Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/158/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200759 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200759.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci žalobkyne: U. F., nar.XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX Y. I., právne zast.: JUDr. Vladimír Vágó, advokát, so sídlom kpt. Nálepku 724/7, 924 00 Galanta, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/7497-0002 De zo dňa 10.08.2015 takto r o z h o d o l : I.Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č.UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/7497-0002 De zo dňa 10.08.2015 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta č.Ga1/OHNNVAŠSD/HN/SOC/2015/26433 zo dňa 16.06.2015 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. II.Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou dňa 09.10.2015 sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/7497-0002 De zo dňa 10.08.2015, ktorým tento zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta č.Ga1/OHNNVAŠSD/HN/SOC/2015/26433 zo dňa 16.06.2015, ktorým tento prvostupňový správny orgán uložil žalobkyni povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné pre oprávnenú osobu M. F. za obdobie od 1.9.2010 do 31.3.2011 v sume 700,- Eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobkyňa zároveň žiadala zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. 2. V žalobe žalobkyňa namietala, že žalovaný nedostatočne, nesprávne zistil skutkový stav a preto žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť. Rovnako žiadala zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Podľa jej názoru žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nerešpektoval rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.20S/29/2011, ktorým bola už vec raz zrušená a vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie a namiesto toho aby správny orgán v naznačenom smere vykonal dokazovanie vypočutím žalobkyne a zabezpečil si ústrižky poštových poukážok z predchádzajúcich platieb za výživné, uspokojil sa len s oslovením povinného, ktorý na jeho želanie (správneho orgánu) uviedol to čo sa mu aktuálne hodilo. Uviedol teda, že zaslané výživné vo výške 700,-Eur bolo výživné práve za to obdobie za ktoré bolo vyplatené správnym orgánom žalobkyni náhradné výživné. Ústredie práce absolútne a nedostatočne zistil skutkový stav, ani z jedného rozhodnutia úradu sa žalobkyňa nedozvedela ako sa úrad vysporiadal s námietkou žalobkyne o práve započítať platby do nedoplatku na zročnom výživnom, čo práve je hlavná námietka žalobkyne proti jej povinnosti vrátiť požadovanú sumu. Ak pri plnení dlžník neuvedie ktorý z viacerých dlhov chce plniť, uhradí dlh najskôr splatný, hoci by mal byť aj premlčaný. V takomto prípade nemôže sa už dlžník vlastne domáhať úspechu premlčania dlhu. Žalobkyňa poukázala na to, že súdom ustálená judikatúra, podľa ktorej pokiaľ dlžník neuvedie na ústrižku poštovej poukážky ktorý svoj dlh plní na zameškanom zročnom výživnom, žalobkyňa mala možnosť započítať si túto platbu na najstarší nedoplatok zročného výživného. Na základe toho jediným relevantným dôkazom vyvrátenia tejto možnosti je predloženie ústrižku poštovej poukážky povinným s naznačením presným účelom platby. Tento listinný dôkaz nenahradí žiadne tvrdenie ani čestné prehlásenie dlžníka o tom čo mienil predmetnou platbou uhradiť. Ďalší dôkaz na vyvrátenie možnosti započítať predmetnú platbu do zameškaného zročného výživného za predchádzajúce obdobie by bol dôkaz, pokiaľ by sa preukázalo, že povinný v tom čase nemal dlh na zročnom výživnom. Taký dôkaz produkovaný nebol a práve naopak bolo preukázané, že už v tom čase sa viedla exekúcia proti povinnému za dlhy na výživnom. 3. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 9.11.2015 súd zistil, že žalovaný tvrdil, že postupoval v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, ktorým bolo jeho predchádzajúce rozhodnutie zrušené. Doplnil dokazovanie o vyjadrenie povinnej osoby zaslaním výživného v sume 700,-Eur. V zázname z telefonického rozhovoru s povinnou osobou zo dňa 21.4.2015 sa uvádza, že nakoľko neplnila vyživovaciu povinnosť od septembra 2010 vo výške 100,-Eur mesačne, dňa 29.3.2011 zaslala povinná osoba žalobkyni 700,-Eur. Touto platbou uhradila povinná osoba výživné za 7 mesiacov od septembra 2010 do marca 2011. Následne dňa 6.5.2015 povinná osoba úradu predložila podpísaný záznam o oznámení, kde opätovne uviedla, že poštovou poukážkou zo dňa 29.10.2011 zaplatila oprávnenej osobe súdom určené výživné za mesiac september 2010, október 2010, november 2010, december 2010, január 2011, február 2011 a marec 2011, spolu 700,-Eur. Ďalej poukázal, že náhradné výživné je poskytované preddavkovo a je založené na návratnosti. V prípade ak povinná osoba dodatočne splní vyživovaciu povinnosť, poberateľ náhradného výživného je povinný úradu vrátiť poskytnuté náhradné výživné. Po predložení poštovej poukážky uhradením výživného za obdobie za ktoré bolo vyplatené náhradné výživné úrad dodatočne zistil, že nastala zmena skutočnosti rozhodujúcich na vyplácanie náhradného výživného za obdobie za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo a žalobkyni tak vznikla povinnosť vrátiť úradu sumy náhradného výživného vyplateného vo vyššej sume ako jej patrili. 4. Z prvostupňového rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta č.Ga1/OHNNVAŠSD/HN/ SOC/2015/26433 zo dňa 16.06.2015 súd zistil, že prvostupňový správny orgán uložil navrhovateľke povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné za oprávnenú osobu M. F. za obdobie od 1.9.2010 do 31.3.2011 v sume 700,-Eur. Dôvodom pre uloženie tejto povinnosti bola skutočnosť, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zaslal žalobkyni dlžné výživné za povinného vo výške 700,-Eur poštovou poukážkou zo dňa 29.3.2011 a 100,-Eur poštovou poukážkou zo dňa 11.4.2011. Prvostupňový správny orgán zistil, že povinná osoba E. F. uhradil matke oprávnenej t.j. žalobkyni dlžné výživné 700- Eur a 100,-Eur, spolu teda 800,-Eur. Prvostupňový správny orgán kontaktoval povinnú osobu E. F. za účelom potvrdenia obdobia zaplateného výživného v sume 700,-Eur, ktorý potvrdil, že zaslal uvedenú sumu za obdobie september 2010 až marec 2011. Z uvedeného dôvodu prvostupňový správny orgán uložil žalobkyni povinnosť vrátiť úradu vyplatené náhradné výživné vo výške 700,-Eur. 5. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 6.7.2015 odvolanie, v ktorom namietala, že otec maloletej na platbe neuviedol za ktoré mesiace uhrádza výživné a preto jej vzniklo právo započítať si platby do neuhradeného výživného, ktoré jej povinný dlhuje. 6. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2015/7497-0002 De zo dňa 10.08.2015 zamietol odvolanie žalobkyne resp. potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom v dôvodoch svojho rozhodnutia neuviedol iné skutočnosti ako prvostupňový správny orgán, ktorý svoje rozhodnutie založil na telefonickom rozhovore s povinným, resp. na jeho čestnom prehlásení o tom, za aké obdobie bolo z jeho strany výživné vyplácané. 7. Krajský súd predmetnú vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, § 23 ods. 2 písm. b) SSP, pričom zistil, že rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu a preto zrušil jednak rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods.1 písm. e) SSP. 8. Podľa § 107 ods. 2 SSP (2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania. Podľa § 8 ods. 2 zák.č.201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení niektorých zákonov (2) Úrad vyplatí náhradné výživné za tri kalendárne mesiace predchádzajúce kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť, ak oprávnená osoba za toto obdobie spĺňa podmienky nároku na náhradné výživné a žiadateľ o náhradné výživné požiada o vyplatenie náhradného výživného za toto obdobie. To neplatí, ak ide o nárok na náhradné výživné podľa § 2 ods. 1 písm. b) a odseku 4 písm. b). Podľa § 10 ods. 1 zák.č.201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení niektorých zákonov Vrátenie a zúčtovanie náhradného výživného (1) Ak sa náhradné výživné vyplatilo neprávom alebo vo vyššej sume ako patrilo, alebo ak sa dodatočne zistí, že zanikol nárok na náhradné výživné alebo nastala zmena skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie alebo na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo, poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť neprávom vyplatené sumy alebo sumy vyplatené vo vyššej sume, ako patrili. Podľa § 12 ods. 1 zák.č.201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení niektorých zákonov Povinnosti pri poskytovaní náhradného výživného (1) Poberateľ náhradného výživného je povinný a) informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností, b) na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie, a to v lehote určenej úradom. 9. Z administratívneho spisu súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k.6C 114/00-17 zo dňa 30.10.2000 bolo manželstvo U. F. a otca maloletej E. F. právoplatne rozvedené. Maloletá dcéra M. bola zverená do výchovy matky a otcovi maloletej bola uložená povinnosť platiť na jej výživu od 5.12.2000 po 800,-Sk mesačne. 10. Rozsudkom Okresného súdu v Galante č.k.12P 19/2008-97 zo dňa 9.9.2008 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn.10CoP 76/2008 zo dňa 23.2.2009 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca maloletej prispievať na výživu maloletej počnúc od 18.10.2007 na sumu 3000,-Sk (100,-Eur) mesačne. Nakoľko povinná osoba, teda otec maloletej E. F. neuhrádzal výživné na maloletú, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyplácal náhradné výživné od 1.2.2010 vo výške 100,-Eur mesačne do 31.3.2011 za obdobie 14 mesiacov k rukám žalobkyne. Spolu bolo teda vyplatených takto 1.400,-Eur. Z tejto sumy úradu žalobkyňa vrátila v auguste 2010 sumu 700,-Eur a ďalšie peniaze si započítala na úhradu do zaostalého zročného výživného, keďže povinná osoba neuviedla na zaslaní platieb za aké obdobie výživné uhrádza. 11. Krajský súd rovnako ako žalobkyňa konštatuje, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa dôsledne nezaoberal skutočnosťami ktoré mu boli vytknuté Krajským súdom v Trnave v rozhodnutí sp.zn.20S/29/2011 zo dňa 16.2.2012, keď tento súd vytkol správnym orgánom, že sa dostatočne nezaoberali námietkami žalobkyne pokiaľ ide o platenie výživného zo strany otca maloletej rozsahom akými časovými obdobiami vzniku dlžného výživného platbami otca v súvislosti s tým za ktoré časové obdobie výživné zaplatil, čoho následkom bolo nie presné a úplné zistenie skutkového stavu. 12. Krajský súd v tomto konaní zastáva rovnaký názor ako žalobkyňa, že nie je zrejmé či uhrádzaná suma zo strany povinnej osoby je bežné výživné alebo dlžné výživné. K tejto otázke bolo potrebné vypočuť žalobkyňu ako aj bývalého manžela žalobkyne t. j. povinného. Nepostačovalo jeho čestné prehlásenie resp. telefonické oznámenie o tom za aké obdobie malo byť výživné vo výške 700,-Eur z jeho strany zaplatené. Ak išlo o dlžné výživné, tak treba vychádzať z praxe aplikovanej v trestnom konaní, že pokiaľ nie je jasné za aké obdobie bolo výživné uhradené (nie je uvedené obdobie na poštovej poukážke) treba vychádzať z domnienky, že sa hradí najstarší dlh na výživnom. 13. Správne orgány v ďalšom konaní musia dôslednejšie prešetriť danú skutočnosť, najmä vypočutím žalobkyne, vypočutím povinného, zabezpečením poštových poukážok za dlžné výživné ktoré spadá do obdobia za ktoré bolo vyplácané náhradné výživné a vyhodnotiť celú situáciu v intenciách naznačených krajským súdom. 14. Z uvedeného dôvodu krajský súd poukazuje, že správne orgány opätovne nezistili dostatočne skutkový stav, čo je dôvodom na to, aby došlo k zrušeniu oboch rozhodnutí v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vec bola správnemu orgánu vrátená na ďalšie konanie. 15. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnej žalobkyni priznal úplnú náhradu trov konania. 16. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 175 ods. 2 SSP). 17. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.