Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/156/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200727 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200727.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: RoRo, s.r.o., so sídlom Kukorelliho 2939/11, 921 11 Piešťany, IČO: 36 234 401, právne zastúpený: Tomášek & partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 36 858 811, proti žalovanému: Daňový úrad Trnava, so sídlom Hlboká 8/1, 917 65 Trnava, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a mi e t a . II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 01.10.2015 sa domáhal, aby súd uznesením uložil žalovanému povinnosť v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti uznesenia pokračovať v konaní o nadmernom odpočte DPH uplatnenom spoločnosťou RoRo, na základe daňového priznania za zdaňovacie obdobie október 2000 tak, že predloží spisový materiál na rozhodnutie o odvolaní podanom spoločnosťou RoRo, s.r.o. dňa 02.11.2005 voči rozhodnutiu Daňového úradu Piešťany č. 648/230/72014/04/Tom zo dňa 21.10.2004 druhostupňovému správnemu orgánu. 2. Žalobca žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy odôvodnil tým, že dňa 15.11.2000 podal riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2000, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 2.916.386,- Sk. Daňový úrad Piešťany so sídlom J. Záborského 40, 921 21 Piešťany (ďalej len správca dane) začal daňovú kontrolu a dňa 18.12.2003 rozhodol o nepriznaní uplatneného odpočtu (rozhodnutie č. 648/230/76430/03/Tom). Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie poukazujúc na procesné chyby, ako aj rozpor s hmotným právom. Daňové riaditeľstvo v Trnave ako príslušný odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 12.03.2004 č. IV/256/3700/2004/Kuc, rozhodnutie správcu dane zo dňa 18.12.2003 zrušilo pre nepreskúmateľnosť a vady vytknuté v odvolaní. Správca dane dňa 21.10.2004 opäť rozhodol a nadmerný odpočet DPH uplatnený žalobcom opäť nepriznal, pričom žalobcovi určil vlastnú daňovú povinnosť vo výške 224.068,- Sk. Svoje rozhodnutie č. 648/230/72014/04/Tom zo dňa 21.10.2004 (ďalej len Opätovné rozhodnutie) znovu odôvodnil neuskutočnením zdaniteľného plnenia. Voči opätovnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 02.11.2005 (ďalej len odvolanie). Správca dane odvolanie zamietol ako oneskorené rozhodnutím č. 648/230/59189/05/TOM zo dňa 08.11.2005, nakoľko opätovné rozhodnutie považoval za riadne doručené dňom 19.11.2004, t.j. uplynutím lehoty na prevzatie zásielky na pošte. (Podľa fotokópie obálky s doručenkou pochádzajúcej zo spisu správcu dane, bolo opätovné rozhodnutie žalobcovi prvýkrát doručované dňa 03.11.2004, druhýkrát dňa 04.11.2004 a uložené na pošte dňa 04.11.2004. O uložení zásielky na pošte však žalobca informovaný nebol, nemal vedomosť o tom, že plynie lehota na prevzatie zásielky a následne aj lehota na podanie riadneho opravného prostriedku). Správca dane sa však dôvodmi uvedenými v odvolaní vôbec nezaoberal a opätovné rozhodnutie považoval za doručené v zmysle fikcie podľa ust. § 17 ods. 3,8 zákona a teda za právoplatné dňom 07.12.2004. Nakoľko opätovné rozhodnutie nebolo žalobcovi doručené riadnym a zákonným spôsobom (čo bolo neskôr potvrdené rozsudkom Okresného súdu Piešťany 7 Cb/125/2008 zo dňa 12.04.2012 a Krajského súdu v Trnave 23 Co/300/2012 zo dňa 28.05.2013), žalobca sa domáhal svojich práv aj v konaní o preskúmanie opätovného rozhodnutia mimo odvolacieho konania, v konaní o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom správcu dane pred Ministerstvom financií SR, v konaní o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom správcu dane pred Okresným súdom v Piešťanoch a pred Krajským súdom v Trnave. V konaní o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom Okresný súd Piešťany rozsudkom 7 Cb/125/2008 zo dňa 12.04.2012 vyslovil, že opätovné rozhodnutie nebolo žalobcovi riadne doručované, preto sa v tomto prípade nemohla použiť fikcia doručenia. Vyznačenie doložky právoplatnosti na opätovnom rozhodnutí súd kvalifikoval ako nesprávny úradný postup, ktorý v konečnom dôsledku ovplyvnil práva a povinnosti žalobcu (najmä nemožnosť podať opravný prostriedok proti opätovnému rozhodnutiu v lehote, s ktorou uvažoval správca dane). Na odvolanie podané žalobcom voči opätovnému rozhodnutiu preto nemožno hľadieť ako na oneskorené. Tento rozsudok Okresného súdu Piešťany bol následne potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave 23 Co/300/2012 zo dňa 28.05.2013. Žalobca má za to, že odvolanie žalobcu zo dňa 02.11.2005 proti opätovnému rozhodnutiu správcu dane bolo podané včas, opätovné rozhodnutie nie je právoplatné, vec nie je právoplatne skončená, a preto bol Daňový úrad Trnava povinný o odvolaní rozhodnúť alebo ho postúpiť na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, t.j. Finančnému riaditeľstvu v Banskej Bystrici. 3. Konanie, oprávnenia a povinnosti správcu dane (v čase podania odvolania žalobcom voči opätovnému rozhodnutiu) upravoval zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon). Tento právny predpis tiež upravoval postup pri doručení odvolania voči prvostupňovému orgánu. V zmysle uvedeného žalovaný mal postupovať podľa ust. § 47 zákona. Z jazykového a logického výkladu ust. § 47 zákona vyplýva, že prvostupňový orgán môže o odvolaní rozhodnúť sám, inak je povinný ho postúpiť odvolaciemu orgánu. V zmysle uvedených ustanovení je prvostupňový orgán povinný obligatórne vždy konať, čo vyplýva z imperatívnej formy zvolených slov (...Ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odsekov 1 a 2 nerozhodne sám, postúpi odvolanie...). Jediné ustanovenie, ktoré v sebe obsahuje fakultatívnu možnosť postupu prvostupňového orgánu je ust. § 47 ods. 1 zákona, ktoré zakotvuje, že prvostupňový orgán môže aj sám rozhodnúť o odvolaní. Sumárne však platí, že prvostupňový orgán je ex lege vždy povinný o odvolaní konať a postupovať v zmysle ust. § 47 zákona. Žalobca má za to, že žalovaný Daňový úrad Trnava nekoná o odvolaní bez vážneho dôvodu. 4. Okresný súd v rámci skúmania ako bolo opätovné rozhodnutie žalobcovi doručované, vykonal rozsiahle dokazovanie a na základe toho prijal záver (potvrdený aj Krajským súdom v Trnave), že opätovné rozhodnutie nebolo doručované riadne, fikciu doručenia nemožno použiť, doložka právoplatnosti nemala byť vyznačená, vyznačenie doložky právoplatnosti predstavuje nesprávny úradný postup žalovaného a tento nesprávny úradný postup žalovaného ovplyvnil práva a povinnosti žalobcu. 5. Pre žalobcu je nepochopiteľný postup žalovaného, ktorým napriek výzve na pokračovanie v konaní odmietol o podanom odvolaní ďalej konať, pričom vtedy už poznal právoplatné rozhodnutia Okresného súdu v Piešťanoch 7 Cb/125/2008 a Krajského súdu v Trnave 23 Co/300/2012 a vedel, že opätovné rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a doložka právoplatnosti nemala byť vyznačená. Žalovaný vedel, že konanie o priznaní nadmerného odpočtu DPH na základe daňového priznania podaného žalobcom za zdaňovacie obdobie október 2000 nie je právoplatne skončené. Vzhľadom k výzve na pokračovanie v konaní v spojení s právoplatnými rozhodnutiami Okresného súdu Piešťany 7 Cb/125/2008 zo dňa 12.04.2012 a Krajského súdu v Trnave 23 Co/300/2012 zo dňa 28.05.2013 (v ktorých bolo jasne skonštatované, že opätovné rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a doložka právoplatnosti nemala byť vyznačená), žalobca má za to, že žalovaný bol povinný o odvolaní žalobcu zo dňa 02.11.2005 konať. Žalovaný bol povinný o odvolaní žalobcu sám rozhodnúť alebo ho postúpiť na rozhodnutie odvolaciemu orgánu (Finančné riaditeľstvo). 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.11.2015 uviedol, že žalobu žalobcu považuje za neprípustnú, nespĺňajúcu dikciu ust. § 250t ods. 1 O.s.p.. Žalobca pred podaním samotnej žaloby musí využiť prostriedky nápravy, za ktoré sú stabilne považované inštitúty sťažnosti podľa zák. č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení zák. č. 289/2012 Z.z., ako aj podnetu na výkon dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. Žalobca pred podaním žaloby nepodal sťažnosť na Daňovom úrade Trnava a ani nepodal podnet na výkon dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. 7. Zároveň žalovaný považuje žalobu za neprípustnú aj z dôvodu nesplnenia dikcie § 250b ods. 2 a ods. 3, na ktoré poukazuje § 250t ods. 8 O.s.p.. Podľa § 250t ods. 8 O.s.p. sa na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Žaloba je neprípustná, pretože žalobca nevyužil prostriedky nápravy v lehote vyplývajúcej z nasledovných ustanovení: Podľa § 250b ods. 2, ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. Podľa ods. 3 súd postupuje podľa ods. 2 len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov. 8. Žalovaný považuje žalobu žalobcu za nedôvodnú, nakoľko rozhodnutie žalovaného je právoplatné a nebolo ku dnešnému dňu zrušené, nie je možné pokračovať v odvolacom konaní, čo bolo žalobcovi oznámené Oznámením č. 20399582/2015 zo dňa 22.06.2015. Rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn. 7 Cb/125/2008-IČS:2508204911 bolo vydané na základe žaloby daňového subjektu o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorej predmetom nebolo správne doručenie písomnosti. Nerozhodovalo sa v správnom súdnictve, ale uvedené konanie bolo konaním o náhrade škody a súd v ňom skonštatoval, že škoda nebola spôsobená. Žalovanou stranou bolo Ministerstvo financií SR. 9. Daňovému úradu Trnava neboli Ministerstvom financií SR a ani žalobcom doručené žiadne rozsudky, ktoré boli vydané v konaní o náhradu škody vedenom na Okresnom súde v Trnave a Krajskom súde v Trnave. Rozsudok Okresného súdu v Trnave sp. zn. 7 Cb/125/2008-IČS:2508204911 a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/300/2012 zo dňa 28.05.2013 boli doručené Daňovému úradu Trnava, pobočka Piešťany spolu s výzvou na pokračovanie v konaní zo dňa 21.04.2015 a Daňovému úradu Trnava až v prílohe žaloby proti nečinnosti žalovaného, doručenej žalovanému dňa 14.10.2015. 10. Žalovaný nesúhlasí s návrhom žalobcu pokračovať v konaní o nadmernom odpočte DPH uplatnenom žalobcom na základe daňového priznania za zdaňovacie obdobie október 2000 tak, že predloží spisový materiál na rozhodnutie o odvolaní podanom žalobcom dňa 02.11.2005 voči rozhodnutiu Daňového úradu Piešťany č. 648/230/72014/04/Tom zo dňa 21.10.2004 druhostupňovému orgánu, pretože rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 07.12.2004. 11. Z dôvodu uplynutia desaťročnej lehoty na vyrubenie dane podľa § 69 ods. 2 daňového poriadku dňom 31.12.2014, ako aj uplynutia lehoty na vyrubenie dane v priebehu odvolacieho konania by pokračovanie v konaní - predloženie spisového materiálu na rozhodnutie o odvolaní druhostupňovému orgánu, ako to navrhuje žalobca, malo za následok zastavenie odvolacieho konania odvolacím orgánom podľa § 74 ods. 1 daňového poriadku a zrušenie napadnutého rozhodnutia a následné vyplatenie nadmerného odpočtu na DPH vo výške 96.806,41 eur (2.916.386,- Sk) na základe podaného daňového priznania žalovanému. Žalobca nevyvíja žiadnu podnikateľskú činnosť, registrácia na dani z pridanej hodnoty bola ukončená ku dňu 31.12.2009. 12. Žalovaný zastáva názor, že žalobca úmyselne doručil po uplynutí 10 ročnej lehoty na vyrubenie dane podľa § 69 ods. 2 daňového poriadku na Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany výzvu na pokračovanie v konaní zo dňa 21.04.2015 a následne podal žalobu na Krajský súd v Trnave dňa 01.10.2015 napriek tomu, že mal k dispozícii rozsudok Okresného súdu v Trnave sp. zn. 7 Cb/125/2008-IČS: 2508204911, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 23 Co/300/2012 zo dňa 28.05.2013 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.08.2013, na ktorý sa vo svojej žalobe odvoláva a tvrdí, že z uvedeného rozsudku vyplýva, že rozhodnutie č. 648/230/72014/04/Tom zo dňa 21.10.2004 nebolo právoplatne doručené. 13. Dňa 11.04.2007 podal žalobca podnet na preskúmanie rozhodnutia správcu dane mimo odvolacieho konania, ktorým žiadal preskúmať rozhodnutie č. 648/230/72014/04/Tom zo dňa 21.10.2004 a tiež rozhodnutie, ktorým žalovaný zamietol odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu z dôvodu premeškania lehoty stanovenej zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov č. 648/230/59189/05/Tom zo dňa 08.11.2005 právoplatné dňa 21.11.2005. Žalovaný obidve napadnuté rozhodnutia postúpil na preskúmanie mimo odvolacieho konania Daňovému riaditeľstvu SR, oddeleniu daňového konania Trnava. Daňové riaditeľstvo listom č. I/227/6796-55295/2007/990033 zo dňa 03.07.2007 oznámilo žalobcovi, že rozhodnutie o zastavení odvolacieho konania nie je v rozpore so všeobecne záväzným predpisom. Ďalej rozhodnutím č. I/227/6796-54562/2007/990033-r zo dňa 03.07.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2007 zastavilo v zmysle § 9 zák. č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov daňové konanie na preskúmanie mimo odvolacieho konania podľa § 53 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov právoplatného rozhodnutia č. 648/230/72014/04/ Tom zo dňa 21.10.2004, nakoľko pri podaní podnetu na preskúmanie mimo odvolacieho konania nebol zaplatený správny poplatok, Daňové riaditeľstvo SR vyzvalo daňový subjekt výzvou č. I/227/6796-42648/2007/990033 na jeho zaplatenie. Vzhľadom na to, že žalobca požadovaný správny poplatok nezaplatil ani v lehote do 15 dní od doručenia predmetnej výzvy, podľa § 9 zák. č. 145/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov sa požadovaný úkon nevykonal a konanie sa zastavilo rozhodnutím č. I/227/6796-54562/2007/990033-r zo dňa 03.07.2007. 14. Na základe vyššie uvedeného žalovaný zastáva názor, že žaloba žalobcu o uloženie povinnosti konať o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu žalovaného č. 648/230/72014/04/Tom zo dňa 21.10.2004 nie je prípustná a nie je ani dôvodná a navrhuje, aby súd podľa § 250t ods. 4 O.s.p. žalobu zamietol a náhradu trov konania žalobcovi nepriznal. 15. Správny súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 08.09.2016, ktorého sa zúčastnili žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaný. 16. Právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ ide námietku žalovaného, že žalobca nevyčerpal všetky prostriedky, poukázal na ust. § 250p O.s.p., ktorý vyslovene nehovoril, aké prostriedky je potrebné uplatniť v danom prípade. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že odvolanie bolo podané oneskorene, v tejto súvislosti poukázal na rozsudky OS v Piešťanoch a KS v Trnave, v ktorých je konštatované, že postup správcu dane bol nesprávny a na rozhodnutí správneho orgánu nemala byť vyznačená doložka právoplatnosti. Keďže nedošlo k doručeniu rozhodnutia, žalobca nemal priestor brániť sa, a preto podľa názoru žalobcu predmetné rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Žalobca vyzval daňový úrad, aby v predmetnej veci konal, tento je však naďalej pasívny, a preto bola podaná predmetná žaloba. Pokiaľ ide o námietku, že žalovaný nevedel o rozhodnutiach okresného a krajského súdu, o týchto konaniach musel vedieť, pretože postúpil príslušným súdom svoj spis. Za nedôvodnú považuje aj námietku, že v súčasnej dobe by nevedel správca dane vyrubiť daň, pretože táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalobcu. Žalobca má za to, že žaloba je dôvodná, nakoľko daňový úrad vo veci nekoná, a preto žiada súd, aby predložil spis odvolaciemu orgánu na rozhodnutie. 17. Právny zástupca žalovaného sa v celom rozsahu pridržiaval písomného vyjadrenia, ktoré zaslali súdu dňa 13.11.2015. 18. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Na správnom súde sa môže domáhať ochrany každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy a to za podmienok stanovených v SSP. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. Podľa § 245 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie. Podľa § 250 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania. Podľa § 251 ods. 1 SSP, ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému. Podľa § 251 ods. 1 SSP, ak orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie nečinnosti, správny súd konanie uznesením zastaví. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel. Podľa § 250b ods. 2 O.s.p., ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. Podľa § 250b ods. 3 O.s.p., súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov. Podľa § 250t ods.1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. 19. Predmetom konania je preskúmanie žalobcom namietanej nečinnosti žalovaného ako správneho orgánu. 20. Nečinnosť orgánu verejnej správy je definovaná v ust. § 3 ods.1 písm. d) SSP ako stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 21. V danom prípade malo ísť podľa žalobcu o stav, keď žalovaný nepokračoval v začatom administratívnom konaní a nerozhodol o odvolaní podanom žalobcom dňa 02.11.2005 proti rozhodnutiu žalovaného č. 648/230/72014/04/Tom zo dňa 21.10.2004. 22. Správny súd preskúmal spisový materiál, ako aj obsah pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 23. Predmetná žaloba bola podaná dňa 01.10.2015, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Aj keď O.s.p. nešpecifikoval prostriedok, ktorý mal žalobca využiť, aby jeho žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy bola na súde akceptovaná, ako je to upravené v ust. § 244 ods. 1 SSP s účinnosťou od 01.07.2016, v zmysle ktorého je jednou z podmienok na podanie predmetnej žaloby, že žalobca neúspešne vyčerpal sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre, v aplikačnej praxi je však ustálené, že pred podaním návrhu v zmysle § 250t O.s.p. sa vyžaduje aspoň vyčerpanie sťažnosti v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z. a to s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžz/1/2009, v zmysle ktorého za právne prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, považuje judikatúra NS SR, ako aj judikatúra ÚS SR predovšetkým inštitút sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z.. Rovnako sa k tejto otázke vyjadrovalo aj uznesenie ÚS SR sp. zn. IV ÚS 428/2009, ktoré považovalo za ústavne akceptovateľný postup Najvyššieho súdu SR, ktorý vyhodnotil návrh sťažovateľa na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, aj ako predčasne podaný, pretože sťažovateľ nevyužil účinný opravný prostriedok, ktorým je podľa ustálenej rozhodovacej činnosti NS SR v týchto prípadoch sťažnosť podaná podľa zákona o sťažnostiach, ktorá plní funkciu opravného prostriedku v prípadoch nezákonných zásahov orgánov verejnej správy. 24. Správny súd z obsahu žaloby a pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal za preukázané, že žalobca nevyčerpal použitie sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, keď žalobu o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom nemožno považovať za účinný prostriedok nápravy (nález Ústavného súdu SR II. ÚS 124/08-30 z 22. mája 2008), a preto podanie tejto žaloby nepredstavuje naplnenie podmienky vyčerpania prostriedkov nápravy. 25. I v prípade, že by správny súd dospel k záveru, že žalobca pri podaní žaloby za účinnosti O.s.p. vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, čím by splnil podmienku v zmysle ust. § 250t ods. 1 veta druhá O.s.p., správny súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, nakoľko nezistil nečinnosť žalovaného. 26. Správny súd sa riadne oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu a zistil, že rozhodnutie žalovaného č. 648/230/72014/04/Tom zo dňa 21.10.2004 bolo neúspešne doručované žalobcovi na adresu Kukorelliho 2939/11, Piešťany dňa 03.11.2004 s tým, že dňa 04.11.2004 bolo vykonané opakované doručenie a v ten istý deň aj uloženie zásielky. V súlade s ust. § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., aj ak si žalobca ako adresát nevyzdvihol písomnosť do 15 dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa o tom žalobca nedozvedel, a preto žalovaný správne skonštatoval, že odvolanie, ktoré bolo žalobcom podané dňa 02.11.2005, bolo podané oneskorene, lebo 15 dňová lehota na odvolanie v zmysle ust. § 46 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. uplynula dňa 06.12.2004, keď predmetné rozhodnutie sa považuje v zmysle ust. § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. za doručené dňom 19.11.2004. 27. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného, že rozhodnutie žalovaného č. 648/230/72014/04/Tom zo dňa 21.10.2004 je právoplatné, nebolo zrušené a teda nie je možné pokračovať v administratívnom konaní, ako to žiadal žalobca. 28. Pokiaľ ide o žalobcom označené rozhodnutia Okresného súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave, v ktorých bolo okrem iného konštatované, že rozhodnutie žalovaného č. 648/230/72014/04/Tom zo dňa 21.10.2004 nebolo žalobcovi riadne doručené, preto sa nemohla použiť fikcia doručenia a nemala byť ani vyznačená právoplatnosť na predmetnom rozhodnutí, správny súd nie je viazaný odôvodnením týchto rozhodnutí, ktorých predmetom bola náhrada škody za nesprávny úradný postup, keď žalovaný ani nebol účastníkom tohto konania. 29. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že ak žalobca mal za to, že mu predmetné rozhodnutie žalovaného nebolo doručené, mohol postupovať v súlade s citovaným ust. § 250b ods. 2 O.s.p., § 250b ods.3 O.s.p., čo však neurobil. 30. S poukazom na uvedené správny súd žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správny zamietol. 31. Správny súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 168 SSP tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia, nakoľko žalovaný bol síce úspešný v konaní, avšak nejde o prípad, kedy možno od žalobcu spravodlivo požadovať náhradu trov konania. 32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 133 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.