Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Sp/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200009 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2016200009.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudkyňou JUDr. Boženou Husárovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: Okresný úrad Šaľa, katastrálny odbor, Hlavná 2/1, 927 01 Šaľa, za účasti L. X., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, V. - F. U., o návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. V 1691/2015-12 zo dňa 27.11.2015 takto r o z h o d o l : I. Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. V 1691/2015-12 zo dňa 27.11.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. III. Súd účastníčke konania L. X. náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok - odvolanie, podané proti rozhodnutiu správneho orgánu č. V 1691/2015-12 zo dňa 27.11.2015, ktorým žalovaný návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností odkazom na § 31 ods. 3 ák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práva k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), s poukazom na § 37, §34, §39 § 22 ods.2 , § 53 Obč. zák. a zákon o ochrane spotrebiteľa návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zamietol. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dňa 107.09.2015 bol Okresnému úradu Šaľa, katastrálnemu odboru doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností vedený pod č. k. V 1691/2015, prílohou ktorého bola Zmluva o zriadení záložného práva č. 236/2015 -PTR uzatvorená dňa 17.07.2015, osvedčená fotokópia Dohody o splnomocnení zo dňa 16.09.2013 a Oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad zo dňa 20.07.2015. Podľa predloženej záložnej zmluvy predmet záložného práva tvoria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. U., zapísané na LV č. XXXX a to pozemok registra E KN parc. č. 2668 orná pôda o výmere 1223 m2,vo veľkosti spoluvl. podielu 1/3 a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ako pozemky registra E KN parc. č.8096, orná pôda o výmere 8330m2, vo veľkosti 1/4-ina spoluvl. podielu. Dohoda o splnomocnení, na základe ktorej zastupovalo záložcu združenie DSS Nestor (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) bola zo strany splnomocniteľa podpísaná v Bratislave dňa 16.09.2013 a v ten istý deň bola uzavretá i zmluva o úvere č. 109401099 medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžníkom L. X. . Združenie ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, IČO: 42 180 139 zastúpené P. U. ako splnomocnenec podpísalo dohodu o splnomocnení dňa 16.09.2013. . V zmysle ust. § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 17.07.2015 uzatvorilo Zmluvu o zriadení záložného práva č. 236/2015-PTR v mene L. X. ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci IČO: 42 180 139, v zastúpení P. U., predsedom združenia ako záložcom na jednej strane a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava zastúpená konateľom spoločnosti Ľubomírom Balogom, ako záložným veriteľom na strane druhej. Z formulácie textu dohody o splnomocnení, podľa ktorého zástupca uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva (bod 3. Dohody o splnomocnení) je zrejmé, že splnomocniteľ ani splnomocnenec v čase uzatvárania Dohody o splnomocnení nemohli vedieť, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať a ku ktorým bude zriadené záložné právo, preto takéto dojednanie je neurčité a spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Možno sa tiež dôvodne domnievať, že dlžník nemal možnosť výberu zástupcu, nakoľko Dohoda o splnomocnení zo dňa 16.09..2013 bola vypracovaná ako vopred predtlačené tlačivo (formulárová dohoda) s textom Dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, sídlo: Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, IČO: 42 180 139, pričom dlžník ako splnomocniteľ nemal možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri „výbere“ splnomocnenca, ktorý by mal hájiť jeho záujmy, ale podpísal dohodu o splnomocnení, ktorú mu zrejme predložil veriteľ na štandardnom formulári, pričom je dôvodné pochybovať o tom, či dlžník mal možnosť ovplyvniť jej obsah. Samotný fakt, že veriteľ, resp. jeho mandatár takýmto tlačivom disponoval a predložil ho dlžníkovi pri podpise zmluvy o úvere by naznačoval, že splnomocnenec (ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) uskutočňuje a napĺňa záujmy záložného veriteľa a nie záložcu. Nasvedčovalo by to dôvodným pochybnostiam, či záujmy splnomocnenca nie sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Takéto splnomocnenie spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech záložcu. Zastupovanie osobou, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, sú v rozpore s § 22 ods. 2 Obč.zák. a právne úkony urobené takýmito osobami sú absolútne neplatné bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa, aj keď je dohoda o plnej moci zaradená na samostatnej listine, ide o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ (záložca) ovplyvniť (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), čo možno vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a to z dôvodu, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov. Veriteľ dosahuje zaťaženie majetku dlžníka formou neprijateľnej zmluvnej podmienky v čase brania úveru - a teda v čase nižšej bdelosti dlžníka, čo je možné považovať za nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Ďalej katastrálny odbor poukazuje na ust. § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa (v spojitosti s prechodnými ustanovením k úpravám účinným od 01.05.2014, a to § 29b zákona o ochrane spotrebiteľa), podľa ktorého je neplatným akýkoľvek právny úkon (urobený či už vo forme osobitnej listiny pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy alebo kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy), ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzatvorenie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa a to sa týka aj právnych vzťahov vzniknutých pred 01.05.2014. Žalobca podal proti predmetnému rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby súd rozhodnutie Okresného úradu Šaľa, katastrálneho odboru zo dňa 27.11.2015 č.k. V 1691/2015-12 zrušil a vec vrátil mu vrátil na správne konanie. Žalobca uviedol, že dňa 17.07.2015bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 226/2015- PTR medzi žalobcom ako záložným veriteľom a fyzickou osobou L. X. rod. U., nar. XX.XX.XXXXako dlžníkom a záložcom, ktorá bola zastúpená združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava podľa plnej moci uvedenej v Dohode o splnomocnení č. 109401099 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka. Žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odôvodnil tým, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V prípade dohody o splnomocnení ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretý medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom podľa názoru navrhovateľa nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Obč. zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Rozhodnutie, resp. záver správneho orgánu o neplatnosti zmluvy o úvere pre rozpor s dobrými mravmi je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru, alebo v poplatku alebo úroku z omeškania. Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nielen nesprávna ale aj nedostatočne odôvodnená a vychádzajúca z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Konajúci súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa predvolaní žalobca a žalovaný nedostavili, svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Súd podľa ust. § 250m ods. 3 O.s.p. za účastníka konania považoval aj L. X., ktorá sa dostavila a žiadala, aby súd rozhodnutie žalovaného potvrdil, pretože ona žiadne plnomocenstvo nepodpisovala, resp. ak žalobca nejaké predložil, nemáí vedomosť o jeho udelení. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. Podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona, v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 250l ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250l ods. 2 O.s.p.,pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250m ods. 1 O.s.p., konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Podľa § 250m ods. 3 O.s.p., účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobca dôvodne namietal pochybenie správneho orgánu v súvislosti s vydaním napadnutého rozhodnutia, keď rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Výrok musí byť formulovaný jasne, stručne a pritom musí byť určitý, aby účastník konania ale aj orgán, ktorý má predmetné rozhodnutie preskúmať, resp. vykonať, mohol bezpečne a bez pochybností poznať výsledok konania. Odôvodnenie rozhodnutia má poskytovať skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia vôbec nešpecifikoval, aký návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zamietol, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že bol podaný na Okresný úrad Šaľa, katastrálny odbor návrh na vklad záložného práva, čím došlo k zásadnému pochybeniu správneho orgánu formulovať výrok jasne, určito, zrozumiteľne a aby údaje uvedené vo výroku rozhodnutia vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci a vyplývali z odôvodnenia rozhodnutia, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. Súd považuje za potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o vklade záložného práva do katastra nehnuteľností nestačí v záhlaví rozhodnutia označiť zmluvu o zriadení záložného práva a návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, ktoré sú predmetom prieskumu v zmysle príslušných ustanovení katastrálneho zákona, ale je potrebné ich špecifikovať vo výroku rozhodnutia tak, aby bolo z neho zrejmé rozhodnutie vo veci aj s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. bez ohľadu na námietky opravného prostriedku a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom súdu. Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 250l O.s.p. v spojení s ust. § 250k O.s.p., § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich uplatnil, ale nevyčíslil a iné trovy mu zo spisu nevyplývajú. Účastníčke Jane Vitálošovej ani v prípade vzniku trov konania nie je možné ich náhradu priznať vzhľadom na právnu úpravu ust. § 250l O.s.p. v spojení s ust. § 250k O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e možné podať odvolanie (ust. § 250s O.s.p.).