Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/113/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200867 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200867.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudkyňou JUDr. Boženou Husárovou v právnej veci žalobcu: Juraj Králik - ZAJO, miesto podnikania ul. 29 augusta 1646/6, Galanta, IČO: 34 448 004, trvale bytom ul. C. C. XXXX/XX, D., zastúpený Konečná & Zacha, s.r.o., advokátska kancelária, Ventúrska 12, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka Mgr. Dagmar Yoder proti žalovanej: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vydanom dňa 10.09.2015 v spojení s rozhodnutím Oznámením zo dňa 05.08.2015 takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu zamieta. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 16.11.2015 žiadal, aby súd po preskúmaní zákonnosti a postupu správneho orgánu zrušil z dôvodu nezákonnosti Oznámenie o výsledku ročného zúčtovania - neakceptácia nesúhlasného stanoviska zo dňa 10.09.2015 a Oznámenia o výsledku ročného zúčtovania č. 1503342918 zo dňa 05.08.2015, obe vydané žalovanou. 2. Ku skutkovým okolnostiam a dôvodnosti podanej žaloby poukázal na postup žalovanej, ktorá Oznámením zo dňa 05.08.2015 žalobcovi oznámila výsledok ročného zúčtovania za rok 2014 zistený dňu 31.07.2015 z poistného na verejné zdravotné poistenie a to preplatok vo výške 2.773,67 eur, z ktorého bola zrazená daň zrážkou vo výške 526,99 eur a preplatok po zdanení tak predstavoval sumu 2.246,68 eur. Súčasťou uvedeného Oznámenia bola i tabuľka o prehľade údajov pre výpočet z ročného zúčtovania a poučenie o možnosti podať nesúhlasné stanovisko. 3. Žalobca využil toto právo a v nesúhlasnom stanovisku zo dňa 07.09.2015 označenom ako Námietky zdôraznil, že žalovaná nesprávne právne posúdila skutkový stav, keď vypočítala poistné na verejné zdravotné poistenie vo vzťahu k dividendám vyplácaným zo zisku dosiahnutom v účtovnom období do 31.12.2003, konala tak v rozpore s § 36 ods. 12 zák. č. 580/2004 o zdravotnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2005, preto povinnosť platiť poistné sa nevzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období pred dňom 31.12.2003, ktoré predchádza začiatku účinnosti uvedeného zákona. V námietkach poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vydaného v konaní pod sp. zn. 10Sžso/6/2014, ktorým Najvyšší súd SR ako súd odvolací potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vydané pod č.k. 1S/26/2013-49 zo dňa 29.10.2013, a ktoré rieši skutkovo obdobnú situáciu a podľa ktorého vyplýva nemožnosť výpočtu poistného zo zisku dosiahnutého v účtovnom období pred účinnosťou zák. č. 580/2004, t.j. pred dňom 01.011.2005 k čomu odvolací súd uvádza, že „platba zdravotných odvodov za rok 2011 z podielu na zisku z roku 2002 len preto, že k ich vyplateniu došlo až v roku 2011 by bola zrejmým porušením rovnosti účastníkov pred zákonom (čl. 12 ods. 1 veta prvá Ústavy SR).“ 4. Žalovaná na nesúhlasné stanovisko reagovala Oznámením zo dňa 10.09.2015 s poukazom na to, že neobsahovalo skutočnosti, na základe ktorých by malo dôjsť k zmene výšky preplatku k čomu uviedla, že disponuje potvrdením o vyplatení dividend spoločnosťou SLOVINTEGRA a.s. v sume 21.060,- eur, ktorá bola poukázaná žalobcovi dňa 09.12.2014 zo zisku spoločnosti vytvorenom v roku 2003 a podľa daňového priznania predloženého žalobcom vyplatenú sumu eviduje v § 8 ako iné príjmy. Žalovaná bola povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2014 žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe podľa § 11 ods. 1 písm. b) a § 13 ods. 6 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, pretože podiely zo zisku (dividendy) vytvorené do roku 2003 zahrnuté v daňovom priznaní do § 8 sa podľa § 10b ods. 1 písm. e) zák. č. 580/2004 Z.z. považujú za zárobkovú činnosť a sú súčasťou vymeriavacieho základu pre výpočet zdravotného poistenia v rámci ročného zúčtovania. Na preddavkoch za rok 2014 platiteľ poistného - žalobca uhradil sumu 6.357,85 eur a vznikol mu preplatok vo výške 5.722,07 eur. Podľa daňového priznania za rok 2014 dosiahol príjem v sume 21.060,- eur uvedený v § 8 , ktorý je vymeriavacím základom pre odvod na zdravotné poistenie vo výške 14 %, čo tak predstavuje nedoplatok v sume 2.948,40 eur po započítaní ktorého na preplatok predstavuje preplatok v sume 2.773,67 eur, z ktorého bola podľa § 43 ods. 3 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vypočítaná a zrazená daň vyberaná zrážkou vo výške 526,99 eur a tak žalovaná nezistila, že by mala byť výška preplatku uvedeného v oznámení zo dňa 05.08. 2015 zmenená. 5. K žalobe sa žalovaná vyjadrila v písomnom stanovisku doručenom súdu dňa 21.12.2015 a žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zdôraznila, že postupovala podľa § 19 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zák. č. 95/2002 o poistníctve v súlade s vyhl. č. 116/2014 Z.z. Ročné zúčtovanie (ďalej ako RZ) bolo vykonané na základe údajov, ktoré boli žalovanej poskytnuté od žalobcu a iných subjektov, výsledkom ktorého bol preplatok v celkovej sume 2.773,67 eur, ktorý bol žalobcovi oznámený v „Oznámením o výsledku ročného zúčtovania č. 1503342918“, proti ktorému žalobca podal námietky, ktorým ale žalovaná nevyhovela s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 10b ods. 1 písm. d) zák. č. 580/2004 Z.z. a odkaz 23) k tomuto ustanoveniu z ktorého vyplýva, že ide o príjmy podľa § 8 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a v prípade, ak daňovník má takýto príjem a uvedie ho v podanom daňovom priznaní za príslušný rok, má podľa § 13 ods. 7 zák. č. 580/2004 Z.z. povinnosť platiť poistné z tohto príjmu. Údaje o tomto príjme boli žalovanou zistené z daňového priznania žalobcu za rok 2014, poskytnutého Finančnou správou SR ako aj žalobcom. 6. Žalovaná svoj postup zdôvodnila poukazom na § 10b ods. 1 písm. e) zák. č. 580/2004 v spojení s odkazom 24 ) k danému ustanoveniu, podľa ktorého ide o príjmy podľa § 3 ods. 2 písm. c) a podľa § 5 ods. 7 písm. i) zák. č. 595/2003 Z.z. z čoho vyplýva, že sa týka príjmov spĺňajúcich podmienky podľa § 3 ods. 2 písm. c) a § 5 ods. 7 písm. i) zák. č. 595/2003 Z.z., čo v spojení s legislatívnou skratkou „dividendy“, ktorá sa používa v nasledujúcich ustanoveniach zák. č. 580/2004 Z.z. znamená, že zákonodarca pod túto legislatívnu skratku pre účely zák. č. 580/2004 Z.z. začleňuje len tie príjmy, ktoré podľa zák. č. 595/2003 Z.z. nie sú predmetom dane, a to príjmy podľa § 3 ods. 2 písm. c) a § 5 ods. 7 písm. i) a nie príjmy podľa § 8 zák. č. 595/2003 Z.z. Podľa § 36 ods.12 zák.č. 580/2004 Z.z. , čo je prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.01.2011, upravuje dividendy tak, že povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona. Podiely zo zisku z účtovného obdobia do roku 2003, ktoré sú v súlade so zák. č. 595/2003 Z.z. posudzované a zdaňované v § 8 zák.č. 595/2003 Z.z. ako príjmy v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) medzi ne nepatria, teda na nich ani prechodné ustanovenie zák. č. 580/2004 Z.z. nemožno aplikovať. Pod príjmy podľa § 3 ods. 2 písm. c) zák. č. 595/2003 sa zaraďujú len podiely zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti zák. č. 595/2003 Z.z., čo je po dni 01.01.2004, preto podiely zo zisku za zdaňovacie obdobie do roku 2003 sú predmetom dane je potrebné vykladať i v súvislosti so znením ust. § 52 ods. 24 zák. č. 595/2003 Z.z., a nakoľko ide o podiely zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie do roku 2003, čo potvrdzuje i sám žalobca, nejedná sa o príjmy podľa § 3 ods. 2 písm. c) zák. č. 595/2003 Z.z., ktoré nie sú predmetom dane, preto sa nejedná ani o dividendy v zmysle zák.č. 580/2004 Z.z. a z toho dôvodu podiely zo zisku vykázané za zdaňovacie obdobie do roku 2003 i keď vyplatené v roku 2014 sa pokladajú sa za príjmy podľa § 8 zák. č. 595/2003 Z.z. a tvoria tak vymeriavací základ na zdravotné poistenie v zmysle § 13 ods. 7 zák. č. 580/2004 Z.z. 7. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR vydanom pod sp. zn. 10Sžso/6/2014, na ktoré poukázal žalobca v podanej žalobe žalovaná dala do pozornosti judikatúru Ústavného súdu SR, konkrétne rozhodnutie ÚS 16/2008 zo dňa 07.05.2008, ktoré sa zaoberá porušením zásady rovnosti pred zákonom, v zmysle ktorého nemožno zahrnutie príjmov z podielov zo zisku do vymeriavacieho základu hodnotiť ako porušenie zásady rovnosti pred zákonom. V závere zdôraznila, že podiely zo zisku do roku 2003 boli zdaňované aj podľa zák. č. 366/1999 Z.z. o dani z príjmov, naďalej sú zdaňované aj podľa zák. č. 595/2003 Z.z. a skutočnosť, že podiely zo zisku do roku 2003 aj keď vyplatené až po dni 01.01.2011 tvoria vymeriavací základ pre zdravotné poistenie a nemôže byť takýto postup považovaný za porušenie zásady rovnosti podľa článku 12 ods. 1 prvej vety Ústavy SR. Tiež zdôraznila, že od 01.01.2011 bola do zák. č. 580/2004 Z.z. opäť zavedená povinnosť platiť poistné aj z príjmov zdaňovaných podľa § 8 zák. č. 595/2003 Z.z.. Skutočnosť, že do 31.12.2010 táto povinnosť nebola, nemôže znamenať a spôsobovať porušenie zásady rovnosti pred zákonom. 8. Krajský súd v Trnave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 107 ods. 1 písm.a/ zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul právnu zástupkyňu žalobcu a žalovanú konajúcu prostredníctvom poverenej pracovníčky. 9. Právna zástupkyňa žalobcu odkázala na písomne podanú žalobu v rozsahu dôvodov v nej uvedených v spojení s vyjadrením zo dňa 11.02.2016, ktoré bolo poskytnuté prostredníctvom súdu žalovanej a zdôraznila, že rozhodnutia, na ktoré poukázal žalobca v žalobe sú skutkovo úplne identické s meritom v tomto konaní prejednávanej veci, preto v súlade so zásadou legitímneho očakávania rovnakého rozhodnutia má za to, že spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a v súlade s princípom právnej istoty, pretože ak bol už v určitej právnej otázke vyslovený právny názor prostredníctvom rozhodnutia NS SR, je takýto záver pre všetky súdy záväzný a súdy nižšieho stupňa sú povinné ho rešpektovať. V prípade ak by sa konajúci správny súd odklonil od rozhodovacej praxe, považuje túto skutočnosť žalobca za dôvod na preskúmanie rozhodnutia Najvyšším súdom SR v rámci kasačnej sťažnosti. Názor, ktorý žalovaná vyjadrila v písomnom podaní k žalobe považuje žalobca za jej súkromný názor a spôsob, akým vykladá pojem dividenda označuje za formalizmus, ktorý okrem už spomenutého rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove nepripustil ani Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/378/2013. Zmyslom zákona o poistení je zaviesť „nového platiteľa“ vo vzťahu k plateniu odvodov z dividend, preto je výklad žalovaného nesprávny ak zotrvá na názore, že povinnosť platiť odvody z dividend existovala až do účinnosti zákona, keď zákon tieto dividendy ani dividendami nenazýval. Práve povinnosť platiť odvody z akýchkoľvek a akokoľvek pomenovaných dividend má byť od účinnosti zák. č. 499/2010 v právnom poriadku zavedená ako nóvum. 10. Žalovaná na uvedené vyjadrenie reagovala a žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, k čomu tiež poukázala na dôvody, ktoré podrobne uviedla vo vyjadrení k žalobe. Okrem toho predložila súdu rozhodnutie, ktoré bolo vydané Krajským súdom v Bratislave pod č.k. 5S/292/2014-33 dňa 24.11.2015 tiež v skutkovo rovnakom prípade, v ktorom uvedený súd rozhodol a vyslovil, že z podielov zo zisku do roku 2003 sa naďalej platia zdravotné odvody. 11. Predmetom konania pred správnym súdom bola s poukazom na aktuálnu procesnú právnu úpravu uvedenú v ust. § 199 ods. 1 písm. e) SSP žaloba v sociálnych veciach, z toho dôvodu podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP vo veci konal a rozhodoval sudca. 12. Oznámenia, ktoré žalobca v žalobe označil za nezákonné a žiadal ich preskúmať, považoval správny súd v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) SSP za správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý podlieha súdnemu prieskumu v spojení s ochranou práv a právom chránených záujmov na správnom súde, ktorý podlieha súdnemu prieskumu. 13. Vzhľadom k tomu, že konajúci súd sa potreboval oboznámiť i s obsahom rozhodnutia, ktoré mu na pojednávaní predložila žalovaná, odročil pojednávanie na vyhlásenie rozhodnutia s poukazom na § 116 SSP. 14. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalovaná Oznámením zo dňa 05.08.2015 č. 1503342918 oznámila žalobcovi na základe vykonaného ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2014 výsledok zúčtovania, ktorý bol vypočítaný v tabuľke „Prehľad údajov pre výpočet RZ“ a z ktorého vyplynulo, že preplatok po zdanení je vo výške 2.246,68 eur. Z dôvodu oprávnenia podať proti tomuto Oznámeniu nesúhlasné stanovisko žalobca reagoval, nesúhlasné stanovisko podal, na základe ktorého mu žalovaná podaním zo dňa 10.09.2015 oznámila, že výška preplatku ako bola stanovená v Oznámení zo dňa 05.08.2015 č. 1503342918 je správna. Podiely zo zisku (dividendy) vytvorené do roku 2003 boli zahrnuté v daňovom priznaní do § 8 podľa § 10b ods. 1 písm. e) zák. č. 580/2004 Z.z. sú považované za zárobkovú činnosť a preto sú súčasťou vymeriavacieho základu pre výpočet zdravotného poistenia v rámci ročného zúčtovania. 15. Podľa § 10b zák.č. 580/2004 Z.z. (1) Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 16h) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá d) dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu, 23) e) podiel na zisku, vyrovnací podiel a podiel na výsledku podnikania, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov podľa osobitného predpisu24) okrem podielu na zisku akciovej spoločnosti alebo obdobnej obchodnej spoločnosti so sídlom v zahraničí, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu23a) alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu a okrem podielu na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na zisku, ktorý je oslobodený od dane z príjmov podľa osobitného predpisu24a) (ďalej len "dividendy"). Podľa § 36 zák.č. 580/2004 Z.z. (12) Povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona. Podľa § 13 zák.č. . 580/2004 Z.z. (7) Zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období. Podľa § 3 zák.č. 595/2003 Z.z. (2) Predmetom dane nie je c) podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti; za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj obdobná obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom v zahraničí, Podľa § 52 ods.24 zák.č. 595/2003 Z.z. (24) Ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7 písm. c), podľa ktorého uvedené plnenia nie sú zdaňované, sa použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie od 1. apríla 2004 daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, je príjmom zo zdroja na území Slovenskej republiky zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou ( § 43); tento príjem nie je predmetom dane, ak plynie daňovníkovi so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25% priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie, a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25% priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie, tento príjem odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nie je predmetom dane. 16. Poznámka 23 ) uvedená k § 10b ods.1 písm.d/ zák. č. 580/2004 Z.z. odkazuje na § 8 zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, ktorý znamená, že ak dosiahol žalovaný takýto príjem, má povinnosť z neho platiť poistné. 17. Poznámka 24) a 24a) uvedená k §10b ods.1 písm.e/ zák.č. 580/2004 Z.z. odkazom určuje, že ide príjmy podľa § 3 ods.2 písm.c/ a § §5 ods.7 písm.i/ zák.č. 595/2003 Z.z. 18. V zmysle zákona č. 595/2003 Z.z. sa na účely zák.č. 580/2004 Z.z. pod pojem dividendy zahŕňajú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, podľa § 3 ods.2 písm.c/ a § 5 ods.7 písm.i/ zák. č. 595/2003 Z.z. a nie príjmy podľa § 8 zák.č. 595/2003 Z.z. 19. Krajský súd v Trnave ako konajúci správny súd sa stotožnil s právnym názorom žalovanej, ku ktorému zdôrazňuje, že žalobca ako daňovník mal príjmy podľa § 8 zák. č. 595/2003 Z.z., čo preukazuje i jeho daňové priznanie podané z dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014, keď v oddiele VIII v riadku 12 ako iné príjmy uviedol práve vyplatené dividendy so ziskom spoločnosti SLOVINTEGRA a.s. Bratislava, ktorú skutočnosť táto spoločnosť potvrdila i podaním zo dňa 07.09.2015, ktoré je súčasťou administratívneho spisu. Príjmy zahrnuté v daňovom priznaní za rok 2014 do § 8 zák. č. 595/2003 Z.z. sú tak príjmami, ktoré majú byť zahrnuté do vymeriavacieho základu v ročnom zúčtovaní, pretože sa jedná o zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. d) zák. č. 580/2004 Z.z. a to s odkazom na § 13 ods. 7 zák. č. 580/2004 Z.z. Z uvedených ustanovení vyplýva, že podiely zo zisku vytvoreného do roku 2003, čo je pred účinnosťou zák.č. 595/2003 Z.z. sa zdaňujú, nie sú príjmami, ktoré sa nezdaňujú a teda sa nejedná o plnenia, ktoré nie sú zdaňované, čo je v súlade s § 52 ods. 24 zák. č. 595/2003 Z.z., ktorým sú upravené spoločné prechodné a záverečné ustanovenia zákona o dani z príjmov, ide o zárobkovú činnosť a majú byť zahrnuté do vymeriavacieho základu pre ročné zúčtovanie a tak z hľadiska platenia poistného na verejné zdravotné poistenie bol žalobca i v spojení s § 36 ods. 12 zák. č. 580/2004 Z.z. povinný platiť poistné na verejné zdravotné poistenie za dividendy vyplatené zo zisku, ktorý bol dosiahnutý po účinnosťou uvedeného zákona. 20. S poukazom na vyššie uvedené správny konajúci súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 21. K odkazu a požiadavke žalobcu na aplikovanie ustálenej konštantnej judikatúry, za ktorú označil rozhodnutie súdu prvej inštancie a následne odvolacieho súdu nepovažuje správny súd za judikatúru, ktorá je pre záväzná a kedy by sa konajúci súd odchýlil od záväzného názoru vyslovenom najvyššou súdnou autoritou, pretože za také rozhodnutie je možné považovať také rozhodnutie, ktoré je publikované v zbierke stanovísk NS SR a bolo odsúhlasené príslušným kolégiom v rámci pripomienkovaného konania, resp. ide o právny názor, ktorý bol opakovane potvrdený viacerými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR. Nemožno za ustálenú judikatúru označiť názor vyslovený jedným odvolacím senátom i keď v podobnej veci. 22. V závere má konajúci súd za to, že prijatie inej právnej úpravy aká jej prijatiu predchádzala, nemožno považovať za porušenie ústavných práv, konkrétne článku 12 ods. 1 prvá veta Ústavy SR, pretože inak by to znamenalo, že zmena každej právnej normy by znamenala porušenie ústavných práv. 23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu náhradu trov konania podľa § 167 SSP nebolo možné priznať a žalovaný dôvodnosť a právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania nepreukázal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).