KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trnava2. 11. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Sp/6/2016 z 2. 11. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 2. novembra 2016, sp. zn. 21Sp/6/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2016200213.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Sp/6/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200213
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2016200213.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudkyňou JUDr. Boženou Husárovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: Okresný úrad Šaľa,
katastrálny odbor, Hlavná 2/1, Šaľa, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. V 2258/2014-24
zo dňa 08.02.2016, za účasti účastníčky správneho konania W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. I. XXX,
J., takto

r o z h o d o l :

Správny súd rozhodnutie žalovaného č. V 2258/2014-24 zo dňa 08.02.2016 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Účastníkovi konania W. J. súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 35 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný rozhodnutím č. V 2258/2014-24 zo dňa 08.02.2016 podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z
zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podaný žalobcom dňa 07.11.2014
spolu so zmluvou o zriadení záložného práva č. 489/2014-RAČ uzavretou dňa 07.10.2014 na základe
zmluvy o úvere č. 4029000931zo dňa 11.12.2013. Podľa odôvodnenia rozhodnutia predmetom
záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú.R. ako parc.č.805-
zastavané plochy a nádvoria o výmere 288 m2 v podielovom spoluvlastníctve záložcu vo veľkosti
podielu 2/16 a 1/4. Záložnú zmluvu za záložcu podpísal splnomocnenec - ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave dňa 07.10.2014 na základe dohody o splnomocnení
zo dňa 11.12.2013. Podľa žalovaného nie je z listín predložených v tomto prípade zrejmé, kto dlžníkovi
predložil tlačivo dohody o splnomocnení k podpisu, keď splnomocnenec dňa 11.12.2013 nebol osobne
prítomný v Šali, ale dohodu podpísal v Bratislave. Naznačuje to, že zástupcu záložcovi vybral samotný
veriteľ pri poskytovaní úveru, pričom už táto skutočnosť podľa správneho orgánu vyvoláva podozrenie,
že zástupca bude konať v zhode s veriteľom a nebude chrániť oprávnené záujmy záložcu, ktorý
nemal možnosť vybrať si zástupcu, ale bol nútený podpísať dohodu o splnomocnení predloženú mu
veriteľom na štandardnom formulári bez možnosti ovplyvniť jej obsah. Žalovaný konštatoval, že takéto
splnomocnenie spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech záložcu, pričom
zastupovanie osobou, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, je v rozpore s ust. §
22 ods. 2 Obč. zák. a právne úkony urobené takýmito osobami sú absolútne neplatné, bez ohľadu
na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli, naviac je neurčité v zmysle § 37 Obč.
zák. z dôvodu, že splnomocnenie neidentifikuje nehnuteľnosti, ku ktorým malo byť záložné právo
zriadené. Súčasne ide o štandardnú zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ (záložca)



ovplyvniť, bola mu predložená v čase brania úveru, teda v čase nižšej bdelosti dlžníka a veriteľ touto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou dosiahol zaťaženie majetku dlžníka, čo je možné hodnotiť ako
nekalú obchodnú taktiku. Naviac podľa zistenia správneho orgánu záložný veriteľ (navrhovateľ) dlžníkovi
poskytol úver vo výške 200 eur s výškou pohľadávky veriteľa 396 eur, ktorý bol zabezpečený záložným
právom k nehnuteľnostiam nepochybne podstatne vyššej hodnoty. Výšku zábezpeky preto považuje za
neprimerane vysokú, priečiacu sa dobrým mravom, v súvislosti s čím poukazoval na ust. § 39 Obč. zák.,
podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, prejednanie ktorého spadá
do právomoci tunajšieho súdu. Namietal, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade
s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu.
Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, a preto združeniu
ProHelp udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy. Nesúhlasí s tvrdením správneho
orgánu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka
a dlžník nemal možnosť sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Podľa odvolateľa ide o ničím
nepoložené predpoklady správneho orgánu, ktorý si nesplnil svoju povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový
stav veci (§ 3 ods. 5 a § 46 Správneho poriadku). Úvaha žalovaného o tom, že záložca nemohol
ovplyvniť výber splnomocnenca, nespĺňa kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ktoré
je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V súvislosti s konštatovanou neprípustnosťou
plnomocenstva z dôvodov uvedených v § 22 ods. 2 Obč. zák. odvolateľ namietal, že rozpor v záujmoch
musí reálne existovať a nestačí iba potenciálna možnosť takéhoto rozporu, pričom podľa obsahu dohody
o splnomocnení, táto bola uzavretá práve za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa.
Dohoda je samostatne existujúcim dvojstranným právnym úkonom, účastníkom ktorého veriteľ nebol,
zo spisu nevyplýva, že by veriteľ takéto zastúpenie od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu
navrhoval, sám dlžník obsah udeleného splnomocnenia nenamietal, ani nevyjadril svoj nesúhlas s ním,
napríklad formou odvolania plnomocenstva. Správny orgán nepreukázal, že v prípade zástupcu ide o
osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom, pričom samotné uzavretie záložnej zmluvy nevzbudzuje
pochybnosti o konflikte záujmov. Dohodu o splnomocnení, predmetom ktorej je bezplatné zastupovanie,
nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a preto sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Záver
správneho orgánu o neplatnosti zmluvy o úvere pre rozpor s dobrými mravmi považuje odvolateľ za
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či rozpor s
dobrými mravmi má spočívať v poskytnutí úveru, v poplatku alebo v úroku z omeškania. Správny orgán
prekročil svoju právomoc, keď skúmal platnosť zmluvy o úvere, čo prislúcha iba súdu, a nesprávne
riešil tiež otázku určitosti dohody o splnomocnení, pre ktorú zákon neurčuje žiadne osobitné náležitosti.
Odvolateľ uvádzal, že k využitiu inštitúcie zabezpečenia pohľadávky záložným právom pristupuje iba
v prípadoch, keď je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku alebo je evidentné,
že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré nemieni vrátiť. V danom prípade
dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti a neplatil dlh tak, ako bolo zmluvne dohodnuté, preto veriteľ
iba využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva, pričom však
doposiaľ v žiadnom prípade k realizácii záložného práva predajom nehnuteľností nedošlo. Rozhodnutie
žalovaného o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva navrhol odvolateľ ako nezákonné
zrušiť.

3. Súd prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov, z ktorých žalobca a žalovaný
svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a s procesným postupom súdu vyslovili súhlas, zúčastnená
osoba sa nedostavila bez ospravedlnenia. Súd sa oboznámil s celým obsahom spisového materiálu,
vrátane administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.

4. Predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa11.12.2013, rovnako ako všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré sú jej súčasťou, neobsahuje zmienku o zabezpečení úveru zriadením
záložného práva k nehnuteľnostiam, v súvislosti s čím tvrdenie o využití zmluvne dohodnutej
možnosti zabezpečenia úveru nemá akékoľvek opodstatnenie. Tvrdenie žalobcu na druhej strane
potvrdzuje domnienku, že uzatvorenie dohody o splnomocnení, ktorou dlžník splnomocnil ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Obč.zák. za účelom
zabezpečenia svojho záväzku zo zmluvy o úvere č. 402900074 bolo skrytou podmienkou poskytnutia
úveru.



5. Odhliadnuc už od toho, že záložca poprel akýkoľvek jeho vzťah so splnomocnencom, samotná
skutočnosť, že splnomocnenec po uplynutí viac ako jedného roka od poskytnutia úveru i udelenia
plnomocenstva v mene dlžníka uzavrel s veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva, bez akýchkoľvek
logických pochybností svedčí o inom jeho záujme, ako je deklarovaný v obsahu splnomocnenia -
naplnenie a hájenie záujmov splnomocniteľa. Zabezpečenie pohľadávky zriadením záložného práva k
nehnuteľnostiam je bez pochybností úkonom v prospech veriteľa a v neprospech dlžníka vystaveného
hrozbe straty vlastníckeho práva, pričom súčasne veriteľom realizovaný spôsob dodatočného
zabezpečenia pohľadávky napriek jeho tvrdeniu o neúčasti na právnom vzťahu splnomocniteľa a
splnomocnenca, ako aj o neexistencii jeho vzťahu so splnomocnencom, naopak dokladuje spoluprácu
veriteľa a zástupcu dlžníka. Ide o skutočnosť logicky vyplývajúcu z obsahu predložených listín, ktorú
nebolo potrebné dokazovať inými dôkaznými prostriedkami.

6. Z vyššie uvádzaných dôvodov sa súd stotožnil s konštatovaním správneho orgánu o neplatnosti
zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 07.10.2014, jasne a zrozumiteľne ozrejmeným v obsahu
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pre nedodržanie podmienok zastúpenia vyplývajúcich z
ustanovenia § 22 ods. 2 Obč. zák. (zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so
záujmy zastúpeného).

7. Súd preto odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

8. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p v zmysle § 250m O.s.p., keď
náhradu trov konania žalobcovi ako procesne neúspešnému účastníkovi súdneho konania nepriznal a
zúčastnenej osobe ako účastníkovi správneho konania, ktorý nemá v súdnom konaní postavenie žalobcu
ani žalovaného nie je možné náhradu priznať vzhľadom na právnu úpravu ust. § 250l O.s.p. v spojení
s ust. § 250k O.s.p..

9. O povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol v zmysle ust. § 13 zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a pol. 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho jeho prílohu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
tohto súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.