Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Sd/11/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200073 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2016200073.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Andreou Vyskočovou, v právnej veci navrhovateľky: P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X/A, XXX XX R., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.09.2015, takto r o z h o d o l : I. Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. septembra 2015 p o t v r d z u j e . II. Súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím zo dňa 24.09.2015 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa rozhodla podľa § 73 a § 112 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tak, že zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku. Odporkyňa napadnuté rozhodnutie odôvodnila tým, že trvanie invalidity bolo na podklade žiadosti navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Trnava opätovne preskúmané so záverom, že navrhovateľka je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., keď pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa posudkového záveru posudkového lekára je 70%. Posúdenie zdravotného stavu je obsahom pripojeného odborného posudku zo dňa 10.08.2015. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka je naďalej invalidná s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení jej zdravotného stavu, patrí navrhovateľke invalidný dôchodok v nezmenenej sume, nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa § 73 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z.. Navrhovateľka podala odvolanie voči rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok, v ktorom uviedla, že nakoľko jej zdravotný stav bol posudzovaný pred tromi rokmi a jej zdravotný stav sa zhoršil, keď k jej diagnóze sa pridružila ďalšia, požiadala o zvýšenie mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím odporkyne a ani s posúdením lekárky a preto žiada o prehodnotenie napadnutého rozhodnutia, ako aj jej zdravotného stavu. Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 11.02.2016 uviedla, že námietkam navrhovateľky uvedených v opravnom prostriedku nie je možné vyhovieť a žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Navrhovateľka žiadosťou spísanou dňa 29.01.2015 požiadala Sociálnu poisťovňu o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 10.08.2015, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, je navrhovateľka naďalej invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V uvedenom posudku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia, posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľky a zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa Prílohy č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly. Keďže navrhovateľka nesplnila aj ostatné podmienky na vznik nároku na zvýšenie invalidného dôchodku, bola jej žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku napadnutým rozhodnutím zamietnutá. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava dňa 13.11.2015 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 02.02.2016. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka je naďalej invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin zdravotný stav je zhoršený na úroveň invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo zmenu dátumu vzniku invalidity. Z dôvodu, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, odporkyňa má za to, že o žiadosti navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom. Na prejednanie vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 13.04.2016, na ktoré sa dostavili účastníci konania. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že nerozumie tomu, prečo má stále MPSVZČ len 70%, ako jej to bolo určené v roku 2012 alebo 2013, keď sa jej pridružili aj niektoré ochorenia, ako napr. astma. Navrhovateľka uviedla, že bola na základe opravného prostriedku znovu predvolaná k posudkovému lekárovi do Trnavy a následne do Bratislavy, ktorí nič nezmenili. Keď si doma prečítala lekársku správu zo dňa 02.02.2016, v ktorej na strane 2 je uvedené, že proti obsahu zápisu nemá námietku, čo bolo ňou podpísané, že keby vedela, čo je tam napísané, nepodpísala by to, avšak ona si to neprečítala. Navrhovateľka uviedla, že od roku 2012 si pichá biologickú liečbu, avšak bolesti má stále (bolesti ruky, bolesti malých, veľkých kĺbov) a bolo jej povedané, že lekári jej nesľubovali, že po biologickej liečbe jej bolesti odídu. Navrhovateľka uviedla, že ona sa cíti horšie, ako keď jej bola naposledy určená MPSVZČ a jej výška sa nezmenila. To, že jej CRP (zápal v krvi) sa znížilo v dôsledku biologickej liečby nepopiera, ale doteraz jej stále nikto nevysvetlil, prečo, keď v roku 2013 mala MPSVZČ 70%, má aj po troch rokoch 70% s pridruženými diagnózami. Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 11.02.2016 a žiadala vzhľadom na zhodne posúdený zdravotný stav navrhovateľky posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne pobočky, ako aj ústredia napadnuté rozhodnutie zo dňa 24.09.2015 ako vecne správne potvrdiť. Posudzovanie zdravotného stavu je upravené v ust. § 153 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, čiže príslušnosť je daná posudkovému lekárovi pobočky a ústredia, v týchto intenciách aj odporkyňa postupovala. Posudkoví lekári vyhodnotili zdravotný stav navrhovateľky komplexne, objektívne a na základe predložených lekárskych nálezov navrhovateľky. Žiadne ďalšie nálezy na pojednávaní navrhovateľka nepredložila, preto za daného skutkového a právneho stavu žiadala krajský súd, aby napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Čo sa týka zahájenej biologickej liečby od apríla 2012, s touto skutočnosťou sa posudkový lekár v posudku vysporiadal, je to vyznačené na strane 4 posudku zo dňa 02.02.2016 tučným písmom. Tak isto je tam zvýraznené, že v posledných dvoch rokoch je stav u navrhovateľky bez zápalovej aktivity (CRP s posledných reumatologických vyšetrení negatívne), a že sú normálne hodnoty krvného obrazu základnej biochémie. Vzhľadom na to posudkový lekár určil rozhodnutie postihnutia podľa kap. XIV, položka 4, písm. c) s podstatným znížením výkonnosti organizmu 60% z rozpätia 40-60%). A tak isto vyhodnotil aj iné zdravotné postihnutie a navýšil MPSVZČ o 10%. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia postupom v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 244 Občianskeho súdneho poriadku (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 250l Občianskeho súdneho poriadku (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. Podľa § 195 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 196 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa § 209 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že odporkyňa rozhodovala o žiadosti navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku na základe jeho žiadosti spísanej dňa 29.01.2015. Z odborného lekárskeho posudku sociálnej poisťovne ústredia zo dňa 02.02.2016, ktorého predmetom bolo posúdenie % miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej MPSVZČ) súd zistil, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktorým boli u navrhovateľky podľa kapitola XIV - Choroby kože a podkožného väziva, položka 4 - papuloskvamózne ochorenia (psoriáza, parapsoriáza, lichen), písmeno c) - rozsiahle, dlhodobo aktívne formy odolávajúce liečbe s podstatným znížením výkonnosti organizmu, bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% z rozpätia 40% - 60% a za iné zdravotné postihnutia: priedušková astma, ostrohy oboch pätových kostí, cysty pečene a ľavej obličky, dorzalgie, zvýšenie percentuálnej miery o 10%. Celková MPSVZČ je 70%. Navrhovateľka v konaní namietala, že MPSVZČ nebola posúdená správne, avšak žiadnym spôsobom relevantne nespochybnila správnosť určenia MPSVZČ v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, tak ako bola určená lekárskym posudkom posudkového lekára sociálnej poisťovne pobočka Trnava zo dňa 13.11.2015 a lekárskym posudkom posudkového lekára sociálnej poisťovne ústredia zo dňa 02.02.2016, ktoré zhodne stanovili pre rozhodujúce zdravotné postihnutie MPSVZČ 60%, čo je horná hranica pre dané percentuálne rozpätie a za iné zdravotné postihnutia maximálna možná výška zvýšenia percentuálnej miery o 10%, čo spolu predstavuje MPSVZČ 70%. Posudkovú činnosť podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vykonávajú posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia, a preto bolo v konaní správne postupované, keď pre určenie MPSVZČ bol zdravotný stav navrhovateľky najskôr posúdený sociálnou poisťovňou pobočka Trnava a následne sociálnou poisťovňou ústredia. Navrhovateľka neuviedla nič nové, s čím by sa posudkoví lekári neboli zaoberali. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že podľa nej má mať vyššiu MPSVZČ súd považoval za nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti záverov prijatých v konaní o zvýšenie invalidného dôchodku. Obidva posudky sú dostatočne podložené odbornými vyšetreniami, nálezmi, sú bez nejasností a v záveroch sa zhodujú, a preto nebol dôvod na ďalšie dokazovanie. Súd dospel k záveru, že odporkyňa správne zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku, nakoľko navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ako bola stanovená na základe opätovného prehodnotenia zdravotného stavu posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne pobočka Trnava a Sociálnej poisťovne - ústredie. V konaní nebolo preukázané, že by od posledného rozhodnutia odporkyne, ktorým bol navrhovateľke priznaný invalidný dôchodok, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mala naposledy určenú MPSVZČ vo výške 70%, došlo k zmene skutočností rozhodujúcich pre nárok navrhovateľky na invalidný dôchodok a jeho sumu podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., teda že jej zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru MPSVZČ v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo zmenu dátumu vzniku invalidity. Súd považuje za potrebné uviesť, že ak by sa v budúcnosti zdravotný stav navrhovateľky zhoršil, nič jej nebráni tomu, aby znovu požiadala o prehodnotenie jej zdravotného stavu. Vzhľadom na uvedené súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Súd rozhodol o trovách konania postupom v zmysle § 250l ods. 1 v spojení s ust. § 250k O.s.p. tak, že procesne neúspešnej navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.