Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Sd/63/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200928 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200928.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudkyňou JUDr. Boženou Husárovou v právnej veci žalobcu: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. O. XX, O. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.07.2015 takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.07.2015 potvrdzuje. Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.07.2015 zamietla podľa § 70 a § 71 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 19.06.2015 keď konštatovala, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Trnava zo dňa 19.06.2015 nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Proti uvedenému rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala a poukázala na to, že trpí diagnózami, ktoré jej obmedzujú pohyb ramien, zabraňujú v práci, preto žiadala v rámci podaného odvolania o prehodnotenie a opätovné posúdenie jej zdravotného stavu. Z dôvodu podaného opravného prostriedku žalovaná vo vyjadrení k návrhu zo dňa 10.12.2015 poukázala na to, že opätovne posúdila zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Trnava zo dňa 29.09.2015 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 03.12.2015, ale ani na základe týchto posúdení nebolo dôvodné zmeniť odvolaním žalobkyne napadnuté rozhodnutie, pretože posudkoví lekári zhodne konštatovali, že zdravotný stav žalobkyne nie je zhoršený na úroveň invalidity, miera poklesu schopnosti vykonávať samostatne zárobkovú činnosť zostáva vo výške 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a tak žalovaná žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok ako vecne správne potvrdil. Krajský súd v Trnave nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa i žalovaná. Žalobkyňa predložil súdu kompletnú zdravotnú dokumentáciu s požiadavkou o posúdenia jej zdravotného stavu a zdôraznila, že by mala v budúcnosti absolvovať operáciu ramena, pretože ju stále bolí, jej zdravotný stav sa zhoršuje, na základe čoho by jej mal byť priznaný nárok na invalidný dôchodok. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že zotrváva na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k návrhu. Krajský súd v Trnave preskúmal žalované rozhodnutie aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 70 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 153 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (3) a) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. (5) Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. Podľa § 250q O.s.p. (2)O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Z predloženého posudkového spisu a súdneho spisu má súd preukázané, že na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 19.06.2015 bol vyhotovený posudkovým lekárom sociálnej poisťovne pobočka - Sociálna poisťovňa Trnava lekársky posudok dňa 19.06.2015 z dôvodu posúdenia zdravotného stavu na účely invalidity. Podľa posudku rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobkyne je obojstranné poškodenie pleca recidivujúce s poruchou funkcie kĺbu zaradené do kapitoly XV, oddiel C, položka 1, písmeno b) a posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %, čo je horná hranica z daného prípustného percentuálneho rozpätia. Iné zdravotné postihnutie, ktorým by bolo potrebné navýšiť percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nebolo zistené, preto je konštatované, že invalidita u žalobkyne nevznikla. Z dôvodu podaného odvolania proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 13.07.2015 bola vyhotovená posudkovým lekárom vykonávajúcim lekársku posudkovú činnosť Sociálnej poisťovne pobočka Trnava dňa 29.09.2015 lekárska správa ,súčasťou ktorej bol i lekársky posudok, ktorý ale prechádzajúci posudok zo dňa 19.06.2015 nezmenil. Na základe dožiadania Krajského súdu v Trnave posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie vyhotovil lekársky posudok zo dňa 03.05.2016, v ktorom zohľadnil a vyhodnotil všetku vrátane aktuálne žalobkyňou predloženej zdravotnej dokumentácie a nálezov z vyšetrení, na ktoré v posudku poukázal, podľa ktorého sa rozhodujúce zdravotné postihnutie nezmenilo a žalobkyňa opäť mala určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % . Z uvedených lekárskych posudkov vyplýva, že ani aktuálne predložené lekárske nálezy nepodmienili zmenu posúdenia zdravotného stavu žalobkyne tak, aby zakladal nárok na priznanie invalidného dôchodku. Pre posúdenie vzniku a trvania nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť určili pri zohľadnení jej aktuálneho zdravotného stavu, v súlade so zákonom a záver o zdravotnom stave žalobkyne a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je úplný, objektívny a presvedčivý. Žalobkyňa nepredložila žiadne iné lekárske nálezy, ktoré by spochybňovali výrok posudku a ani podľa posledného lekárskeho posudku u žalobkyne nebol posudkovým lekárom konštatovaný taký zdravotný stav, ktorý by zakladal zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu viac ako 40%, ktorý by tak odôvodňoval vznik invalidity. Po preskúmaní veci súd nezistil žiadnu nezákonnosť v konaní žalovanej a tak rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil, keď sa stotožnil s tým, že nárok na invalidný dôchodok u žalobkyne pri posudzovanom aktuálnom zdravotnom stave nevznikol. K uvedenému súd na doplnenie uvádza, že ak sa zdravotný stav žalobkyne zmení, nie je vylúčené, aby jej bol invalidný dôchodok priznaný. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.