KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trnava12. 9. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/98/2015 z 12. 9. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 12. septembra 2016, sp. zn. 20S/98/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2015200718.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/98/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200718
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200718.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta
Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: MONEA s.r.o., Karpatské nám. 10, Bratislava
- Rača, IČO: 46 808 523 proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska ul. č.
8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2014/62874 zo dňa 30.06.2014 v
spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda č.j. 46026/2014-Ok zo
dňa 12.03.2014 takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu zamieta.

Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobou doručenou na Krajský súd v Bratislave dňa 02.09.2014 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu, ktorý zamietol odvolanie
žalobcu podané proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda č.j.
46026/2014-Ok zo dňa 12.03.2014 o uložení pokuty vo výške 3.700,- eur za zavinené porušenie zákazu
nelegálne zamestnávať podľa § 3 ods. 2 a § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní.

2.
Žaloba bola podaná na nepríslušný súd Krajský súd v Bratislave, ktorý ju postúpil Krajskému súdu v
Trnave uznesením č. k. 1S/181/2014-38 dňa 18.06.2015. Krajskému súdu v Trnave bola postúpená vec
doručená dňa 20.05.2015.

3.
Žalobca bol pôvodne zastúpený advokátskou kanceláriou, ktorá mu ale vypovedala plnú moc (č.l.42),
z toho dôvodu už Krajský súd v Bratislave rozhodnutie o postúpení veci doručoval na adresu
žalobcu zapísanú v obchodnom registri, z ktorej sa zásielka vrátila s poznámkou v zákonnej lehote
nevyzdvihnutá.

4.
Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť vydaného rozhodnutia z dôvodov nedostatočne zisteného
skutkového stavu a nesprávne právneho posúdenia správnymi orgánmi, keď prvostupňový správny
orgán pri vykonávaní kontroly za účelom zistenia skutočného stavu postupoval len formálne. V čase
kontroly vykonávanej pracovníkmi ÚPSVR Dunajská Streda ako prvostupňovým správnym orgánom sa
u žalobcu na pracovisku nachádzali síce osoby, ktoré mali byť prijaté do zamestnania, ale v tom čase sa



iba prizerali, či práca, ktorú im môže žalobca poskytnúť im bude vyhovovať, nebude pre nich zaťažujúca,
preto ich žalobca neprihlásil do poistenia ako zamestnancov a vykonávať zárobkovú činnosť mali až po
uvážení a podpísaní dohody o pracovnej činnosti. Žalobca má za to, že ak tieto osoby sa nachádzali v
jeho prevádzke s jeho súhlasom, nepostupoval v rozpore so zákonom, preto sa nestotožňuje s postupom
prvostupňového správneho orgánu, ktorý vyslovil názor, podľa ktorého všetci, ktorí sa nachádzajú na
pracovisku žalobcu musia byť prihlásení v registri poistencov. Súčasne žalobca navrhol, aby správny súd
vypočul osoby, ktoré boli prítomné pri kontrole na pracovisku a tieto dosvedčia, ním uvedené skutočnosti.

5.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe v podaní zo dňa 06.10.2014 žiadal, aby súd žalobu ako neodôvodnenú
a neopodstatnenú zamietol. Zdôraznil, že pri rozhodovaní vychádzali správne orgány s dostatočne
zisteného skutkového stavu a správneho posúdenia postupovali v súlade s príslušnými právnymi
predpismi, preto vydané rozhodnutia sú zákonné. Naplnenie skutkovej a právnej podstaty nelegálneho
zamestnávania u žalobcu bolo preukázané, keď v čase vykonania kontroly, konkrétne dňa 13.03.2013 o
11.09 hod. kontrolované osoby, a to R. E., R. T., R. I., R. V., Y. U., N. Q., T. R., C. A. a E. D., vykonávajúce
pre žalobcu administratívne a marketingové práce, neboli prihlásené v registri poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia, čo má žalovaný preukázané z informácie, ktorú poskytla Sociálna
poisťovňa pobočka Dunajská Streda, podľa ktorej boli tieto osoby prihlásené do poisťovne dňa
13.03.2012 o 12.33 hod., teda až po zistení kontrolnej skupiny prvostupňového správneho orgánu, hoci
už pred prihlásením vykonávali pre žalobcu práce, o čom svedčí i samotným žalobcom predložený
zoznam zamestnancov. Prihlášky týchto osôb zaslal žalobca do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia až po vykonaní kontroly dňa 13.03.2013 o 12.33 hod. Vyhodnotením
všetkých zistených písomností a informácii prvostupňový správny orgán preto dospel k záveru, že
žalobca ako kontrolovaný subjekt porušil zákaz nelegálneho zamestnávania a jeho následné vyjadrenie
voči ÚPSVR Dunajská Streda bolo hodnotené ako účelové a špekulatívne. Prvostupňový správny orgán
vzal tiež do úvahy, že všetky fyzické osoby prítomné v čase kontroly v priestoroch žalovaného uviedli,
že vykonávajú pre žalobcu ako zamestnávateľa administratívne a marketingové práce, všetky fyzicky
prítomné osoby boli vedené v písomnom zozname zamestnancov, ktorý žalobca predložil kontrolnej
skupine prvostupňového správneho orgánu v čase kontroly, pričom pri uvedených osobách už bolo
napísané ich meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, osobné číslo a stav. Žalovaný poukázal
na to, že žalobca sa ani v samotnej žalobe žiadnym osobitným spôsobom nevyporiadal s dôkazom,
ktorý bol predložený prvostupňovému správnemu orgánu a to „Zoznam zamestnancov BNM Slovakia
s.r.o.“, ktorý predložil žalobca dobrovoľne v čase výkonu kontroly, keď ho vytlačil z evidenčného systému
svojich zamestnancov. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán posúdil všetky zistené skutočnosti,
vzal do úvahy, že evidenčné čísla zamestnancov sú elektronicky prideľované systémom zamestnávateľa
vzostupne podľa dátumu prijatia do zamestnania, z čoho vyplýva, že osoby s nižším evidenčným číslom
nastúpili do zamestnania najneskôr v deň, kedy im bolo toto evidenčné číslo zamestnanca pridelené
t.j. 12.03.2013 a na pracovisku sa v deň kontroly, t.j. 13.03.2013 nachádzali oprávnené ako riadni
zamestnanci žalobcu. Uvedené zistenie súvisiace s prideľovaním evidenčných čísiel zamestnancov
žalobca ničím nevyvrátil, pričom dôkazná povinnosť vyvrátiť zistený a správnym orgánom predložený
dôkaz je na strane žalobcu. Žalovaný má za to, že rozhodnutie a všetky listinné dôkazy sú zrozumiteľné
a preskúmateľné, preto považuje za správny postup prvostupňového správneho orgánu, z toho dôvodu
odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty potvrdil.
K výške uloženej pokuty žalovaný zdôraznil, že táto zohľadňuje závažnosť u žalobcu zistených
nedostatkov a dôsledkov, je uložená v rozpätí zákonom stanovenej sadzby s cieľom naplniť represívny,
ako aj preventívny cieľ, ktorý je sledovaný zákonom. Jednoznačne je preukázané, že žalobca si
nedodržal svoju oznamovaciu povinnosť voči poisťovni, ktorú mu ukladá právna úprava uvedená v §
231 ods. 1 písm. b) bod 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v deň
výkonu kontroly, t.j. dňa 13.03.2013 nesplnil zákonnú registračnú povinnosť voči zamestnancom, ktorí
sa v priestoroch zamestnávateľa nachádzali, hoci boli vedení v zozname zamestnancov, teda v čase
kontroly u žalobcu pracovali bez toho, aby boli prihlásení do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne. Žalovaný pri rozhodnutí vychádzal z právnej úpravy zák.
č. 461/2003 Z.z. a zák. č. 82/2005 Z.z., pri preskúmavaní vydaného prvostupňového rozhodnutia sa
zaoberal všetkými dôvodmi odvolania v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ÚPSVR Dunajská Streda,
zistené dôkazy posúdil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, keď podľa zák. č. 5/2004 Z.z. o službách
zamestnanosti je jeho zákonnou povinnosťou kontrolovať dodržiavanie platných právnych predpisov
pre služby zamestnanosti, ochraňovať právo a právom chránené záujmy občanov pred nelegálnym
zamestnávaním a nelegálnou prácou.



6.
Krajský súd v Trnave napriek tomu, že zo strany splnomocnenej advokátskej kancelárie došlo k
vypovedaniu plnomocenstva (č.l. 42), v konaní pokračoval už priamo so žalobcom s poukazom na právnu
úpravu uvedenú v § 250a O.s.p. (platnom v čase oznámenia verejného vyhlásenia rozhodnutia) keď mal
za to, že v danom konaní nie je zákonom vyžadované obligatórne zastúpenie advokátom.

7.
Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný pojednávanie vo veci nenariaďoval, pričom
vzal do úvahy, že žalobca i žalovaný boli výzvou Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.09.2015 vyzvaní
k vyjadreniu, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania i s poučením, že ak sa v
stanovenej lehote nevyjadria, bude sa predpokladať, že nemajú námietky (§ 250f O.s.p.). Účastníci sa
nevyjadrili, preto súd v čase určenia dátumu verejného vyhlásenia rozhodnutia postupoval podľa § 250f
ods. 1 O.s.p., keď pojednávanie nenariaďoval a o žalobe rozhodol bez pojednávania, keď miesto a čas
verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jej vyhlásením (§ 156
ods. 3 O.s.p.) a táto skutočnosť bola rovnako aj oznámená na internetovej stránke súdu.

8.
Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý mu predchádza a dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná.

9.
Podľa § 491 Správny súdny poriadok (SSP)
(1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
(3) Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto
zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

Podľa § 133 SSP
(1) Vo veci samej rozhoduje správny súd rozsudkom. Tento zákon ustanovuje, kedy správny súd
rozhoduje vo veci samej uznesením.
(2) Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 134 SSP
(1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa § 135 SSP
(1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 2 zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
(1) Nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú
osobu, ktorá je podnikateľom 1) a



a) nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny
vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu alebo
b) je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom
Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez
štátnej príslušnosti (ďalej len "štátny príslušník tretej krajiny") a nie sú splnené podmienky na jeho
zamestnávanie podľa osobitného predpisu. 4)
c) zrušené od 20.7.2011.
(2) Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu
a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer
podľa osobitného predpisu, 2)
b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa
osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6) alebo
c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa
osobitného predpisu. 4)
(3) Nelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava
na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom 8) a ktorý vykonáva závislú prácu.

Podľa § 3 zák.č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
(1) Ústredie a úrad uložia pokutu
a) zamestnávateľovi za porušenie povinností podľa tohto zákona do výšky 33 193,91 eura, ak tento
zákon neustanovuje inak,
b) právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa
osobitného predpisu 18a) od výšky 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch
a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
(2) Ústredie a úrad pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov
a závažnosť ich následkov, opakované zistenie toho istého nedostatku, a ak ide o uloženie pokuty podľa
odseku 1 písm. b), aj na počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb.
(3) Pokutu možno uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď sa ústredie a úrad dozvedeli o porušení
týchto povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu.
(4) Pokutu podľa odseku 1 písm. b) nemožno uložiť, ak bola kontrolovanému subjektu za to isté porušenie
už uložená pokuta iným orgánom oprávneným vykonávať kontrolu podľa osobitných predpisov.
(5) Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.

Podľa § 68a zák.č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení platnom v rozhodnom čase
(1) Ústredie a úrad uložia pokutu
a) zamestnávateľovi za porušenie povinností podľa tohto zákona do výšky 33 193,91 eura, ak tento
zákon neustanovuje inak,
b) právnickej osobe alebo fyzickej osobe za nelegálne zamestnávanie podľa osobitného predpisu 18a)
od výšky 2 000 eur do 200 000 eur.
(2) Ústredie a úrad pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov
a závažnosť ich následkov, opakované zistenie toho istého nedostatku, a ak ide o uloženie pokuty podľa
odseku 1 písm. b), aj na počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb.
(3) Pokutu možno uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď sa ústredie a úrad dozvedeli o porušení
týchto povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu.
(4) Pokutu podľa odseku 1 písm. b) nemožno uložiť, ak bola kontrolovanému subjektu za to isté porušenie
už uložená pokuta iným orgánom oprávneným vykonávať kontrolu podľa osobitných predpisov.
(5) Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu. (1) Ústredie a úrad uložia pokutu

Podľa § 231 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
(1) Zamestnávateľ je povinný
a) prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou do ôsmich dní odo dňa, v
ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a odhlásiť sa z tohto registra do ôsmich dní
odo dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca,
b) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v
nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe
ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred



vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca
najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny
v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),
2. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa
§ 227a, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v
lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem
podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5, odhlásiť tohto
zamestnanca v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho
mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahol sumu podľa § 4 ods. 5
alebo odhlásiť tohto zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku tohto poistenia z iného dôvodu,
zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný
vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),
3. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa
§ 227a, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote
splatnosti poistného podľa § 143 ods. 1 štvrtej vety, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm.
a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny
v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),
4. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa
§ 227a, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr
v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 1 tretej vety, ak mu bol vyplatený príjem podľa § 3
ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 po zániku tejto dohody a vyplatením tohto príjmu nadobudol postavenie
zamestnanca,
5. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov
podľa § 227a na účely úrazového poistenia, garančného poistenia pred vznikom tohto právneho
vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení tohto právneho
vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak
pracovnoprávny vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b),
6. fyzickú osobu uvedenú v § 4 ods. 1 písm. d) na účely úrazového poistenia, garančného poistenia
pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru najneskôr pred začatím
výkonu práce, odhlásiť fyzickú osobu uvedenú v § 4 ods. 1 písm. d) z registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení pracovného pomeru
alebo štátnozamestnaneckého pomeru, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia, ak pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer nevznikol, a oznámiť
zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b),
7. zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) a povinné nemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti jej vzniklo podľa §
20 ods. 4 písm. a), na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti,
najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom mesačný
príjem presiahol sumu podľa § 4 ods. 1 písm. d) druhého bodu, a ak povinné nemocenské poistenie,
povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti vzniklo podľa § 20 ods. 4 písm.
c) pred vznikom tohto poistenia,
8. zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) bode 1b. a povinné
nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti jej
vzniklo podľa § 20 ods. 4 písm. b), na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v
nezamestnanosti, najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v
ktorom prestala mať trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese,
9. zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) na dôchodkové poistenie v lehote splatnosti poistného
podľa § 143 ods. 1 druhej vety,

Podľa § 190 SSP
Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba
nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.



10.
Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že kontrolnou skupinou tvorenou zamestnancami
oddelenia kontroly ÚPSVR Dunajská Streda bola u žalobcu vykonaná v čase od 13.03.2013 do
29.04.2013 kontrola zameraná na dodržiavanie ustanovení zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní, keď sa kontrolná skupina dostavila do prevádzky žalobcu, v ktorej sa
nachádzalo 29 fyzických osôb. Tieto sa identifikovali občianskymi preukazmi a uviedli, že vykonávajú
u žalobcu administratívne a marketingové práce. Žalobca zároveň predložil kontrolnej skupine zoznam
svojich zamestnancov vytlačený zo dňa 13.03.2013, ktorý obsahoval meno, priezvisko, osobné číslo,
dátum narodenia, rodné číslo, stav a tieto tlačivá tvoria i Prílohu priebežného protokolu, ktorý bol
podpísaní členmi kontrolnej skupiny a žalobcom. Zároveň bola požiadaná Sociálna poisťovňa pobočka
Dunajská Streda o poskytnutie informácii, či osoby, uvedené v priebežnom protokole sú prihlásené
do poistenia ako zamestnanci. Podľa informácie Sociálnej poisťovne pobočka Dunajská Streda dňa
13.03.2013 o 11.09 hod., kedy sa kontrolná skupina dostavila do prevádzky žalobcu, 9 osôb, konkrétne
R. E., R. T., R. I., R. V., Y. U., N. Q., T. R., C. A. a E. D., hoci mali uzatvorenú dohodu o pracovnej
činnosti podpísanú dňa 13.03.2013 s tým, že ich ako fyzické osoby chcel podľa Zákonníka práce
u seba žalobca zamestnávať a za vykonanú prácu vyplácať odmenu, neboli prihlásené do registra
poistencov. Dohoda o pracovnej činnosti sa spravuje právnou úpravou Zákonníka práce na základe
ktorej vznikol pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom ako zamestnávateľom a zamestnankyňami, keď
deň nástupu do práce bol dojednaný dňa 13.03.2013, ktorý deň je aj uvedený v prihláške pre sociálnu
poisťovňu ako deň vzniku poistenia, teda dňom vzniku poistenia a tiež začiatkom výkonu činnosti
zamestnania. Uvedené zamestnankyne ale podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočka Dunajská
Streda neboli v čase kontroly prihlásené do registra poistencov a táto povinnosť bola zo strany žalobcu
ako zamestnávateľa splnená až po zistení tejto skutočnosti kontrolnou skupinou, z čoho vyplýva, že
si žalobca ako zamestnávateľ nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť riadne a včas, ale až následne
potom, ako začala kontrolná skupina vykonávať kontrolu nelegálneho zamestnávania. Práve uvedené
skutočnosti preukazujú porušenie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a tým, že neboli
zamestnankyne v stanovenej lehote prihlásené do registra poistencov došlo k nedostatočnej ochrane
ich práv a k naplneniu podmienok uvedených v § 68a ods. 1 písm. b) zák. č. 5/2004 Z.z. o uložení pokuty.

11.
Krajský súd v Trnave ako konajúci správny súd má za to, že skutkové zistenia zadovážené správnym
orgánom, ktoré sú obsahom administratívneho spisu sú dostatočné pre ustálenie záveru, podľa ktorého
sa žalobca dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 v spojení s §
2 ods. 2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z., keď zamestnankyne, s ktorými mal uzatvorený pracovnoprávny
vzťah podľa Zákonníka práce neprihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku
najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca včas, ale až po začatí kontroly, čo jednoznačne
preukazuje nelegálne zamestnávanie fyzických osôb žalobcom. Žalobca sa síce svojou obranou snaží
negovať záver o žalovaným vyslovenom porušení zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní, ale podľa názoru súdu ani konanie žalovaného ako ani konanie jeho prvostupňového
orgánu nemožno hodnotiť ako nedorozumenie a pochybenie zo strany správneho orgánu. Pri uvedenom
je potrebné práve zohľadniť účel samotného zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.
Správny súd zdôrazňuje, že zo strany správnych orgánov nedošlo iba k formálnemu prístupu k zákonu
bez aplikovania jeho materiálnej podstaty, k čomu správny súd vzal do úvahy i potrebu hľadania vôle
zákonodarcu v spojení s účelom, pre ktorý bola daná norma prijatá. K tomu cieľu slúži teleologický
výklad zákona, ale práve s dôrazom na spoločenské a ekonomické podmienky má súd za to, že výklad
práva tak, ako bol urobený zo strany žalovaného zodpovedá aktuálnym podmienkam, ktoré sa na
trhu práce objavujú, kedy práve cieľom žalovaného musí byť odstraňovanie nelegálnej práce. Zistený
nedostatok, ktorý označuje žalobca iba za nedorozumenie vykazuje jednoznačne znaky nelegálneho
zamestnávania a to bez ohľadu na to, že po tomto zistení uvedený nedostatok žalobca dodatočne
odstránil. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého osoby, ktoré neboli prihlásené do registra poistencov a
nachádzali sa v priestoroch jeho prevádzky boli iba možnými uchádzačmi o zamestnanie a mali byť
prijaté až potom ako bude zistené, či im bude práca vyhovovať hodnotí správny súd ako účelové, vedené
snahou uviesť dôvod, ktorým by uvedené nelegálne zamestnávanie žalobca obhájil. Zo zadovážených
dôkazov zo strany kontrolnej skupiny, ktoré sú obsahom administratívneho spisu a tvoria podklad pre
vydanie prvostupňového rozhodnutia a na ktoré nadväzovalo rozhodnutie žalovaného je uloženie pokuty
dôvodné. Žalobca síce po tom, ako bol tento nedostatok upozornený, všetky osoby do sociálneho
poistenia prihlásil, ale žalovanému ani prvostupňovému orgánu nepredložil žiadny dôkaz o spôsobe



vyhodnotenia záujmu uchádzačov o túto prácu, či iný relevantný dôkaz, na ktorý by prípadne v rámci
podaného odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu poukázal. K výške uloženej pokuty na
doplnenie správnosti rozhodnutia žalovaného správny súd zdôrazňuje, že pokuta bola uložená v spodnej
hranici možnej výšky, čo nie je neprimerané pri zohľadnení počtu nelegálne zamestnávaných osôb.
Krajský súd po preskúmaní žalobou označeného rozhodnutia a postupu, ktorý mu predchádzal má za
to, že vo veci bol dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav, vyvodený správny právny záver, preto
žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

12.
O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a neúspešnému žalobcovi tak nárok na ich náhradu
nepriznal.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca
odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie
bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z
akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný
návrh).