Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Sd/24/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200207 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2016200207.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudkyňou JUDr. Boženou Husárovou v právnej veci žalobcu: R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/XX, X., zastúpená advokátkou Mgr. Klaudiou Szkeresovou, Široká 569, Tešedíkovo proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.09.2015 takto r o z h o d o l : Správny súd rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.09.2015 v spojení s rozhodnutím zo dňa 24.02.2016 podľa § 250j ods. 2 písm. c, d) O.s.p. zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 362,33 eur do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právnej zástupkyne žalobkyne. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.09.2015 podľa § 70 ods. 1 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala žalobkyni invalidný dôchodok vo výške 122,50 eur mesačne s poukazom na čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. V odôvodnení skonštatovala, že súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - pobočka Galanta o invalidite, ktorý tvorí súčasť lekárskej správy zo dňa 23.04.2015, podľa ktorého je žalobkyňa invalidnou s dátumom vzniku invalidity dňa 18.03.2015 s tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 % pri rozhodujúcom zdravotnou postihnutí určenom podľa Kapitoly - V - Duševné choroby a poruchy správania, položka 2 - schizofrénia, poruchy schyzotypové a poruchy s bludmi a) - stredne ťažkej formy. 2. Žalobkyňa namietala, že názor posudkového lekára, ktorý je vyslovený v odbornom posudku nie je presvedčivý, je nepreskúmateľný, pretože posudkový lekár neuviedol, akými úvahami pri hodnotení lekárskych správ bol vedený, z akého dôvodu sa nestotožnil so záverom psychiatra, ktorého správa bola súčasťou zdravotnej dokumentácie žalobkyne, preto predmetné rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov a lekárskymi správami. Zároveň poukázala na to, že dátum vzniku invalidity určený dňom 18.03.2015 je vlastne dňom podania žiadosti o priznanie invalidity a posudkový lekár neuviedol žiaden dôvod, prečo práve uvedený deň určil sa deň vzniku invalidity. Priznanie nároku na invalidný dôchodok vzhľadom na zdravotný stav žalobkyne je opodstatnený minimálne od 15.08.2014, kedy bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení Psychiatrickej nemocnice vo Veľkom Záluží, kde jej diagnostikovali akútnu polymorfnú psychotickú poruchu bez príznakov schizofrénie, ktoré ochorenie napĺňa znaky dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ako vyžaduje ust. § 71 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. Z uvedeného dôvodu predmetné rozhodnutie je nesprávne, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tým i zjavne nezákonné. 3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo doručené súdu dňa 12.04.2016, z dôvodu podaného opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktoré je predmetom tohto konania, opätovne posúdila zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky zo dňa 29.01.2016 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 30.03.2016, na základe ktorých je žalobkyňa od 22.07.2014 podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobu a odo dňa 15.01.2016 je u nej miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75 %. Vzhľadom na uvedené posudkové závery žalovaná autoremedúrou podľa § 112 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. zrušila odvolaním napadnuté rozhodnutie zo dňa 18.09.2015 a vydala nové rozhodnutie zo dňa 24.02.2016, ktorým priznala žalobkyni invalidný dôchodok s tým, že je invalidnou od 22.07.2014 v rozsahu MPSVZČ 45% a od 15.01.2016 je MPSVZČ 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaná preto žiadala, aby správny súd rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 24.02.2016 v spojení s rozhodnutím o zvýšení sumy invalidného dôchodku ako vecne správne potvrdil. 4. Správny krajský súd z dôvodu preskúmania správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia žalovanej nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom vypočul právnu zástupkyňu žalobkyne i zástupkyňu žalovanej. 5. Právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na skutočnostiach a dôvodoch, ktoré boli obsahom žaloby s poukazom na to, že namieta i správnosť rozhodnutia žalovanej zo dňa 24.02.2016, pretože nárok na invalidný dôchodok bol síce posunutý k dátumu 22.07.2014, ale MPSVZČ bola určená podľa lekárskej správy v rozsahu 45 % od 22.07.2014 a až od 15.01.2016 v rozsahu 75 %. Práve MPSVZČ tak, ako ju stanovila žalovaná žalobkyňa namietala už v odvolaní a ani následné posúdenia jej zdravotného stavu sa touto skutočnosťou nevysporiadali, preto na návrhu trvala, a 75% MPSVZČ žiadala určiť už od 22.07.2014. Samotný záver, ktorým bola priznaná MPSVZČ najskôr 45% a neskôr 75% označila za nepreskúmateľný, pretože z rozhodnutia nevyplýva, prečo MPSVZČ v rozsahu 75 % nebola priznaná už od 22.07.2014. Sporným tak naďalej zostáva posúdenie MPSVZČ v percentuálnom vyjadrení. 6. Žalovaná vo vyjadrení sa pridržala písomného stanoviska, ktoré bolo predložené súdu dňa 12.04.2016 a v ktorom poukázala na to, že odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo autoremedúrou zrušené a bolo vydané nové rozhodnutie, ktoré žiadala ako vecne správne potvrdiť. 7. Krajský súd v Trnave preskúmal žalované rozhodnutie aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. s poukazom na ust. § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (SSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej vzhľadom na súdu predložené listiny a obsah administratívneho spisu nie je možné považovať za správne a zákonné. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l O.s.p. 1. Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. 2. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 71 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 8. Krajský súd v Trnave konajúci ako správny súd zo súdneho a posudkového spisu mal preukázané, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.09.2015 bola žalobkyňa uznaná invalidnou a bol jej priznaný invalidný dôchodok v sume 122,50 eur mesačne na základe lekárskeho posudku, ktorý tvoril súčasť lekárskej správy zo dňa 23.04.2015. Práve z dôvodu žalobkyňou podaného opravného prostriedku bol opätovne preskúmaný jej zdravotný stav a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.02.2016 žalovaná rozhodnutie zo dňa 18.09.2015 zrušila s tým, že čiastočne opravnému prostriedku vyhovuje a žalobkyňu uznáva invalidnou od 22.07.2014 s MPSVZČ 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 9. K uvedenému správny súd konštatuje, že podľa § 219 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení k 30.06.2016 a podľa § 250o O.s.p. konajúci súd nepovažoval za dôvodné akceptovať autoremedúru, ktorú vykonala žalovaná rozhodnutím zo dňa 24.02.2016, pretože v celom rozsahu nebolo vyhovené odvolaniu žalobkyne, keď jej nebola priznaná ťažká forma choroby, ktorá by znamenala zvýšenú MPSVZČ v rozpätí 50-80%. Keďže MPSVZČ nebola žalobkyni po podanom odvolaní nebola rozhodnutím zo dňa 24.02.2016 akceptovaná znamená, že návrhu nebol celkom vyhovené, ako vyžaduje právna úprava uvedená v ust. § 250o O.s.p., súd konanie o tomto rozhodnutí nemohol zastaviť a ďalej o ňom koná. 10. Z rozhodnutí ani z lekárskych správ, ktorých súčasťou sú odborné posudky posudkových lekárov nie je zrejmé, na základe akých záverov je konštatovaná MPSVČ v rozsahu 75% až od 15.01.2016 , ktorá už vychádza z ťažkej formy ochorenia zaradeného do Kapitoly V položka2 , Prílohy č. 4 k zák.č. 461/2003 Z.z. , hoci už náleze zo dňa 03.03,2015 U.. U. H. psychiatra sa z hľadiska psychiatrického - quo ad laborem - jedná o funkčný deficit ťažkého stupňa. Uvedené vyšetrenie je v lekárskom posudku z 30.03.2016 uvedené, ale nie je žiadnym spôsobom vysvetlené. 11. Správny súd zhodne s názorom žalobkyne považuje zistenie skutkového stavu na posúdenie veci za nedostačujúce, ako je uvedené v ust. §250j ods.2 písm.c/O.s.p. pre správnosť vydania rozhodnutia zo dňa 18.09.2015 a to i v spojení s rozhodnutím zo dňa 24.02.2014, a tým i za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako vyplýva z ust. § 250j ods.2 písm.d/ O.s.p. , preto správny súd obe rozhodnutia zrušil a vrátil správneho orgánu na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí sa žalovaná musí vyporiadať pri určení dňa MPSZČ 75% od 15.01.2016 s uvedenými nedostatkami, zrozumiteľne lekárske nálezy vyhodnotí a o veci opäť rozhodne. 12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p. a v konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, ktoré si podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. vyčíslila právna zástupkyňa žalobkyne. Správny súd ale nepovažoval všetky právnou zástupkyňou vyčíslené úkony za účelne vynaložené a za dôvodné považoval iba nárok na odmenu za úkony: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie opravného prostriedku, odpoveď na výzvu súdu zo dňa 25.04.2016 a účasť na pojednávaní, keď prítomnosť advokátky na opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne na pracovisku sociálnej poisťovne súd vyhodnotil ako neúčelne, ktoré neboli pre bránenie práva žalobkyne nevyhnutné vynaložiť. K uvedeným 4 úkonom a to dva v hodnote 64,54 eura dva po 66 eur súd priznal i režijný paušál 2x8,39 a 2x 8,58 eur, cestovné pri použití osobného motorového vozidla zn. Mazda 323, EČ SA-311BC na trase Tešedíkovo- Trnava a späť v rozsahu 88km, spotreba 7,7l/100km, cena paliva 1,226eur, základná náhrada 0,183eur/km, t.j. 24,41 eur a náhradu za stratu času v rozsahu 3 polhodín po 14,30 eur je 42,90 eur. Celkom nárok na náhradu trov právneho zastúpenia tak správny súd priznal vo výške 362,33 eur, ku ktorých zaplateniu je povinná žalovaná na účet právnej zástupkyne vedený v F., R. IBAN: F. XXXX XXXX. XXXX XXXX XXXX. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.