KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trnava2. 10. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 44Sd/12/2016 z 2. 10. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 2. októbra 2016, sp. zn. 44Sd/12/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2016200103.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 44Sd/12/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200103
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2016200103.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci navrhovateľa: K. Q.,
nar.XX.X.XXXX, bytom M. XX, XXX XX F. W. I., právne zast.: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, so
sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29 augusta
8,813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 13.11.2015 č. XXX XXX
XXXX X, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava zo dňa
13.11.2015 č.XXX XXX XXXX X z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec jej vracia na
ďalšie konanie.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 451,50
Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ondreja Krempaského, vedený v M., E., č. účtu: L.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozhodnutím zo dňa 13.11.2015 č.XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 65 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z., zamietla žiadosť navrhovateľa
o priznanie starobného dôchodku.

2.
Svoje rozhodnutie odporkyňa odôvodnila tým, že odporkyňa zistila pri preverovaní, že navrhovateľovi
bol priznaný výsluhový dôchodok, vzhľadom na uvedenú skutočnosť doba výkonu služby sa preto
nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a pretože navrhovateľ získal ku dňu 11. februára
2013 len 2195 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 6 rokov a 5 dní obdobia dôchodkového
poistenia, nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku
na starobný dôchodok. Obdobie pre ktoré bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok nebolo
zhodnotené pre účely dôchodkového poistenia.

3.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 30.11.2015
opravný prostriedok na Krajský súd v Bratislave, ktorý bol postúpený tunajšiemu súdu dňa 01.12.2015
a v opravnom prostriedku namietal, že rozhodnutie odporkyne má diskriminačný charakter, pretože sa
v ňom neuplatňuje prístup, ktorý je upravený v článku 12 ods. 1 Ústavy SR, keď tie isté právne predpisy
sa neuplatňujú rovnako na všetkých účastníkov o ktorých sa rozhoduje v tej istej právnej veci, t. j. o
nároku na starobný dôchodok. Ak teda u jednej skupiny výsluhových dôchodcov je doba služby aj doba
poistenia pre účely starobného dôchodku a pre inú skupinu výsluhových dôchodcov doba služby sa



nepovažuje za dobu poistenia, tak potom vždy je daný dôvod na pochybnosti o tom, či platí článok 2 ods.
2 Ústavy SR a či je aj poisťovňa povinná riadiť sa týmto ustanovením. Nemôže byť sporné, že závery
poisťovne nemajú oporu ani v zákone, ani v rozsudkoch NS SR, na ktoré navrhovateľ poukázal, pričom
odporkyňa vedome diskriminuje navrhovateľa s inými starobnými dôchodcami, u ktorých prihliada na
celú dobu poistenia aj napriek tomu, že neboli po celú dobu poistení len v Sociálnej poisťovni, ale aj v
iných systémoch poistenia. Postup poisťovne je v rozpore s § 1 ods. 3 zákona aj § 65 ods. 1, § 60 ods.
2, 9 a § 255 ods. 5 zákona č.461/2003 Z.z.. Navrhovateľ doplnil svoj opravný prostriedok vyjadrením zo
dňa 14.4.2016, keď uviedol, že nepožadoval priznať dôchodok pred dosiahnutím dôchodkového veku,
pretože bol zaradený do jednej z uvedených kategórii, ale z toho dôvodu, že dosiahol dôchodkový vek
podľa § 65 a teda týmto okamihom, okrem celkovej doby poistenia, splnil aj druhú zákonnú podmienku t. j.
dosiahol zákonom stanovený dôchodkový vek. Bolo preto jeho právom požiadať o priznanie starobného
dôchodku a bolo povinnosťou odporkyne mu tento dôchodok priznať. Poukázal na rozsudky NS SR
1So 127/2014 z 30.11.2015, ktorý vyvracia závery odporkyne a potvrdzuje argumentáciu navrhovateľa,
ako aj ďalšie rozsudky 10So 18/2015 z 30.3.2016, 9So 187/2014 z 30.3.2016. Táto judikatúra je
záväzná aj pre prvostupňové súdy, ktoré pri svojom rozhodovaní závery vyslovené v týchto rozsudkoch
rešpektujú. Odporkyňa pri svojom rozhodovaní nepostupovala pri zápočte doby poistenia v súlade s
citovanými závermi rozsudkov, pretože z týchto rozsudkov vyplýva, že po zohľadnení doby služby a
osobných vymeriavacích základov dosiahnutých počas služby na vznik nároku na dôchodkovú dávku
a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení je
potrebné dôchodkovú dávku určiť v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o individuálnych starobných
a pozostalých dávkach č.128 uverejnené v Zbierke zákonov pod č.416/1991. Nemôže byť sporné, že
ak bol poistencovi priznaný výsluhový dôchodok, podľa ktorého sa suma dôchodkovej dávky poistenca
ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok môže iba krátiť primerane k počtu skončených rokov služby
rozhodujúcej pre výšku výsluhového dôchodku.

4.
Z písomného vyjadrenia odporkyne zo dňa 16.3.2016 vyplýva, že odporkyňa nepriznala navrhovateľovi
starobný dôchodok z dôvodu, že tento ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku k 11.2.2013 získal len
2195 dní obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme poistenia. V súlade s ust. § 60
ods. 2 v znení neskorších predpisov obdobie dôchodkového poistenia je obdobie služby policajta,
profesionálneho vojaka a toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískal v rozsahu zakladajúcom
nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový
dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. S
poukazom na ust. § 255 ods. 5 v znení zák.č.334/2011 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia
sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby
získané pred 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby
nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol
im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
podľa osobitného predpisu. Keďže podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica
č.1010400/1/181508/2014 zo dňa 10.4.2014 bol navrhovateľovi od 1. januára 1999 priznaný výsluhový
dôchodok podľa zák.č.200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 124 ods. 7 zák.č.328/2002 Z.z. sa výsluhový príspevok
považuje za výsluhový dôchodok. Pre nárok a výšku výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za
výsluhový dôchodok bola navrhovateľovi zhodnotená doba náhradnej vojenskej služby od 1.10.1971 do
30.9.1973 a doba služobného pomeru v štátnej službe od 16.10.1973 do 31.12.1998. Navrhovateľ získal
dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový
dôchodok, pre nárok na starobný dôchodok sa doba služby od 1.10.1971 do 30.9.1973 a doba od
16.10.1973 do 31.12.1998 nehodnotila v súlade s ustanovením § 60 ods. 2 a § 255 ods. 2 zákona v
znení neskorších predpisov.

5.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní konanom dňa 3.10.2016 podľa § 244 a
nasl. O.s.p., v spojení s § 250l ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku
navrhovateľom je dôvodné.

6.



Na pojednávaní konanom dňa 03.10.2016 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava
všetkých svojich písomných vyjadrení z 12.4.2016 a podaného písomného návrhu a žiada napadnuté
rozhodnutie zrušiť.

7.
Zástupkyňa odporkyne uviedla, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia zo dňa 16.3.2016 s
poukazom na to, že v súčasnej dobe nie je žiadny zjednocujúci judikát, ktorý by riešil otázku súbehu
výsluhového dôchodku so starobným dôchodkom a posúdenie dôchodkových období, preto žiadala
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

8.
Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy
s výnimkou § 250a.

Podľa § 65 zák.č.461/2003 Z.z.
Podmienky nároku na starobný dôchodok
(1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil
dôchodkový vek.

(2) Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Mužovi, ktorý v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2005 dovŕšil vek 60 rokov, sa dôchodkový
vek určí tak, že k veku 60 rokov sa pripočíta
a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,
b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov.

Podľa § 60 zák.č.461/2003 Z.z.
Obdobie dôchodkového poistenia
(1) Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie
dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo
zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka
zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak
si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca,
ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa
alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku
zamestnávateľa.

(2) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a
vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom



nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový
dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55)

(3) Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak
toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký
výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa
osobitného predpisu. 2)

(4) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a
vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného
starobného dôchodku.

(5) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené
poistné na dôchodkové poistenie.

(6) Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 4 ods. 2 prvej vety nie je obdobie, v ktorom
bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové
poistenie.

(7) Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie
dôchodkového poistenia len raz.
(8) To isté obdobie riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov jeho veku sa započítava ako obdobie dôchodkového
poistenia len jednej fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) a d).

(9) Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č.128 ak má alebo by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

9.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že rozhodnutie odporkyne je nesprávne v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia a preto ho krajský súd zrušil. Krajský súd sa v tomto smere
stotožňuje s právnym názorom vysloveným právnym zástupcom navrhovateľa vo vyjadrení zo dňa
12.4.2016, doručeným súdu dňa 14.4.2016, v ktorom je uvedené, že absolútne vylúčenie hodnotenia
doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov ktorí získali dávky dôchodkového poistenia
(zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok
horšie zaobchádzanie s nimi ako s poistencami ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho
poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu dôchodkových dávok
spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobie v ktorých boli poistení
na Slovensku, po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napr. pri
dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dvoch poistení získaných len vo všeobecnom systéme
vymeriava poistencom dôchodok vo výške ako keby celkovo boli poistení len po krátky čas a tým
sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je
aj taký postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako
keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im zvyšná časť dôchodku
zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní
o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov
osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku ktorá by im patrila, ak by všetky
doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných
zamestnaní, teda pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku,
ktorá im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky
dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia, až takto vypočítaná dávka môže zachovať



všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude ich poškodzovať. Z
vyššie citovaného článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 teda jednoznačne vyplýva, že odporkyňa po
zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov
môže vypočítanú sumu dôchodkovej dávky znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového
poistenia, ktorým je doba služby zhodnotenia na určenie sumy výsluhového dôchodku. Na tento postup
nemá vplyv ani to, či výsluhový dôchodca bol zaradený v I. a II. kategórii činnosti. Táto skutočnosť môže
mať vplyv len na dôchodkový vek. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ak bol poistencovi priznaný
výsluhový dôchodok, podľa ktorého sa suma dôchodkovej dávky poistenca, ktorému bol priznaný
výsluhový dôchodok, môže iba krátiť primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcej vo
výške výsluhového dôchodku.

10.
Krajský súd preto považuje rozhodnutie odporkyne za nesprávne a preto ho zrušil podľa § 250j ods. 2
písm. a) O.s.p., pretože uvedené rozhodnutie je v rozpore s právnymi názormi vyslovenými rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, najmä s citovaným rozsudkom NS SR 1So 127/2014 zo dňa 30.11.2015, z čoho
teda vyplýva, že zo strany odporkyne došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu celej veci.

11.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 250l ods. 2 O.s.p., keď procesne úspešnému navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania,
ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia vo výške 451,50 Eur za 4 právne úkony: prevzatie
zastupovania 64,53 Eur, podanie návrhu 64,53 Eur, vyjadrenie k vyjadreniu odporkyne 66,- Eur, účasť
na pojednávaní dňa 3.10.2016- 66,- Eur, 2krát režijný paušál á 8,39 Eur a 2x režijný paušál - 8,58
Eur, plus cestovné a strata času za 1 hod. Bratislava - Trnava 2x14,30 Eur, strata času Trnava -
Bratislava 2x14,30 Eur a amortizácia vozidla, spotreba 19,40 Eur a 4,65 Eur, celkovo spolu 376,25
Eur plus 20 % DPH 75,25 Eur, spolu ako je vyššie uvedené 451,50 Eur, ktoré trovy je povinná
zaplatiť odporkyňa na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr.Ondreja Krempaského, IBAN:L.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, vedený v M., E.

12.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Najvyšší súd SR.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje