Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/159/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200765 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200765.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela, JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: ALBATROS, spol. s r.o., so sídlom Mliečany 61, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 314 432 22, právne zastúpený: JUDr. Vlastimil Petřek, PhD., advokát, Zátišie 23, 925 21 Sládkovičovo, proti žalovanému: Colný úrad Trnava, Piešťanská 3, 917 01 Trnava, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní, takto r o z h o d o l : I. Súd ukladá žalovanému povinnosť, aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia rozhodol o žiadosti žalobcu zo dňa 11. júna 2015 o uvoľnenie finančných prostriedkov adresovanej Colnému úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda vo výške 1.944,86 eur, o žiadosti žalobcu zo dňa 10. júna 2015 o uvoľnenie finančných prostriedkov adresovanej Colnému úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda vo výške 26.776,05 eur, o žiadosti žalobcu zo dňa 11. júna 2015 o uvoľnenie finančných prostriedkov adresovanej Colnému úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda vo výške 8.956,03 eur. II. Žalovaný je povinný doručiť správnemu súdu rozhodnutie uvedené vo výroku I. tohto uznesenia do 30 dní od jeho vydania. III. Správny súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave 14.10.2015 sa domáhal, aby súd zakázal žalovanému Colnému úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda pokračovať vo vykonávaní preverovaní pravdivosti a správnosti dokladov na podklade Oznámenia číslo 881848/2015 zo dňa 12.06.2015 a žalovanému prikázal v lehote 14 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku žiadosti o uvoľnenie finančných prostriedkov žalobcu vo vzťahu k (1) Datagroup Plusz Kft. Honvéd utca 8 1/2, HU 1054 Budapest zo dňa 10.06.2015 a 11.06.2015 a (2) Technocomker Plusz Ktf, Podmaniczky utca 57.2.em.14, HU 1064 Budapest zo dňa 11.06.2015 vyhovieť a zabezpečenie DPH uvoľniť. 2. Žalobca v žalobe namietal, že nezákonným zásahom Colného úradu Trnava, ktorý nie je rozhodnutím a je zameraný proti navrhovateľovi a jeho dôsledky trvajú, bol navrhovateľ ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Colný úrad Trnava, pobočka colného úradu Dunajská Streda, Mliečany 61, 929 01 Dunajská Streda doručil žalobcovi písomnosť číslo 881848/2015 zo dňa 12.06.2015 označenú ako Oznámenie, ktorou oznamuje, že v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 48 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov zahajuje preverovanie pravdivosti a správnosti dokladov, colné vyhlásenia číslo: JCD č. 0586110505737 CMR č. 1221/2015, JCD č. 0586110505739 CMR č. 1223/2015, JCD č. 0586110505755 CMR č. 1215/2015, JDC č. 0586110505766 CMR č. 1233/2015, JCD č. 0586110505767 CMR č. 1234/2015, JCD č. 0586110505768 CMR č. 1229/2015, JCD č. 0586110505780 CMR č. 1238/2015, JCD č. 0586110505782 CMR č. 1236/2015, JCD č. 0586110505783 CMR č. 1237/2015, JCD č. 0586110505821 CMR č. 1240/2015, JCD č. 0586110505829 CMR č. 1239/2015, JCD č. 0586110505832 CMR č. 1250/2015, JCD č. 0586110505836 CMR č. 1264/2015, JCD č. 0586110505838 CMR č. 1251/2015, JCD č. 0586110505839 CMR č. 1265/2015, JCD č. 0586110505847 CMR č. 1263/2015, JCD č. 0586110505849 CMR č. 1249/2015, JCD č. 0586110505860 CMR č. 717421, JCD č. 0586110505865 CMR č. 1274/2015, JCD č. 0586110505868 CMR č. 1273/2015, JCD č. 0586110505878 CMR č. 1276/2015. Na základe vyššie uvedeného Oznámenia požiadal žalobca Pobočku Colného úradu Trnava v Dunajskej Strede o oznámenie, v čom konkrétne spočívali pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predložených dokladov o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, ktoré viedli k potrebe preverovať pravdivosť alebo správnosť týchto dokladov. Preverovanie dokladov v zahraničí znamená pretrvávajúce blokovanie finančných prostriedkov žalobcu, ktorý poskytol zabezpečenie DPH pri dovoze tovaru. Žalobcovi bolo Colný úradom Trnava vydané Osvedčenie o schválení byť DPH ručiteľom č. 14SK580000Y000019, na základe ktorého bol oprávnený poskytovať ručenie za zabezpečenie DPH pri dovoze tovaru prepusteného do režimu voľný obeh s oslobodením od DPH. Pri prepustení tovaru do režimu voľný obeh s následným oslobodením od DPH pri každom z colných vyhlásení (JCD) vydal Rozhodnutie o určení povinnosti zložiť zabezpečenie na DPH. Následne žalobca podal Žiadosť o uvoľnenie finančných prostriedkov a to vo vzťahu k obchodným partnerom: Datagroup Plusz Kft. Honvéd utca 8 1/2, HU 1054 Budapest zo dňa 10.06.2015, Datagroup Plusz Kft. Honvéd utca 8 1/2, HU 1054 Budapest zo dňa 11.06.2015, Technocomker Plusz Kft, Podmaniczky utca 57.2. em.14, HU 1064 Budapest, ku ktorej ako dôkaz o dodaní tovaru predložil zákonom požadovaný (1) Doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte a ku každému dodaniu (2) medzinárodný nákladný list CMR. Doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte obsahoval všetky náležitosti, ktoré požadoval zákon o DPH vo svojom ustanovení § 48b ods. 3 písm. a) až e). V úvode tohto žalobného bodu vyslovuje žalobca názor, podľa ktorého preverovanie pravdivosti predložených dokladov možno len vtedy, ak má colný úrad (1) konkrétnymi skutočnosťami podložené podozrenie o nedodaní tovaru do iného členského štátu, (2) takéto podozrenie s uvedením konkrétnych skutočností musí byť daňovému subjektu oznámené. V danej právnej veci colný úrad vydal iba Oznámenie, v ktorom skonštatoval, že zahajuje preverovanie pravdivosti a správnosti v ňom uvedených dokladov a až na dopyt žalobcu, v čom konkrétne spočívali jeho pochybnosti iba všeobecne uviedol, že pochybnosti spočívajú v nezrovnalostiach o mieste dodania tovaru a osobách príjemcu. Žalobca využíva tento inštitút súdnej ochrany, pretože vady v procesnom postupe žalovaného nemôže uplatňovať po ukončení preverovania žalobou podľa II. hlavy V. časti OSP a to z dôvodu, že žalobcovi ako ručiteľovi DPH nie je vydané rozhodnutie o dovymeraní DPH (ani žiadne iné). Totiž v prípade negatívnych dožiadaní nasvedčujúcich tomu, že tovar nebol dodaný do iného členského štátu, čím sa oslobodenie od DPH nepriznáva, je dovymeraný colný dlh z titulu DPH účastníkovi colného konania ako daňovému dlžníkovi. Žalobca ako ručiteľ nie je účastníkom konania, pretože Colný zákon vo svojom ust. § 85 ods. 2 (a na jeho základe normatívne riadiace akty FR SR) neumožňuje ručiteľovi stať sa účastníkom konania, pretože účastníkom konania o dovymeraní colného dlhu je (primárny) dlžník. Z uvedeného dôvodu sa vo vzťahu k žalobcovi ako ručiteľovi nevydáva rozhodnutie o dovymeraní DPH. Žalobca ako ručiteľ DPH nie je účastníkom základného colného konania ani konania o vymeraní DPH v prípade, ak tovar nie je dodaný do iného členského štátu (§85 ods. 2 Colného zákona), rozhodnutie o dovymeraní DPH sa žalobcovi nedoručuje, nemôže uplatňovať námietky v konaní, nemôže podávať riadne ani mimoriadne opravné prostriedky. V praxi nastáva situácia, kedy dlžník je nečinný, nepreberá písomnosti a aj v prípade doručenia rozhodnutia nezaháji obranu, pretože colný úrad automaticky bude žiadať úhradu DPH od ručiteľa. V danej veci, keďže žalobca považoval postup žalovaného za nezákonný, podal sťažnosť riaditeľovi Colného úradu Trnava. O výsledku prešetrenia tejto sťažnosti doručil Colný úrad Trnava navrhovateľovi dňa 11.09.2015 Odpoveď na sťažnosť číslo 1303828/2015 zo dňa 19.08.2015, v ktorej námietky sťažovateľa vyhodnotil ako neopodstatnené. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.12.2015 uviedol, že i keď žalobca predložil doklady, ktoré boli po formálnej stránke v súlade s ustanoveniami § 48b ods. 3 písm. a) až e) zákona o DPH Colný úrad Trnava mal indície prostredníctvom registra rizikových profilov a informácie o dodaní tovaru do Maďarskej republiky prostredníctvom informačného systému HUSKI a informácie o deklarantoch poskytnuté finančnou správou Maďarskej republiky prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR. Tieto pochybnosti ho oprávňovali na preverenie týchto predložených dokladov po skutkovej stránke. Hodnotenie dôkazov prináleží Colnému úradu Trnava ako správcovi dovozných platieb a toto právo na preverovanie a vyhodnocovanie dôkazov v prípade pochybností nie je možné vylúčiť. Táto dispozícia na preverenie dôkazov je v prípade pochybností v súlade s ustanovením § 48b ods. 4 o DPH, podľa ktorého „Ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo správnosť dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do desiatich dní odo dňa, kedy colný úrad dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3, ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3. Aj keď daňový poriadok má pozitívne vymedzenie k zákonu o DPH nejedná sa v tomto prípade o daňové konanie, ale tak ako je vyššie uvedené Colným úradom Trnava, jedná sa o colné konanie, v ktorom sa rozhoduje podľa colných predpisov o nakladaní s tovarom, uplatnení dovozných formalít, vybratie dovoznej platby, t.j. prípadnej sumy cla, spotrebnej dane a DPH alebo oslobodenie od tohto vybratia niektorej z týchto platieb. Keďže colné konanie má zväčša procesné ustanovenia upravené vo vykonávacom nariadení, colnom zákone a zákone o DPH, tak je možné použiť procesné ustanovenia správneho poriadku - subsidiárnej procesnej normy len vtedy, ak tieto osobitné predpisy neustanovujú inak. Zákon o DPH v ustanovení § 48b ods. 3 obsahuje špeciálnu právnu úpravu dokazovacieho konania, ktorá explicitne vymedzuje špecifický dôkazný prostriedok a to doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, ktorý musí obsahovať náležitosti uvedené v písm. a) až e), t.j. - meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, množstvo a druh tovaru, adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá tovar prevzala uvedené paličkovým písmom a jej podpis a evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru. Osobité ustanovenia osobitného zákona majú prednosť pred použitím všeobecných ustanovení subsidiárnej procesnej normy („lex specialis derrogat lex generalis“). Colné konanie sa v predmete oslobodenia DPH (len režim 4200) uskutočňuje v súlade s ustanoveniami § 48b zákona o DPH a tak v prípade, že žalobca predložil Colnému úradu Trnava tieto zákonom požadované špecifické doklady v lehote 60 dní od prepustenia tovaru do režimu voľný obeh (§ 48b ods. 5zákona o DPH) a colný úrad mal pochybnosti v správnosti či pravdivosti týchto navrhnutých dôkazov (tým bola naplnená skutková podstata § 48b ods. 4 zákona o DPH) na tomto oprávnenom základe začal preverovanie, či sú dôkazné alebo nie. Zákon o DPH ustanovuje aký doklad má byť predložený a taxatívne určuje formálny obsah tohto dokladu, neponecháva v tomto smere úvahu na správny orgán. Taktiež určuje, čo je colný úrad povinný vykonať. Z toho dôvodu Colný úrad Trnava nemohol použiť ustanovenia správneho poriadku a vyzývať deklaranta, alebo jeho zástupcu - žalobcu na predloženie iných dôkazných dokladov, resp. žalobcove návrhy a iné dôkazy v predmetnej veci uplatniť prostredníctvom či už prostredníctvom ustanovení správneho poriadku alebo podľa §3 a § 24 daňového poriadku, ako navrhovateľ žalobca, nakoľko daňový poriadok je v predmete tohto konania vylúčený. Namietal voči nezákonnému postupu pri preverovaní a to konkrétne: administratívna spolupráca pri výmene informácií týkajúcich sa DPH realizuje iba na podklade Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Nariadenie Rady č. 904/2010“). V danej veci žalobca namietal nezákonnosť obstarávania dôkazov, pretože preverovania vedené Colným odborom Finančného riaditeľstva SR sa môžu týkať vzájomnej výmeny informácií týkajúcich sa colného dohľadu (napr. ide o Medzinárodný dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci pri prevencii, úradnom zisťovaní a potláčaní colných deliktov). Ak teda nejde o výmenu informácií týkajúcich sa colného dohľadu, ale ide o výmenu informácií týkajúcu sa DPH, takáto sa môže realizovať iba na základe Nariadenia Rady č. 904/2010 preto považujú výsledky dožiadaní na podklade Colného odboru FR SR pre účely dokazovania za právne irelevantné. Ak teda obstarávanie dôkazov pre účely oslobodenia od DPH nie je uskutočňované na základe zákonného podkladu, takéto výsledky dožiadaní nemajú pre účely dokazovania žiaden právny význam. Každá organizačná zložka finančnej správy plní úlohy jej dané organizačným poriadkom, nejedná sa preto o nelegálnosť úkonov týchto zložiek a to ako v smere vedeného šetrenia, tak ako v opodstatnenosti tohto šetrenia. Pobočka CÚ Dunajská Streda ako organizačná zložka Colného úradu Trnava (orgán finančnej správy) bola povinná postúpiť prostredníctvom inej zložky Colného úradu Trnava - oddelenia colného svoju žiadosť na preverenie dokladov do zahraničia, ktorú následne odstúpilo nadriadenému orgánu finančnej správy - Finančnému riaditeľstvu SR, sekcii daňovej a colnej a jeho zložkám, colnému odboru - Oddeleniu medzinárodnej administratívnej spolupráce v oblasti colníctva a to následne po spracovaní odstúpilo uvedenú žiadosť Oddeleniu Medzinárodnej administratívnej spolupráce v oblasti colníctva, ktoré ju postúpilo maďarským finančným orgánom určenou elektronickou formou v zmysle Nariadenia Rady č. 904/2010. Colnej správe do 01.01.2012, resp. po tomto dátume finančnej správe Zákonom č. 333/2011 Z.z. bolo zverené nielen vykonávanie právnych predpisov, ktoré sa bezprostredne dotýkajú iba samotného cla, ale i právne predpisy z oblasti správy dane z pridanej hodnoty, ktoré taktiež patria do pôsobnosti colníctva. Nariadenie Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré bolo priamo aplikované v rámci medzinárodného dožiadania. Popritom je finančná správa SR povinná zhromažďovať a aplikovať aj ďalšie poznatky, buď vytvorené vlastnou činnosťou, alebo poskytnuté finančnými orgánmi inej krajiny spoločenstva, ktoré sa dotýkajú predmetu konania (colný režim 4200) medzi, ktoré patria aj zaslané informácie o rizikových subjektoch. V predmete dovozu tohto tovaru bola pre finančnú správu SR nemenej zaujímavá taktiež skutočnosť, že z tretích krajín (Čína) dovezený tovar vstúpil do európskeho spoločenstva v Slovinskej republike (prístav Koper) a následne bol poukázaný v colnom režime tranzit spoločenstva T1 do Slovenskej republiky, pričom tranzitné doklady T1 boli vystavené na krajinu určenia Maďarsko (viď spisový materiál) a režim tranzit bol smerovaný a ukončený v Slovenskej republike (Pobočka CÚ Dunajská Streda), kde bol následne smerovaný v colnom režime 4200 do Talianska, pričom dodacia podmienka (ods. 20 JCD je CPT Budapešť, Maďarsko, tzn. preprava platená do dohodnutého miesta - Budapešť). Podľa čl. 1 Nariadenia Rady č. 904/2010 toto nariadenie stanovuje podmienky, za ktorých majú príslušné orgány v členských štátoch zodpovedné za uplatňovanie zákonov o DPH spolupracovať navzájom medzi sebou a s Komisiou, aby zabezpečili dodržiavanie uvedených zákonov. Na tento účel stanovuje pravidlá a postupy, ktoré umožnia príslušným orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva a boli proti podvodom súvisiacich s DPH. Konkrétne ustanovuje pravidlá a postupy, ktoré členským štátom umožňujú zhromažďovať a vymieňať si uvedené informácie elektronickými prostriedkami. Podľa čl. 7 ods. 1 a 2 Nariadenia Rady č. 904/2010 na požiadanie žiadajúceho orgánu žiadaný orgán oznamuje informácie uvedené v článku 1 vrátane informácií týkajúcich sa jednotlivého prípadu alebo prípadov. Na účely oznamovania informácií uvedených v odseku 1 žiadaný orgán zabezpečí vykonávanie akýchkoľvek administratívnych vyšetrovaní potrebných na získanie takýchto informácií. Colný úrad Trnava nesúhlasil s názorom žalobcu, ktorý poukazuje, že v prípade tohto šetrenia sa nejedná o vykonávanie colného dohľadu a poukazuje týmto na odpoveď Colného úradu Trnava, ktorou vybavil jeho sťažnosť (prechádzala tomuto súdnemu konaniu). Odpoveď Colného úradu Trnava obsahovala tento nesprávny názor. Colný úrad Trnava je právneho názoru, že colný režim (4200) má osobité podmienky na jeho uplatnenie, ktoré trvajú aj po prepustení tovaru do tohto režimu, nakoľko sa jedná o voľný obeh s podmienkou, dodania tovaru do iného členského štátu. Táto podmienka dodania, resp. oslobodenia od DPH trvá aj po formálnom prepustení tovaru do tohto režimu, nakoľko pri samotnom prepustení sa vychádza z fikcie skutkového stavu veci, ktorou je následné dodanie tovaru do inej členskej krajiny a trvá až do dôkazne preukázaného skutku (§ 48b ods. 4 druhá veta zákona o DPH), tým vzniká právny nárok na oslobodenie, alebo do vydania právneho aktu príslušnej pobočky colného úradu, rozhodnutia o vyrúbení sumy DPH a zároveň zrušení/neuplatnení oslobodenia a to buď v prípade ukončeného šetrenia (§ 48b ods. 4 druhá veta zákona o DPH) alebo z titulu nepredloženia dôkazu v lehote 60 dní (nečinnosť §48b ods. 5 zákona o DPH). V prípade vyrúbenia sumy DPH (neuplatnenie oslobodenia) je postavenie tovaru ako v režime štandardného voľného obehu (colný režim 4000). Tento právny názor Colný úrad Trnava opiera nielen o uvedené ustanovenia zákona o DPH, ale aj o ustanovenie čl. 79 colného kódexu, podľa ktorého „prepustením do voľného obehu získava tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, colný štatút tovaru spoločenstva. Prepustenie zahŕňa uplatnenia obchodno- politických opatrení, splnenie ďalších formalít stanovených pre dovoz určitého tovaru a vybratie všetkých platieb dlžných na základe právnych predpisov“. Čiže, ak neboli vybraté (zaplatené) všetky dlžné platby (DPH je súčasťou dovozných platieb) nie je splnená skutková podstata ustanovenia čl. 79 colného kódexu a s tovarom sa nedovolene nakladá na území spoločenstva, lebo nebola zaplatená suma DPH. Žalobca namietal voči svojmu postaveniu, ktoré mu nedáva oprávnenie sa brániť voči úkonom a rozhodnutiam Colného úradu Trnava, nakoľko nie je účastníkom colného konania ani konania o vymeraní DPH, rozhodnutie o dovymeraní DPH sa žalobcovi nedoručuje, nemôže uplatňovať námietky v konaní, nemôže podávať riadne, ani mimoriadne opravné prostriedky. Namietal voči tomu postupu, pretože vady v procesnom postupe žalovaného nemôže uplatňovať po ukončení preverovania žalobou podľa II. hlavy V. časti OSP a to z dôvodu, že žalobcovi ako ručiteľovi DPH nie je vydané rozhodnutie o dovymeraní DPH. Žalobca ako ručiteľ nie je účastníkom konania, pretože Colný zákon vo svojom ustanovení § 85 ods. 2 a na jeho základe normatívne riadiace akty FR SR neumožňuje ručiteľovi stať sa účastníkom konania. Z uvedeného dôvodu sa vo vzťahu k žalobcovi ako ručiteľovi nevydáva rozhodnutie o dovymeraní DPH ako súčasti colného dlhu. Žalobcovi je uložené iba jedno rozhodnutie v „úvode“ a to Rozhodnutie o zabezpečení DPH. Následne nie je voči navrhovateľovi vydané žiadne rozhodnutie, nie sú mu oznamované žiadne relevantné skutočnosti týkajúce sa výsledkov preverovania v zahraničí, pričom je to práve navrhovateľ, ktorý v konečnom dôsledku musí zaplatiť DPH a teda je to navrhovateľ, ktorý je v celom procese „zabezpečovania“ DPH ukrátený o svoje práva garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR čím je porušené právo na spravodlivý proces a navrhovateľovi vznikne (bez možnosti akejkoľvek právnej obrany) ujma na majetkových právach. Colný úrad Trnava súhlasil s názorom žalobcu, že jeho osoba je vylúčená z okruhu osôb účastníka konania, nakoľko podľa § 85 ods. 2 colného zákona „účastníkom správneho konania o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu je dlžník“. Žalobca, ako je uvedené v úvode tohto vyjadrenia, sa stal priamym zástupcom deklaranta, tzn. koná v rámci celého konania v mene a na účet deklaranta (dlžníka). Všetky úkony zo strany Pobočky CÚ Dunajská Streda boli uskutočnené voči deklarantovi a to prostredníctvom tohto zástupcu, čiže žalobca mal vedomosť o všetkom, čo vykonával Colný úrad Trnava voči účastníkovi konania - deklarantovi. Svedčia o tom všetky písomnosti, ktoré sú prevzaté zástupcom žalobcu (viď spisový materiál). Žalobcovi v postavení zástupcu deklaranta nie sú Colný úradom Trnava ubraté práva vznášať tak námietky ako aj návrhy. Žalobca bol v tomto smere aktívnym zástupcom deklaranta. Na tomto základe je nutné konštatovať, že bol dostatočne v rozsahu svojich práv informovaný. Vyššie uvedený deklaranti si vybrali zabezpečiť DPH prostredníctvom inej osoby, v danom prípade osoby žalobcu, o čom svedčí ručiteľské vyhlásenie na zadnej strane colného vyhlásenia (záručná listina GRN 14SK580000Y000019 a uvedenie príslušnej sumy DPH), ktorým splnili podmienku zabezpečenia. Na tomto základe boli Pobočkou CÚ Dunajská Streda vydané príslušné rozhodnutia o zabezpečení, ktoré boli určené deklarantovi, t.j. prípadnému dlžníkovi sumy DPH. Z tohto dôvodu Colný úrad Trnava odmieta názor žalobcu, že jemu bolo iba určené rozhodnutie o zabezpečení. Vzhľadom na to, že preverovacie konanie je medzinárodného charakteru, všetky žiadosti boli včas odstúpené do krajiny určenia tovaru - Talianskej republiky a nie je možné, aby Colný úrad Trnava, resp. jeho organizačná zložka - Pobočka CÚ Dunajská Streda rozhodla bez preverenia dôkazov žiadaného finančného orgánu. Colnému úradu Trnava nebola doposiaľ doručená odpoveď talianskeho finančného orgánu s výsledkom preverenia dodania tovaru týkajúca sa horeuvedených colných vyhlásení. Colný úrad Trnava odmietal taktiež názor žalobcu: „V praxi nastáva situácia, kedy dlžník (vedomý si aplikačnej praxe v SR) je nečinný, nepreberá písomnosti a aj v prípade doručenia rozhodnutia nezaháji obranu, pretože colný úrad bude okamžite žiadať úhradu DPH od ručiteľa. Považuje tento názor za účelový, nakoľko je na deklarantovi a jeho priamom zástupcovi - žalobcovi akú formu komunikácie a rozsah zastúpenia si zvolia. V týchto prípadoch sa jedná o mandátne zastúpenie na základe ustanovení § 566 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v spojení s dotknutými colnými predpismi. Je na zvážení obidvoch zmluvných strán, aké práva a povinnosti považujú za žiaduce preniesť na mandanta alebo mandatára. Ak sa domnieva žalobca, že jeho mandanti sú nedostatočne činní, nekomunikatívni, vyhýbajúci sa svojim povinnostiam, má dispozičné oprávnenie na podklade príslušnej mandátnej zmluvy vyvodzovať plnenie povinností zo strany mandanta, požadovať dodržiavanie platobnej disciplíny, vypovedať mandátnu zmluvu alebo ju neuzatvárať s nespoľahlivými obchodnými partnermi, resp. formou občiansko-súdnych konaní sa domáhať náhrady škody spôsobenej z titulu neplnenia podmienok zmluvy. Colný úrad Trnava v postavení správcu dovozných platieb realizoval všetky úkony v súlade s uvedenými právnymi predpismi a to s cieľom zabránenia v rámci systému colného režimu 4200, aby tovar, ktorý sa umiestňuje cez jej územie na európsky trh bol predmetom úniku DPH, nakoľko únik DPH ovplyvňuje finančné záujmy členských štátov. Má dosah na rozpočet EÚ, pretože v dôsledku úniku sa znižujú vlastné zdroje jednotlivých členských krajín založené na DPH. Daňové podvody navyše ohrozujú fungovanie vnútorného trhu a zabraňujú spravodlivej hospodárskej súťaži medzi jednotlivými spoločnosťami. Na včasné odhalenie úniku DPH je nevyhnutné okamžité zaslanie informácií o dodávkach tovarov v rámci Spoločenstva nasledujúcich po dovoze v rámci colného režimu 4200 daňovým orgánom v členskom štáte určenia. Monitorovanie správneho uplatňovania DPH pri cezhraničných transakciách zdaniteľných v inom členskom štáte ako je ten, v ktorom je usadený dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb, závisí v mnohých prípadoch od informácií, ktoré má členský štát usadenia k dispozícii, alebo ktoré by mohli oveľa jednoduchšie získať tento členský štát. Účinný dohľad nad takýmito transakciami preto závisí na včasnom konaní správcu DPH. Colný úrad Trnava v prípade preukázateľného dodania tovaru do inej krajiny spoločenstva ihneď (do 10 dní) uvoľní zabezpečenie sumy DPH. Tak to vykonal v stovkách iných dovozných prípadoch týkajúcich sa tohto žalobcu, ktoré samozrejme nie sú predmetom tejto žaloby. Žalovaný má legislatívou dané nepochybné zmocnenie na preverenie dôkazov predložených žalobcom, tzn. právo na preverovanie a vyhodnocovanie dôkazov v prípade pochybností nie je možné vylúčiť. Úkony vykonané žalovaným v rámci preverenia neboli protizákonné, resp. nad rámec zvereného zmocnenia. Žalobca nebol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom žalovaného. Žalovaný v postavení správcu dovozných platieb postupoval v konaní v súlade s platnými právnymi predpismi, a to s odkazom na ustanovenia § 48b zákona o DPH v spojení s ustanovením § 48 ods. 3 zákona o DPH. Na základe vyššie uvedeného Colný úrad Trnava žiadal Krajský súd v Trnave, aby návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný s tým, že trovy konania znáša žalobca. 4. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnili právny zástupca žalobcu a žalovaný. 5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že nespochybňuje oprávnenie žalovaného preverovať skutočnosti týkajúce sa dodávok tovaru mimo územia SR a všetkých okolností ohľadne týchto dodávok, avšak poukázal na Nariadenie Rady označené vo vyjadrení č. 904/2010 a konkrétne článok 10, kde je určená lehota 3 mesiace na vybavenie dožiadania, resp. 1 mesiac, keď žiadaný orgán informáciu má. Poukazuje na to, že v súčasnej dobe tomuto dožiadanému subjektu je zadržaných 455.521 eur. Z uvedeného dôvodu žiada, aby súd zmenil navrhovaný petit a rozhodol tak, že uloží žalovanému povinnosť rozhodnúť o žiadosti o vrátenie colnej zábezpeky v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca splnil všetky podmienky v zmysle ust. § 48b ods. 3 zákona o DPH. 6. Právny zástupca žalovaného, uviedol, že pokiaľ právny zástupca žalobcu spomínal 3 mesačnú lehotu na vybavenie dožiadania, táto lehota platí pre orgány, ktoré vybavujú tieto dožiadania, konkrétne maďarské a talianske, v žiadnom prípade nemôže platiť 1 mesačná lehota, tak ako to uvádza právny zástupca žalobcu. Preverovanie bolo uskutočnené na základe toho, že dostali podnet o tom, že sa jedná o rizikové subjekty, čo sa aj v priebehu konania potvrdilo. Doklady Finančného riaditeľstva SR, ktoré sa vyjadrilo k odpovediam dožiadaných orgánov, potvrdzujú rizikovosť dotknutých subjektov. V danom prípade už by sa dalo vo veci rozhodnúť, avšak čakajú na konečný verdikt, pretože v týchto odpovediach je uvedené, že ide o čiastočné odpovede. Žalovaný vykonal preverovanie napriek tomu, že žalobca predložil požadované doklady, pretože mali indície o pochybnostiach týchto dokladoch. 7. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Na správnom súde sa môže domáhať ochrany každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy a to za podmienok stanovených v SSP. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. Podľa § 245 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie. Podľa § 250 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania. Podľa § 251 ods.1 SSP, ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému. Podľa § 251 ods. 1 SSP, ak orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie nečinnosti, správny súd konanie uznesením zastaví. Podľa § 48b ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. Zabezpečenie dane je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3. Zabezpečenie dane môže byť poskytnuté zložením peňažných prostriedkov na účet colného úradu alebo zárukou poskytnutou bankou 4b) alebo zahraničnou bankou, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, inou osobou s trvalým pobytom, sídlom, pobočkou alebo organizačnou zložkou na území Slovenskej republiky, poisťovňou 24aa) alebo pobočkou zahraničnej poisťovne alebo Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky 24ab) bez výhrad. Podľa § 48b ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, colný úrad uvoľní zabezpečenie dane do desiatich dní od predloženia dôkazu o tom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte okrem odseku 4. Dôkazom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte, je doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Doklad o prevzatí tovaru musí obsahovať a) meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, b) množstvo a druh tovaru, c) adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, d) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá tovar prevzala, uvedené paličkovým písmom a jej podpis, e) evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru. Podľa § 48b ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo správnosť dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do desiatich dní odo dňa, kedy colný úrad dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3; ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3, colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane. Podľa Článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Podľa Článku 12 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať. (25) Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytovanie informácií sa majú chápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať, pričom zásada je taká, že na to, aby bola spolupráca efektívna, by sa informácie, ktoré má už žiadaný členský štát k dispozícii, mali poskytnúť bez ďalšieho odkladu. 8. Predmetom konania je preskúmanie žalobcom namietanej nečinnosti žalovaného ako správneho orgánu. 9. Nečinnosť orgánu verejnej správy je definovaná v ust. § 3 ods.1 písm. d) SSP ako stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. V danom prípade ide o stav, keď žalovaný nepokračoval v začatom administratívnom konaní a doteraz nerozhodol o žiadosti žalobcu o uvoľnenie finančných prostriedkov vo vzťahu k obchodným partnerom: DATAGROUP PLUSZ Kft. Honvéd utca 1 1/2 HU 1054 BUDAPEST zo dňa 10.06.2015 a 11.06.2015, Technocomker Plusz Kft, Podmaniczky utca 57.2.em.14, HU 1064 Budapest zo dňa 02.06.2015, DATAGROUP PLUSZ Kft. Honvéd utca 1 1/2 HU 1054 BUDAPEST zo dňa 11.06.2015, ktoré poskytol ako ručenie za zabezpečenie DPH pri dovoze tovaru prepusteného do režimu voľný obeh s oslobodením od DPH a to na základe Osvedčenia o schválení byť DPH ručiteľom č. 14SK580000Y000019 vydaným žalobcovi Colným úradom Trnava. 10. Súd z obsahu spisového materiálu zistil, že z oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti Colného úradu Trnava č. 1303828/2015 zo dňa 19.08.2015 vyplýva, že sťažovateľ ALBATROS spol. s r.o., so sídlom Mliečany 61, 929 01 Dunajská Streda v zastúpení JUDr. Vlastimilom Petřekom PhD., advokátom so sídlom Zátišie 1841/23, 925 21 Sládkovičovo podal sťažnosť proti postupu Colného úradu Trnava, Pobočka colného úradu Dunajská Streda na základe jemu doručenému Oznámeniu č. 881848/2015 zo dňa 12.06.2015. Colný úrad Trnava na základe zák. č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zák. č. 275/2006 Z.z. o informačných systémoch verejnej správy v zmysle § 20 zákona o sťažnostiach oznámil žalobcovi výsledok prešetrenia sťažnosti, v zmysle ktorého sťažnosť sťažovateľa zo dňa 28.07.2015 je neopodstatnená z dôvodu, že nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov a ani interných riadiacich aktov. 11. Z pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že Colný úrad Trnava žiadosťami o preverenie v zmysle ust. § 48b ods. 4 zákona o DPH Odd. colné/1004852/2015 zo dňa 23.06.2015, Odd. colné/1068966/2015 zo dňa 30.06.2015 požiadal Finančné riaditeľstvo SR, colná sekcia, odbor colný na základe pochybností dodania tovaru v dokladoch o prevzatí tovaru špecifikovaných v žiadostiach v zmysle ust. § 48b ods. 4 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov o preverenie týchto dokladov týkajúcich sa spoločnosti TECNOCOMKER PLUSZ Kft., Podmaniczky utca 57 2/14, 1064 Budapešť, Maďarská republika a spoločnosti DATAGROUP PLUSZ Kft., Honvéd utca 8 1/2, 1054 Budapešť, Maďarská republika. 12. Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica žiadosťou o sprostredkovanie administratívnej spolupráce adresovanej FR SR, Sekcia daňová a colná, odbor boja proti podvodom, oddelenie CLO v súlade s Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty a s odvolaním sa na list č. 1794/2011-1481 zo dňa 07.01.2011 žiadalo o sprostredkovanie administratívnej pomoci pri preverení dodania tovaru. 13. Colný úrad Trnava v žiadosti o prijatie opatrení zo dňa 23.10.2015 požiadal Colné riaditeľstvo SR o sprostredkovanie spolupráce s príslušnými colnými orgánmi s cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie colných predpisov v spoločnosti: DATAGROUP PLUSZ Kft., Honvéd utca 8 1/2, 1054 Budapešť, Maďarská republika, IČ DPH: HU25102240. 14. Z odpovede zo dňa 23.12.2015, predloženej žalovaným na pojednávaní vyplýva, že FR SR, sekcia daňová a colná oznámila Colnému úradu Trnava, že Oddeleniu medzinárodnej administratívnej spolupráce v oblasti colníctva FR SR bola podľa Nariadenia Rady (ES) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty bola doručená čiastočná odpoveď príslušného zahraničného orgánu, v ktorej je uvedené, že maďarský kontrolný úrad zahájil kontrolu daňovníka dňa 03.08.2015, ale nakoľko sa nepodarilo kontaktovať daňovníka a preveriť dokumenty, kontrolný orgán začal novú kontrolu daňovníka za obdobie 04.11.2014-30.06.2015 a po prijatí odpovede zo zahraničia bude zaslaná konečná odpoveď. 15. Správny súd na základe vyššie uvedeného skonštatoval, že je preukázaný dôvod na uloženie povinnosti žalovanému rozhodnúť o žiadostiach žalobcu na uvoľnenie finančných prostriedkov, nakoľko od podania žiadostí o poskytnutie informácií, ktoré by podľa žalovaného mali pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva a boji proti podvodom súvisiacich s DPH, v súlade s Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty uplynul viac ako rok a v zmysle citovaného článku predmetného nariadenia, žiadaný orgán je povinný poskytnúť informácie najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti, pričom táto lehota je maximálna lehota, keď žalovaný žiadnym spôsobom neurgoval odpoveď od žiadaného orgánu a navyše žiadaným orgánom oznámená nekontaktnosť dotknutých osôb v zahraničí nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý po formálnej stránke predložil všetky zákonom požadované doklady na uvoľnenie poskytnutej zábezpeky. 16. Za danej situácie má správny súd za to, že aj keď v zmysle ust. § 48b ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti dokladu o prevzatí tovaru, colný úrad preverí jeho správnosť u príslušného finančného orgánu iného štátu, ako tomu bolo aj v danom prípade, keď pri preverovaní je možný postup podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti daňovým podvodom v oblasti DPH, stav právnej neistoty na strane žalobcu trvajúci viac ako jeden rok je potrebné odstrániť a to práve rozhodnutím o žiadostiach žalobcu, keď správny súd neukladá žalovanému ako má rozhodnúť, ale aby rozhodol v súdom uloženej lehote, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. 17. Vzhľadom k tomu, že súd vyhovel žalobe, zároveň uložil žalovanému povinnosť v zmysle ust. § 250 ods. 1 veta druhá SSP, aby preukázal, že odstránil svoju nečinnosť, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. 18. Správny súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 167 SSP tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia, nakoľko žalobca mal vo veci úspech v celom rozsahu. 19. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods.2 SSP). 20. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 133 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal a v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.