Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/104/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200779 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200779.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: ŠHK 37 Piešťany s.r.o., Ul. Hlboká č. 92, Piešťany, IČO: 36 274 232, zastúpený advokátom JUDr. Jaroslavom Čollákom, ul. Floriánska č. 19, Košice proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1262826/2015 zo dňa 05.08.2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trnava č. 20195237/2015 zo dňa 06.05.2015 takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu zamieta. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2015 žiadal o preskúmanie a zrušenie rozhodnutia žalovaného č. 1262826/2015 zo dňa 05.08.2015, ktorý jeho odvolaniu nevyhovel a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 20195237/2015 zo dňa 06.05.2015, ktorým Daňový úrad Trnava ako správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) v sume 67 271,75 eur za zdaňovacie obdobie jún 2013, ktorým mu nepriznal nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 51 910,92 eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 15 360,83 eur potvrdil. 2. Žalobca v žalobe namietal procesné a vecné vady rozhodnutia prvostupňového daňového úradu, keď správca dane žiadnym právne relevantným spôsobom nespochybnil existenciu zdaniteľného obchodu, dodanie a reálnosť dodania tovaru, ekonomickú stránku zdaniteľného obchodu a to cenu a jej výšku, ktorú nepovažoval za spornú a tiež existenciu riadnej faktúry so všetkými zákonnými vlastnosťami. Žalobca tvrdil, že ako daňový subjekt si splnil všetky svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k preukázaniu existencie zdaniteľného obchodu a zákonom garantované práva daňového subjektu nemôžu byť potláčané účelovými úvahami správcu dane a špekulatívnymi kombináciami vzťahov dodávateľa žalobcu s tretími subjektmi. Predmetné rozhodnutie práve z uvedených dôvodov vykazuje znaky svojvoľnosti a arbitrárnosti, pretože tvrdenia správcu dane o existencii daňového podvodu neboli preukázané a jeho závery podstatnou mierou zasahujú do právneho postavenia a právnej istoty žalobcu ako daňového subjektu. Žalobca poukázal na to, že právo na odpočítanie dane z obchodu s dodávateľom mu nemôže byť odňaté iba na základe objektívne nepreukázateľnej domnienky správcu dane, podľa ktorej účelom obchodu malo byť získanie daňovej výhody, či snaha o obohatenie. Dôkazné bremeno v daňovom aj vyrubovacom konaní jednoznačne žalobca uniesol a existenciu zdaniteľného obchodu preukázal, k čomu dal do pozornosti i rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Mahagébend (C-80/11) a Dávid (C-142/11), ako i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vedené v spojenej veci pod sp. zn. 7Sž/124/01 a 7Sž/131-137/01, ktoré sa práve zaoberajú otázkou rozsahu a unesenia dôkazného bremena daňovým subjektom. Podľa judikatúry ESD každá transakcia musí byť zhodnotená samostatne, nemožno tak na ňu prenášať nedostatky, či podvod na inom stupni obchodu (NS SR 3Sžf/1/2011) a žalobca má za to, že v rozhodnutiach nedostal odpoveď na otázku, ktorý právny predpis, resp. ustanovenie ktorého konkrétneho zákona umožňuje správcovi dane svojvoľne si urobiť úsudok o nepriznaní práva na odpočet DPH pri splnení ostatných zákonných povinností. Pri akceptovaní takéhoto nekonformného postupu správcu dane by vznikla situácia, že štátne orgány, vrátane daňových, by boli oprávnené rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb svojvoľne a bez obmedzení stanovených zákonom. 3. Ku skutkovej stránke veci žalobca zdôraznil, že zdaniteľný obchod, ktorým bolo dodanie hokejovej výstroje obchodnou spoločnosťou VHMAX s.r.o., z ktorého si uplatnil nadmerný odpočet DPH má právny základ v riadnom dodaní tovaru a to konkrétne hokejovej výstroje, nevedomosť konateľa žalobcu ako odberateľa o vlastnostiach dodania tovaru nemôže mať pre posúdenie nároku na odpočet DPH právnu relevanciu, pretože konateľ pri preberaní tovaru ani prítomný nebol, dodaný tovar existuje, čo potvrdzuje správca dane, žalobca mu predložil všetky podklady vyžadované pre uplatnenie odpočtu DPH v zákonnej kvalite, čím splnil materiálne aj formálne podmienky pre odpočet. Správca dane v rámci daňovej kontroly prešetroval aj nákup tovaru dodávateľom žalobcu, čím ale zameral svoje zisťovanie na vzťahy medzi dodávateľom žalobcu a tretími subjektmi, čo je vo vzťahu k žalobcovi bez reálneho prepojenia. Správca dane sa tak účelovo a právne irelevantným spôsobom zaoberal skutočnosťou, či dodávateľ žalobcu nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník. Žalovaný ako odvolací orgán nepriznal žalobcovi napriek kvalifikovanému a dôvodnému odvolaniu právo na odpočítanie dane za predmetné zdaňovacie obdobie, k čomu vychádzal najmä z výpovede konateľa tretieho subjektu, ktorý ale so žalobcom nemá žiaden právny súvis, čo považuje žalobca za účelový, nepreskúmateľný a arbitrárny postup. Práve tým, že dodávateľ žalobcu nevedel voči sebe preukázať reálne nadobudnutie tovaru a nepredložil žiadne relevantné doklady o takomto dodaní, došlo k účelovej konštatácii o tom, že nárok žalobcu na odpočet DPH nevznikol a správca dane tak pripísal žalobcovi vadnosť vzťahu medzi jeho dodávateľom a tretím subjektom, o ktorej ale nemohol mať žalobcu žiadnu vedomosť a ani povinnosť ustanovenú právnym predpisom tieto vzťahy a ich kvalitu skúmať. V zdaniteľnom obchodnom vzťahu prioritne vystupoval žalobca ako prijímateľ a obchodná spoločnosť VHMAX s.r.o. ako dodávateľ a nie obchodná spoločnosť HILUXE s.r.o., ktorá naviac DPH riadne odviedla. 4. Riadne bol zo strany žalobcu správcovi dane preukázaný i zdaniteľný obchod za dodanie stavebných prác obchodnou spoločnosťou BREDREX s.r.o. a existenciu týchto stavebných prác tiež správca dane potvrdil. Práce boli zdokladované zmluvou o dielo a faktúrou č. 13007 zo dňa 31.05.2015, z ktorého plnenia žalovaný nepriznal právo na odpočet DPH, k čomu však vôbec nevzal do úvahy, že žalobca zabezpečoval stavebné práce u spoločnosti BREDREX s.r.o., ale správca dane sa venoval osobe zhotoviteľa stavby. Podľa stavebného povolenia mala byť zhotoviteľom spoločnosť MIPO s.r.o., čo ale nie je pre existenciu zdaniteľného obchodu a s tým súvisiacou dodávkou stavebných prác relevantná skutočnosť. Uvedená spoločnosť predmetné stavebné práce síce nevykonala, pretože mala inú obchodnú zákazku, ale skutočnosť, že stavebné práce vykonal iný subjekt ako je uvedený v stavebnom povolení a že časť stavby nebola skolaudovaná je nepodstatné pre priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak si ju daňový subjekt uplatnil v súlade so zákonom vyžadovanými podmienkami. Jednoznačne bolo preukázané, že dodávateľom stavebných prác bola spoločnosť BREDREX s.r.o., ktorá je registrovaná ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, ktorá i vystavila faktúru so všetkými náležitosťami a skutočnosť, že konateľ žalobcu nepoznal konkrétne osoby, ktoré stavebné práce vykonávali a nevedel ich identitu je pochopiteľná, pretože žalobca komunikoval iba s poverenou osobou a nie osobami, ktoré priamo stavebné práce vykonávali. Žalobca predložil správcovi dane i preberací protokol spísaný so spoločnosťou BREDREX s.r.o. a stavba označená ako „Zázemie športovcov, rehabilitácie“ bola skolaudovaná, čo bolo správcovi dane preukázané i kolaudačným rozhodnutím, ktorému správca dane nevenoval pozornosť, ale opäť sa zaoberal vzťahmi medzi zmluvným dodávateľom žalobcu , ktorým bola spoločnosť BREDREX s.r.o. a tretími osobami, ktorými boli dodávatelia dodávateľa žalobca tzv. subdodávateľmi, konkrétne spoločnosť Orck Media Stav s.r.o. Uvedená spoločnosť na výzvy správcu dane nereagovala, čo správca dane vyhodnotil v neprospech žalobcu, na základe ktorej mu následne nepriznal právo na odpočet DPH. Opodstatnenosť žaloby žalobca zdôvodnil preukázanou existenciou zdaniteľného obchodu, ktorý dokázal a dôkazné bremeno v daňovom aj vyrubovacom konaní jednoznačne uniesol. Správca dane môže od daňového subjektu vyžadovať iba preukázanie tých skutočností, ktoré sa týkajú iba jeho činností a nemôže vyžadovať, aby v daňovom konaní daňový subjekt preukázal skutočnosti týkajúce sa iného daňového subjektu. Ust. § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. jednoznačne vymedzuje skutočnosti, ktoré tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu, ktoré ale správca dane nerešpektoval, postupoval svojvoľne a bez obmedzení v rozsahu ustanovenom zákonom, z toho dôvodu sú rozhodnutia správcu dane i žalovaného nezákonné. 5. Žalobca zároveň podaním žaloby požiadal podľa § 250c ods. 1 O.s.p. i o odklad vykonateľnosti s poukazom na to, že mu výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma spočívajúca v začatí a výkone daňovej exekúcie, čo by následne mohlo mať zásadný a likvidačný vplyv na vykonávanie ďalších podnikateľských aktivít žalobcu. Ohrozené by tým bolo nielen plnenie záväzkov voči štátu a ostatným verejnoprávnym inštitúciám, ale aj plnenie súkromnoprávnych záväzkov žalobcu ako sú zamestnanecké mzdy, faktúry a iné záväzky. Daňová exekúcia potom nemôže viesť k navráteniu do predošlého stavu a žalobou žiadané zrušenie napadnutých rozhodnutí ako nezákonných, po už vykonanej daňovej exekúcií by na strane žalobcu zakladalo právo na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a na strane štátu. Súd žiadosti dňa 19.12.2015 nevyhovel (č.l.64), o čom žalobcu upovedomil, ktorú zásielku právny zástupca žalobcu prevzal dňa 15.12.2015. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.11.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 20.11.2015 žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď na základe výsledkov daňovej kontroly dospel k záveru, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH, s ktorým názorom sa žalovaný s odkazom na výsledky kontroly správcom dane v celom rozsahu stotožnil. Zdaniteľnému obchodu uskutočneným medzi žalobcom a spoločnosťou VHMAX s.r.o., o ktorom žalobca tvrdí, že v celom rozsahu splnil základné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH, pretože vo veci dodania tovaru - hokejovej výstroje, síce nebola existencia samotného tovaru spochybnená, ale nebolo preukázané, že by predmetný tovar bol dodaný spoločnosťou uvedenou na faktúre, hoci medzi žalobcom a priamym dodávateľom bolo formálne potvrdené dodanie tovaru. Vo výpovediach svedkov sa ale vyskytli nezrovnalosti a protichodné tvrdenia, ktoré vyvolali dôvodné pochybnosti o samotnom uskutočnení zdaniteľného obchodu tak ako to deklaroval žalobca. Konateľ žalobcu I. B. uviedol, že tovar doviezol vodič dodávky, ktorého nepozná, oproti čomu konateľ spoločnosti VHMAX s.r.o. Miroslav Korchan uviedol, že tovar prepravil osobne. Z prehlásení uvedených osôb bolo preukázané, že sa vzájomne poznajú. Miroslav Korchan nevedel ani popísať hokejovú výstroj, ktorú podľa vyjadrenia dodal, čo by v prípade ak ju obstaral a ďalej dodal, mal vedieť. Výrazné nezhody v tvrdeniach uvedených osôb vyvolali pochybnosti u správcu dane, ktorý je v takom prípade oprávnený preveriť celý reťazec, aby čo najúplnejšie zistil všetky rozhodujúce skutočnosti pre správne určenie dane, preto preveroval i spoločnosť HILUXE s.r.o., od ktorej mal dodávateľ žalobcu obstarať výstroj. Konateľka spoločnosti HILUXE s.r.o. Dana Danišová, ktorú správca dane vypočul akékoľvek dodanie tovaru spoločnosti VHMAX s.r.o. poprela. Skúmanie prechodu vlastníckeho práva z predávajúceho na kupujúceho je pri takomto zisťovaní určujúce pre stanovenie kedy a či vôbec daňová povinnosť vznikla a s tým i spojené právo na odpočítanie dane. Z dokazovania vyplýva, že tovar nebol dodaný spoločnosti VHMAX s.r.o., ktorá fakturačne vystupuje ako dodávateľ žalobcu, spoločnosťou HILUXE s.r.o., čo znamená, že dodávateľ žalobcu nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, potom vlastnícke právo nemohlo prejsť ani na žalobcu z dôvodu, že dodávateľsky subjekt mohol previesť len tie práva, ktorými disponuje. K námietke žalobcu, že DPH bola spoločnosťou HILUXE s.r.o. riadne odvedená je nesprávna, pretože podľa § 69 ods. 5 daňového poriadku, každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre, alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň, ale nie z titulu vzniku daňovej povinnosti z dodania tovaru. Ak nevznikla daňová povinnosť spoločnosti HILUXE s.r.o., nemohla vzniknúť ani spoločnosti VHMAX s.r.o., preto ani žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane. 7. K dodávaniu a uskutočňovaniu stavebných prác spoločnosťou BREDREX s.r.o., žalovaný poukazuje na to, že táto spoločnosť nemohla vykonať deklarované stavebné práce, pretože nedisponuje personálnym ani materiálnym zabezpečením na výkon stavebných prác. Podľa vyjadrenia konateľa tejto spoločnosti Martina Poláčika, práce mali byť subdodávateľsky vykonané spoločnosťou Orck -Media Stav s.r.o., ktorej konateľkou je tiež Dana Danišová, teda tá istá osoba ako v spoločnosti HILUXE s.r.o., ktorá akékoľvek dodanie stavebných prác tiež poprela. V súvislosti s uvedenou osobou konateľky vzal správca dane do úvahy, že obchody sa mali uskutočniť v roku 2013, keď táto bývala v azylovom dome s deťmi a vypovedala, že za ňou prišla jedna pani, ktorá jej ponúkla finančné prostriedky za to, ak sa podpíše na jej neznáme doklady, čo sa aj stalo a Dane Danišovej bolo vyplatených 50,- eur. Z týchto zistení mal správca dane preukázané, že tu existuje reťazec spoločností, ktorých účelom bolo neoprávnené čerpanie nadmerných odpočtov, teda sa aj v súvislosti s objektívnymi skutočnosťami preukázalo, že toto právo bolo uplatňované podvodne, alebo zneužívajúcim spôsobom. 8. K rozsudkom ESD, na ktoré poukázal žalobca žalovaný zdôraznil, že nie je v rozpore s právom únie aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať a uistil sa, že plnenie, ktoré nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. V tejto súvislosti dal do pozornosti ESD C-18/13 Maks Pen EOOD, kde ESD stanovil, že zdaniteľná osoba, ktorá vedela, alebo mala vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, sa musí tiež na účel Smernice 2006/112 považovať za účastníka na tomto podvode a to bez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru, alebo poskytnutia služieb v rámci ním uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe. Vnútroštátne právo ani právo EÚ nedefinuje opatrenia, ktoré možno rozumne požadovať, aby sa zdaniteľná osoba uistila, či sa nezúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu, preto jednotlivé prípady a prijaté opatrenia treba posudzovať individuálne, k čomu žalovaný zdôrazňuje, že napriek tomu, že žalobca má výhradného dodávateľa hokejového výstroja, v tomto prípade nakúpil tovar od subjektu, ktorý je na trhu nový a nemá žiadne vedomosti ani znalosti a skúsenosti z danej oblasti, tovar nakúpil od nekvalifikovaného dodávateľa a vôbec si nepreveroval jeho pôvod, z čoho možno ustáliť že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil , že plnenie nebude viesť k účasti na daňovom podvode. Rovnako žalovaný poukazuje i na vykonanie stavebných prác, kedy možno konštatovať, že žalobca neprijal vôbec žiadne opatrenia, aby sa uistil, či sa nebude uskutočnením plnení zúčastňovať na daňovom podvode. 9. Krajský súd v Trnave ako správny súd vecne a miestne príslušný pojednávanie vo veci nenariaďoval vzhľadom na to, že žalovaný súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, ktorý súhlas uviedol vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.11.2015 (č.l.55), žalobca sa nevyjadril, bol informovaný o tom, že ak sa nevyjadrí, bude mať súd za to, že s rozhodnutím súhlasí i bez nariadenia pojednávania, z toho dôvodu súd o žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, ktorá skutočnosť bola oznámená aj na internetovej stránke súdu (§ 137 ods. 4 SSP). 10. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 491 Správny súdny poriadok (SSP) (1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. (3) Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Podľa § 133 SSP (1) Vo veci samej rozhoduje správny súd rozsudkom. Tento zákon ustanovuje, kedy správny súd rozhoduje vo veci samej uznesením. (2) Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 134 SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. Podľa § 135 SSP (1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa § 8 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (1) Dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, Podľa § 19 zák. č. 222/2004 z.z. (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 zák.č. 222/2004 Z.z. (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, Podľa § 51 zák.č. 222/2004 Z.z. (1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 Podľa § 3 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok). (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 zák.č. 563/2009 Z.z. 1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 11. Správny súd po vyhodnotení žalobných dôvodov vo vzťahu k žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového daňového orgánu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od argumentov a právnych záverov, na ktoré poukázal vo vyjadrení k žalobe žalovaný. Správny súd pri posudzovaní zákonností žalovaného rozhodnutia vychádzal z administratívneho spisu a skutkových zistení z ktorých vyplynulo, že žalobcovi bol Daňovým úradom Trnava č. 20195237/2015 zo dňa 06.05.2015 rozhodnutím podľa § 68 ods. 5, 6 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty vyrubený ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane v sume 67 271,65 eur za zdaňovacie obdobie jún 2013, keď daňový úrad nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2013 v sume 51 910,92 eur, vlastnú daňovú povinnosť zistil správca dane v rozsahu 15 360,83 eur a po odpočítaní od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období júl 2013 vyrubil žalobcovi vyššie uvedený rozdiel. 12. K uvedenému žalovaný dospel na základe daňovej kontroly vykonanej Daňovým úradom Trnava ako správcom dane na zistenie neoprávneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2013, o ktorej bol vyhotovený Protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. 9201402/5/3825825/2014 zo dňa 12.08.20104, ktorou bolo zistené porušenie zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. V kontrolovanom zdaňovacom období si podľa príslušných dokladov žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. VF/2013/0013 zo dňa 31.05.2013 za nákup hokejového výstroja od dodávateľa VHMAX s.r.o. Bratislava vo výške základu dane 203 980,- eur, DPH 47 796,- eur a z dodávateľskej faktúry č. 130007 zo dňa 31.05.2013 za stavebné práce od dodávateľa BREDREX s.r.o. Bratislava, vo výške základu dane 158 854,50 eur, DPH 26 475,70 eur. 13. Správca dane preveroval daňovou kontrolou zdaniteľné plnenia od spoločnosti VHMAX s.r.o., výsledkom ktorého bolo skonštatované porušenie zák. č. 222/2004 Z.z., keď z dodávky tovaru, ktorou bol športový výstroj nemohla vzniknúť daňová povinnosť s poukazom na § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. ako ju deklaroval žalobca, ktorý nepreukázal predloženými listinnými dôkazmi - faktúrami, že tovar nemohol dodať žalobcovi dodávateľ uvedený na faktúre a to spoločnosť VHMAX s.r.o., napriek tomu, že uvedený dodávateľ dodanie tovaru potvrdil, pretože nevedel preukázať nadobudnutie vlastníctva k tomu to tovar. Správca dane preto preveroval tok tovaru v reťazci obchodníkov a z neho mal preukázané, že bezprostredný dodávateľ žalobcu VHMAX, s.r.o. nemohol nadobudnúť právo nakladať s tovarom ako vlastník, keď uvedený tovar mal nadobudnúť od spoločnosti HILUXE s.r.o., čo ale dokladmi, ani dôkazmi nepreukázal. Z uvedeného dôvodu dospel správca dane k zisteniu, že prevod tovaru - hokejový výstroj nebol uskutočnený ako zdaniteľný obchod, nakoľko vypočutá Dana Danišová, ktorá je konateľkou spoločnosti HILUXE s.r.o. uvedenú spoločnosť nepozná, nemá vedomosť o tom, že by bola jej konateľkou, nevedela, akú ekonomickú činnosť táto spoločnosť vykazuje, ani kde má sídlo a vôbec nemala žiadnu vedomosť o faktúre č. 130517 zo dňa 31.05.201, ktorá formálne deklarovala dodanie športovej výstroje pre spoločnosť VHMAX s.r.o. ako dodávateľa žalobcu. Uvedená Dana Danišová je obyvateľkou Domova na pol ceste, nevlastní vodičské oprávnenie, nemá žiadne vedomosti o obchodných aktivitách spoločnosti za ktorú ako konateľka koná, pričom ani bývalý konateľ dodávateľa žalobcu Miroslav Korchan si nevedel spomenúť, aké obchody jeho spoločnosť vykonávala, nemá znalosti z oblasti výstroja hokejistov, nepreukázal ani, že by bol vykonával prepravu uvedeného tovaru, k čomu uviedol, že tovar prepravil na svojom osobnom automobile, k čomu žiadnymi dokladmi nedisponuje. Správcovi dane uviedol, že tovar naložil u pani Danišovej na E. ceste v J., ktorá ale vypovedala , že o takejto skutočnosti nemá žiadnu vedomosť. Správca dane tak dospel k záveru, že pri preverovaní celého obchodného reťazca súvisiaceho s dodaním hokejového výstroja, i keď tento tovar sa u žalobcu nachádzal, nemal preukázané, že bol dodaný od spoločnosti, ktorá je na faktúre deklarovaná ako jeho dodávateľ, práve z dôvodu, že v rámci toku finančného reťazca dodávateľ žalobcu nevedel preukázať, kde a od koho tovar nadobudol, nepredložil dôkazy, ktoré by preukázali reálnosť zdaniteľných obchodov, vznik daňovej povinnosti z týchto obchodov. Preprava tovaru, ako i jeho pôvod neboli správcovi dane relevantnými dôkazmi preukázané, Dana Danišová vypočutá v konaní správcom dane ako svedok vypovedala a bolo i preukázané, že nemá ani dispozičné právo účtu spoločnosti HILUXE s.r.o., ktorej bola konateľkou, potvrdzuje správnosť záverov správcu dane, ku ktorým dospel a ktoré vyjadril v rozhodnutí označeným žalobcom v tejto žalobe, ktoré žalovaný potvrdil. 14. Predmetom posudzovania dôvodnosti nároku na odpočítanie dane bolo i plnenie z faktúry č. 130007 zo dňa 31.05.2013 vystavenej spoločnosťou BREDREX s.r.o., ktorá bola ako dodávateľská faktúra vystavená touto spoločnosťou a predložená správcovi dane ku kontrole. Na požiadanie správcu dane Daňového úradu Trnava, vykonal Daňový úrad Bratislava ako miestne príslušný správca dane pre dodávateľa BREDREX s.r.o. šetrenie z ktorého zistil, že bývalý konateľ tejto spoločnosti Martin Poláčik faktúru za stavebné práce vystavil, má ju zaevidovanú v účtovníctve a odviedol z nej i daň, ale v čase vyhotovovania zápisnice o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade Bratislava ešte nebola faktúra uhradená. Konateľ vypovedal, že práce boli vykonávané subdodávateľom, a to spoločnosťou Orck Media Stav s.r.o. Piešťany, ktorej konateľka Dana Danišová. Správca dane zistil, že hlavnou činnosťou spoločnosti BREDREX s.r.o. je nákup a predaj tovaru a od 23.07.2014 má spoločnosť nového konateľa a jediného spoločníka, ktorým je Ewa Krystyna Szyrba so sídlom v Poľskej republike. Pri miestnom zisťovaní adresy uvedenej spoločnosti, ktorú má zapísanú správca dane zistil, že na adrese sa nachádza bytový dom s dvoma vchodmi, na žiadnej ale nebolo označené sídlo spoločnosti, o čom bol spísaný i úradný záznam, keď sa zásielky vracali správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“. Práve z uvedeného dôvodu správca dane predvolal konateľku spoločnosti Orck Media - Stav s.r.o., Danu Danišovú, ktorá vypovedala, že uvedený subjekt nepozná, nemá vedomosť o tom, že by bola jeho konateľkou, nevedela akú činnosť táto spoločnosť vykonáva, ani kde sídli a podpis na faktúre, ktorá bola vystavená pre spoločnosť BREDREX s.r.o. nie je jej podpisom. Konateľ žalobcu nevedel uviesť, kto práce skutočne vykonával, z ktorého zistenia správca dane dospel k záveru, že spoločnosť BREDREX s.r.o., uvedená na faktúre, nemohla byť obstarávateľom prác od prostredníctvom nim deklarovaného subdodávateľa, pretože tieto skutočnosti nevedel žiadnymi dôkazmi a dokladmi preukázať. Okrem toho spoločnosť Orck Media Stav s.r.o. ako subdodávateľ nepredložila žiadne doklady a dôkazy o vykonaní stavebných prác pre dodávateľa žalobcu - spoločnosť BREDREX s.r.o., nemá žiadnych zamestnancov, nekomunikuje, z čoho dospel správca dane k záveru, že deklarovaný dodávateľ stavebných prác a to spoločnosť BREDREX s.r.o. nemohla dodať práce, ktoré pre neho vykonala spoločnosť Orck Media Stav s.r.o., čím bol opäť spochybnený pohyb dodaných služieb v obchodnom reťazci medzi spoločnosťami, ktoré sa mali tejto stavebnej činnosti zúčastniť a realizovať. Správca dane nespochybnil, že neboli vykonané stavebné práce a tovar dodaný, ale spochybnil kto skutočne stavebné práce vykonal a kto tovar dodal. 15. Proti rozhodnutiu správcu dane podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, ktorému ale žalovaný nevyhovel a rozhodnutie Daňového úradu Trnava potvrdil. Konajúci správny súd po preskúmaní a zhodnotení skutočností, ktoré boli zistené v daňovom konaní má za to, že žalovaný sa zaoberal všetkými v rozsahu odvolania uvádzanými dôvodmi, tieto dostatočne vyhodnotil v spojení so skutkovými zisteniami vykonanými správcom dane, ako i aplikovaním príslušnej právnej úpravy s odkazom na judikatúru vnútroštátnu ako aj ESD, na ktorého rozhodnutia poukazoval. Nebolo spochybnené, že v oboch prípadoch boli dodávateľmi bezprostredných dodávateľov žalobcu spoločnosti, ktorých konateľkou bola Dana Danišová a to spoločnosti HILUXE s.r.o. a Orck Media - Stav s.r.o. uvedená osoba ako konateľka nemala žiadne vedomosti o svojom postavení, ani o vykonaných obchodných transakciách, žiadna z faktúr nebola bezprostredným dodávateľom a odberateľom uhradená, konatelia dodávateľských spoločností žalobcu nevedeli špecifikovať ani predmet dodania. Konateľka Dana Danišová tak vystupovala ako tzv. „biely kôň“ v spoločnostiach konajúcich z cieľom neoprávneného čerpania nadmerných odpočtov. Žalovaný zistil, že ide o reťazec spoločností, ktorých účelom bolo neoprávnené čerpanie nadmerných odpočtov a žalobca ako daňový subjekt si tak nesplnil povinnosť a neprijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať aby sa uistil, či obchod, ktorý uskutočňuje nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, čo bolo zistené a deklarované pri nákupe hokejového výstroja od neznámeho dodávateľa, napriek tomu, že žalobca mal dohodnutého i výhradného dodávateľa, ktorý v tejto oblasti mal skúsenosti. V prípade stavebných prác neboli správcovi dane predložené žiadne zákonom požadované doklady, pričom neznalosť o tom, kto a v akom rozsahu práce vykonáva, svedčí rovnako o nesplnení si povinnosti zo strany žalobcu ako daňového subjektu. K poukazu žalobcu na rozsudok ESD v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében Kft. a G. K. žalovaný uviedol, že postup správcu dane ani žalovaného ak vyžaduje, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, a tak sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k účasti na daňovom podvode nie je v rozpore s právom únie a práve žalobca sa v súlade s ním nesprával. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že žalobca mal, resp. musel vedieť, že sa stáva súčasťou daňového reťazca spoločnosti, ktorých účelom je neoprávnené čerpanie nadmerných odpočtov, preto mu nemohol nárok na odpočet vzniknúť. 16. Žalobca v žalobných dôvodoch napáda postup správcu dane a následne spochybňuje správnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý napriek tomu, že boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, preukázané skutočnosti spochybnili s poukazom na nedostatky na strane subdodávateľov dodávateľa zdaniteľného obchodu, ktorý postup a záver je v rozpore s rozhodovacou praxou súdov, žalobca uskutočnenie zdaniteľného obchodu riadne preukázal, čím si splnil zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane a za tejto situácie správca dane nemal zákonnú právomoc toto právo neuznať a spochybniť ho, čím vlastne správca dane zneužil právo na odpočítanie dane z obchodu s dodávateľmi iba na základe nepreukázanej a objektívne nepreukázateľnej domnienky správcu dane, že účelom správania sa žalobcu, bolo získanie daňovej výhody, či obohatenie sa. Žalobca namieta, že správca dane postupoval svojvoľne, pretože od kontrolovaného daňového subjektu môže vyžadovať iba preukázanie skutočností, ktoré sa týkajú jeho činností a nemôže vyžadovať, aby daňový subjekt preukazoval skutočnosti, ktoré sa týkajú iného daňového subjektu, ktoré k povinnostiam v spojení s dôkazným bremenom žalobca v daňovom aj vyrubovacom konaní jednoznačne uniesol a existenciu zdaniteľného obchodu preukázal. Žalobca má za to, že správca dane objektívne nepreukázal, že ako daňový subjekt mal žalobca vedieť, že plnenie, zakladajúce nárok na odpočet dane, je súčasťou daňového podvodu zo strany iného subjektu v rámci dodávateľského reťazca, preto označil rozhodnutie žalovaného za nezákonné. 17. K námietke súvisiacej s nepreukázaním vedomosti žalobcu, že by sa mal stať súčasťou daňového podvodu správny súd konštatuje, že samotná existencia dodaného tovaru - hokejovej výstroje, ktorú nespochybnil ani správca dane, neznamená automaticky opodstatnenosť nároku na odpočet DPH, pretože primárnou povinnosťou zo strany žalobcu bolo uniesť dôkazné bremeno, a práve z dokazovania bolo spochybnené reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, keď nebol preukázaný reálny prechod vlastníctva tovaru tak, aby bolo možné dodávateľa žalobcu považovať za subjekt, ktorý má k tovaru vlastnícke právo, ako je vyžadované v ust. § 8 ods.1 a) zák.č. 222/2004 Z.z. i keď formálne boli náležitosti splnené. K uvedenému považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že iba predloženie dokladov, i keď majú všetky náležitosti daňového dokladu, je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane. Ich predloženie automaticky neznamená, že daň z pridanej hodnoty bola odpočítaná oprávnene, pretože splnenie formálnej stránky nepostačuje k tomu, aby bol na základe takýchto dokladov uznaný nárok na odpočítanie dane. Daňové doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností musí preukázať daňový subjekt. Kým tvrdenia žalobcu, i keď dokladované formálne, nie sú podložené konkrétnymi faktami, za ktoré konajúci súd v tomto prípade považuje nepreukázanie vlastníckeho práva priameho dodávateľa žalobcu k tovaru, a tak nedošlo k dodaniu tovaru v súlade s už vyššie citovaným ust. § 8 ods.1 písm.a/ zákona o DPH. 18. Správny súd považuje za vhodné zdôrazniť, že pri posudzovaní stavebných prác a vyhotovení faktúry č. 13007/31/05/15 nebolo správcom dane spochybnené ich vykonanie, ale nebolo preukázané, že by boli ako konkrétne plnenie poskytnuté dodávateľom žalobcu, ako bolo vo faktúre deklarované. Predmetná faktúra odkazuje iba na stavebné práce, bez ich bližšieho špecifikovania, bolo preukázané a potvrdené i samotným dodávateľom žalobcu, že tieto práce on nevykonával a subdodávateľ, ktorý ich mal realizovať a ktorého dodávateľ žalobcu označil ako realizátora ich vykonávanie jednoznačne poprel. 19. V predmetnej veci teda bolo podstatné, i keď existencia tovaru a vykonanie stavebných prác nebolo spochybnené, aby žalobca preukázal poskytnutie konkrétneho plnenia od svojho dodávateľa uvedeného na faktúrach, čo sa ale žalobcovi neporadilo. Pri dodaní hokejového výstroja práve rozpory vo výpovediach konateľov vyvolali podozrenie o tom, kto skutočne tovar žalobcovi doviezol a odkiaľ bol prevezený, teda kto mal právo nakladať s ním ako vlastník a ostatné šetrenie správcu dane tieto pochybnosti o vlastníctve tovaru a s tým spojeného dodania tak, ako bolo deklarované formálnymi dôkazmi len prehĺbili. Rovnaká situácia bola i pri stavebných prácach, ktorých realizovanie nebolo spochybnené, ale nebolo preukázané, že by boli vykonané vo faktúre označeným dodávateľom, ani jeho subdodávateľom. 20. K odkazu žalobcu na vydané rozhodnutia v podobných veciach správny súd uvádza, že iba poukázanie na rozhodnutia SD EÚ, ako aj rozhodnutia NS SR bez toho, aby ich aplikácia k samotnému konkrétnemu predmetu konania bola zo strany žalobcu špecifikovaná a vysvetlená nemôžu byť relevantným argumentom, ktorý by bol pre zmenu rozhodnutia dôvodný. 21. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa v obchodnom reťazci, nepreukázal tak nárok na zdaniteľné plnenie a neuniesol dôkazné bremeno vyžadované podľa § 49 ods. 2 a § 51 zák. č. 222/2004 Z.z. Žalobca nepreukázal, že vynaložil od neho ako podnikateľského a daňového subjektu vyžadované úsilie, že vykonal primerané opatrenia a konal s odbornou starostlivosťou, ktorá vyplýva z jeho podnikateľskej činnosti a tak zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu bude správcom dane spochybnené. Z uvedených dôvodov súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného je zákonné, vecne správne, vychádza zo spoľahlivo zistené skutkového stavu, ktorý je v zhode s obsahom pripojeného administratívneho spisu, na zistenia boli aplikované správne právne predpisy, práva žalobcu porušené neboli, preto žalobu podľa ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 22. O trovách konania súd rozhodol podľa §168 SSP a žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, napriek jeho úspechu právo na náhradu trov konania nepriznal. Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia (!443 ods.2 SSP) prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).