Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/155/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200717 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200717.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Laczu a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: SPORTER s.r.o., so sídlom Esterházyovcov 1595/16, 924 01 Galanta, IČO: 35 935 979, právne zastúpený: JUDr. Ivan Rendek, advokát, so sídlom ul. Šafárikova 1522, 924 01 Galanta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1199130/2015 zo dňa 21.07.2015, takto r o z h o d o l : I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1199130/2015 zo dňa 21. júla 2015 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 370747/2015 zo dňa 29. apríla 2015 z r u š u j e a vec vracia správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Súd žalobcovi priznáva úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 25.09.2015 sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1199130/2015 zo dňa 21.07.2015, ktorým žalovaný rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 370747/2015 zo dňa 29.04.2015, ktorým prvostupňový orgán podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2009 v sume 100.700,00 eur daňovému subjektu SPORTER, s.r.o. potvrdil a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil v spojení s rozhodnutím Daňového riaditeľstva v Bratislave zo dňa 29.04.2015 č. 370747/2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v obchodnej spoločnosti SPORTER s.r.o. vykonal Daňový úrad Bratislava kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009, ktorá bola začatá dňa 22.10.2012 a ukončená dňa 02.10.2013 doručením protokolu č. 9103403/5/4450821/2013. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane neuznal náklady zúčtované dodávateľskými faktúrami č. 06/2009 a č. 09/2009 vystavenými Ing. V. O. - VA & KO, Hurbanova 6, 903 01 Senice, IČO: 34675451, DIČ: 1020243180, za daňové náklady preukázateľne vynaložené daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu. Na základe uvedeného vydal následne Daňový úrad Bratislava dňa 29.04.2015 číslo: 370747/2015, rozhodnutie, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009 vo výške 100.700,00 eur. Voči uvedenému rozhodnutiu si podala spoločnosť v zákonnej lehote odvolanie. Finančné riaditeľstvo SR potvrdilo rozhodnutie prvostupňového orgánu a to svojim rozhodnutím zo dňa 21.07.2015 číslo: 1199130/2015. 3. Dňa 02.01.2008 obchodná spoločnosť SPORTER s.r.o. a Ing. V. O. - VA & KO, uzatvorili Zmluvu o spolupráci. Predmetom zmluvy bol záväzok Ing. V. O. vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mala obchodná spoločnosť SPORTER s.r.o. príležitosť uzatvárať zmluvy o dielo v oblasti jej predmetu podnikania, Ing. O. mal tento svoj záväzok v zmysle čl. III. 2 zmluvy splniť tým, že mal žalobcovej spoločnosti poskytovať relevantné informácie ohľadne tendrov a súťaží a to prevažne na výstavbu športových ihrísk. Pokiaľ sa dozvedel o tom, že sa má uskutočniť nejaký tender alebo súťaž na športové ihrisko, prípadne, že má nejaký subjekt záujem o jeho výstavbu, inicioval s nimi stretnutie, oznámil všetky informácie, ktoré sa o takejto zákaze dozvedel, najprv ale bez identity samotného záujemcu. Na základe takýchto informácií sa žalobcova spoločnosť rozhodla, či má záujem uchádzať sa o takúto zákazku a teda sa dozvedieť identitu záujemcu. Pokiaľ áno, vzájomne sa dohodli na výške odmeny, ktorá by Ing. O. prislúchala potom, aby sa na základe jeho informácii uchádzali o takúto zákazku a zároveň ju aj získali. Až po dohode o cene Ing. O. prezradil meno záujemcu a následne sa uchádzali o zákazku. Takéto rokovania ohľadne zákaziek a následne dohadovania o cene prebiehali na osobných stretnutiach, neriešili sa písomne, nakoľko to nebolo potrebné a osobné rokovania boli oveľa rýchlejšie. Výsledky takýchto stretnutí si zapisovali len do osobných poznámok, žiadne písomne zmluvy ohľadne jednotlivých prípadov sa nerobili, nakoľko ich zákon nevyžaduje a vzhľadom k predmetu záväzku by to bolo nepotrebné, dokonca nadbytočne zaťažujúce. To, či na tendry, súťaži, prípadne pri priamom výbere u záujemcu uspeje, záležalo následne len na spoločnostiach a podmienkach, ktoré vedeli poskytnúť. Úlohou Ing. O. nebolo žalobcu so záujemcami zoznámiť, lobovať v ich prospech, prípadne vybaviť uzatvorenie zmluvy. Jeho úlohou bolo len poskytnúť maximum informácií, ktoré sa o tej ktorej zákazke legálne dozvedel (čl. III. 3 zmluvy), čím si na druhej strane zvýšil šancu, že žalobca uspeje a jemu tým vznikne nárok na odmenu. 4. Neskôr boli práva a povinnosti medzi zmluvnými stranami nahradené Zmluvou o reklame a spolupráci zo dňa 02.01.2009, predmetom ktorej bol záväzok Ing. V. O. realizovať reklamu a propagáciu činností a služieb obchodnej spoločnosti SPORTER s.r.o. alebo jeho zmluvných partnerov, najmä vo forme grafickej reklamy umiestnenej v priestoroch ŠK SFM Senec a zároveň jeho predmetom činnosti ostal aj záväzok vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mala obchodná spoločnosť SPORTER s.r.o. príležitosť uzatvárať zmluvy o dielo v oblasti predmetu podnikania s tretími osobami. Spôsob takéhoto sprostredkovania ostal zachovaný ako pri zmluvy uzatvorenej dňa 02.01.2008. 5. Poskytnutím informácií a získaním zákazky vznikol Ing. O. nárok na dojednanú odmenu. Táto bola závislá od množstva takto sprostredkovaných zákaziek. Pokiaľ by žalobcovi nesprostredkoval žiadny obchod, nevznikol by mu nárok na odmenu a nevystavil by si žiadnu faktúru a žalobca by mu nebol nič uhradil. Potom ako Ing. O. zrealizoval plnenie podľa zmluvy a vystavil faktúry, ktoré mu boli následne uhradené, takéto plnenie nezahrnul do svojho daňového priznania a ani z tohto príjmu neodviedol a nezaplatil daň. Pred správcom dane účelovo tvrdil, že predmetné peniaze od spoločnosti nedostal, preto faktúry č. 6/2009 a 9/2009 stornoval a nezarátal do daňového priznania za rok 2009. Tieto skutočnosti však boli v rámci daňového konania vedenému proti nemu v celom rozsahu vyvrátené. V pozícii svedka bol Ing. O. vypočutý aj v daňovom konaní voči žalobcovi, kde už priznal, že peniaze prijal, ale zase účelovo tvrdil, že ich vyplatil tretej osobe. 6. V júni 2014 vyhľadal Ing. V. O., VA&KO, Hurbanova 2144/6, 903 01 Senec konateľa spoločnosti Bc. Martina Černáka a ospravedlnil sa mu, že v priebehu daňového konania uvádzal nepravdu ohľadne zmluvného vzťahu. Prejavil ochotu svoje vyjadrenie potvrdiť aj vo forme čestného prehlásenia, ktoré zaslali žalovanému spolu s odvolaním zo dňa 25.05.2015. 7. Právoplatným výmerom Daňového úradu Bratislava č. 9103403/5/5423407/2013 zo dňa 06.12.2013 v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1100302/1/194945/2014/5113 mu bol vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 v sume 101.389,27 eur. Správca dane pritom vychádzal z toho, že daňový subjekt Ing. V. O. sa sám zmluvne zaviazal k určitému plneniu, podpísal podklady k fakturácii, vystavil faktúry č. 06/2009 a 09/2009 a následne prijal finančné prostriedky. Sám správca dane pritom vyslovil názor, že tieto skutkové tvrdenia považuje za preukázané. Ide pritom o tie isté skutkové tvrdenia, ktoré uvádza aj ich spoločnosť v tomto daňovom konaní. Nakoľko správca dane Ing. O. dorubil rozdiel dane, tým fakticky uznal, že došlo k plneniu, nakoľko platby Ing. O. nevrátil a správca dane ich považoval za jeho príjem, ktorý logicky získal na základe nejakého plnenia. Je preto zarážajúce, že v tomto konaní (teda v konaní, ktoré sa týka obchodnej spoločnosti SPORTER, s.r.o.) správca dane uvádza presný opak, teda, že presne tie isté skutočnosti nepovažuje za preukázané a z uvedeného dôvodu žalobcovi napadnutým rozhodnutím vyrubil rozdiel dane v sume 100.700,- eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009. 8. Z uvedeného teda vyplýva, že napadnutým rozhodnutím správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane vychádzajúc pritom zo skutkového stavu, ktorý v inom, už právoplatne rozhodnutom konaní, považoval za vylúčený, čo je absolútne neprípustné. Pokiaľ teda v inom, už právoplatnom rozhodnutí, správca dane vychádzal z toho, že Ing. O. s ich spoločnosťou uzatvoril zmluvný vzťah, zaviazal sa k plneniu, následne ho plnil, podpísal podklady k fakturácii, vystavil predmetné faktúry a následne prijal plnenie, tak z rovnakých skutkových tvrdení musel vychádzať aj v tejto, vtedy ešte neskončenej veci. 9. Podľa čl. V ods. 2 Zmluvy o spolupráci zo dňa 02.01.2008, nárok na tú ktorú konkrétnu odmenu vzniká poskytovateľovi až uzatvorením zmluvy o dielo medzi záujemcom a treťou osobou. Pokiaľ k uzatvoreniu zmluvy o dielo nedošlo, nárok na odmenu nevzniká. Podľa čl. V ods. 3 Zmluvy o spolupráci zo dňa 02.01.2008 úhrada bude vykonaná na základe dvoch faktúr vystavených poskytovateľom, prvej po uplynutí 18 mesiacov od platnosti tejto zmluvy a druhej, pri konci platnosti tejto zmluvy. Súčasťou faktúr bude rozpis jednotlivých odsúhlasených prípadov, na základe ktorých poskytovateľovi vznikol nárok na zmluvnú odmenu. Podľa čl. VI ods. 3 Zmluvy o reklame a spolupráci zo dňa 02.01.2009, nárok na tú ktorú konkrétnu odmenu vzniká poskytovateľovi až uzatvorením zmluvy o dielo medzi záujemcom a treťou osobou. Pokiaľ k uzatvoreniu zmluvy o dielo nedošlo, nárok na odmenu nevzniká. Podľa čl. VI ods. 4 Zmluvy o reklame a spolupráci zo dňa 02.01.2009, poskytovateľ vyhotoví najneskôr do 3 mesiacov od platnosti tejto zmluvy faktúru, v ktorej si uplatní zmluvnú odmenu za reklamnú činnosť, ako aj zmluvnú odmenu, ktorá mu vznikla na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 02.01.2008 a to až ku dňu jej zrušenia touto zmluvou. Najneskôr do konca doby platnosti tejto zmluvy vyhotoví druhú faktúru, v ktorej si uplatní zmluvnú odmenu, nárok na ktorú mu vznikol v roku 2009. 10. Faktúry č. 06/2009 a č. 09/2009 obsahujú text: „Fakturujeme Vám za vykonané práce v zmysle zmluvy o reklame zo dňa 02.01.2009." Teda aj zo znenia faktúr jednoznačne vyplýva, že ich Ing. O. vystavil po vykonaní svojho zmluvného záväzku. 11. Podľa informácii, ktoré Ing. O. poskytol, mu Daňový úrad Bratislava svojim rozhodnutím zo dňa 06.12.2013 číslo: 9103403/5/5423407/2013 v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zo dňa 25.04.2014 číslo 1100302/1/194945/2014/5113, zvýšil čiastkový základ dane z príjmu z nulovej hodnoty na 529.602 eur vychádzajúc zo súm: pôvodne deklarované príjmy zo živnosti 12.099 eur; výdavky zo živnosti -12.497 eur; navýšený základ dane po daňovej kontrole o sumu 530.000 eur; základ dane po navýšení 529.602 eur. 12. Z vyššie uvedeného vyplýva, že daňový úrad základ dane Ing. O. navyšoval nie z prijatých platieb, teda zo sumy skutočne prijatej vo výške 630.700 eur (z čoho by vychádzal v prípade, keby neuznal existenciu a oprávnenosť faktúr), ale zo sumy základov dane, t.j. zo sumy bez DPH na vystavených faktúrach. 13. Nakoľko aj správca dane vychádzal z vystavených faktúr (a nie z prijatej platby), má za to, že faktúry č. 6/2009 a 9/2009 uznal a je na ich základe možné si znížiť základ dane z príjmov, nakoľko ide o oprávnené náklady spoločnosti. 14. Pokiaľ však u Ing. O. vyrubil daň z predmetných faktúr, čím ich uznal a takéto daňové konanie sa ukončilo právoplatným rozhodnutím, nemohol správca dane v inom, ešte neprávoplatne skončenom konaní vychádzať z toho, že faktúry sú iba fiktívne, a naopak. Pokiaľ v konaní správca dane tvrdí, že ide o fiktívne faktúry, tak mal z toho vychádzať aj u Ing. O. a nemal ho zdaniť. V prípade Ing. O. teda de facto správca dane uznal, že išlo o jeho oprávnený príjem, pri ich spoločnosti však v rozpore s tým nechce uznať, že išlo o ich oprávnený výdavok. 15. Úlohou Ing. O. nikdy nebolo lobovať u záujemcov v prospech žalobcu, robiť prostredníka medzi záujemcami a žalobcom, ani žalobcovi vybaviť získanie zákazy. Vzhľadom k tomu je úplne irelevantné, odkiaľ, resp., akým spôsobom sa záujemcovia dozvedeli o žalobcovi, resp. či ho niekto odporúčal. Rovnako tak boli bez významu otázky týkajúce sa spôsobu financovania výstavby, resp. spôsob výberu dodávateľa. Pokiaľ niektoré obce vypísali na výstavbu ihriska výberové konanie alebo sa informovali na Úrade vlády ohľadne spoločnosti spôsobilej na ich výstavbu, to predsa svedčí o tom, že v danom čase mali skutočne o vybudovanie ihriska záujem a že aj vykonali kroky smerujúce k ich vybudovaniu. To však zároveň nevylučuje, že Ing. O. takúto informáciu získal, postúpil ju a žalobca sa následne o takúto zákazku uchádzal. Žalovaný však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia iba opätovne uviedol, že odpovede týchto osôb vyvracajú ich tvrdenia o zdaniteľnom obchode (teda sprostredkovaní). Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach absolútne nezaoberal ich námietkami. Z uvedeného dôvodu preto považujú odôvodnenie v tejto časti za nedostatočné, formálne a arbitrárne. 16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.11.2015 uviedol, že Daňový úrad Bratislava vykonal na základe žiadosti o poskytnutie informácií č. PPZ-BPK-BA-2-044/2012 zo dňa 03.07.2012, zaslanej Prezídiom policajného zboru úradom boja proti korupcii, odborom boja proti korupcii Bratislava, miestne zisťovanie v spoločnosti SPORTER, s.r.o. za účelom preverenia obchodných vzťahov spoločnosti SPORTER s.r.o. s dodávateľom Ing. V. O. VA&KO v zdaňovacích obdobiach rokov 2008, 2009, 2010 a 2011. Následne bolo v zmysle žiadosti o poskytnutie informácií č. PPZ-BPK-BA-2-047/2012 zo dňa 03.07.2012 vykonané miestne zisťovanie aj u Ing. V. O. VA&KO. Na základe záverov z miestneho zisťovania a podnetu na vykonanie daňovej kontroly č. PPZ-179/BPK-B-2012 od Prezídia policajného zboru, úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Bratislava správca dane začal dňa 22.10.2012 kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009 u daňového subjektu SPORTER, s.r.o.. Kontrola bola vykonávaná v priestoroch Prezídia policajného zboru na Račianskej ulici č. 45 v Bratislave. 17. Pri vykonaní daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie roka 2009 správca dane zistil, že spoločnosť zaúčtovala na účte 518.000 - Ostatné služby dodávateľské faktúry č. 06/2009 zo dňa 02.04.2009 v sume 210.000,00 eur bez DPH a č. 09/2009 zo dňa 15.05.2009 v sume 320.000,00 eur, vystavené Ing. V. O. VA & KO. Prílohou faktúry č. 06/2009 bol podklad k fakturácii, podľa ktorého Ing. Vavrík vyvíjal činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmlúv o dielo na výstavbu viacúčelových, resp. futbalových ihrísk v obciach Smolenice, Spišská Nová Ves, Zavar, Trnovec nad Váho, Voderady, Rišňovce, Jelka, Galanta, Lehnice, Král. Prílohou faktúry č. 09/2009 bol podklad k fakturácii, podľa ktorého Ing. O. vyvíjal činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmlúv o dielo na výstavbu viacúčelových, resp. futbalových ihrísk v obciach Kuzmice, Ladomirová, Sabinov, Dolná Krupá, Trstice, Komárno, Dubňany, Senec a zabezpečil umiestnenie reklamnej plochy v priestoroch ŠK SFM Senec. Podľa predložených dokladov boli bankové úhrady zasielané Ing. V. O. na jeho súkromný účet, čo aj potvrdil v zápisnici o ústnom pojednávaní dňa 19.02.2013. 18. Pri ústnom pojednávaní dňa 19.02.2013 za účasti konateľa daňového subjektu si svedok Ing. O., ktorý mal objasniť obchodný vzťah s daňovým subjektom, nevedel spomenúť, či bola zmluva o spolupráci zo dňa 02.01.2008 uzatvorená, dokonca po nahliadnutí do predmetnej zmluvy tvrdil, že podpis nie je jeho. Služby deklarované na faktúrach č. 06/2009 a č. 09/2009 nevedel konkretizovať, nejaké sprostredkovanie vykonal, ale nevedel ho špecifikovať, sprostredkovanie bolo vykonávané ústne, telefonicky a žiadne doklady k nemu neexistujú. Reklamu v sume 50.000 eur uvedenú v prílohe k faktúre č. 09/2009 nezabezpečil a ani nevie, kto ju zabezpečil. Podľa spísanej zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9101403/5/659937/2013 Ing. O. ďalej uviedol, že z uvedeného zmluvného vzťahu dostal iba 20.000 eur a obchodný vzťah so spoločnosťou SPORTER s.r.o. prebehol z jeho strany iba papierovo. Konateľ spoločnosti SPORTER s.r.o. Bc. Martin Černák síce s tvrdeniami Ing. O. nesúhlasil, nepredložil však žiadne relevantné doklady a dôkazy preukazujúce opak. 19. Správca dane oslovil starostov a primátorov obcí a miest, v ktorých boli vybudované viacúčelové ihriská a futbalové ihriská, deklarované v prílohách k faktúram č. 06/2009 a č. 09/2009 a požiadal o poskytnutie odpovedí a dôkazov k otázkam, a to či bola výstavba viacúčelového ihriska, resp. futbalového ihriska financovaná z prostriedkov mesta (obce) alebo v súčinnosti s Ministerstvom školstva, resp. s vyžitím eurofondov, či bolo uskutočnené výberové konanie na výber dodávateľa a akým spôsobom sa predstavitelia mesta (obce) dozvedeli o spoločnosti SPORTER s.r.o., resp., či boli oslovení treťou osobu. Podľa odpovedí od jednotlivých starostov a primátorov na dodávateľa ihrísk obce a mestá vypisovali výberové konania, na základe ktorých bol vybraný dodávateľ s najnižšou cenovou ponukou, niektoré mestá a obce dostali odporučenia od komisie Úradu vlády na realizáciu viacúčelových ihrísk spoločnosťou SPORTER s.r.o., niektoré osobne oslovil konateľ daňového subjektu. Zistenia nepreukázali skutočnosť, že Ing. V. O. reálne vyvíjal činnosť smerujúcu k tomu, aby spoločnosť SPORTER s.r.o. mala príležitosť uzatvoriť zmluvu o dielo s treťou stranou, a teda skutočné dodanie služieb spoločnosti SPORTER s.r.o. Ing. V. O. - VA&KO nebolo preukázané. 20. Daňový subjekt v rámci podaného odvolania predložil aj čestné prehlásenie Ing. V. O. zo dňa 09.06.2014, v ktorom prehlásil, že v minulosti uzavrel so spoločnosťou SPORTER s.r.o. zmluvu o spolupráci zo dňa 02.01.2008, ktorá bola nahradená Zmluvou o reklame a spolupráci zo dňa 02.01.2009, vykonal pre spoločnosť SPORTER s.r.o. sprostredkovanie a zabezpečenie reklamy, za čo na základe obojstranne odsúhlaseného podkladu ku fakturácii vystavil faktúry, ktoré mu boli zo strany spoločnosti SPORTER s.r.o. riadne uhradené. Predložené prehlásenie bez preukazných dôkazov je len písomným vyjadrením dodávateľa, ktorým spochybňuje pravdivosť a spoľahlivosť svojich tvrdení. 21. Daňový úrad Bratislava vykonal u daňového subjektu Ing. V. O. VA & KO kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 a výsledky zhrnul v Protokole č. 9103403/5/4652738/203 zo dňa 16.10.2013. Správca dane dňa 06.12.2013 vystavil rozhodnutie č. 9103403/5/5423407/2013 o vyrubení dane v sume 101.389,27 eura. Fyzická osoba Ing. V. O. VA&KO prijal peňažné prostriedky za vystavené faktúry č. 06/2009 a č. 09/2009 v sume 530.000,00 eur bez DPH čiastočne v hotovosti a čiastočne na jeho súkromný účet, avšak nevedel preukázať svoje tvrdenie, že vrátil všetky finančné prostriedky p. W., z ktorých si ponechal sumu 20.000,00 eur. Pri výkone daňovej kontroly sa správca dane nezaoberal tým, či služby deklarované na faktúrach, vystavených Ing. O., boli skutočne poskytnuté. Podľa výsledkov uvedených v protokol o kontrole Ing. V. O. VA & KO faktúry č. 06/2009 a 09/2009 vystavil, nezahrnul ich však do účtovníctva, peňažné prostriedky prijal, ale nevedel preukázať ich vrátenie. Správca dane preto postupoval v súlade s § 2 písm. b) a h) zák. č. 595/2003 Z.z.o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, podľa ktorých predmetom dane je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka, zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy a v nadväznosti na § 6 ods. 1 písm. b) zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v ktorom je stanovené, že príjmami z podnikania sú príjmy zo živnosti. Po podaní odvolania Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1100302/1/194945/2014/5113 zo dňa 25.04.2014 potvrdilo rozhodnutie správcu dane č. 9103403/5/5423407/2013. 22. Pri výkone kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009 u daňového subjektu SPORTER s.r.o. správca dane v zmysle § 2 písm. i) a § 19 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov neuznal náklady zúčtované na základe dodávateľských faktúr č. 06/2009 a 09/2009, vystavených Ing. V. O. - VA & KO, za daňové náklady preukázateľne vynaložené daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu. 23. Daňový subjekt priložil k odvolaniu zápisnice o výsluchu obvineného Ing. V. O. zo dňa 14.11.2014 a zo dňa 02.02.2015, spísané Národnou kriminálnou agentúrou, národnou jednotkou finančnej polície v Bratislave. Podľa údajov uvedených v zápisniciach Ing. O. obchodný vzťah so spoločnosťou SPORTER s.r.o. v roku 2009 potvrdil, podklady k fakturácii mu doniesol Bc. Martin Černák, nevysvetlil prečo prevzal v hotovosti finančné prostriedky v celkovej sume 350.400,00 eur, kmeňových zamestnancov nemal a nepamätal si koho a koľkých zamestnancov mal na dohodu. Jeho výpoveď je plná rozporov, je všeobecná bez bližšej špecifikácie a je odlišná od výpovede, ktorú poskytol zamestnancom správcu dane pri ústnom pojednávaní dňa 22.08.2012 (zápisnica č. 9101403/5/2288834/2012) a pri ústnom pojednávaní zo dňa 19.02.2013 (zápisnica č. 9101403/5/659937/2013) napriek tomu, že pri spísaní zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9101403/5/659937/2013 zo dňa 19.02.2013 bol Ing. V. O. v súlade s § 25 ods. 1 daňového poriadku poučený o povinnosti vypovedať na účely správy daní o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Pozvaný svedok menil výpovede, tieto sú protirečivé a svoje tvrdenia nevedel zdokladovať preukaznými dôkazmi. 24. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná služba dodaná, nie je povinný dokazovať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať realizáciu služieb osobu uvedenou na predložených faktúrach. Doklady, získané a predložené ku kontrole dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009 u daňového subjektu SPORTER s.r.o. nepreukázali skutočné dodanie služieb deklarovaných na faktúrach č. 06/2009 a 09/2009 Ing. V. O.. Z dôvodu, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno vo veci oprávnenosti zahrnutia predmetných dodávateľských služieb do daňových nákladov, správca dane zvýšil výsledok hospodárenia o sumu 530.000,00 eur. 25. Žalovaný zotrváva na svojom stanovisku, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1199130/2015 zo dňa 21.07.2015 bolo vydané v súlade s platnou a účinnou legislatívou v danom čase, skutkový aj právny stav bol dostatočne zistený. Žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Trnave zamietol žalobu žalobcu podľa § 250j O.s.p. a nepriznal trovy konania. 26. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 27.05.2016 uviedol, že má za to, že si voči žalovanému splnili dôkaznú povinnosť v rozsahu, ktorý sa dal od nich rozumne požadovať a že správcovi dane predložili všetky dôkazy, ktoré bolo možné reálne zabezpečiť. Má za to, že správca dane môže od nich požadovať len také dôkazy, ktoré na jednej strane preukazujú oprávnenosť výdavkov a uskutočnenie sprostredkovania v zmysle dojednanej zmluvy, na druhej strane však môže od žalobcu očakávať a požadovať len také dôkazy, ktoré sa v obdobných prípadoch skutočne v dôsledku zmluvného vzťahu medzi zmluvnými stranami vyhotovujú. Takýmito sú napríklad zmluvy, faktúry, výsluchy, doklady o prijatých platbách a pod.. Nie je na mieste očakávať ďalšie dôkazy, resp. dôkazy nad mieru primeranú pomerom. Naopak, je šikanózne očakávať a požadovať od žalobcu, aby si vyhotovoval dôkazy (mailovú komunikáciu, listovú alebo inú korešpondenciu a pod.), ktorá nie je na realizáciu predmetu uzatvorenej zmluvy potrebná, naopak, ktorá je nadbytočná. 27. Žalobca poukázal na to, že návrhom doručeným tomu istému súdu dňa 16.09.2014 sa na Krajskom súde Trnava domáhali preskúmania rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 21.07.2014, číslo: 1100302/1/330204/2014/968, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava zo dňa 17.04.2014 č. 9104408/5/1550489/2014/SlJu, a ktorým bol spoločnosti vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009 v sume 39.900 eur a zároveň rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 23.07.2014 č. 1100302/1/330399/2014/968, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava zo dňa 17.04.2014 č. 9104408/5/1550570/2014/SlJu a ktorým bol ich spoločnosti vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2009 v sume 60.800 eur. Išlo pritom úplne o rovnaký obchodný prípad založený na tej istej zmluve o spolupráci zo dňa 02.01.2009 zmluvou o reklame a spolupráci s Ing. V. O.. Jediným rozdielom bolo, že zatiaľ čo v tejto veci ide o daň z príjmu, v uvedenej veci išlo o daň z pridanej hodnoty. Vec bola vedená Krajským súdom Trnava pod sp. zn. 14 S/157/2014. Aj v uvedenej veci súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 28. Správny súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 03.11.2016, ktorého sa zúčastnili žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaný. 29. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že daňový úrad pri vykonávaní daňovej kontroly a pri rozhodovaní nemôže žiadať od daňovníka nadbytočné dôkazy, ktoré sú podľa názoru žalobcu nepotrebné pre rozhodnutie vo veci. Takýto postup považuje za šikanózny. Poukázal na daňové konanie, ktoré bolo vykonané u daňového subjektu Ing. O., kde správca dane vychádzal z totožného skutkového stavu, v ktorom konaní predložené dôkazy akceptoval, najmä realizované činnosti akceptoval a v predmetnom konaní u žalobcu tieto neakceptoval. Tvrdenia žalovaného sú zavádzajúce, pretože na jednej strane žalovaný tvrdí, že to bol príjem a na druhej strane tvrdí, že k dodaniu služieb nedošlo. 30. Žalovaný uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia a zdôraznil, že preukazovanie služieb a dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte a pokiaľ ide o spomínaný príklad Ing. O., daňový úrad vychádzal z tržieb, ktorému prišli na účet, ale nesledoval odkiaľ tieto tržby prišli a za čo. 31. Podľa § 6 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy Na správnom súde sa môže domáhať ochrany každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy a to za podmienok stanovených v SSP. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa § 3 daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Podľa § 74 daňového poriadku (1) Odvolacím orgánom je druhostupňový orgán. Ak rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní ním určenej osobitnej komisie. (2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. (3) Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. (4) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, Podľa § 51 ods.1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 32. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov a posúdenie, či žalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. 33. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a konanie ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 34. Žalobca v podanej žalobe namietal, že správca dane viedol daňovú kontrolu v rozpore so zásadou zákonnosti a súčinnosti a dôkazné bremeno vo veci, ktorú nemá možnosť daňový subjekt zistiť, preniesol na žalobcu, čo má za následok nezákonnosť postupu správcu dane a tým aj nezákonnosť rozhodnutia, vydaním ktorého bol žalobca ukrátený na svojich právach. 35. Z pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu ako daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roka 2009. 36. Správny súd preskúmal žalobu v rozsahu žalobných dôvodov, vyhodnotil vykonané dôkazy, preskúmal procesné postupy a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane nie je v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Zistený skutkový stav je nedostačujúci pre posúdenie veci. 37. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že zistený skutkový stav bol postačujúci na posúdenie veci, nakoľko žalovaný ani správca dane sa nevysporiadali so závažnými rozpormi v jednotlivých výpovediach svedka Ing. V. O. ohľadne prijatia finančných prostriedkov od žalobcu na základe ním vystavených faktúr č. 06/2009 a č. 09/2009. 38. Žalovaný sa nevysporiadal s výpoveďou svedkyne Mgr. W. J. dňa 14.01.2014, ktorá potvrdila, že bola pri jednom stretnutí zástupcu žalobcu a Ing. O. pri ich obchodnom stretnutí, ktoré stretnutie inicioval Ing. O., na ktorom si dohodovali potenciálne zákazky. 39. Žalovaný nezdôvodnil, prečo pri výkone kontroly u daňovníka Ing. O. sa správca dane nezaoberal, či služby deklarované na faktúrach č. 06/2009 a č. 09/2009 boli skutočne poskytnuté zo strany Ing. O. a napriek tomu vyrubil daňovníkovi rozdiel dane v sume 101.389,27 eura za prijaté finančné prostriedky na základe sporných faktúr a vo vzťahu k žalobcovi tie isté skutkové okolnosti vyhodnotil odlišne, že nebolo preukázané poskytnutie služieb vyfaktúrovaných faktúrami č. 06/2009 a č. 09/2009. 40. Zistený skutkový stav je nedostačujúci pre posúdenie veci, žalovaný zistené skutočnosti nevyhodnotil tak, aby nespochybnil závery o nedôvodnosti daňovým subjektom uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. 41. Za danej situácie má súd za to, že v novom konaní bude umožnené žalobcovi reálne využiť jeho procesné práva účastníka správneho konania, žalovaný sa riadne vysporiada s vytknutými nedostatkami uvedenými v bodoch 37., 38., 39. tohto rozsudku, v prípade potreby doplní dokazovanie a pri ďalšom postupe daňových orgánov je samozrejme nevyhnutné dôsledne dodržiavať procesné práva daňového subjektu v zmysle citovaných zákonných ustanovení v nadväznosti na základné ústavnoprávne princípy. 42. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, ktorou poukazoval na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie a domáhal sa toho, aby na jeho prípad boli aplikované, správny súd považuje túto námietku za neopodstatnenú a to s poukazom na rozsudok NS SR č. k. 2Sžf/19/2011 zo dňa 25. januára 2012) „Pokiaľ sa právny predchodca žalobcu v daňovom konaní, alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať." 43. Správny súd na základe vyššie uvedeného skonštatoval, že je preukázaný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane založené na porušení práv daňového subjektu v súvislosti s nedostatočným zistením skutkového stavu veci a v súvislosti s nepreskúmateľnosťou napadnutých rozhodnutí pre ich nedostatočné odôvodnenie. 44. Za danej situácie má správny súd za to, že v novom konaní bude doplnené dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci v naznačenom smere a po doplnení dokazovania bude vo veci znovu rozhodnuté s tým, že rozhodnutie bude náležite odôvodnené v zmysle ust. § 63 ods.5 Daňového poriadku, správny orgán sa riadne vysporiada a náležite odôvodní, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. 45. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd napadnuté rozhodnutia zrušil postupom v zmysle ust. podľa § 191 ods. 1 písm. d, e) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom správneho súdu. 46. Správny súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 167 SSP tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, nakoľko žalobca mal vo veci celkom úspech. 47. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods.2 SSP). 48. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok ( § 133 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.