Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/163/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200776 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200776.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov: JUDr. Ľubomíra Bundzela, JUDr. Andrey Vyskočovej, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Dunajská Streda, Nám. Sv. Štefana č. 1, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: Mesto Dunajská Streda, Hlavná 50/16, 929 01 Dunajská Streda, v konaní o vyslovenie nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Dunajská Streda č. 7/2015 zo dňa 28.04.2015 so zákonom, takto r o z h o d o l : I. Všeobecne záväzné nariadenie mesta Dunajská Streda č. 7/2015 zo dňa 28. apríla 2015 o pravidlách určenia času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Dunajská Streda nie je v súlade s § 4 ods. 3 písm. i) a § 6 ods.1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. II. Žalobca má právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 16.10.2015 sa domáhal, aby súd rozhodol tak, že Všeobecne záväzné nariadenie (ďalej len VZN) mesta Dunajská Streda č. 7/2015 zo dňa 28.04.2015 o pravidlách určenia času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Dunajská Streda nie je v súlade s § 6 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a zároveň, že VZN mesta Dunajská Streda č. 7/2015 stráca účinnosť dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu. 2. Žalobca v žalobe namietal, že mesto Dunajská Streda dňa 28.04.2015 schválilo VZN mesta Dunajská Streda č. 7/2015 o pravidlách určenia času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Dunajská Streda. Uvedené VZN nadobudlo účinnosť dňa 27.05.2010. Po preskúmaní obsahu uvedeného VZN prokurátorom okresnej prokuratúry Dunajská Streda bolo zistené, že toto VZN nebolo vydané v súlade so zákonom. Nesúlad uvedeného VZN so zákonom je nesporný v § 3 ods. 3 VZN. 3. Podľa § 3 ods. 3 VZN pre určenie času predaja v obchodoch a času predaja v prevádzkach služieb v prípade obchodov a prevádzok služieb neuvedených v § 3 ods. 1 a ods. 2 sa územie mesta rozdeľuje na tri zóny, I. zóna: Alžbetínske námestie, Bratislavská cesta od križovatky s Októbrovou ulicou (v smere na Jesenského ulicu), Jesenského ulica, Hlavná ulica od križovatky s Jesenského ulicou po kruhový objazd v križovatke Hlavnej ulice s Galantskou cestou a Vajanského ulicou, Korzo Bélu Bartóka, Nám. Jehudu Aszáda, Poštová, prepojovacia komunikácia od ul. M. R. Štefánika po ulicu Istvána Gyurcsóa, ulica Istvána Gyurcsóa od križovatky s Malodvorníckou cestou po kruhový objazd so Športovou ulicou, Športová ulica od kruhového objazdu (smer sídlisko Sever II) po druhú križovatku, Czibóková ulica, Železničná ulica, časť Vajanského ulice od nadjazdu po odbočku na Zelenú ulicu, Hlavná ulica od Železničného priecestia smerom do mesta po odbočku na Mlynskú ulicu, Priemyselná ulica, Kračanská cesta - čas predaja v obchode a čas prevádzky služieb v tejto zóne - v dňoch pondelok až štvrtok a nedeľa od 06.00 hod. do 24.00 hod., v dňoch piatok a sobota od 06.00 hod. - 03.00 hod.. Prevádzkový čas prevádzky s pohostinskou činnosťou v spojení s predajom na priamu konzumáciu formou sezónneho exteriérového posedenia na verejnom priestranstve alebo na súkromnom pozemku (terasy) je určený od 06.00-24.00 hod.. II. zóna: Kúpeľná ulica, Malotejedská ulica, Gabčíkovská cesta od križovatky s Kúpeľnou (v smere na Gabčíkovo), areál termálneho kúpaliska - čas predaja v obchode a čas prevádzky služieb v tejto zóne a) v období od 15.06. do 15.09. - v dňoch pondelok až štvrtok a nedeľa: od 06.00 hod. do 24.00 hod.; v dňoch piatok a sobota: od 06.00-03.00 hod.; b) v období od 16.09. do 15.06. - v dňoch pondelok až štvrtok a nedeľa: od 09.00 hod. do 22.00 hod.; v dňoch piatok a sobota: od 09.00 hod. do 23.00 hod.. III. zóna: ostatné ulice nezradené do I. a II. zóny - čas predaja v obchode a čas prevádzky služieb v tejto zóne - v dňoch pondelok až štvrtok a nedeľa: od 07.00 hod. do 22.00 hod.; v dňoch piatok a sobota: od 07.00 hod. do 23.00 hod.. 4. Žalobca namietal, že VZN rozdeľuje mesto do akýchsi zón, v ktorých platia rozdielne pravidlá pre druhovo rovnaké prevádzky a nariaďuje druhovo rovnakým prevádzkam dodržiavanie vymedzeného času v závislosti od toho, v ktorej zóne sa daná prevádzka nachádza. Nevytvára teda rovnaké podmienky pre druhovo rovnaké prevádzky. VZN tak znevýhodňuje, resp. zvýhodňuje druhovo rovnakú prevádzku oproti inej druhovo rovnakej prevádzke na základe umiestnenia prevádzky. Určenie času predaja v obchode a času prevádzky služieb nie je bližšie regulované žiadnym iným zákonom a je ponechané obci ako originálna samosprávna kompetencia v § 4 ods. 3 písm. i) zákona o obecnom zriadení. VZN ako normatívny právny predpis nižšej právnej sily je svojou povahou určený neuzavretému okruhu adresátov, bližšie neurčeným osobám, ktoré vstupujú do regulovaného spoločenského vzťahu. Pre VZN je charakteristická jeho všeobecne záväzná povaha, keď ako normatívny akt určuje abstraktné pravidlá nie pre vopred známe subjekty, ale pre každého, koho sa týka. V tom je jeho odlišnosť od individuálneho správneho aktu, ktorý je práve rozhodnutím vo vzťahu ku konkrétnemu subjektu. 5. Právo podnikať zaručené v článku 35 ods. 1 Ústavy môže byť obmedzené len zákonom. Obec nemôže obmedziť základné práva a slobody nad rámec zákonov a to ani realizáciou samosprávnych funkcií. V prípade dotknutého VZN sa však s druhovo rovnakými prevádzkami (teda aj podnikateľmi) nezaobchádza rovnako, povinnosti, resp. obmedzenia, ktoré sú im stanovené sú priam diskriminačné, nakoľko im VZN stanovuje rozdielne podmienky výlučne z dôvodu umiestnenia prevádzky. Nie je prípustné, aby sa v porovnateľných prípadoch (teda pri druhovo rovnakých prevádzkach) stanovovali rozdielne podmienky z dôvodu, kde sa táto prevádzka v rámci jedného mesta nachádza. Rovnako tak nie je zrejmé, na základe čoho a z akých dôvodov došlo vo VZN k rozdeleniu mesta do uvedených zón. Uvedené VZN sťažuje, resp. znevýhodňuje niektoré prevádzky v závislosti od miesta pri ich účasti na hospodárskej súťaži. Ustanovenie § 3 ods. 3 VZN je nezákonné z toho dôvodu, že ustanovuje rozdielne podmienky pre druhovo rovnaké prevádzky. 6. Z uvedených dôvodov nezákonnosti VZN bol voči VZN podaný protest prokurátora, v ktorom prokurátor navrhoval dotknuté VZN nahradiť všeobecne záväzným nariadením, ktoré bude v súlade so zákonom. Prokurátor dňa 01.07.2015 vyžiadal od Mesta Dunajská Streda oznámenie o výsledku prejednania protestu a v odpovedi na túto žiadosť bolo zo strany mesta Dunajská Streda prokuratúre doručené uznesenie č. 132/2015/6 zo dňa 23.06.2015, ktorým Mestské zastupiteľstvo v Dunajskej Strede rozhodlo o predmetnom proteste. V uznesení č. 132/2015/16 Mestské zastupiteľstvo Dunajská Streda nevyhovelo protestu prokurátora zo dňa 28.05.2015 podanému proti dotknutému VZN. Dňa 21.07.2015 bolo mestu Dunajská Streda zaslané vyrozumenie o zamýšľanom postupe prokuratúry v zmysle § 250zfa O.s.p., v rámci ktorého prokurátor žiadal Mesto Dunajská Streda o podanie informácie, či je v dohľadnom čase plánovaná zmena dotknutého VZN, keď v odpovedi zo strany mesta Dunajská Streda bolo prokuratúre oznámené, že zmena VZN sa neplánuje. 7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal, aby súd návrh Okresnej prokuratúry Dunajská Streda zamietol a to s odôvodnením, že mesto Dunajská Streda VZN mesta Dunajská Streda č. 7/2015 zo dňa 28.04.2015 o pravidlách určenia času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Dunajská Streda pre účely určenia času predaja a času prevádzky služieb rozdelilo územie mesta na tri zóny vzhľadom na osídlenosť jednotlivých zón (§ 3 ods. 3 VZN); či je v blízkosti prevádzok poskytujúcich pohostinské služby a služby rýchleho občerstvenia s predajom na priamu konzumáciu obytná zóna, vzhľadom na opakujúce sa sťažnosti obyvateľov na tieto prevádzky v dôsledku spáchania výtržníctva a vandalizmu hostí vo večerných hodinách (najčastejšie pod vplyvom alkoholických nápojov). V jednotlivých zónach na území mesta Dunajská Streda je čas predaja v obchode a čas prevádzky služieb upravený vo VZN rovnako pre všetky predajné a prevádzkové jednotky bez ohľadu na druh predávaných výrobkov a poskytovaných služieb. Rozdelenie mesta do jednotlivých zón s konkrétnymi prevádzkovými hodinami pre predajne a prevádzky služieb je určitým kompromisom medzi obyvateľmi a prevádzkovateľmi služieb poskytujúcich pohostinské služby a služby rýchleho občerstvenia s predajom na priamu konzumáciu. Verejný záujem vyžaduje, aby v blízkosti obytnej zóny bol inak upravený čas prevádzky prevádzkovým jednotkám poskytujúcim pohostinské služby z dôvodu zabezpečenia nočného kľudu pre obyvateľov bývajúcich v blízkosti týchto prevádzok. Na druhej strane mestská samospráva má záujem na tom, aby mladí ľudia mali možnosť zabávať sa v medziach spoločensky uznaných pravidiel správania sa, preto mieni k tomu vytvoriť podmienky mimo obytných zón, aby neboli vyrušovaní ostatní obyvatelia. Mestská samospráva nevidí vo vytváraní zón pre určenie času predaja a prevádzky služieb porušenie zákona, resp. ústavných práv podnikateľov, keď viaceré mestá v Slovenskej republike ako napríklad Senica, Stupava, Trenčín tiež zaviedli zonizáciu. V jednotlivých zónach na území mesta je síce odlišný čas predaja a čas prevádzky služieb, avšak v danej zóne je rovnaký pre všetky obchody a prevádzky služieb okrem niektorých výnimiek (prevádzkarne s predajom periodickej a neperiodickej tlače, predajne potravín, v obchodných domoch, na čerpacích staniciach pohonných hmôt, v ubytovacích zariadeniach), kde druh tovarov, služieb a podmienky predaja a prevádzky umožňujú na celom území mesta iný, výhodnejší režim úpravy predajného a prevádzkového času pre podnikateľov, ba dokonca aj časovo neobmedzený čas predaja výrobkov a prevádzky služieb. 8. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že každá prevádzka na území mesta by mala mať rovnaké podmienky, čo je podľa žalovaného nemožné, neriešiteľné, pretože jednotlivé prevádzky majú odlišné podmienky na podnikanie z hľadiska umiestnenia, vybavenosti, osídlenosti lokality a pod. Pritom žalobca správne konštatuje, že „zákon o obecnom zriadení v § 4 ods. 3 demonštratívne vymedzuje pôsobnosť obce pri výkone samosprávnych funkcií. Určenie času predaja a času prevádzky služieb nie je bližšie regulované žiadnym zákonom a je ponechané obci ako originálna samosprávna kompetencia.“ V ostatnom žalobca len uvádza rozdiel medzi VZN obce a individuálnym správnym aktom, čo je v danom prípade podľa žalovaného irelevantné. Žalovaný má za to, že protestom prokurátora napadnuté VZN je v súlade s ust. § 4 ods. 3 písm. i) zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a bolo prijaté v súlade s ustanoveniami zákona o obecnom zriadení. 9. Súd z obsahu spisového materiálu zistil, že Okresná prokuratúra Dunajská Streda dňa 28.05.2015 pod č. Pd 44/15/2201-5 podala podľa § 22 ods. 1 písm. a) bod 2 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov Protest prokurátora proti VZN mesta Dunajská Streda č. 7/2015 zo dňa 28.04.2015 o pravidlách určenia času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Dunajská Streda účinné od 27.05.2015, nakoľko je v rozpore s § 4 ods. 3 písm. i) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zároveň navrhla napadnuté nariadenie nahradiť VZN, ktoré bude v súlade so zákonom. 10. Mestské zastupiteľstvo Dunajská Streda prijalo dňa 23.06.2015 na šiestom zasadnutí mestského zastupiteľstva Dunajská Streda uznesenie č. 132/2015/6 pod písm. b), ktorým nevyhovel Protestu prokurátora (č. sp. Pd44/15/2201/5 zo dňa 28.05.2015) podanému proti VZN mesta Dunajská Streda č. 7/2015 zo dňa 28.04.2015 o pravidlách určenia času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Dunajská Streda. 11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 6 ods.1 SSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Podľa § 357 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach a) územnej samosprávy so zákonom alebo b) plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Podľa § 357 ods. 2 SSP, nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní. Podľa § 359 ods. 1 SSP, žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti, nevykonanie zmeny všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu. Podľa § 367 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením vysloví nesúlad všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, označenie a deň prijatia všeobecne záväzného nariadenia, skutočnosť, či vyslovuje nesúlad celého všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia a ustanovenie zákona alebo iného všeobecného právneho predpisu, s ktorým nie je všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie v súlade. Podľa § 367 ods. 2 SSP, ak správny súd rozhodne podľa odseku 1, dňom nadobudnutia právoplatnosti jeho rozhodnutia stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie účinnosť. Podľa § 367 ods. 3 SSP, obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktoré vydali všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 uviesť všeobecne záväzné nariadenie vydané vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach plnenia úloh štátnej správy do súladu so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy; inak všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 strácajú platnosť. Podľa § 4 ods. 3 písm. i) zákona č. 369/1990 Zb., obec pri výkone samosprávy najmä plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce: určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia: nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným. Podľa Čl. 35 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. 12. Ustanovenie § 357 SSP vychádza z čl. 125 ods. 1 písm. c) a d) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), z ktorého je zrejmé, že ústava pripúšťa možnosť, aby o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy so zákonmi vo veciach územnej samosprávy (čl. 68 Ústavy) a so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy vo veciach prenesenej štátnej správy (čl. 71 ods. 2 Ústavy) mohol rozhodovať okrem ústavného súdu aj iný, t.j. všeobecný súd. 13. V zmysle citovaných zákonných ustanovení ako aj v zmysle článkov 68 a 71 ods. 1 ústavy, všeobecne záväzné nariadenie obce alebo vyššieho územného celku je normatívny právny akt prijímaný orgánom obce alebo vyššieho územného celku, ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obce alebo vyššieho územného celku ako celku, alebo osobitne jej obyvateľov alebo upravujúce právne vzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej území, a to tak na úseku prenesenej štátnej správy ako i územnej samosprávy. Všeobecne záväzné nariadenie vydáva územná samospráva na plnenie úloh samosprávy obce, mesta či vyššieho územného celku alebo ak to ustanovuje zákon; takéto všeobecne záväzné nariadenie nesmie odporovať ústave ani zákonom. Vo veciach, v ktorých obec, mesto či vyšší územný celok plnia úlohy štátnej správy, môžu vydať nariadenie len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach, takéto nariadenie nesmie odporovať ani inému všeobecne záväznému právnemu predpisu. 14. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že mestské zastupiteľstvo mesta Dunajská Streda schválilo dňa 28.04.2015 Všeobecné záväzné nariadenie č. 7/2015 o pravidlách určenia času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Dunajská Streda, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 27.05.2010. Uvedené VZN v § 3 ods. 3 rozdeľuje územie mesta na tri zóny, pre ktoré platia rozdielne časy predaja v obchode a časy prevádzky služieb pre druhovo rovnaké prevádzky. Proti tomuto VZN podal prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda protest, ktorý bol prerokovaný na zasadnutí mestského zastupiteľstva mesta Dunajská Streda dňa 23.6.2015 a bolo prijaté uznesenie č. 132/2015/6, ktorým mestské zastupiteľstvo podanému protestu prokurátora nevyhovelo. 15. Citované ustanovenie § 4 ods. 3 písm. i/ zákona č. 369/1990 Zb. predpokladá len určenie pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb všeobecným záväzným nariadením, teda pre bližšie neurčených adresátov. 16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu, že právny poriadok umožňuje obci v rámci originálnej samosprávnej kompetencie upraviť pravidlá času prevádzky služieb, avšak len vo forme všeobecne záväzného nariadenia prijatého mestským zastupiteľstvom takým spôsobom, že určí všeobecné pravidlá adresované neurčitému počtu subjektov, a teda predmetné VZN je v rozpore s ust. § 4 ods. 3 písm. i/ zákona č. 369/1990 Zb., nakoľko predmetné VZN územie mesta Dunajská Streda rozdelilo na tri zóny, pre ktoré určilo rozdielne časy predaja v obchode a časy prevádzky služieb pre druhovo rovnaké prevádzky, teda nejde o všeobecné pravidlá adresované neurčitému počtu subjektov, ale ide o pravidlá adresované prevádzkam v závislosti od ich umiestnenia v rámci mesta Dunajská Streda, čím sú niektoré prevádzky zvýhodnené oproti iným druhovo rovnakým prevádzkam v rozsahu času prevádzky a služieb. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti majú v zmysle predmetného VZN druhovo rovnaké prevádzky vytvorené rozdielne podmienky pre podnikanie, čím je obmedzené ústavou zaručené právo podnikať v závislosti od umiestnenia prevádzky v meste Dunajská Streda. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd podľa § 357 ods. 1 SSP vyslovil nesúlad predmetného všeobecne záväzného nariadenia mesta Dunajská Streda so zákonom, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia. 18. Správny súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 167 SSP tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, nakoľko mal žalobca vo veci celkom úspech. 19. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods.2 SSP). 20. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok (§ 133 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.