Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sd/84/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200899 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200899.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci navrhovateľky: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. U. č.XXX, XXX XX S. U., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29 augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2015 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava zo dňa 07.04.2015 č. XXX XXX XXXX X v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 03.12.2015 č. XXX XXX XXXX X p o t v r d z u j e. Navrhovateľke súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím odporkyne zo dňa 07.04.2015 č.XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a § 29 zák.č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, odňala navrhovateľke od 10. mája 2015 invalidný dôchodok. Zároveň podľa § 70 ods. 1 a § 82 zák.č.461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, priznala navrhovateľke od 10. mája 2015 invalidný dôchodok v sume 145,20 Eur mesačne. Podľa § 263a ods. 5 zák.č.461/2003 Z.z. v znení zákona č.529/2006 Z.z. súčasne od 10. mája 2015 zanikol navrhovateľke nárok na čiastočný invalidný dôchodok v nižšej sume 113,50 Eur mesačne. 2. Rozhodnutie odporkyňa odôvodnila tým, že suma invalidného dôchodku na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 bola 113,50 Eur mesačne a suma invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004 je 145,20 Eur mesačne, rozhodla odporkyňa, že sa navrhovateľke bude vyplácať vyšší dôchodok vo vyššej sume a nárok na dôchodok v nižšej sume zaniká. 3. Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12.2015 podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zák.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č.310/2006 Z.z. a § 29 zák.č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov odňala navrhovateľke od 10.5.2015 invalidný dôchodok. Zároveň odporkyňa podľa § 37 zák.č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov rozhodla, že navrhovateľke vznikol nárok na čiastočný invalidný dôchodok od 14.1.2015 v sume 113,50 Eur mesačne. Podľa § 70 ods. 1 a § 82 zák.č.461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov priznala odporkyňa navrhovateľke od 10.5.2015 invalidný dôchodok v sume 145,20 Eur mesačne a podľa § 263a ods. 5 zák.č.461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. súčasne navrhovateľke od 10. mája 2015 zanikol nárok na čiastočný invalidný dôchodok v nižšej sume 113,50 Eur mesačne. 4. Rozhodnutím odporkyne zo dňa 3.12.2015 došlo k pozmeneniu rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2015. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka dňa 1.7.2015 opravný prostriedok, doručený tunajšiemu súdu dňa 27.11.2015. V odvolaní navrhovateľka namietala, že sa jej neustále zhoršuje zdravotný stav. Podľa jej mienky posudkový lekár vykonal posúdenie povrchne, posudkový lekár bez riadneho preštudovania zdravotnej dokumentácie ju upozornil, že ju preradí do čiastočného invalidného dôchodku. Je presvedčená, že jej zdravotný stav vylučuje akékoľvek zamestnanie, nakoľko má aj psychické problémy a je nútená navštevovať psychiatra. Okrem toho je po operácii chrbtice, po prekonaní rakoviny prsníka spojené s chemoterapiou a ožarovaním, následne po operácii druhého prsníka, po mozgovej príhode trpí reumatickými bolesťami, chronickými bolesťami a teda v tomto stave nedokáže vstať ani z postele. Veľmi rada by bola zamestnaná, čo však je vylúčené vzhľadom na jej zdravotný stav. 6. Z písomného vyjadrenia odporkyne zo dňa 3.12.2015 vyplýva, že podľa posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Galanta zo dňa 14.1.2015, ktorý bol vypracovaný na základe kontrolnej lekárskej prehliadky, navrhovateľka nie je od 14. januára 2015 invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a) zák.č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ale len čiastočne invalidná podľa § 37 zák.č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a je od 14.1.2015 invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V uvedenom posudku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia, posudkový lekár odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľky. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Galanta 16.9.2015 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie dňa 25.11.2015. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je od 16.1.2015 invalidná, ale len čiastočne invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou vo výške 60%. Pokiaľ ide o samotné rozhodnutia, rozhodnutím zo dňa 3.12.2015 odporkyňa len zmenila napadnuté rozhodnutie zo dňa 7.4.2015, keď doplnila výrok tohto rozhodnutia ako aj odôvodnenie rozhodnutia. Z dôvodu, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o odňatí invalidného dôchodku, o vzniku nároku na čiastočný invalidný dôchodok, priznaní invalidného dôchodku a zániku nároku na čiastočný invalidný dôchodok, odporkyňa považuje obe rozhodnutia za vecne správne, v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom. 7. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. a § 250l ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia odporkyne sú správne. 8. Na pojednávaní konanom dňa 14.3.2016 navrhovateľka uviedla, že nie je spokojná s rozhodnutím sociálnej poisťovne ktoré bolo vydané 3.12.2015, predložila súdu nové lekárske správy, ktorými dokladovala, že sa jej zhoršil zdravotný stav, poukázala na to, že sa podrobí aj ďalšej operácii. 9. Z uvedeného dôvodu krajský súd odročil pojednávanie na deň 13.6.2016 s tým, že uložil odporkyni zabezpečiť opätovné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, za osobnej účasti navrhovateľky, s prihliadnutím na novo doložené lekárske správy. 10. Rovnako ako predchádzajúce pojednávanie bolo aj pojednávanie zo dňa 20.6.2016 odročené a to z dôvodu opätovného predloženia lekárskych správ zo strany navrhovateľky a opätovného posúdenia jej zdravotného stavu, s ktorým súhlasila aj zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní dňa 20.6.2016. 11. Na pojednávaní konanom dňa 3.10.2016 navrhovateľka k oboznámeným záverom lekárskej správy zo dňa 07.07.2016 uviedla, že nie je spokojná so závermi tejto lekárskej správy a že sa má v budúcnosti podrobiť ďalšej operácii v súvislosti s problémami s mechúrom. 12. Poverená zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomného vyjadrenia a žiadala obe rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť, vzhľadom na závery doplňujúcej lekárskej správy. 13. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 263 ods. 1 zák.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (1) Invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak poberateľ invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon týchto činností alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku. Podľa § 112 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov Zmeny v nároku na dávku, zmeny v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky (2) Dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom. Podľa § 112 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (6) Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. Podľa § 29 zák. č. 100/1988 Zb. Podmienky nároku na invalidný dôchodok (1) Občan má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal a) invalidným, bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a v čase vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo b) invalidným následkom pracovného úrazu. (2) Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby, ktorý sa stal invalidným v dôsledku choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním, 4a) nárok na invalidný dôchodok nevzniká z dôvodu tejto invalidity. (3) Občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, b) je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.). Zdravotné postihnutia podmieňujúce invaliditu podľa písmena b) ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. (4) Doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný dôchodok je u občanov vo veku do 20 rokov menej ako 1 rok nad 20 rokov do 22 rokov 1 rok nad 22 rokov do 24 rokov 2 roky nad 24 rokov do 26 rokov 3 roky nad 26 rokov do 28 rokov 4 roky nad 28 rokov 5 rokov. (5) Doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o občana vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity. (6) Ak občan mladší ako 30 rokov získal potrebnú dobu zamestnania v niektorom z vekových pásem uvedených v odseku 4 a bol ďalej zamestnaný, považuje sa za získanú potrebná doba zamestnania v najbližšie vyššom vekovom pásme. (7) Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na invalidný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok. Podľa § 37 zák.č.100/1988 Zb. Podmienky nároku na čiastočný invalidný dôchodok, výška čiastočného invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku (1) Občan má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal a) čiastočne invalidným a bol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na tento dôchodok alebo b) čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu. (2) Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby, ktorý sa stal invalidným v dôsledku choroby alebo úrazu vzniknutých pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním, 4a) nevzniká nárok na čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu tejto invalidity. (3) Občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov, alebo b) je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo c) má značne sťažené všeobecné životné podmienky; zdravotné,postihnutia značne sťažujúce všeobecné životné podmienky ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. (4) Pre dobu zamestnania potrebnú pre nárok na čiastočný invalidný dôchodok platí obdobne § 29 ods. 4 až 6. (5) Čiastočný invalidný dôchodok je polovica invalidného dôchodku. (6) Občan má po splnení podmienok ustanovených v odseku 1 nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku počas 12 kalendárnych mesiacov od priznania čiastočného invalidného dôchodku. Po uplynutí tohto obdobia občan má nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku počas každých ďalších 12 kalendárnych mesiacov, ak má pokles zárobku. Pokles zárobku sa nezisťuje u občana, ktorý je čiastočne invalidný podľa odseku 3 písm. c). (7) Pokles zárobku sa zisťuje za obdobie 12 kalendárnych mesiacov predchádzajúcich dňu, ku ktorému sa rozhoduje o nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku. (8) Podmienka poklesu zárobku je splnená, ak mesačný priemer hrubých zárobkov občana za obdobie uvedené v odseku 7 je najmenej o tretinu nižší ako porovnateľný zárobok. (9) Podmienka poklesu zárobku je splnená aj vtedy, ak mesačný priemer hrubých zárobkov občana za obdobie uvedené v odseku 7 nie je vyšší ako suma minimálnej mzdy 7a) platná ku dňu, ku ktorému sa rozhoduje o nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku. (10) Hrubým zárobkom občana na zistenie poklesu zárobku je hrubý zárobok uvedený v § 12 ods. 2, neobmedzený podľa osobitného predpisu. 7aa) Odmena za prácu vykonávanú na základe dohody o pracovnej činnosti sa započítava do hrubého zárobku, aj keď činnosť vykonávaná na základe takejto dohody nezakladá účasť na dôchodkovom zabezpečení. (11) Porovnateľný zárobok je priemerný mesačný zárobok, z ktorého bol vypočítaný čiastočný invalidný dôchodok neobmedzený podľa § 12 ods. 6 a zvýšený podľa odseku 12. (12) Priemerný mesačný zárobok, z ktorého bol vypočítaný čiastočný invalidný dôchodok neobmedzený podľa § 12 ods. 6, sa zvyšuje za každý kalendárny rok nasledujúci po poslednom kalendárnom roku rozhodného obdobia na určenie tohto zárobku do 31. decembra 1989 o 2%; za rok 1990 sa zvyšuje o 4%, za rok 1991 sa zvyšuje o 16,5%, za rok 1992 sa zvyšuje o 21,2%, za rok 1993 sa zvyšuje o 18,4%, za rok 1994 sa zvyšuje o 17%, za rok 1995 sa zvyšuje o 14,3%, za rok 1996 sa zvyšuje o 13,3% a za každý ďalší kalendárny rok nasledujúci po roku 1996 sa zvyšuje o 12%. (13) Ak bol čiastočný invalidný dôchodok vypočítaný z pevne určenej sumy, táto suma sa zvyšuje za každý kalendárny rok nasledujúci po roku, v ktorom bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, podľa odseku 12. Podľa § 70 ods. 1 zák.č.461/2003 Z.z. Podmienky nároku na invalidný dôchodok (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (1) Dôchodková dávka sa a) do 31. decembra 2017 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a od priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku a od priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku vykázaných Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, b) od 1. januára 2018 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. (12) Ministerstvo vydá opatrenie a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ktorým ustanoví a) pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odsekov 2 až 7, 9 a 10, b) percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odseku 8. Podľa § 263a ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (5) Ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca. 14. Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že navrhovateľke bol priznaný invalidný dôchodok, pričom pri určovaní výšky sumy invalidného dôchodku vychádzala odporkyňa z lekárskych správ posudkových lekárov, ktorí určili u navrhovateľky výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60%. 15. Podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Galanta zo dňa 14.1.2015, ktorý bol vypracovaný na základe kontrolnej lekárskej prehliadky, posudkový lekár zistil, že navrhovateľka nie je od 14.1.2015 invalidná, ale len čiastočne invalidná, pretože jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou dosahuje 60%. Následne na základe opravného prostriedku navrhovateľky bol jej zdravotný stav opätovne posúdený a to 16. septembra 2015 posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie ako aj posudkovým lekárom pobočky Galanta, ktorí zotrvali na posudku posudkového lekára predloženého dňa 14.1.2015 a zotrvali aj na miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou vo výške 60%. 16. K rovnakému posúdeniu zdravotného stavu došlo u navrhovateľky aj na základe znovu posúdenia jej zdravotného stavu, ktorý určil súd potom ako navrhovateľka predložila na pojednávaní novšie lekárske správy, pričom z lekárskych správ podaných posudkovými lekármi zo dňa 25.11.2015 ako aj zo 7.7.2016 vyplýva, že u navrhovateľky naďalej ako rozhodujúce zdravotné postihnutie je choroba ženských pohlavných orgánov, položka 2 zhubný nádor prsníka písm. e) po stabilizácii zdravotného stavu, kapitola XIII, kde je percentuálne rozpätie 30 až 50%, pričom pre iné zdravotné postihnutia bola navrhovateľke zvýšená miera poklesu o 10%. 17. Krajský súd v Trnave konštatuje, že napadnuté rozhodnutia odporkyne sú riadne odôvodnené, vyplýva z nich, že k zmene výšky sumy invalidného dôchodku resp. prekvalifikovanie invalidného dôchodku na čiastočný invalidný dôchodok došlo v dôsledku zmeny percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ktorá je jednou z rozhodujúcich veličín pri určovaní výšky invalidného dôchodku. 18. Navrhovateľka nedoložila súdu žiadne nové lekárske správy, ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybňovali výsledky lekárskych správ, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, všetky lekárske správy boli zhodnotené aj v dodatočnom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky, pričom bolo zistené, že posudkoví lekári zotrvali na svojich záveroch, ktoré sú zhodné so závermi lekárskej správy, ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí. 19. Okrem toho krajský súd poukazuje, že u navrhovateľky bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v maximálne možnej miere, keďže pre rozhodujúce zdravotné postihnutie ktorým trpí navrhovateľka je možné percentuálne rozpätie od 30% do 50%, pričom bola určená miera poklesu 50% a pre iné zdravotné postihnutia došlo k zvýšeniu o 10%, čo je maximálna možná miera, tak ako to upravuje ustanovenie § 71 ods. 8 zák.č.461/2003 Z.z.. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 21. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne neúspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.