Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Sp/15/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200733 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200733.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Andreou Vyskočovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor, Vajanského 2, 917 01 Trnava, za účasti: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K., o návrhu na preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor č. V 1417/15-02 zo dňa 11.06.2015, t a k t o r o z h o d o l : I. Súd napadnuté rozhodnutie odporcu č. V 1417/15-02 zo dňa 11. júna 2015 p o t v r d z u j e . II. Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. III. Súd účastníkovi konania A. D. náhradu trov konania nepriznáva. IV. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 35 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporca preskúmavaným rozhodnutím rozhodol o návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti podľa § 31 ods. 1 až 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) a § 5, § 46 a § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) tak, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností pod č.k. V 1417/15 zo dňa 11.06.2015 podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že Okresnému úradu Trnava, katastrálnemu odboru bol dňa 12.03.2015 doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol prijatý pod č.k. V 1417/15. Jeho prílohou bola Zmluva o zriadení záložného práva č. 48/2015- RAČ, uzatvorená v Bratislave dňa 09.02.2015 medzi účastníkmi konania v nadväznosti na Zmluvu o úvere č. 209000196 zo dňa 23.01.2014 ako zabezpečenie záväzku vyplývajúceho z citovanej Zmluvy o úvere. Prílohou návrhu na vklad bola aj úradne osvedčená kópia Dohody o splnomocnení udelená Martinom Kvasnicom, nar. 01.08.1972, ako splnomocniteľom v Trnave dňa 23.01.2014 a prijatá Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp, IČO: 421 801 39 ako splnomocnencom v Bratislave dňa 23.01.2014. Ďalšou prílohou návrhu na vklad bolo oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností č. 3182188 zo dňa 09.02.2015. Predmetom záložného práva podľa predloženej zmluvy je spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/1-ina k celku nehnuteľností zapísaných v k. ú. K., obec K., okres Trnava, na LV č. XXX, ako parc. reg. C KN č. 145/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 293 m2, č. 145/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 96 m2, rodinný dom č.s. 386 postavený na parcele registra C KN č. 145/2 vo vlastníctve A. D., nar. XX.XX.XXXX. Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor preskúmal obsah podania podľa ust. § 31 a § 42 katastrálneho zákona, zák. č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch, v znení neskorších predpisov, podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a iných právnych predpisov a zistil, že za záložcu, ktorý je súčasne aj dlžník v zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 209000196 zo dňa 23.01.2014 (ďalej len „úverová zmluva“), Zmluvu o zriadení záložného práva č. 48/2015-RAČ, uzatvorenú v Bratislave dňa 09.02.2015 (ďalej len „záložná zmluva“), podpísal splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, IČO: 42180139, v zastúpení predsedom združenia Z. A. na základe Dohody o splnomocnení (ďalej len „dohoda“), ktorú splnomocniteľ - záložca a dlžník v jednej osobe podpísal v Trnave dňa 23.01.2014, kde podpis splnomocniteľa bol úradne osvedčený na Mestskom úrade v Trnave pod č. 427/A/2014. Uvedená dohoda je formulár, v ktorom je osoba poskytujúca úver, ktorou je spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., a osoba splnomocnenca, ktorou je združenie ProHelp, predtlačené, vyplnené sú len údaje o splnomocniteľovi, označenie zástupcu združenia ProHelp (odtlačok pečiatky), číslo úverovej zmluvy, miesto a dátum podpisu dohody splnomocniteľom a splnomocnencom a v bode 4. dohody popis nehnuteľností. Splnomocnenec dohodu podpísal a teda prijal splnomocnenie v Bratislave dňa 23.01.2014. Splnomocnenec síce prejavil vôľu splnomocniteľa zastupovať, ale na inom mieste a v inom čase. Správny orgán má za to, že pri prejave vôle, ktorým je návrh dohody urobený v neprítomnosti druhej strany nepostačuje písomná forma, ale splnomocniteľ musí takto prejavenú vôľu splnomocnencovi aj skutočne adresovať, odoslať do sféry jeho pôsobenia, čo pani Petríková neurobila. Keďže dátum podpisu dohody a zmluvy o úvere zo strany splnomocniteľa, resp. dlžníka sa zhoduje a splnomocnenec pri podpise dohody fyzicky prítomný nemohol byť, je zrejmé, že dohodu k podpisu predložil mandatár záložného veriteľa. Prejav jeho vôle v podobe podpísaného formulára musel odovzdať splnomocnencovi záložný veriteľ. Z uvedeného ďalej vyplýva, že splnomocniteľ síce podpísal dohodu, avšak splnomocnenca si nemohol vybrať sám, nakoľko bol už na dohode predtlačený, pričom Okresnému úradu Trnava je z úradnej činnosti (§ 32 ods. 2 Správneho poriadku) známe, že zatiaľ nebola predložená dohoda, kde by bol ako splnomocnenec uvedená iná osoba ako združenie ProHelp, pričom vo všetkých prípadoch splnomocnenec postupuje rovnako. Uvedená prax jednoznačne ukazuje, že osobu splnomocnenca si vybral sám záložný veriteľ pre účely neskoršej komunikácie s dlžníkom, resp. záložcom. Z uvedených skutkových zistení správny orgán urobil záver, že prejavu vôle splnomocniteľa chýba atribút slobody a vážnosti prejavu vôle ako základných podmienok platného právneho úkonu, z čoho vyvodil právny záver o neplatnosti splnomocnenia a na jeho základe uzatvorenej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor, posúdil, že navrhovateľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, predložil správnemu orgánu návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorého prílohu tvorila Zmluva o zriadení záložného práva č. 48/2015-RAČ, uzatvorená v Bratislave dňa 09.02.2015, ktorú v mene záložcu podpísal splnomocnený zástupca na základe Dohody o splnomocnení, ktoré právne úkony správny orgán považuje v zmysle ust. § 37 ods. 1, § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka za neplatné. Navrhovateľ podal proti predmetnému rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru zo dňa 11.06.2015, č.k. V 1417/15-02 a vec vrátil späť na správne konanie s tým, že odporca je povinný nahradiť trovy konania. Navrhovateľ uviedol, že dňa 09.02.2015 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 48/2015-RAČ medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a fyzickou osobou A. D. ako dlžníkom a záložcom, ktorá bola zastúpená združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava podľa plnej moci uvedenej v dohode o splnomocnení č. 209000196 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka. Navrhovateľ nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odôvodnil tým, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V prípade dohody o splnomocnení ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretý medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom podľa názoru navrhovateľa nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Obč. zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnosti, pretože došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp a udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané. Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti. Súd v zmysle ust. § 250m ods. 3 O.s.p. za účastníka konania považoval aj A. D., nar. XX.XX.XXXX. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa predvolaní navrhovateľ a odporca nedostavili, ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti, a preto súd v zmysle § 250l ods. 2 v spojení s ust. § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu. A. D. uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného práva, nie je si vedomý, že by uzatváral nejakú dohodu o splnomocnení, uzatváral len úverovú zmluvu s navrhovateľom na 800 eur, pamätá si, že podpisoval zmenku. Po predložení Dohody o splnomocnení založenej v administratívnom spise k nahliadnutiu uviedol, že na dohode je jeho podpis, ale nevie o tom, že niečo také podpisoval, pri podpise úverovej zmluvy nevedel a ani mu nebolo vysvetlené, že by mala byť založená aj nehnuteľnosť v jeho vlastníctve a nemá ani kópiu dohody o splnomocnení. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania predchádzajúceho jeho vydaniu postupom v zmysle tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odporca ako správny orgán posudzoval, či predložená zmluva o zriadení záložného práva obsahuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a zároveň skúmal, či takáto zmluva bola uzavretá v súlade s príslušnými citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú platnosti právnych úkonov a to z hľadiska kritérií v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona, v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 250l ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250l ods. 2 O.s.p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250m ods. 1 O.s.p., konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Podľa § 250m ods. 3 O.s.p., účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Súd zo spisového materiálu zistil, že dňa 23.01.2014 bola uzavretá dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom A. D. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava za účelom naplnenia a hájenia záujmu splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., č. zmluvy 209000196. Splnomocniteľ udelil združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Bližšia špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa bola uvedená v bode 4 predmetnej dohody o splnomocnení. Z formy a obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára písanú malými písmenkami bola už vopred pripravená, do ktorej sa dopisovali iba údaje týkajúce sa splnomocniteľa, číslo zmluvy o úvere uzatvorenej so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a v bode 4 špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa. Text dohody o splnomocnení je písaný veľmi malým písmom, ťažko čitateľný. Dohoda o splnomocnení bola podpísaná v ten istý deň 23.01.2014 ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola spísaná na veľmi podobnom formulári, písaný rovnakým písmom aj spôsobom. Podpisy dlžníka boli overené u toho istého notára aj pri zmluve o spotrebiteľskom úvere, aj pri dohode o splnomocnení. Správny orgán pri rozhodovaní o návrhu na vklad zmluvy o zriadení záložného práva predložený navrhovateľom správne posudzoval v zmysle ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, či dohoda o splnomocnení je platná, či zmluvná voľnosť účastníkov zmluvy o zriadení záložného práva nie je obmedzená, či zmluva o zriadení záložného práva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom. Súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení je podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu, nakoľko zástupca dlžníka nehájil záujem dlžníka, pretože za dlžníka uzavrel záložnú zmluvu na nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka, ktorých hodnota mnohonásobne prevyšuje hodnotu úveru, a to i napriek tomu, že dlžník sa na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zaviazal zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľovi istinu 800 eur spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút. Dohoda o splnomocnení, ktorá bola spísaná na podobnom formulári ako predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, bola vopred pripravená a jej obsah nemohol dlžník žiadnym spôsobom ovplyvniť a ani ich neovplyvnil. Právne úkony urobené zástupcom v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Vzhľadom k tomu, že zmluva o zriadení záložného práva bola podpísaná za dlžníka osobou na základe dohody o splnomocnení, ktorá je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, potom aj zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že odporca rozhodol vecne správne a preto napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Súd rozhodol o náhrade trov konania navrhovateľa a účastníka konania v zmysle ust. § 250m O.s.p. a v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že im náhradu trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľ bol procesne neúspešný a účastníkovi A. D. vzhľadom na právnu úpravu v zmysle ust. § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 250k O.s.p. nie je možné náhradu trov konania priznať. Súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh v zmysle ust. § 2 ods. 4, § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch podľa položky 10 písm. e) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.