Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20Sp/37/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200959 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200959.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor, Vajanského 2, Trnava, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. V 882/15-02 zo dňa 29.5.2015, za účasti účastníčky správneho konania R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, P., takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, č. V 882/15-02 zo dňa 29.5.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému a účastníčke konania R. G. sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . Žalobca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 35 eur do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný svojim rozhodnutím č. V 882/15-02 zo dňa 29.5.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podaný žalobcom dňa 17.2.2015 pod číslom konania V 882/15 spolu so zmluvou o zriadení záložného práva č. 16/2015-RAČ uzavretou dňa 19.1.2015 na základe zmluvy o úvere č. 202901718 zo dňa 18.6.2013. Podľa odôvodnenia rozhodnutia záložnú zmluvu za záložcu podpísal splnomocnenec - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave na základe dohody o splnomocnení zo dňa 18.6.2013. Podľa žalovaného bola dohoda o splnomocnení napísaná na štandardnom zmluvnom formulári, čím sú dané dôvodné pochybnosti, či dlžník mal reálnu možnosť sám si zvoliť zástupcu a či mu zástupca ProHelp nebol vopred určený žalobcom, nakoľko naviac záložca a dlžník v jednej osobe podpísal dohodu o splnomocnení v rovnaký deň ako zmluvu o úvere v Trnave a splnomocnenec v ten istý deň v Bratislave, z čoho je zrejmé, že dohodu k podpisu dlžníkovi predložil mandatár záložného veriteľa a prejav jeho vôle v podobe podpísaného formulára musel splnomocnencovi odovzdať záložný veriteľ. Vzhľadom na zrejmý rozpor záujmov dlžníka a zástupcu, žalovaný dohodu o splnomocnení a záložnú zmluvu posudzoval ako neplatný právny úkon, pričom poukazoval na ustanovenia § 22 ods. 2 a 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukazoval tiež na množstvo obdobných zmlúv predložených žalobcom na zápis záložného práva s tým, že prítomnosť totožného zástupcu vo viacerých prípadoch je dôkazom zhodného konania veriteľa a splnomocnenca. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, prejednanie ktorého spadá do právomoci tunajšieho súdu. Namietal, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, a preto združeniu ProHelp udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy. Nesúhlasí s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého žalobca vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka a dlžník nemal možnosť sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Podľa odvolateľa ide o ničím nepoložené predpoklady správneho orgánu, ktorý si nesplnil svoju povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav veci (§ 3 ods. 5 a § 46 Správneho poriadku). Úvaha žalovaného o tom, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nespĺňa kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V súvislosti s konštatovanou neprípustnosťou plnomocenstva z dôvodov uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka odvolateľ namietal, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí iba potenciálna možnosť takéhoto rozporu, pričom podľa obsahu dohody o splnomocnení, táto bola uzavretá práve za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa. Dohoda je samostatne existujúcim dvojstranným právnym úkonom, účastníkom ktorého veriteľ nebol, zo spisu nevyplýva, že by veriteľ takéto zastúpenie od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu navrhoval, sám dlžník obsah udeleného splnomocnenia nenamietal, ani nevyjadril svoj nesúhlas s ním, napríklad formou odvolania plnomocenstva. Správny orgán nepreukázal, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom, pričom samotné uzavretie záložnej zmluvy nevzbudzuje pochybnosti o konflikte záujmov, zo spisu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie od dlžníka vyžadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval, dohoda spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu a nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle záložcu. Odvolateľ uvádzal, že k využitiu inštitútu zabezpečenia pohľadávky záložným právom pristupuje iba v prípadoch, keď je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku alebo je evidentné, že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré nemieni vrátiť. V danom prípade dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti a neplatil dlh tak, ako bolo zmluvne dohodnuté, preto veriteľ iba využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva, pričom však doposiaľ v žiadnom prípade k realizácii záložného práva predajom nehnuteľností nedošlo. Rozhodnutie žalovaného o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva navrhol odvolateľ ako nezákonné zrušiť. Súd prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a s procesným postupom súdu vyslovili súhlas, vypočul účastníčku správneho konania R. G., oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu. Účastníčka R. G. v konaní uviedla, že od žalobcu mala úver vo výške 400 eur a druhý vo výške 700 eur, ktorým splatila predchádzajúci nižší úver, preto jej z neho bolo vyplatených len asi 270 eur. Pri poskytovaní úveru bola dopytovaná na to, či býva v byte alebo v rodinnom dome, avšak nebolo jej povedané, že by úver mala založiť nehnuteľnosťou, ani nemala záujem nehnuteľnosti založiť a občianske združenie ProHelp nepozná. V súvislosti s úverom podpisovala tri doklady - zmluvu o spotrebiteľskom úvere, dohodu o plnení v splátkach a splátkový kalendár, na podpisovanie dohody o splnomocnení si nepamätá. Predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.6.2013, rovnako ako všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú jej súčasťou, neobsahujú zmienku o zabezpečení úveru zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam, v súvislosti s čím tvrdenie o využití zmluvne dohodnutej možnosti zabezpečenia úveru nemá akékoľvek opodstatnenie. Tvrdenie žalobcu na druhej strane potvrdzuje domnienku, že uzatvorenie dohody o splnomocnení, ktorou dlžník splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka za účelom zabezpečenia svojho záväzku zo zmluvy o úvere č. 202901718, bolo skrytou podmienkou poskytnutia úveru. Skutočnosť, že splnomocnenec po uplynutí doby viac ako jedného roka od poskytnutia úveru i udelenia plnomocenstva v mene dlžníka uzavrel s veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva, bez akýchkoľvek logických pochybností svedčí o inom jeho záujme, ako je deklarovaný v obsahu splnomocnenia - naplnenie a hájenie záujmov splnomocniteľa. Nepochybne je tiež v rozpore s účelom založenia združenia ProHelp, ktorým podľa jeho stanov je ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Zabezpečenie pohľadávky zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam je bez pochybností úkonom v prospech veriteľa a v neprospech dlžníka vystaveného hrozbe straty vlastníckeho práva, pričom súčasne veriteľom realizovaný spôsob dodatočného zabezpečenia pohľadávky napriek jeho tvrdeniu o neúčasti na právnom vzťahu splnomocniteľa a splnomocnenca, ako aj o neexistencii jeho vzťahu so splnomocnencom, naopak dokladuje spoluprácu veriteľa a zástupcu dlžníka. Ide o skutočnosť logicky vyplývajúcu z obsahu predložených listín, ktorú nebolo potrebné dokazovať inými dôkaznými prostriedkami. Z vyššie uvádzaných dôvodov sa súd stotožnil s konštatovaním správneho orgánu o neplatnosti dohody o splnomocnení a v súvislosti s tým aj zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 19.1.2015, jasne a zrozumiteľne ozrejmeným v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pre nedodržanie podmienok zastúpenia vyplývajúcich z ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného). Súd preto odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 491 Správneho súdneho poriadku / zák. č. 162/2015 Z.z.) ako vecne správne potvrdil. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému a účastníčke R. G.iadne trovy nevznikli. O povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za konanie o jeho opravnom prostriedku rozhodol súd podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. a položky 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.