Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Sd/39/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200786 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200786.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Andreou Vyskočovou, v právnej veci navrhovateľky: L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX R., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.06.2015, takto r o z h o d o l : I. Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júna 2015 p o t v r d z u j e. II. Navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím zo dňa 19.06.2015 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 08.06.2015 postupom podľa § 70 a § 71 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Galanta zo dňa 09.06.2015 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že posúdenie jej zdravotného stavu je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 08.06.2015, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že nie je invalidná. Navrhovateľka podala odvolanie voči rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok a žiadala o nové posúdenie jej zdravotného stavu, keď k návrhu pripojila odborný posudok. Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 22.10.2015 uviedla, že námietkam navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Navrhovateľka žiadosťou spísanou 08.06.2015 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 01.04.2015. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Galanta z 08.06.2015, ktorý bol vypracovaný na základe žiadosti o invalidný dôchodok navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len MPSVZČ) 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľky a zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly a preto bola žiadosť o invalidný dôchodok napadnutým rozhodnutím zamietnutá. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Galanta 17.08.2015 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie dňa 15.10.2015. Posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo má MPSVZČ 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity z dôvodu, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok, odporkyňa má za to, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté správne, v súlade s objektívne zistenými skutkovým stavom a preto žiada krajský súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Na prejednanie vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 20.01.2016, na ktoré sa dostavili účastníci konania. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že okrem potvrdenia o EEG vyšetrení zo dňa 07.01.2016, ktoré založila do spisu, iné potvrdenia od lekárov od posledného vyšetrenia Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 15.10.2015 nemá, nakoľko iné vyšetrenia okrem EEG neabsolvovala. Navrhovateľka uviedla, že bola u psychiatričky MUDr. H., ktorá jej povedala, že na to, aby mohla byť uznaná za invalidnú z jej pohľadu, by k nej musela chodiť aspoň rok, aby to mohlo byť predmetom posúdenia pre účely invalidného dôchodku. Navrhovateľka uviedla, že si myslí, že má nárok na invalidný dôchodok a to už z toho dôvodu, že je epileptička a keď si hľadá prácu a povie, že má tento zdravotný problém, tak ju nikto nezamestná, nikto si to nezoberie na zodpovednosť a okrem toho má aj úplnú hluchotu na ľavé ucho a preto aj v závodoch vzhľadom na jej hluchotu ju nikto nezamestná. Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia. Zdravotný stav navrhovateľky bol posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne pobočky, ako aj ústredia na základe lekárskych správ predložené navrhovateľkou. Posudkoví lekári z týchto správ vyhodnotili zdravotný stav so záverom, že v súčasnosti navrhovateľka nespĺňa podmienky nároku na priznanie invalidného dôchodku a preto žiadajú napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia postupom v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 244 Občianskeho súdneho poriadku (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 250l Občianskeho súdneho poriadku (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 195 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 196 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa § 209 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že odporkyňa rozhodovala o nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok na základe jej žiadosti spísanej dňa 08.06.2015, ktorou si navrhovateľka uplatnila nárok od 15.04.2015. Z odborného lekárskeho posudku Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 15.10.2015, ktorého predmetom bolo posúdenie invalidity na základe konania o opravnom prostriedku zo dňa 10.07.2015, proti rozhodnutiu ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 08.06.2015, z dôvodu neuznania invalidity na žiadosť poistenca o invalidný dôchodok zo dňa 08.06.2015 vyplýva, že posudzovaná bola 29 - ročná žena, ktorá ukončila základnú školu, absolvovala ošetrovateľský kurz, je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce. Od detstva je v sledovaní neurológa pre čiastočné ochrnutie svalstva dolných končatín ľahkého stupňa a epilepsiu, kde podľa dokumentácie sú sporadické veľké záchvaty, posledný záchvat bol v apríli 2015. Okrem toho je v sledovaní ORL od detstva pre praktickú hluchotu vľavo, ako následok prekonaného strednoušného zápalu v detstve, vpravo sluch v norme, chôdza je samostatná, hybnosť a sila svalstva je symetrická. Navrhovateľka predložila prvovyšetrenie psychiatrom zo septembra 2015 so záverom: iné úzkostné poruchy a nález psychologicko-pedagogickej poradne zo dňa 08.10.1999 sú mentálne schopnosti menovanej v dolnom pásme priemeru, prítomné sú špecifické poruchy učenia ako následok organického poškodenia mozgu. Menovaná mala odporučené, aby na konanie krajského súdu doložila aktuálne psychologické vyšetrenie s testom IQ, psychiatrické a neurologické vyšetrenie + EEG vyšetrenie. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktorým boli u navrhovateľky podľa kapitola VI. - choroby nervového systému, oddiel A-postihnutie mozgu, položka 3 - čiastočné a úplné mozgové obrny, písm. a) ľahké parézy dvoch končatín, bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% a za iné zdravotné postihnutia: epilepsia, konduktívna a senzorineurálna strata sluchu, zvýšenie percentuálnej miery o 10%. Celková MPSVZČ je 30%. Záver posudku je, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z lekárskeho nálezu zo dňa 07.01.2016 vypracovaného MUDr. P. V., neurologická ambulancia, ktorý navrhovateľka predložila na pojednávaní vyplýva záver - graf v medziach normy, keď v grafe neboli zachytené žiadne špecifické epigrafoelementy, graf bez fokálneho nálezu. V prejednávanej veci navrhovateľka žiadnym spôsobom relevantne nespochybnila správnosť ohodnotenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia - choroby nervového systému, čiastočné a úplné mozgové obrny, ľahké parézy dvoch končatín s MPSVZČ v maximálnej výške 20% a za ostatné zdravotné postihnutia epilepsia konduktívna a senzorineurálna strata sluchu bolo určené maximálne zvýšenie percentuálnej miery o 10% v zmysle citovaného ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Navrhovateľka nepreukázala, že okrem uvedených zdravotných postihnutí trpí inými posudkovo závažnejšími zdravotnými postihnutiami alebo inými posudkovo významnými postihnutiami. Vzhľadom na uvedené súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Súd rozhodol o trovách konania postupom v zmysle § 250l ods. 1 v spojení s ust. § 250k O.s.p. tak, že procesne neúspešnej navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.