Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/154/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200696 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200696.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Laczu a členov senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX M., právne zastúpený: JUDr. Barbora Šruteková, advokátka, so sídlom Hlavná 44, 917 01 Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.07.2015 č. 32230-3/2015- BA, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 18.09.2015 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.07.2015 č. 32230-3/2015- BA, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Trnava zo dňa 23.02.2015 č. 12/2015-TT-DGP zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že Sociálna poisťovňa pobočka Trnava ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 178 ods. 1 písm. a) štvrtého bodu zákona o sociálnom poistení vo veci nároku na dávku garančného poistenia rozhodla rozhodnutím zo dňa 23.02.2015 č. 12/2015-TT-DGP tak, že žalobca podľa § 102 ods. 1 a podľa § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nárok na dávku garančného poistenia nemá. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým namietal, že vo veci nároku na dávku garančného poistenia už rozhodla Sociálna poisťovňa pobočka Trnava rozhodnutím zo dňa 18.11.2011 č. 43320-154/2011-TT v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. 10330-2/2012-BA zo dňa 04.01.2012, ktorými žalobcovi nárok na dávku garančného poistenia priznaný nebol, obe uvedené rozhodnutia boli preskúmané v rámci konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (oboch uvedených rozhodnutí) vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14 S/68/2013, pričom súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 30.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 29.11.2014. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že pri aplikácii § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nie je rozhodujúce, kedy pracovnoprávny vzťah žalobcu u zamestnávateľa skončil, t.j., či skončil v období 18 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich vzniku pracovnej neschopnosti zamestnávateľa alebo nie, rozhodujúce je, že jeho pracovnoprávny vzťah skončil pred začiatkom platobnej neschopnosti zamestnávateľa a v prípade preukázania splnenia podmienok stanovených § 102 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, vzniká žalobcovi nárok na dávku garančného poistenia v rozsahu 3 mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania jeho pracovnoprávneho vzťahu. Pre rozhodnutie o priznaní dávky garančného poistenia je rozhodujúce, či boli splnené podmienky nároku na dávku garančného poistenia v zmysle § 102 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a v prípade, že áno, dávka sa im poskytne najviac v rozsahu 3 mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania jeho pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich (nie bezprostredne) vzniku platobnej neschopnosti jeho zamestnávateľa. Súd tiež poukázal aj na judikát a právny názor v ňom vyslovený - rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 10 Sžso/23/2013 zo dňa 26.03.2014, pričom nielen Krajský súd v Trnave bol týmto názorom viazaný, ale aj žalovaný je týmto názorom viazaný. Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 30.10.2014 č.k. 14 S/68/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 29.11.2014, rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Trnava zo dňa 18.11.2011 č. 43320-154/2011-TT a Sociálnej poisťovne - ústredie č. 10330-2/2012-BA zo dňa 04.01.2012 zrušil a to aj s poukazom na judikát - rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 10 Sžso/23/2013 zo dňa 26.03.2014 a právny názor v ňom vyslovený a žalovaný bol pri rozhodovaní o nároku žalobcu na dávku garančného poistenia uvedeným právnym názorom viazaný, avšak týmto právnym názorom sa Sociálna poisťovňa pobočka Trnava neriadila. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že zo strany správcu úpadcu ALLTEC & GLOBTECH Co., s.r.o. spoločnosti KONRES k.s. bola vyčíslená pohľadávka žalobcu sumou vo výške 1.158,48 eur, avšak bez uvedenia konkrétneho obdobia, za ktoré predmetná pohľadávka vznikla, a preto Sociálna poisťovňa pobočka Trnava vyhodnotila, že zo strany správcu neboli Sociálnej poisťovni pobočka Trnava predložené podklady nevyhnutné na účely preukázania vzniku nároku na dávku garančného poistenia a na určenie jej výšky a predmetný nárok má byť špecifikovaný výlučne iba podaniami žalobcu, a preto nie je možné opodstatnenosť nároku žalobcu objektívne preukázať. Žalobca uviedol, že v prvom rade nemôže byť na jeho úkor, či a ako sa správca úpadcu vyjadrí, nakoľko v prípade, ak nepredloží relevantné doklady, tak by o vzniku nároku nemohlo byť nikdy rozhodnuté. Na druhej strane Sociálna poisťovňa pobočka Trnava žalobcu na predloženie akýchkoľvek dokladov nevyzvala a ani inú iniciatívu za účelom preukázania opodstatnenosti nároku nepodnikla. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nesprávne, z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalovaný zotrváva na svojom názore, že nárok na dávku garančného poistenia je možné uplatniť najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa (ak pracovnoprávny vzťah skončil pred vznikom platobnej neschopnosti alebo ak pracovnoprávny vzťah neskončil vôbec) alebo ku dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu (ak pracovnoprávny vzťah skončil po vzniku platobnej neschopnosti) z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa a teda účelom predmetnej právnej úpravy je uspokojenie iba tých pracovnoprávnych nárokov zamestnanca pred skončením pracovnoprávneho pomeru, ktoré príčinne a časovo súvisia so vzniknutou platobnou neschopnosťou zamestnávateľa, čiže pod obdobím posledných 18 mesiacov má byť považovaných obdobie 18 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo bezprostredne predchádzajúcich dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Uvedený právny názor opiera žalovaný o stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, avšak nie je zrejmé, pod akým číslom a kedy malo byť vydané, a preto považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Žalobca uviedol, že žalovaným označené judikáty Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžso/22/2013 zo dňa 15.05.2013, 4 Sžso/38/2013 zo dňa 17.07.2013, 4 Sžso/39/2013 zo dňa 17.07.2013, 4 Sžso/43/2013 zo dňa 20.08.2013, 7 Sžso/6/2013 zo dňa 26.02.2014, 9 Sžso/1/2013 zo dňa 26.02.2014, 7 Sžso/22/2013 zo dňa 29.04.2014 sú už neaktuálne a to vzhľadom na neskoršiu judikatúru a to konkrétne rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 14 S/68/2013 zo dňa 30.10.2014 právoplatného dňom 29.11.2014, v rámci ktorého Krajský súd v Trnave poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Sžso/23/2013 zo dňa 26.03.2014 a tak aj pre žalovaného vyslovil jednoznačný právny názor, ktorým mal byť žalovaný pri svojom rozhodovaní po zrušení rozhodnutí žalovaného zo dňa 04.01.2012 č. 10330-2/2012-BA, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Trnava zo dňa 18.10.2011 č. 43320-154/2011-TT viazaný, keď voči uvedenému rozsudku Krajského súdu v Trnave sa žalovaný nedovolal. Žalobca má za to, že odchýlením sa od právneho názoru súdu, žalovaný postupoval v rozpore s ust. § 250j ods. 7 O.s.p.. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.10.2015 žiadala, aby súd žalobu zamietol. Žalobca žiadosťou zo dňa 18.07.2011 požiadal Sociálnu poisťovňu pobočka Trnava o dávku garančného poistenia, v ktorej uviedol, že žiada o poskytnutie dávky garančného poistenia za tri mesiace z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Zo spisového materiálu bolo zistené, že dňa 08.04.2011 bol podaný Okresnému súdu Košice I návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok zamestnávateľa žalobcu - dlžníka ALLTEC & GLOBTECH Co, s.r.o.. V zmysle ust. 12 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa uvedený zamestnávateľ stal týmto dňom, t.j. dňom 08.04.2011 platobne neschopným. Nárok na dávku garančného poistenia v zmysle § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 310/2006 Z.z. je možné uplatniť najviac v rozsahu a za obdobie troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa (ak pracovnoprávny vzťah skončil pred vznikom platobnej neschopnosti alebo pracovnoprávny vzťah neskončil vôbec) alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu (ak pracovnoprávny vzťah skončil po dni vzniku platobnej neschopnosti) z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Pracovný pomer žalobcu u zamestnávateľa ALLTEC & GLOBTECH Co, s.r.o. trval od 01.09.2008 do 03.06.2009. V žiadosti o dávku garančného poistenia zo dňa 18.07.2011, v časti F - Uplatňované nároky z pracovnoprávneho vzťahu a ich výška, žalobca uviedol, že si uplatňuje neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu za obdobie od 01.06. do 03.06.2009 v sume 1.105,35 eur. Nakoľko platobná neschopnosť zamestnávateľa ALLTEC & GLOBTECH Co, s.r.o. vznikla dňa 08.04.2011 obdobím posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti na uplatnenie neuspokojených nárokov z garančného poistenia je obdobie od 08.10.2009 do 07.04.2011. Požadované neuspokojené nároky žalobcu z pracovnoprávneho vzťahu za obdobie od 01.06. do 03.06.2009 v sume 1.105,35 eur nespadajú do obdobia 18 mesiacov predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, t.j. do obdobia od 08.10.2009 do 07.04.2011, v rámci ktorého si neuspokojené nároky mohol žalobca uplatniť. Podľa právneho názoru žalovanej je v ust. § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zakotvený časový rozsah, do ktorého musia spadať neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu a ktorých náhrada môže byť uspokojená dávkou garančného poistenia. Začiatok tohto časového rozsahu je ohraničený poslednými 18 mesiacmi predchádzajúcimi začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa (ak skončenie pracovného pomeru predchádzalo vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo pracovný pomer stále trvá alebo poslednými 18 mesiacmi predchádzajúcimi skončeniu pracovného pomeru z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa (ak skončenie pracovného pomeru nasledovalo po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa). Dávkou garančného poistenia je možné uspokojiť len nároky zamestnanca vzniknuté v uvedenom osemnásťmesačnom časovom období a to v rozmedzí troch mesiacov. Nakoľko žalobcom požadované neuspokojené nároky do tohto obdobia nespadali, nárok na dávku garančného poistenia žalobcovi nevznikol, a preto žalovaná považovala napadnuté rozhodnutia za vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a to aj s poukazom na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 61 zo dňa 14.04.2015 sp. zn. Snj/73/2014, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 5/2015. Na základe uvedeného stanoviska „pokiaľ zákon o sociálnom poistení stanovuje, že dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, potom pod uvedeným obdobím posledných 18 mesiacov treba rozumieť obdobie 18 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo bezprostredne predchádzajúcich dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Účel garančného poistenia je postavený na sociálnej udalosti, ktorou je platobná neschopnosť zamestnávateľa a preto dávkou garančného poistenia by nemali byť uspokojené akékoľvek pracovnoprávne nároky zamestnanca, ale len také, ktoré časovo a vecne súvisia s platobnou neschopnosťou zamestnávateľa. Vznik platobnej neschopnosti zamestnávateľa je jednou zo základných podmienok nároku na dávku garančného poistenia, čo vyplýva z § 102 zákona o sociálnom poistení podmienok. Skutočnosť, že deň vzniku platobnej neschopnosti je významný aj pre posúdenie nároku na poskytnutie garančnej dávky za určité obdobie, vyplýva z § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Napriek tomu, že ust. § 103 zákona o sociálnom poistení má názov „Výška dávky garančného poistenia“, toto ustanovenie je potrebné vykladať podľa jeho obsahu a vo vzájomných súvislostiach jeho odsekov 1 až 3. Ustanovenie § 103 ods. 1 konkretizuje spôsob určenia výšky priznávanej dávky garančného poistenia. Ustanovenie § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je potrebné vykladať tak, že zamestnanec má nárok na dávku garančného poistenia, uvedenú v § 102 ods. 1 zákona o sociálnom poistení len vtedy, ak ide o nárok za najviac tri mesiace trvania jeho pracovnoprávneho vzťahu v období 18 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich platobnej neschopnosti zamestnávateľa (písm. a) alebo bezprostredne predchádzajúcich dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa (písm. b)“. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. nariadil podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. vo veci pojednávanie. Poverený zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na to, že žalovaný sa neriadil právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Trnave č. 14 S/68/2013, a preto žiada, aby boli obe napadnuté rozhodnutia zrušené a vec vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie. Poverený zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava stanoviska správneho kolégia NS SR č. 61, kde bol zjednocujúci výklad § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý sa vzťahuje aj na daný prípad, a preto žiadala žalobu zamietnuť. Podľa § 12 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Zamestnávateľ je na účely tohto zákona platobne neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. (2) Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu. (3) Ak súd začne konkurzné konanie bez návrhu podľa osobitného predpisu, 33a) považuje sa deň vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania za deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Podľa § 18 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Povinne garančne poistený je zamestnávateľ zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu 38) a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu. 39a) (3) Nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v odseku 1 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Podľa § 103 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (2) Dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že platobná neschopnosť zamestnávateľa žalobcu ALLTEC & GLOBTECH Co, s.r.o. vznikla dňa 08.04.2011, a preto obdobím posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti na uplatnenie neuspokojených nárokov z garančného poistenia je obdobie od 08.10.2009 do 07.04.2011. Požadované neuspokojené nároky žalobcu z pracovnoprávneho vzťahu za obdobie od 01.06. do 03.06.2009 v sume 1.105,35 eur nespadajú do obdobia 18 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, t.j. do obdobia od 08.10.2009 do 07.04.2011, v rámci ktorého si neuspokojené nároky mohol žalobca uplatniť, a preto sa súd stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, že žalobca nemá nárok na dávku garančného poistenia v zmysle jeho žiadosti zo dňa 18.07.2011. Súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, že dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia je skutočnosť, že správny orgán rozhodol v rozpore s právnym názorom Krajského súdu v Trnave, ktorý vyslovil v rozsudku zo dňa 30.10.2014 spis. zn. č. 14 S/68/2013, že pri aplikácii § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nie je rozhodujúce, kedy pracovnoprávny vzťah žalobcu u zamestnávateľa skončil, t.j., či skončil v období 18 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich vzniku pracovnej neschopnosti zamestnávateľa alebo nie, a ktorým rozsudkom už boli zrušené skôr vydané rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu v predmetnej veci a to vzhľadom na to, že následne, práve z dôvodu výkladových rozdielností k ust. § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení bolo prijaté Stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 61 zo dňa 14.04.2015, na ktoré poukázala žalovaná, a ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR pod č. 5/2015, v ktorom Najvyšší súd sa jednoznačne vyjadril, že zamestnanec má nárok na dávku garančného poistenia, uvedenú v § 102 ods. 1 zákona o sociálnom poistení len vtedy, ak ide o nárok za najviac tri mesiace trvania jeho pracovnoprávneho vzťahu v období 18 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich platobnej neschopnosti zamestnávateľa, v súlade s ktorým právnym názorom bolo vo veci rozhodnuté. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že nie je pravdou, ako to tvrdil žalobca, že rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.10.2014 je judikátom, nakoľko za ustálenú judikatúru možno považovať rozhodnutia Najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk a Stanoviská Najvyššieho súdu SR, ktoré sa prijímajú k zjednocovaniu výkladov zákonov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach, ako tomu bolo v danom prípade, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil odlišný právny názor na výklad ust. § 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. ako bol uvedený v rozsudku Krajského súdu v Trnave a predmetné stanovisko bolo publikované v Zbierke stanovísk až pod vydaní uvedeného rozsudku Krajského súdu v Trnave. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že žaloba, rozsahom ktorej je pri svojom rozhodovaní viazaný, nie je dôvodná. Súd rozhodol o trovách konania postupom v zmysle § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.