Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/162/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200770 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200770.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela, JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: BeaTrans, s.r.o., Bratislavská 19, 924 01 Galanta, IČO: 44 623 313, právne zastúpený: JUDr. Ing. Arpádom Barczim, advokátom, T. Vansovej č. 225/3, 924 01 Galanta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná ul. č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1241139/2015 zo dňa 30.07.2015, takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 14.10.2015 sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1241139/2015 zo dňa 30.07.2015, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 442801/2015 zo dňa 13.05.2015, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 53.463,34 eura daňovému subjektu - žalobcovi, zmenil vo výrokovej časti tak, že vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 zmenil zo sumy 53.463,34 eura, na sumu 44.927,17 eura a sumu zistenú správcom dane, na ktorú si mal daňový subjekt právo uplatniť nárok zmenil zo sumy 4.251,14 eura na sumu 12.787,31 eura. 2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že správca dane začal dňa 21.02.2011 u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie november 2010 (Oznámenie o výkone daňovej kontroly č. 615/320/7061/2011/Bor zo dňa 21.02.2011), o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9211401/5/2276427/2012/Bor zo dňa 21.08.2012 (ďalej len „protokol“), ktorý mal byť prerokovaný v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, kde ale správca dane svojvoľne bez takejto dohody a bez akceptácie požiadavky na iný termín prerokovania protokolu tento bez prítomnosti žalobcu uzavrel ako prerokovaný, čím podľa žalobcu správca dane porušil ust. § 3 ods. 2 daňového poriadku, keď nepostupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. 3. Kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že žalobca si v zdaňovacom období november 2010 uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu pre odberateľa - platiteľa DPH z iného členského štátu: GOMBA 2009 Kft. Szent István krt. 11, 1055 Budapest, Maďarská republika, IČDPH: HU14719220 (ďalej len „spoločnosť Gomba 2009“) na základe faktúry č. 2010/048 zo dňa 30.11.2010, predmet fakturácie: solárne zostavy, fakturovaná suma 281.386,00 eur. 4. Predmetom daňového posúdenia a predmetom tejto žaloby je aj splnenie podmienok oslobodenia podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). V danom prípade žalobca preukázal splnenie podmienok uvedených v § 43 ods. 1 a § 43 ods. 5 písm. a) a d) zákona o DPH tak, že podľa odseku 1, tovar bol odoslaný do iného členského štátu nadobúdateľovi, ktorý bol v čase dodania tovaru osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, o čom svedčia aj údaje na dokladoch o preprave CMR č. 7336762, 7651667, ako aj odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktorá potvrdila, že odberateľ Gomba 2009, HU bol v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte; podľa odseku 5 - o čom svedčí predložená faktúra č. 2010/048 zo dňa 30.11.2010; podľa odseku 5 písm. a) - ak prepravu zabezpečí dodávateľ inou osobou, podmienky sa preukazujú sa prepravným dokladom, v ktorom je uvedené miesto určenia. O tomto svedčí prepravný doklad CMR 7336762, 7651667, ktorý preukazuje miesto určenia dodania tovaru Budapešť, HU) identifikuje EČV vozidla (GA 081BH a návesu GA221ZG), ktorým bol tovar prepravený, ako aj písomné (podpísané a potvrdené aj firemnou pečiatkou) potvrdenie o prevzatí odberateľom spoločnosťou Gomba 2009, HU; podľa odseku 5 písm. d) - dokladmi o platbe, o čom svedčia doklady: príjmový pokladničný doklad č. 00216 zo dňa 02.12.2010 na sumu 17.000 eur ako čiastočná úhrada Fa č. 2010/048, ako aj Maďarský výdavkový pokladničný doklad (Kiadási bizonylat) č. KO874554 zo dňa 02.12.2010 na sumu 17.000 eur ako úhrady fa č. 2010/048 opatrená pečiatkou GOMBA2009. Podľa žalobcu, splnenie týchto podmienok je postačujúce podľa § 43 zákona o DPH pre uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Skutočnosti vymedzené v § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu, ktoré boli podľa vyššie splnené. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho odberateľa a odberateľových subodberateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno žalobcu - daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností žalobca znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora v spojených prípadoch C-354/03 (OptigenLtd), C-355/03 (FulcrumEletronicsLtd) a C-484/03 (BondHouseSystemsLtd), kde Súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená nemožnosťou preukázania dodávky/odberu alebo hoc aj daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami a ani nie je možné požadovať od žalobcu plnenie takých skutočností, ktoré nespadajú do jeho sféry a dosahu. Predmetnú dodávku naviac potvrdili svedecké výpovede vodiča P. M. o ústnom pojednávaní zo dňa 06.04.2011, kde tento svedok vyslovene vypovedal, že solárne zostavy dňa 30.11.2010 vyložil v Budapešti v sklade, kde sa podpísal oprávnenou osobou aj predmetný doklad CMR, teda aj prevzatie tovaru. Pokiaľ ide o argumenty žalovaného, že svedok P. M. nevedel pomenovať žiadnu z osôb, ktoré boli prítomné pri nakladaní, či vykladaní tovaru, nevedel uviesť adresu, kde bol tovar vyložený, nevedel kto prevzal tento tovaru, ani kto podpísal CMR, žalobca uviedol, že predmetná dodávka sa uskutočnila v novembri 2010 a daňová kontrola sa vykonávala v období apríl 2015, teda po viac ako štyroch rokoch po vykonaní dodávky. Svedok P. M. po štvorročnom odstupe si samozrejme nemohol pamätať všetky podrobnosti dodávky, práve naopak, ak by si ich presne pamätal, by mohlo vyvolať podozrenie o pravom opaku. 5. Vodič P. M. viedol aj záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy č. 098777 zo dňa 30.11.2010 pre nákladné vozidlo s EČV GA 081BH a GA221YG, z ktorého záznamu vyplýva, že v daný deň vykonal dvakrát prepravu v rozsahu 902 km, pričom prvá cesta smerovala zo Sládkovičova cez Bratislavu do Budapešti a naspäť s príchodom o 15.00 hod. a druhá cesta v ten istý deň zo Sládkovičova do Budaőrsu (časť - predmestie Budapešti) s odchodom o 16.15 hod. a príchodom o 02.15 hod. na druhý deň s počtom 221 km. 6. Žalobca namietal, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s rozporom medzi svedeckými výpoveďami vodiča P. M. a výpisom z mýtneho systému, keď v mýtnom systéme uvádzané body sú len názvy označenia vstupno-výstupných brán a nie reálne miesta cesty a v tejto podobe tento výpis nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Trasu medzi Sládkovičovom a Budapeštou, ako aj Budaőrsom je možné prejsť aj mimo kontrolné body mýtneho systému, keď mýtny systém v roku 2010 bol len v prvotnom štádiu výstavby (uvedený do prvotnej prevádzky v roku 2010) a používania a kontrolné body boli len na diaľničných vstupoch a výstupoch. Doklady CMR č. 7651667 (7336762) v súlade s ust. § 43 zákona o DPH sú opatrené všetkými náležitosťami a to najmä písomných potvrdením prevzatia tovaru druhou stranou spoločnosťou Gomba 2009, HU (aj International CORN-TRADE Kft. - ale táto dodávka nie je predmetom sporu), pečiatkou spoločnosti Gomba 2009 s uvedením aj IČDPH (maďarského) pre intrakomunitárnu dodávku. Faktúra č. 2010/048 je tiež opatrená pečiatkou spoločnosti Gomba 2009, ako aj podpisom oprávnenej osoby, čo tiež preukazuje prevzatie dodávky tovaru. Ak mal žalovaný pochybnosti o reálnej dodávke, mohol okrem overovania podpisu na danom CMR tento overiť aj overením pečiatky spôsobom porovnania jeho odtlačku s odtlačkami používanými na ostatných obchodných listinách uvedenej spoločnosti. Pri tomto nekonaní žalovaný porušil ust. § 24 ods. 2 ZoSD, keď nepostupoval pri dokazovaní tak, aby vec bola zistená čo najúplnejšie. Za daňový subjekt žalobcu (BeaTrans, s.r.o.) ako dôkaz sa vyjadrila do zápisnice dňa 03.03.2011 aj konateľka spoločnosti tak, že vodičom vozidla pre prepravu predmetného tovaru bol P. M., tovar bol vyvezený a vyložený v sklade spoločnosti Gomba 2009,HU. 7. Svedok J. R., U. XXXX/XX, U. ako konateľ spoločnosti M-CRAFT, s.r.o., dodávateľ solárnych zostáv pre žalobcu do zápisnice zo dňa 09.02.2015 vypovedal, že faktúru k predmetného tovaru vystavil on sám pre žalobcu. Potvrdil, že k dodaniu tovaru došlo. K samotnej preprave ako dodávke si z dôvodu časového odstupu konkrétnosti nepamätá. 8. Podľa žalobcu je podstatné, že svedok potvrdil reálnu dodávku predmetného tovaru na strane nákupu pre žalobcu. Spisový materiál obsahuje aj faktúry č. 2010/026 a 2010/028 od dodávateľa M-CRAFT, s.r.o., ako nákup predmetného tovaru v prospech žalobcu. Jeho ďalšia pasivita (spoločnosti M-CRAFT, s.r.o., resp. jeho konateľa) proti daňovému orgánu nemôže byť na ťarchu žalobcu. U žalovaného vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania žalobcových odberateľov, prípadne ich účtovnej a daňovej evidencie, resp. ich neúčasti na daňovom konaní pri medzinárodnom dožiadaní, na ktorú skutočnosť žalobca ako daňový subjekt nemá vplyv. 9. Podľa žalobcu si žalovaný absolútne nesprávne vyložil vyjadrenie maďarského daňového orgánu, keď toto aplikoval so záverom, že obchodný partner žalobcu, spoločnosť Gomba 2009 sa mala vyjadriť v zmysle, že predmetný tovar dodaný nebol, a že žiadna obchodná transakcia neprebehla medzi žalobcom a Gomba 2009. V tomto poukazuje na nesprávny preklad odpovede medzinárodného dožiadania maďarského daňového orgánu z jazyka maďarského do jazyka slovenského, kde sa význam textu odpovede pri preklade zmenil a stratil. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs/131/2004 zo dňa 25.03.2005 (publ. pod č. 599/2005), podľa ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda aj tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Podobný právny názor vyslovil ESD aj v rozsudku Twoh C-184/05 s obsahom, že daňové orgány nemôžu nútiť dodávateľa zaplatiť daň, ak predložil vopred určený a publikovaný zoznam dokumentov (§ 43 ods. 1 a § 43 ods. 5 písm. a) a d) zákona o DPH) preukazujúcich oslobodenie dodania tovaru alebo služby od DPH do iného členského štátu, ak dodávateľ nevedel alebo nemohol vedieť o prípadnom daňovom podvode nadobúdateľa. Tak isto v rozsudku C-273/11 Mecsek-GabonaESD vyslovil právny názor, že potrebné dôkazy pre oslobodenie od dane musia byť výslovne uvedené vo vnútroštátnej úprave DPH, a dodávateľ tohto tovaru a služieb je v dôkaznej núdzi len vtedy, ak nesplnil vopred známe vnútroštátnym zákonom požadované dôkazy. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora (ESD) vo veci Teleos C-409/04, kde ESD vyslovil názor, že intrakomunitárne dodanie tovaru je oslobodené od DPH, ak je tovar odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, preto dodanie tovaru v rámci spoločenstva je podmienené objektívnymi dôkazmi o fyzickom pohybe tovaru medzi členskými štátmi. Členským štátom prináleží, aby určili podmienky, a to zoznam dôkazov, na uplatnenie oslobodenia DPH pri dodaní do iného členského štátu. 10. Žalobca má za to, že žalovaný (aj správca dane) sa riadil nesprávnym výkladom § 29 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, kde požadovali jednak od žalovaného preukázanie takých skutočností, ktoré sú v dispozícii odberateľa žalovaného (Gomba 2009, HU) a týmto prekročil svoje zákonné oprávnenie a vydal takto rozhodnutie, ktoré nie je v súlade so zákonom. Na tomto nesprávnom postupe a na požadovaní absolútneho preukázania daňovej transakcie aj nad rámec § 29 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v spojení s § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH potom založili svoje rozhodnutie. Povinnosť žalobcu preukázať oprávnenosť oslobodenia od DPH nie je absolútne, ako je vyššie uvedené, a nie je možné túto dôkaznú povinnosť žalobcu si zamieňať s forenzným dokazovaním. Je právne irelevantný postup žalovaného, ako aj jeho závery, pri ktorých argumentoval so skutočnosťou, že odberateľ žalobcu (Gomba 2009) nepreukázal predmetnú daňovú transakciu či dodanie tovaru do Maďarskej republiky, a že je nekontaktný. 11. Žalobca k problematike posudzovania daňovej neutrality a rozloženia dôkaznej povinnosti medzi daňovým subjektom a daňovým orgánom poukázal aj na rozsudky NS SR 6 Sžf/10/2012 a 3 Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, kde daňový subjekt nemôže znášať dôkazné bremeno a preukazovať skutočnosti, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. 12. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného (aj správneho orgánu) je nepreskúmateľné pre neurčitosť, nezrozumiteľnosť a vzájomný vnútorný rozpor dôvodov. Napadnutými rozhodnutiami je podľa žalobcu porušené ust. § 43 daňového poriadku, keď od žalobcu sa požaduje splnenie takých podmienok, ktoré zákon nepredpisuje. Výrok napadnutého rozhodnutia nevychádza zo stavu zisteného v daňovom konaní a odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje všetky skutočnosti, ktoré mali byť podkladom rozhodnutia. Žalovaný a aj správca dane podľa žalobcu nedostatočne zistili skutkový stav veci a nesprávne posúdil skutkový stav veci, keď dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne, na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa znáša dôkazné bremeno i prípadnú dôkaznú núdzu žalovaný (správca dane). Žalovaný z nesprávne zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery a podmienky potrebné na preukázanie oslobodenia od dane pri dodávke tovaru do Maďarskej republiky. V konaní žalovaného (správneho orgánu) bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keď žalobca bol ukrátený na svojich právach a zákonom chránených záujmoch, pretože žalovaný (správca dane) posudzovali vec neobjektívne a nezákonne, nevykonali všetky potrebné dôkazy tak, aby bola vec zistená čo najúplnejšie. 13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.01.2016 žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a v odôvodnení vyjadrenia uviedol, že daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie november 2010 začala dňa 24.02.2011podľa § 15 ods. 14 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov na základe upovedomenia o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. 615/320/7061/2011/Bor zo dňa 21.02.2011. Podľa § 15 ods. 10 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 4 zákona o správe daní zamestnanec správcu dane vyhotovil o výsledku zistenia z daňovej kontroly protokol, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie č. 9211401/5/2277204/2012/Bor zo dňa 21.08.2012 doručený žalobcovi dňa 23.08.2012. Žalobca doručil dňa 12.09.2012, t.j. po lehote stanovenej § 15 ods. 1 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správcovi dane písomné vyjadrenie k protokolu, zmeškanie lehoty na písomné vyjadrenie sa k protokolu nemožno podľa § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov odpustiť. Na základe výzvy správcu dane č. 9211401/5/2277204/2012/Bor zo dňa 21.08.2012 bol dňa 25.09.2012 protokol so žalobcom prerokovaný, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9211401/5/2689643/2012/Bor zo dňa 25.09.2012 a dňom 25.092012 bola daňová kontrola podľa § 15 ods. 13 prvá veta zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov ukončená. Z uvedených dôvodov považuje žalovaný námietku žalobcu o tom, že bez dohody a bez akceptácie požiadavky žalobcu na iný termín prerokovania protokolu tento bez prítomnosti uzavrel ako prerokovaný, za bezpredmetnú a zavádzajúcu, vzhľadom na skutočnosť, že protokol bol so žalobcom za prítomnosti žalobcu prerokovaný na ústnom pojednávaní dňa 25.09.2012 (viď zápisnica č. 9211401/5/2689643/2012/Bor zo dňa 25.09.2012). Žalovaný považuje rovnako za zavádzajúce namietané porušenie § 3 ods. 2 zákona o správe daní, keďže predmetná kontrola bola vykonaná podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalobca odberateľskou faktúrou č. 2010/048 (ďalej len „sporná faktúra“), s dátumom daňovej povinnosti 30.11.2010 a príslušným medzinárodným nákladným listom (ďalej len „CMR“) č. SK7651667 (ďalej len „sporný CMR“) deklaroval dodanie tovaru, solárnych zostáv na prípravu teplej úžitkovej vody (ďalej len „sporný tovar“) odberateľovi, spoločnosti GOMBA 2009, vo výške 281.386,00 eur oslobodené od DPH podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Z ustanovení § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH vyplýva, že pokiaľ platiteľ nesplní podmienky uvedené v § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, nemá nárok na to, aby bolo dodanie tovaru považované za oslobodené od DPH. 14. Žalobca počas kontroly predložil správcovi dane spornú odberateľskú faktúru, ktorou deklaroval dodávku sporného tovaru do Maďarska spoločnosti Gomba 2009 so statusom oslobodenej od DPH. K spornej faktúre predložený sporný CMR nemožno považovať za doklad, ktorý by vylučoval akékoľvek pochybnosti o dodaní sporného tovaru z tuzemska do iného členského štátu - Maďarska nadobúdateľovi, spoločnosti GOMBA2009 vzhľadom na skutočnosť, že žalobca okrem prepravy sporného tovaru deklaroval prepravnými dokladmi CMR č. 7336762 a CMR č. 7651677 tým istým vozidlom s EČV GA081BH dňa 30.11.2010 aj prepravu iného tovaru do Maďarska s rôznymi miestami nakladania a vykladania, avšak žalobcom predložený tachograf k predmetnému vozidlu a príslušný výpis mýtnych transakcií od Národnej diaľničnej spoločnosti zo dňa 30.11.2010 túto skutočnosť nepotvrdili. 15. Samotný vodič predmetného vozidla síce tvrdil, že prepravu vykonal, avšak nevedel meno žiadnej osoby prítomnej pri nakladaní, či vykladaní sporného tovaru; nevedel kto prevzal sporný tovar na mieste ani kto podpísal sporný CMR za príjemcu tovaru; nevedel označiť adresu miesta vykladania sporného tovaru, keď túto adresu označil ako priemyselný park na okraji Budapešti. 16. Výsledky šetrenia maďarskej daňovej správy nepotvrdili reálnosť intrakomunitárneho dodania sporného tovaru spoločnosti Gomba 2009, keďže spoločnosť Gomba 2009 nedeklarovala intrakomunitárne nadobudnutie a podľa zisťovaní maďarskej daňovej správy sporný tovar nebol dodaný, objednávka sa neuskutočnila, preprava nebola uskutočnená, nakládka ani vykládka sa neuskutočnili a neuskutočnili sa žiadne obchodné rokovania, ani žiadne obchodné transakcie a vtedajší konateľ spoločnosti Gomba 2009 Z. U., napriek vyhláseniu, priloženému k odvolaniu žalobcu zo dňa 17.10.2012 proti dodatočnému platobnému výmeru č. 9211401/5/2705511/2012/Bor zo dňa 29.09.2012, že „v prípade hocijakej otázky je ochotný dostaviť sa na daňový úrad osobne“, sa v stanovený termín nedostavil na príslušný daňový úrad v Maďarsku a na adrese trvalého pobytu, ani na adrese oznámenej zamestnancom príslušného daňového úradu ako jeho aktuálny pobyt nebol zastihnuteľný. 17. Napriek tomu, že všetky obchodné rokovania mali prebiehať s vtedajším konateľom spoločnosti Gomba 2009, Z. U., že všetky úhrady formou finančnej hotovosti mal odovzdávať Z. U. vždy niekde v Budapešti „napr. na káve“ a napriek tomu, že Z. U. vo vyhlásení k odvolaniu proti dodatočnému platobnému výmeru uviedol, že každú prijatú faktúru, CMR, výdavkový a príjmový pokladničný doklad boli ním podpísané, žalobca podpis na spornom CMR nevedel identifikovať. 18. Zo záznamu o prevádzke vozidla nákladnej dopravy č. 098777 zo dňa 30.11.2010 pre nákladné vozidlo s EČV GA 081BH a GA 221YG, že v daný deň vykonal vodič P. M. dvakrát prepravu v rozsahu 902 km, pričom prvá cesta smerovala zo Sládkovičova cez Bratislavu do Budapešti a naspäť s príchodom o 15.00 hod. a druhá cesta v ten istý deň zo Sládkovičova do Budaőrsu s odchodom o 16.15 hod. a príchodom o 02.15 hod. na druhý deň s počtom km 221. Keďže v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 615/320/8614/2011/Bor zo dňa 03.03.2011 žalobca uviedol, že k preprave sporného tovaru pre spoločnosť Gomba 2009 s vykládkou v Budapešti je ten istý tachograf ako k preprave pre odberateľa International corn-trade Kf, 9024 Győr s vykládkou v Budarors a z predmetného tachografu vyplýva, že dňa 30.11.2010 vozidlo s EČV GA081 BH najazdilo 354 km, žalovaný považuje námietku žalobcu o preprave vykonanej dňa 30.11.2010 v rozsahu 902 km za zavádzajúcu, ničím nepreukázanú a záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy č. 098777 zo dňa 30.11.2010 predložený až k žalobe za účelový, ako reakcia na dôkaznú situáciu, ktorá bola zistená v daňovom konaní, s cieľom túto zmeniť. Dĺžku trasy, ktorou mal byť prepravovaný sporný tovar dňa 30.11.2010, zistenú správcom dane ako i systém GoogleMaps žalobca síce spochybňuje, pravdivosť zistení správcu dane však žiadnym spôsobom nevyvrátil a napriek tomu, že so skutočnosťami zistenými správcom dane bol oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 27.10.2014. 19. Tvrdenie J. R. o tom, že sporný tovar dodal žalobcovi nie je dôkazom toho, že sporný tovar žalobca prepravil z tuzemska do iného členského štátu a že nadobúdateľom deklarovaného dodania sporného tovaru od žalobcu je spoločnosť GOMBA2009. 20. Odvolávanie sa žalobcu na rozsudky ESD č. C-409/04, C-184/05 a C-273/11 považuje žalovaný za neopodstatnené, keďže v danom prípade žalobca nepreukázal splnenie podmienok stanovených § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, vzhľadom na zisteniami správcu dane spochybnenú fyzickú prepravu sporného tovaru do Maďarska deklarovanému nadobúdateľovi, spoločnosti Gomba 2009. 21. Žalobca nevystavil pre odberateľa, spoločnosť Gomba 2009 faktúru, na ktorej by uviedol daň, preto si odberateľ túto daň nemohol uplatniť, a preto neexistuje právny dôvod na dorubenie dane v danom prípade pri zachovaní daňovej neutrality podľa Šiestej smernice Rady EHS. 22. Správca dane na základe medzinárodnej výmeny daňových informácií zabezpečil dôkaz oficiálnej inštitúcie o tom, že nepotvrdzuje prijatie tovaru spoločnosťou Gomba 2009, že dožiadaný odberateľ, spoločnosť Gomba 2009 nedeklarovala intrakomunitárne nadobudnutie, nadobudnutie predmetného tovaru nebolo priznané, tovar nebol dodaný, objednávka sa neuskutočnila, preprava nebola uskutočnená, nakládka ani vykládka sa neuskutočnili, neuskutočnili sa žiadne obchodné a jediným majiteľom spoločnosti do 17.05.2011.22. 23. Výrok rozhodnutia žalovaného vychádza zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, obsahuje náležitosti ustanovené zákonom o správe daní a v odôvodnení rozhodnutia žalovaného sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu ako i úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 24. Správca dane v rozpore s § 22 zákona o DPH pri výpočte DPH k obchodu, deklarovanému spornou odberateľskou faktúrou nesprávne vyčíslil základ dane, keď protihodnotu, ktorú mal žalobca prijať neznížil o DPH. Z uvedeného dôvodu žalovaný zmenil rozhodnutie správcu dane vo výrokovej časti tak, že znížil vyrubený rozdiel DPH o sumu 8.536,17, zodpovedajúcu rozdielu medzi DPH (53.463,34 eura), vyčíslenou správcom dane k spornej odberateľskej faktúre z protihodnoty, ktorú mal žalobca prijať za spornú odberateľskú faktúru nezníženú o DPH a DPH (44.927,17 eura), vyčíslenou k spornej odberateľskej faktúre z protihodnoty, ktorú mal žalobca prijať za spornú odberateľskú faktúru o DPH. 25. Správny súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní dňa 13.10.2016, na ktorom právny zástupca namietal, že tvrdenie žalovaného, že tovar nemal byť dodaný v čase, v akom tvrdil žalobca, je založené na rozporoch vyplývajúcich z výpisu z mýtnych transakcií, určenia vzdialenosti trasy, ktoré malo vozidlo vykonať, výpovede vodiča, ktorý mal tovar prepravovať, ako aj výpovede konateľa spoločnosti, ktorá tovar prevzala ako konečný odberateľ. Z dokazovania nevyplýva, že predmetné vozidlo sa malo nachádzať v stanovenom čase na Račianskej ulici v Bratislave. Právny zástupca žalobcu predložil súdu mapu, ktorá mala dokumentovať trasu zodpovedajúcu preprave tovaru a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.05.2015, v ktorom sám žalovaný konštatuje, že z tachografu nebolo možné odčítať počet kilometrov, ako aj časy. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu ust. § 24 ods. 2 daňového poriadku, pretože nebol riadne zistený skutkový stav, keď žalovaný si v konaní vytváral vlastné domnienky napriek tomu, že žalobca preukázal dostatočným spôsobom, že tovar bol žalobcom odoslaný a že bol na území členskému štátu inému subjektu aj dodaný, čo vyplýva z výpovede vodiča, ktorý tovar prepravoval. Z detailného výpisu mýtnych transakcií nie je možné určiť miesto vstupu, resp. miesto, kde sa nachádzalo vozidlo v danom čase. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie konateľa Gomba 2009, bolo úradne notársky overené, a preto nie je možné pochybovať o jeho pravdivosti. Budaőrs je časťou mesta Budapešť, nejde o nejaké veľké vzdialenosti, ktoré musia byť preukazované. Pokiaľ ide o záznam o preprave, tak boli uskutočnené dve prepravy, pričom druhá preprava bola dokončená druhý deň a teda je možné predpokladať, že bol použitý na druhý deň ďalší tachografový krúžok. Právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o rozdiel v počet najazdených km vyplývajúcich zo záznamu spísaného vodičom, v ktorom bolo uvedené, že vodič v predmetný deň najazdiť viac ako 900 km, a ktoré vyplývajú z tachografu, podľa ktorého bolo najazdených v predmetný deň cca 300 km, tento rozdiel nebol dostatočne vyšetrený žalovaným a je možné, že vodič nezaložil tachograf, avšak podstatné je, že tovar prepravil a prepravil ho do iného členského štátu. 26. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že na to, aby mohol byť tovar oslobodený od zaplatenia dane, musí byť jednoznačne preukázaná preprava tovaru do iného členského štátu EU, čo v predmetnej veci maďarská finančná správa nepotvrdila, ako to vyplýva zo spisového materiálu. Konateľ spoločnosti Gomba 2009, ktorej mal byť tovar dodaný, v čestnom prehlásení uviedol, že kedykoľvek je ochotný potvrdiť prepravu a vypovedať o tejto otázke aj pred príslušným orgánom. Správca dane v Maďarsku konateľa spoločnosti Gomba 2009 predvolal, tento sa však nedostavil na predvolanie a ani sa nezdržuje v miesto svojho trvalého bydliska. Žalovaný pri zisťovaní, či bola preprava skutočne vykonaná, vychádzal z detailného výpisu mýtnych transakcií spojených s tachografovým kotúčom, pričom tento výpis zodpovedal tachografovému kotúču, ktorý bol predložený žalobcom. V tejto súvislosti uviedol, že vozidlo, ktoré malo prepravovať predmetný tovar, sa nemohol nachádzať v jednom čase a v jeden deň v Budapešti, keď z CMR vyplýva, že sa malo nachádzať na Račianskej ul. V Bratislave. Po tom, ako sa začala meniť dôkazná situácia, žalobca síce predložil záznam o prevádzke vozidla, ktorý mal potvrdzovať, že preprava sa mala uskutočniť dvakrát a to zo Sládkovičova do Budapešti, vrátiť sa späť, potom zo Sládkovičova do Budaőrsu s tým, že predmetné auto sa malo vrátiť na druhý deň. Tachografový kotúč však dokazuje, že predmetné vozidlo bolo v ten deň odstavené približne o 14.30 hod. a teda preprava nebola preukázaná. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie, overenie notárom nepotvrdzuje pravdivosť obsahu prehlásenia, ale len pravdivosť, že bol podpísaný určitou osobou. Pokiaľ ide o tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že možno bol použitý ďalší tachografový krúžok, žalobca v zápisnici z 03.03.2011 uviedol, že bol použitý len jeden tachograf. Záznam o preprave bol žalobcom predložený až keď bola podaná žaloba. Žalovaný vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal žalobu zamietnuť. 27. Podľa § 6 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Na správnom súde sa môže domáhať ochrany každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy a to za podmienok stanovených v SSP. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Podľa § 43 ods.1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa § 43 ods.5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. Podľa § 69 ods.5 zákona o DPH, každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. Podľa § 15 ods.10 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. Podľa § 29 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (1) Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. (2) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (6) Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov. (8) Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 28. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov a posúdenie, či žalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. 29. Žalobca v podanej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu je nepreskúmateľné pre neurčitosť, nezrozumiteľnosť a vzájomný vnútorný rozpor dôvodov. Žalovaný a aj správca dane podľa žalobcu nedostatočne zistili skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdili. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne, keď na preukázanie skutočností, ktoré nastali u dodávateľa, je dôkazné bremeno na žalovanom (správcovi dane). 30. Správny súd preskúmal žalobu v rozsahu žalobných dôvodov, vyhodnotil vykonané dôkazy, preskúmal procesné postupy a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je v súlade s príslušnými právnymi predpismi a zistený skutkový stav bol dostačujúci pre posúdenie veci. 31. Žalobca si v zdaňovacom období november 2010 uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu pre odberateľa - platiteľa DPH z iného členského štátu: Gomba 2009, Budapešť, na základe faktúry č. 2010/048 zo dňa 30.11.2010, predmet fakturácie: solárne zostavy, fakturovaná suma 281.386,00 eura. 32. Správny súd považoval námietku žalobcu, že žalovaný bez dohody a bez akceptácie požiadavky žalobcu o prerokovanie protokolu v inom termíne, tento bez prítomnosti žalobcu uzavrel ako prerokovaný, za nedôvodnú, nakoľko na základe výzvy správcu dane zo dňa 21.08.2012 bol dňa 25.09.2012 protokol so žalobcom prerokovaný, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9211401/5/2689643/2012/Bor zo dňa 25.09.2012 a dňom 25.092012 bola daňová kontrola podľa § 15 ods. 13 prvá veta zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov ukončená. 33. Žalobca si okrem prepravy sporného tovaru deklaroval prepravnými dokladmi CMR č. 7336762 a CMR č. 7651677 tým istým vozidlom s EČV GA081BH dňa 30.11.2010 aj prepravu iného tovaru do Maďarska s rôznymi miestami nakladania a vykladania, avšak žalobcom predložený tachograf k predmetnému vozidlu a príslušný výpis mýtnych transakcií od Národnej diaľničnej spoločnosti zo dňa 30.11.2010 túto skutočnosť nepotvrdili. 34. Samotný vodič predmetného vozidla, P. M. síce tvrdil, že prepravu vykonal, avšak nevedel uviesť, kto prevzal sporný tovar na mieste vykládky, ani kto podpísal sporný CMR za príjemcu tovaru, nevedel označiť presnú adresu miesta vykladania sporného tovaru, keď túto adresu označil ako priemyselný park na okraji Budapešti. 35. Ani výsledky šetrenia maďarskej daňovej správy nepotvrdili reálnosť intrakomunitárneho dodania sporného tovaru spoločnosti Gomba 2009, keďže spoločnosť Gomba 2009 nedeklarovala intrakomunitárne nadobudnutie a podľa zisťovaní maďarskej daňovej správy sporný tovar nebol dodaný, objednávka sa neuskutočnila, preprava nebola uskutočnená, nakládka ani vykládka sa neuskutočnili. 36. Vtedajší konateľ spoločnosti Gomba 2009 Z. U. sa napriek výzve nedostavil na príslušný daňový úrad v Maďarsku a na adrese trvalého pobytu, ani na adrese oznámenej zamestnancom príslušného daňového úradu ako jeho aktuálny pobyt nebol zastihnuteľný. Čestné vyhlásenie Z. U., ktoré predložil žalobca je všeobecné, ktoré len všeobecne konštatuje že v období od novembra 2010 do mája 2011 obchodoval so žalobcom, z čoho nevyplýva, že sa reálne uskutočnila aj sporná dodávka solárnych panelov dňa 30.11.2010. 37. Tvrdenia uvedené v zázname o prevádzke vozidla nákladnej dopravy č. 098777 zo dňa 30.11.2010 pre nákladné vozidlo s EČV GA 081BH a GA 221YG, že v daný deň vykonal vodič P. M. dvakrát prepravu v rozsahu 902 km, pričom prvá cesta smerovala zo Sládkovičova cez Bratislavu do Budapešti a naspäť s príchodom o 15.00 hod. a druhá cesta v ten istý deň zo Sládkovičova do Budaőrsu s odchodom o 16.15 hod. a príchodom o 02.15 hod. na druhý deň s počtom km 221 sa v konaní nepotvrdili, nakoľko v zápisnici o ústnom pojednávaní dňa 03.03.2011 žalobca uviedol, že k preprave sporného tovaru pre spoločnosť Gomba 2009 s vykládkou v Budapešti je ten istý tachograf ako k preprave pre odberateľa International corn-trade Kf, 9024 Győr s vykládkou v Budaőrs, keď z predmetného tachografu vyplýva, že dňa 30.11.2010 vozidlo s EČV GA081 BH najazdilo 354 km, čo je v rozpore so záznamom o prevádzke vozidla, z ktorého vyplýva, že bola vykonaná preprava dňa 30.11.2010 v rozsahu 902 km. 38. Žalobca nevystavil pre odberateľa, spoločnosť Gomba 2009 faktúru, na ktorej by uviedol daň, a preto sa správny súd stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, že sporný odberateľ si túto daň nemohol uplatniť, a preto neexistuje právny dôvod na dorubenie dane v danom prípade pri zachovaní daňovej neutrality podľa Šiestej smernice Rady EHS. 39. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, ktorou poukazoval na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie a domáhal sa toho, aby na jeho prípad boli aplikované, súd považuje túto námietku za neopodstatnenú a to s poukazom na rozsudok NS SR č. k. 2Sžf/19/2011 zo dňa 25. januára 2012 „Pokiaľ sa právny predchodca žalobcu v daňovom konaní, alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať.“ 40. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd žalobu zamietol postupom v zmysle ust. podľa § 190 SSP. 41. Správny súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 167 SSP tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, nakoľko žalovaný, ktorý bol celkom úspešný v konaní, si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli. 42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok ( § 133 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.