Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sp/45/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200960 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200960.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave samosudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor, Vajanského 2, 917 01 Trnava, za účasti: S. M., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX O., o preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo: V 887/15-02 zo dňa 4.6.2015, t a k t o r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru číslo: V 887/15-02 zo dňa 4.6.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 35 eur za zaplatený súdny poplatok za návrh. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok za podanie návrhu vo výške 35 eur na účet tunajšieho súdu do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Účastníkovi konania S. M. súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporcu č. V 887/15-02 zo dňa 4.6.2015 bol zamietnutý návrh navrhovateľa na povolenie vkladu záložného práva v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv v platnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“). Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predložená zmluva o zriadení záložného práva nespĺňa podmienky na vklad podľa § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona z dôvodu, že dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi dlžníkom a ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom Bratislava, Povraznícka 18 dňa 9.12.2013 je neplatná. Odporca v odôvodnení uviedol, že dohoda o splnomocnení je napísaná na vopred pripravenom tlačive s textom Dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca, bolo dlžníkovi zjavne predložené mandatárom veriteľa, ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody o splnomocnení (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise na vopred vyhotovené tlačivo - dohody o splnomocnení ) nasvedčujú tomu, že dlžník ako splnomocniteľ nemal možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri „výbere“ splnomocnenca, ktorý by mal hájiť jeho záujmy, ale podpísal dohodu o splnomocnení, ktorú mu predložil veriteľ na štandardnom formulári, pričom je dôvodné pochybovať o tom, či dlžník mal možnosť ovplyvniť jej obsah. Ďalej bolo v rozhodnutí konštatované, že samotná skutočnosť, že veriteľ, resp. jeho mandatár takýmto tlačivom disponoval a predložil ho dlžníkovi pri podpise zmluvy o úvere by naznačovala, že splnomocnenec (ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) uskutočňuje a napĺňa záujmy záložného veriteľa a nie záložcu. Takéto splnomocnenie spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech záložcu. Zastupovanie osobou, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, sú v rozpore s § 22 ods. 2 Obč. zákonníka a právne úkony urobené takýmito osobami sú absolútne neplatné, bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Nakoľko odporca dospel k záveru, že predmetná záložná zmluva je v dôsledku neplatnosti zastúpenia neplatná, návrh na vklad zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok, v ktorom žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Navrhovateľ v opravnom prostriedku uviedol, že predmetná dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy, čím splnomocnencovi vzniklo právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Nesúhlasil s tvrdením odporkyne, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Ďalej poukázal na to, že odporkyňa pri vydaní napadnutého rozhodnutia nepostupovala v súlade so zásadou spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci. Zdôraznil, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu, pričom je zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Záverom uviedol, že odporkyňa nezistila spoľahlivo skutkový stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a predmetné plnomocenstvo nesprávne právne posúdila. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 a § 246a ods. 2 a 3 O.s.p.) po zistení, že opravný prostriedok podala oprávnená osoba včas, prejednal vec na nariadenom pojednávaní (§ 250q ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný, pretože preskúmavané rozhodnutie je vecne správne. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. 1 O.s.p.). Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ uzavrel dňa 9.12.2013 ako veriteľ zmluvu o úvere č. 209000179 s dlžníkom S. M.. Dlžník sa zaviazal splácať veriteľovi požičanú sumu v pravidelných mesačných splátkach. Na zabezpečenie záväzku vyplývajúceho z poskytnutého úveru uzatvorila S. M. ako záložca v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci s navrhovateľom zmluvu o zriadení záložného práva č. 763/2014-ŠTE zo dňa 29.12.2014, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaných v samotnej zmluve o zriadení záložného práva, ktorých je záložca, resp. zúčastnená osoba výlučným vlastníkom. Keďže predmetom záložného práva bola nehnuteľnosť, podal navrhovateľ návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností. Návrh podaný dňa 17.2.2015 odporca napadnutým rozhodnutím zamietol. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02). Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len "katastrálny zákon") v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo strany majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti"). Kataster slúži ako aj informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 katastrálneho zákona). V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 16 ods. 2 prvá veta katastrálneho zákona správa katastra vykonáva štátnu správu na úseku katastra v územnom obvode okresu. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 28 ods. 2 citovaného zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 3 § 28 citovaného zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra. Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje: a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania, b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony, d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom dotknuté, zapísané v katastri, e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu. Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä: a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania jej tri ďalšie vyhotovenia, b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, d) geometrický plán, e) ocenenie nehnuteľností, f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba, g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov, h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného predpisu. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ods. 2 § 31 citovaného zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona ak sú podmienky na vklad splnené správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu. Podľa § 31 ods. 6 citovaného zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho vyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať opravný prostriedok. Správa katastra doručí zmluvu s vyznačením rozhodnutia o povolení vkladu všetkým účastníkom konania (§ 31 ods. 7 katastrálneho zákona). V zmysle § 8 správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, rozhodne o odvolaní súd. Podľa § 36b ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (zrušená 1.12.2009), pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonom alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým mravom a to najmä, či a) účastník bol spôsobilý na právne úkony, b) účastník nespôsobilý na právne úkony bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom, c) za právnickú osobu konal oprávnený zástupca, d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej zápisnice, e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje, f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou, a či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas. Podľa § 41 ods. 2 katastrálneho zákona práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v akom sa správe katastra doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra. Krajský súd v Trnave v intenciách citovaných ustanovení katastrálneho zákona a vyhlášky preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej moci v predmetnej veci rozhodol v rozpore s ust. § 41 ods. 2 katastrálneho zákona, pretože vkladu č. V 887/15, ktorý bol v danom prípade zamietnutý predchádza vklad č. V 6681/14 týkajúci sa taktiež S. M. a za tohto stavu preto krajský súd rozhodnutie odporkyne podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní v celom rozsahu úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 35 eur za zaplatený súdny poplatok za návrh. O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za konanie o opravnom prostriedku súd rozhodol v zmysle § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov a položky 10 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.