Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Sd/28/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200690 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200690.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave samosudcom JUDr. Andreou Vyskočovou v právnej veci navrhovateľa: JUDr. V. Z. CSc., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., K. XX/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 12.08.2015 č. XXX XXX XXXX 0, takto r o z h o d o l : I. Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. augusta 2015 p o t v r d z u j e . II. Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím zo dňa 12.08.2015 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa rozhodla podľa § 20, § 21 v spojení s § 14 ods. 4, § 132 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zák. č. 721/2004 Z.z. tak, že zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 17.02.2014 o priznanie starobného dôchodku od 19.11.2010. Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí uviedla, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 43 Sd/76/2014-37 zo dňa 04.05.2015 bolo zrušené rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.04.2014 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 19.11.2010 podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Súd zrušil rozhodnutie zo dňa 17.04.2014 z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto bolo potrebné opätovne posúdiť nárok navrhovateľa na starobný dôchodok. Odporkyňa uviedla, že z obsahu spisového materiálu najmä z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-27.043-29/2014-VZ zo dňa 24.01.2014 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01.09.1999 priznaný starobný dôchodok, ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa § 125 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 328/2002 Z.z.). Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č.p. SPC-27.043-12/5-S-99 zo dňa 27.09.1999 bol navrhovateľovi podľa § 132 a § 133 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od 01.09.1999 priznaný starobný dôchodok v sume 7.154,- Sk, ktorého výška bola vypočítaná s prihliadnutím na 36 rokov a 329 dní do doby zamestnania po 18-tom roku veku, teda s prihliadnutím na dobu služobného pomeru, ako aj na dobu trvania civilného zamestnania. Pre určenie sumy starobného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená preukázaná doba zabezpečenia, ktorou je doba zamestnania, doba služobného pomeru a náhradná doba od 05.05.1962 do 31.08.1962, od 01.10.1962 do 29.05.1965, od 04.10.1965 do 10.01.1994 a od 18.01.1994 do 31.08.1999. Pretože navrhovateľ vykonával zamestnanie v služobnom pomere zaradenom do prvej kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov a získal aspoň 25 rokov doby zamestnania, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55 roku veku, t.j. 05.05.1999, kedy mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb.. Nárok na starobný dôchodok vznikol navrhovateľovi pred účinnosťou zák. č. 328/2002 Z.z. a to v súlade s § 94 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala piata časť zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Nárok na starobný dôchodok zníženie dôchodkového veku vzhľadom na počet rokov služby zaradenej do prvej kategórie funkcií a suma starobného dôchodku boli navrhovateľovi Útvarom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR určené podľa ustanovení piatej časti zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Poistencovi, ktorému sa už raz priznal starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok za dobu zabezpečenia zhodnotenú na nárok a určenie sumy starobného dôchodku, nárok na ďalší starobný dôchodok nevznikne. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa § 132 zák. č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zák. č. 100/1988 Zb.. Odporkyňa v tejto súvislosti poukázala na názor Najvyššieho súd SR v rozsudku č. 9 So/41/2008 zo dňa 29.09.2008, podľa ktorého starobný dôchodok priznaný podľa § 132 zák. č. 100/1988 Zb. a vyplácaný Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia je naďalej starobným dôchodkom a za výsluhový dôchodok sa iba považuje. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku 1 So/50/2014 zo dňa 29.04.2015 poukázal na ustálenú prax Najvyššieho súdu napr. 9 So/41/2008, 9 So/43/2011, 9 So/190/2011, pričom rozsudok NS SR 9 So/134/2010 z 24.11.2011 bol správnym kolégiom NS SR schválený a bude uverejnený v zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR. Zo zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím na ustálenú judikatúru NS SR odporkyňa v konaní zistila, že nárok na priznanie ďalšieho starobného dôchodku podľa § 20, § 21 v spojení s § 14 ods. 4, § 132 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zák. č. 721/2004 Z.z. navrhovateľovi nevznikol a preto žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zamietla. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie doručené Krajskému súdu v Trnave dňa 16.09.2015, ktorým žiadal napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 12.08.2015 zrušiť a priznať navrhovateľovi právny nárok na starobný dôchodok, určiť jeho výšku od 19.11.2010 a doplatiť mu všetko čo mu prináleží. Navrhovateľ odôvodnil odvolanie tým, že odporkyňa rozhodla zjavne v rozpore s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 43 Sd/76/2014 zo dňa 04.05.2015, pretože v odôvodnení rozsudku zo dňa 04.05.2015 je uvedené, že v ďalšom konaní bude úlohou odporkyne priznať navrhovateľovi starobný dôchodok, určiť výšku tohto dôchodku s ohľadom na obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodok, ktoré nebolo u navrhovateľa zhodnotené a teda odporkyňa nerešpektovala rozhodnutie súdu. Navrhovateľ ďalej namietal, že odporca ako správny orgán porušil článok 2 ods. 2 Ústavy SR a § 49 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pretože nezvládol ani len informovať navrhovateľa o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia, hoci je zo zákona povinný tak urobiť a na naštudovanie obsahu rozsudku mal takmer tri mesiace, lebo ďalšie rozhodnutie navrhovateľovi zaslal až tesne pred uplynutím 90 dní od rozsudku Krajského súdu v Trnave. Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu zo dňa 19.10.2015 uviedla, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a preto žiadala, aby ho krajský súd potvrdil a to aj s poukazom na zovšeobecnený právny názor NS SR vyslovený v judikáte č. 57/2015, v ktorom je uvedené, že okolnosť, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku podľa zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov už raz priznaný, vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na ten istý druh dôchodok (starobný dôchodok) podľa zákona o sociálnom poistení a preto na základe uvedeného odporkyni právne predpisy neumožňujú priznať navrhovateľovi ďalší starobný dôchodok. Odporkyňa ďalej uviedla, že proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 43 Sd/76/2014-37 zo dňa 04.05.2015 nepodala odvolanie, pretože proti rozsudku nebolo možné podať odvolanie. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom navrhovateľ uviedol, že pracoval 37 rokov a cca 100 dní a odvádzal odvody do všeobecného systému, ako aj osobitného systému sociálneho poistenia a z celkovej sumy 24.211,- Sk odvádzal 6.000,- až 7.000,- Sk určitým pomerom do všeobecného systému a do osobitného systému sociálneho poistenia a preto si nevie vysvetliť, ako mohla odporkyňa rozhodnúť a to aj vzhľadom na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.05.2015 tak, že zamietla jeho žiadosť o starobný dôchodok. Navrhovateľ uviedol, že má za to, že ak odvádzal aj do všeobecného systému sociálneho poistenia, odporkyňa mala rozhodnúť o týchto peniazoch a preto nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím. Navrhovateľ uviedol, že má vedomosť o tom, že v iných prípadoch, ktoré sú obdobné jeho prípadu bol priznaný aj starobný dôchodok a to aj rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR. Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že v zmysle § 210 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení organizačné zložky Sociálnej poisťovne - ústredie sú povinné rozhodnúť najneskôr do 60-tich dní od začatia konania a v mimoriadne zložitých prípadoch možno predĺžiť túto lehotu najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania. Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.05.2015 sa stal právoplatným dňom 04.06.2015, avšak dávkový spis z Krajského súdu v Trnave bol Sociálnej poisťovni - ústredie podľa odtlačku úradnej pečiatky doručený dňa 02.07.2015 a preto má za to, že Sociálna poisťovňa - ústredie neporušila príslušné zákonné ustanovenia. Zástupkyňa odporkyne ďalej uviedla, že pokiaľ ide o námietku navrhovateľka, že v iných obdobných prípadoch mal byť priznaný starobný dôchodok, ide o všeobecné tvrdenia a odporkyňa postupuje podľa právnych predpisov a ustálenej judikatúry NS SR. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia postupom v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 244 Občianskeho súdneho poriadku (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 250l Občianskeho súdneho poriadku (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 20 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení Občan má podľa dĺžky zamestnania a podľa dosiahnutého veku nárok na starobný dôchodok alebo na pomerný starobný dôchodok. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení Ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení Občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa § 94 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (1) Nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti (ďalej len "dávka") vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. (2) Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, pokiaľ nie ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná. Podľa § 114 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení Ak ide o sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, sú orgánmi sociálneho zabezpečenia federálne ministerstvá národnej obrany a vnútra, ministerstvá vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík a orgány uvedené v § 142. Podľa § 129 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení Pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len "vojaci z povolania"), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak. Podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení Vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií. Podľa § 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení O dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o a) vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, b) príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva, c) príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) V konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície Pri súbehu nároku na príspevok s nárokom na starobný dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo na dôchodok za výsluhu rokov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení a prídavku k dôchodku podľa tohto zákona patrí oprávnenému podľa jeho voľby príspevok alebo dôchodok s prídavkom k dôchodku. Podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 211 ods. 1 písm. d) a odseku 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti. Podľa § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (1) V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. (2) V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. Krajský súd pri preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že odporkyňa pri posudzovaní žiadosti navrhovateľky postupovala správne. Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ je od 01.09.1999 poberateľom starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím orgánu sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR č.: SPC-27.043-12/5/S-99 zo dňa 27.09.1999 a to podľa § 132 a § 133 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého priznal navrhovateľovi od 01.09.1999 starobný dôchodok spolu so zvýšením po vzniku nároku spolu s úpravou podľa zák. č. 132/1998 Zb. a zvýšením podľa zák. č. 107/1999 Zb. v sume 7.154,- Sk mesačne. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že dôchodok bol vymeraný z najvýhodnejšieho priemerného mesačného zárobku podľa § 12, § 131 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení za roky 1989 až 1995 až 1998 v sume 4.067,- Sk a s prihliadnutím započítanej dobe služby od 18-teho roku veku, t.j. 35 rokov (z toho 23 rokov v I. kategórii funkcii, 3 roky v II. kategórii funkcii a 9 rokov v III. pracovnej kategórii a 3 mesiace a 27 dní) po vzniku nároku. Navrhovateľovi je naďalej vyplácaný starobný dôchodok útvarom Ministerstva vnútra SR a za výsluhový dôchodok sa iba považuje na účely jeho ďalšej výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 1 So/50/2014 zo dňa 29.04.2015, v ktorom je uvedené „priznanie starobného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, súčasne vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zák. č. 461/2003 Z.z..“ Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné navrhovateľovi priznať ďalší starobný dôchodok. V danom prípade, za splnenia zákonných podmienok, bolo by možné navrhovateľovi priznať nárok na zvýšenie starobného dôchodku za doby zamestnania, ktoré neboli zhodnotené pre nárok a výšku jeho starobného dôchodku priznaného od 01.09.1999, avšak v takom prípade o tomto nároku nemôže rozhodnúť vzhľadom na vyššie uvedené odporkyňa, ale môže o tom rozhodnúť orgán Ministerstva vnútra SR, a preto nie je opodstatnená požiadavka navrhovateľa určiť a vyčísliť starobný dôchodok, nakoľko odpracované roky po priznaní starobného dôchodku mu môžu byť zhodnotené jeho zvýšením, o čom môže rozhodnúť len príslušný orgán Ministerstva vnútra SR. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že odporkyňa porušila článok 2 ods. 2 Ústavy SR a § 49 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, nakoľko vydala napadnuté rozhodnutie po uplynutí zákonnej lehoty, súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a pripojeného administratívneho spisu zistil, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 43 Sd/76/2014-37 zo dňa 04.05.2015, bol dávkový spis č. XXX XXX XXXX X vrátený Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 02.07.2015, ktorý bol súdu zapožičaný pre účely súdneho konania. Zákonná lehota na vydanie rozhodnutia odporkyňou začala plynúť odporkyni až dňom doručenia spisového materiálu odporkyni, t.j. dňa 02.07.2015 a napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 12.08.2015, a preto súd dospel k záveru, že odporkyňa neporušila citované ustanovenie § 49 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko šesťdesiatdňová lehota bola zachovaná, keď v danom prípade išlo po právnej stránke o zvlášť zložitý prípad. Vzhľadom na uvedené súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Súd rozhodol o trovách konania postupom v zmysle § 250l ods. 1 v spojení s ust. § 250k O.s.p. tak, že procesne neúspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.