Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Sd/39/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200311 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2016200311.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudkyňou JUDr. Boženou Husárovou v právnej veci žalobcu: N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.01.2016 takto r o z h o d o l : Správny súd rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.01.2016 potvrdzuje. Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konanie nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.01.2016 podľa § 73, § 112 ods. 4, 6 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení znížila žalobkyni vyplácanú sumu invalidného dôchodku od 12.03.2016 na 208,90 eur mesačne z dôvodu zmeny jej zdravotného stavu, keď miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodnej, ktorá bola 75 % bola určená 70% od 14.01.2016. Podkladom pre uvedený záver bol posudok vypracovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Galanta. 2. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré bolo žalovanej doručené dňa 02.03.2016. Žalobkyňa žiadala o prehodnotenie predmetného rozhodnutia a poukázala na to, že trpí seropozitívnou reumatoídnou atritídou, v súvislosti s ktorou má opuchy na viacerých miestach tela a bolesti kĺbov, trpí sekundárnou fibrózou pľúc, preto je stále v sledovaní pneumológa, každý rok sa jej znižuje difúzna kapacita pľúc, o čom predložila nález z februára 2016. Zdôraznila, že mnohé aktivity bežného života má obmedzené práve pre uvedené ochorenie, v roku 2013 sa podrobila operácii chrbtice, napriek tomu má stále bolesti, preto jej nie je zrejmé, na základe akých skutočností došlo k zníženiu jej priznaného invalidného dôchodku a nerozumie ani záveru uvedeného v odbornom posudku, podľa ktorého sa môže zaradiť na trh práce. Zdôraznila, že je vyučenou predavačkou, teda prácu podľa svojho vzdelania vykonávať nemôže, so zdravotnými ťažkosťami ju nikde nezamestnajú a jej zdravotný stav sa môže v priebehu niekoľkých hodín výrazne zhoršiť. Okrem toho zdôraznila, že je sledovaná i u endokrinológa a hepatológa, k čomu predložila lekárske správy. 3. Žalovaná z dôvodu podaného odvolania z vlastnej iniciatívy vykonala kontrolnú lekársku prehliadku pre účely posúdenia invalidného dôchodku, z ktorej bola vyhotovená lekárska správa, súčasťou ktorej je i posudok zo dňa 12.05.2016, z ktorého vyplýva, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie sa vyporiadal so všetkým aktuálne žalobkyňou predloženými lekárskymi nálezmi. Podľa lekárskeho posudku je u žalobkyne rozhodujúcim zdravotným postihnutím podľa Kapitoly XV - choroby pohybového a podporného aparátu, oddiel A - zápalová polyartopatia, 1 infekčná artopatia, písmeno c/, ťažké formy, trvale aktívne, za ktoré bola určená miera poklesu schopnosti v rozsahu 60 % a za iné zdravotné postihnutia táto bola zvýšená o 10 %, teda celkovo 70 % od 14.01.2016. Posudkový lekár v posudku skonštatoval, že podľa posledného kontrolného vyšetrenia z februára 2016 sa rozhodujúce zdravotné ochorenie, ktoré sa do zmeny MPSVZČ vyznačovalo vyššou klinickou aktivitou, je toho času bez zápalovej aktivity, ktorú skutočnosť ako významnú pre zmenu zvýraznil a stanovil pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - seropozitívnu reumatoídnu atritídu, ktoré zdravotné postihnutie je rozhodujúce s MPSVZČ 60 % , zvýšené o 10%. 4. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná v podaní zo dňa 23.05.2016 doručenou súdu 27.05.2016, v ktorom žiadala odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. V uvedenom vyjadrení zdôraznila, že zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z pôvodných 75 % na 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bolo vyhotovené na základe posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Galanta zo dňa 14.01.2016, ktoré bolo z dôvodu podaného odvolania žalobkyňou opätovne prehodnotené, boli vzaté do úvahy odborné lekárske nálezy, ktoré predložila žalobkyňa, žalovaná vykonala i vlastné vyšetrenie posudkovým lekárom, výsledkom ktorého je ale konštatovanie, že zdravotný stav žalobkyne je zhoršený na úroveň invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobu a ani z predložených lekárskych nálezov posudkový lekár nezistil, že by sa zdravotný stav žalobkyne zmenil tak, že by odôvodňoval vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňou napadnuté rozhodnutie označila žalovaná za správne, ktoré je v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom. 5. Krajský súd v Trnave nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa i zástupkyňa žalovanej. 6. Žalobkyňa vo vyjadrení zdôraznila, že z dôvodu zmenenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z predchádzajúcich 75 % na 70 % sa jej výrazne znížil i príjem o 80,- eur mesačne, keď podľa posledného rozhodnutia jej bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 208,90 eur, z ktorej sumy ale nedokáže vyžiť, nie je schopná sa ani zamestnať, má neustále bolesti pre ktoré nemôže spávať, okrem toho bola i operovaná a tak trpí celým radom ochorení, ktoré jej zhoršujú zdravotný stav, boli jej doporučené i ďalšie operácie, má z nich ale obavu, pre bolesti neustále navštevuje lekárov, z toho dôvodu je jej i ťažké nájsť primerané zamestnanie a zdôraznila, že nerozumie, ako má zo sumy 200,- eur mesačne vyžiť. 7. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že zotrváva na skutočnostiach, ktoré boli obsahom písomného vyjadrenia, ako i na právnom názore, ktorý prezentovala a žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť. 8. Krajský súd v Trnave preskúmal žalované rozhodnutie aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. s poukazom na ust. § 492 ods.1 Správneho súdneho poriadku (SSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je správne a odvolanie podané žalobkyňou nie je dôvodné. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 70 zák.č. 461/2003 Z.z. (1) Občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, keď sa stal invalidným a získal dobu zamestnania potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok v ktoromkoľvek období 10 rokov dokončenom po vzniku invalidity; u občana mladšieho ako 24 rokov je potrebná doba dva roky. (2) Občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí návšteva základnej školy, nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov. Podľa § 71 zák.č. 461/2003 Z.z. (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 10. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím napadnutým odvolaním v spojení s lekárskym posudkom došlo u žalobkyne k zmene MPSVZČ a tým i k zníženiu sumy invalidného dôchodku od 12.03.2016 na sumu 208,90 eur. 11. Žalovaná z dôvodu podaného odvolania sama opätovne vykonala posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, ktorý vzal do úvahy všetky vyšetrenia, ktoré nasledovali i po vydaní predchádzajúceho rozhodnutia a boli aktuálne predložené žalobkyňou, napriek tomu bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí podľa Kapitoly XV - choroby pohybového a podporného aparátu, oddiel A - zápalová polyartopatia, 1 infekčná artopatia, písmeno c/, ťažké formy, trvale aktívne - 60 %, zvýšená o 10 %. Za iné zdravotné postihnutia. 12. Na pojednávaní žalobkyňa ešte predložila konajúcemu súdu prepúšťaciu správu zo dna 24.05.2016 z Onkologického ústavu Sv. Alžbety Bratislava, podľa ktorej bola operovaná pre abnormálne krvácanie z maternice, ďalej predložila súdu lekársku správu z endokrinologickej kontroly, ktorú absolvovala dňa 26.10.2016 v Univerzitnej nemocnici Bratislava, klinika endokrinológie, kedy má ďalšiu kontrolu absolvovať v roku 2017, ďalej predložila správu z reumatologického vyšetrenia vykonaného dňa 11.07.2016 s kontrolou plánovou od 27.03.2017 a správu vystavenú hematologickou ambulanciou Onkologického ústavu Sv. Alžbety Bratislava zo dňa 26.05.2016, ktorými preukazovala zhoršenie svojho zdravotného stavu. 13. Žalobkyňa za relevantnú skutočnosť pre dôvody podaného odvolania považuje samotné zníženie invalidného dôchodku, ktorého výška je prinízka, z ktorej nie je schopná vyžiť, preto predkladá ďalšie výsledky vyšetrení, ktoré absolvuje aby preukázala, že jej zdravotný stav nie je dobrý a zakladá dôvodnosť pre podané odvolanie. 14. Konajúci správny súd po oboznámení sa s uvedenými predloženými lekárskymi nálezmi konštatuje, že tieto nie sú v priamo súvise s rozhodujúcim zdravotným postihnutím, pre ktoré bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok, pričom podľa stavu v čase pôvodného priznania invalidného dôchodku pri MPSVZČ 75 % a súčasnom 70% je rozdiel v tom, že už v súčasnosti má výsledky bez zápalovej aktivity, ktorá skutočnosť bola zdôraznená i v lekárskom posudku vyhotovenom posudkovým lekárom žalovanej. Ostatné nálezy, ktoré predložila súdu na pojednávaní s rozhodujúcim ochorením priamo nesúvisia a sú vlastne iba správami o opakovaných vyšetreniach a kontrolách, okrem operačného riešenia súvisiace s diagnózou menometrohagiones recit., ktorá ale s rozhodujúcim zdravotným postihnutím tiež nesúvisí. Súd konštatuje, že posudkový lekár žalovanej nepochybil, v dostatočnom rozsahu sa zaoberal všetkými predloženými lekárskymi nálezmi, posúdil opätovne zdravotný stav, ale nezistil dôvod pre zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia. 15. Pre posúdenie invalidity a vzniku a trvania nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť určili pri zohľadnení jej aktuálneho zdravotného stavu, v súlade so zákonom a záver o jej zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je úplný, objektívny a presvedčivý. Po preskúmaní veci súd nezistil žiadnu nezákonnosť v konaní žalovanej a tak rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil, keď sa stotožnil s tým, že priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 70% je správna. 16. K uvedenému súd uvádza, že ak sa zdravotný stav žalobkyne zmení nie je vylúčené, aby jej bola priznaná iná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Samotná nespokojnosť s výškou invalidného dôchodku nezakladá nesprávnosť rozhodnutia žalovanej a neznamená, že invalidný dôchodok má byť hlavným zdrojom príjmu v rozsahu, aby pokryl náklady na životné potreby. 17. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.