA je nepostačujúci, nakoľko v zmysle ust. § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, protokol obsahuje zistené porušenia predpisov, a preto je protokol z vyššie uvedených dôvodov nepreskúmateľný. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že lehota na odstránenie zistených nedostatkov v bodoch 1 až 4 a 10 „ihneď“ nie je jasná a časovo ohraničená, čo robí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť, súd ju považoval za nedôvodnú, nakoľko samotné ust. § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce oprávňuje inšpektora práce nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených. Súd považoval námietku žalobcu, že Dodatok č. 1 nebol so žalobcom prerokovaný, čím žalovaný porušil § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, za dôvodnú, pretože protokol je povinný inšpektor práce v zmysle ust. § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce prerokovať so zamestnávateľom a nakoľko v zmysle ust. § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce, je dodatok k protokolu súčasťou protokolu, potom aj dodatok k protokolu, ktorý je súčasťou protokolu, je povinný inšpektor práce povinný prerokovať so zamestnávateľom. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že metodika pre výkon inšpekcie práce, na ktorú poukázal žalovaný, je len usmernenie pre výkon inšpekcie práce a nemôže byť v rozpore so zákonom o inšpekcii práce, ktorý neupravuje žiadnu výnimku, pri ktorej by nebola zákonom uložená povinnosť prerokovať protokol vrátane jeho dodatku. Súd považoval námietku žalobcu, že dokumentom s názvom „Oprava protokolu“ zo dňa 04.09.2015 nedošlo len k oprave zrejmej nesprávnosti, ktorý dokument nie je riadne odôvodnený a teda je nepreskúmateľný, za dôvodnú, nakoľko zmeny týkajúce sa Nelegálneho zamestnávania v bode 10. Protokolu, ku ktorým došlo na základe Opravy protokolu, týkajúce sa zmeny kvalifikácie pracovnej činnosti ako aj zmeny obdobia závislej práce zamestnanca T. Q., nemožno považovať za opravu chýb v písaní, počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti v zmysle ust. § 14 ods. 3 písm. b) zákona o inšpekcii práce, a preto súd vyhodnotil takýto postup v rozpore so zákonom o inšpekcii práce. Oprava protokolu nebola vôbec odôvodnená, žalovaný neuviedol, na základe čoho dospel k zmenám skutkového stavu a právnej kvalifikácie vykonaných opravou protokolu oproti pôvodnému zneniu protokolu v znení dodatku, a preto ju súd ako nedostatočne odôvodnenú považoval aj za nepreskúmateľnú. Súd považuje námietku žalobcu, že žalovaný sa v Dodatku k protokolu dôsledne nevysporiadal s obsahom vyjadrenia žalobcu k protoklolu za všeobecnú a teda nepreskúmateľnú, nakoľko žalobca v námietke neuviedol, s ktorými konkrétnymi tvrdeniami žalobcu vo vyjadrení sa žalovaný v dodatku nevysporiadal. Zo žaloby musí byť pre súd jasné a zrozumiteľné, aké žalobné dôvody uvádza žalobca na podporu svojho tvrdenia podľa § 247 ods. 1 OSP, že dotknutým rozhodnutím bol na svojich právach ukrátený. V zmysle ust. § 247 ods. 1 O.s.p. je potrebné považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím a postupom správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu, nestačí uviesť iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, ale žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona zo strany žalovanej a prvostupňového správneho orgánu. Súd dospel k záveru, že žalovaným zistený skutkový stav je nedostačujúci pre posúdenie veci, zistené skutočnosti nevyhodnotil tak, aby nespochybnil závery o tom, že zamestnávateľ porušil v Protokole označené povinnosti vyplývajúce zo zákonníka práce, zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a v konaní správneho orgánu bola zistená vada, spočívajúca v porušení práva žalobcu ako účastníka konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Krajský súd na základe vyššie uvedeného skonštatoval, že sú preukázané dôvody na zrušenie napadnutého Protokolu v znení Dodatku č. 1 a Opravy protokolu založené na porušení procesných práv žalobcu v súvislosti so zabezpečovaním podkladov pre ich vydanie, ich vyhodnocovaním, znemožnením účasti žalobcu pri prerokovaní dodatku k protokolu, porušením zákona o inšpekcii práce pri vydaní opravy protokolu a porušením práva na spravodlivé prejednanie veci spočívajúce v riadnom odôvodnení napadnutého Protokolu v znení Dodatku č. 1 a Opravy protokolu. Za danej situácie má súd za to, že v novom konaní bude umožnené žalobcovi reálne využiť jeho procesné práva účastníka správneho konania, žalovaný sa riadne vysporiada a náležite odôvodní zistené porušenia zákonníka práce, zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, v prípade potreby uloží konkrétne opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Pri ďalšom postupe správneho orgánu je samozrejme nevyhnutné dôsledne dodržiavať procesné práva žalobcu v zmysle citovaných zákonných ustanovení v nadväznosti na základné ústavnoprávne princípy. Za danej situácie má súd za to, že v novom konaní bude doplnené dokazovanie za účelom dostatočného zistenia skutkového stavu veci pre vydanie protokolu o výsledku inšpekcie práce, ktoré bude náležite odôvodnené. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnutý Protokol v znení Dodatku č. 1 a Opravy protokolu zrušil postupom v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) e) O.s.p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu.Súd rozhodol o trovách konania postupom podľa § 250k O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 70 eur a trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky 655/2004 Z.z. v sume 771,25 eur pozostávajúcich z odmeny za 4 úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia 31.08.2015 á 139,83 eur + režijný paušál á 8,39 eur, 2. žalobný návrh 07.09.2015 á 139,83 eur + režijný paušál á 8,39 eur, 3. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného 16.06.2016 á 143 eur + režijný paušál á 8,58 eur, 4. účasť na pojednávaní dňa 16.06.2016 á 143 eur + režijný paušál á 8,58 eur, náhrada straty času v sume 28,60 eur (cesta z Galanty do Trnavy a späť, 2 začaté polhodiny x 14,30 eur podľa § 17 a nasl. Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), cestovné náhrady za cestu z Galanty do Trnavy a späť na pojednávanie dňa 16.06.2016 v sume 10,24 eur (0,183 eur za 56 km), spotrebované pohonné hmoty v sume 4,27 eur (7,1l.100km x 56 = 3,97 x 1,076 eur cena nafty) + 20% DPH zo sumy 642,71 eur vo výške 128,542 eur, ktorú náhradu trov konania zaviazal žalovaného zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu v súlade s ust. § 149 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods.1 O.s.p.. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.