Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Sd/57/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200365 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2016200365.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Vyskočovou v právnej veci navrhovateľky: E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/A, XXX XX K., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.04.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. apríla 2016 p o t v r d z u j e . II. Súd navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľka žiadosťou o priznanie vdovského dôchodku zo dňa 29.10.2014 žiadala o priznanie vdovského dôchodku po manželovi V. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorým návrh bol zamietnutý rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.11.2004. Voči tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka opravný prostriedok a Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 20.01.2016, č.k. 38 Sd/10/2015-32 rozhodnutie odporkyne zo dňa 13.11.2014 zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, nakoľko považoval rozhodnutie odporkyne za nedostatočne odôvodnené a vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože v odôvodnení rozhodnutia sa odporkyňa nevysporiadala s tým, či navrhovateľka mala v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné, a z ktorého tiež nebolo zrejmé, na základe akých úvah odporkyňa dospela k záveru, že manželstvo navrhovateľky neplnilo svoj spoločenský účel. Odporkyňa vydala nové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 14.04.2016, ktorým opätovne zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie vdovského dôchodku, ktoré odôvodnila tým, že navrhovateľka nežila s manželom v spoločnej domácnosti pred jeho smrťou a preto, že ich manželstvo neplnilo spoločenskú funkciu, a že navrhovateľka nebola odkázaná na výživu na manžela v čase smrti manžela. Navrhovateľka návrhom na preskúmanie rozhodnutie odporkyne zo dňa 14.04.2016 doručeným Krajskému súdu v Trnave dňa 24.05.2016 žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že s nebohým manželom viedli domácnosť a spolu hospodárili do roku 1992, odkedy sa manžel častejšie zdržiaval v rodičovskom dome v X., nakoľko začal častejšie požívať alkohol, bol agresívny voči nej, aj voči jej deťom. Navrhovateľka uviedla, že odkedy manžel odišiel bývať do X., do rodičovského domu, ona ho tam navštevovala, aj on ich navštevoval, lebo pre jeho požívanie alkoholu nemohli zdielať spoločnú domácnosť. Navrhovateľka nesúhlasila s názorom správneho orgánu, že ich manželstvo neplnilo spoločenskú funkciu, pretože podľa nej ju plnilo v takej miere, ako to okolnosti dovoľovali. Navrhovateľka uviedla, že sa s manželom navštevovali, neboli pohádaní, hoci nemohli žiť v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka uviedla, že si nepodala návrh na výživné voči manželovi, lebo by jej nebol priznaný, lebo jej manžel mal jediný príjem a to invalidný dôchodok v sume 2.400,- Sk, z ktorého platil súdom určené výživné na dcéru F. W. v sume 1.200,- Sk mesačne. Navrhovateľka má za to, že nakoľko jej manžel zomrel pred 01.01.2004, nárok na vdovský dôchodok sa má posudzovať zásadne podľa predpisov účinných pred 01.01.2004. Navrhovateľka sa stotožňuje s postupom odporkyne, že rozhodovala podľa zák. č. 100/1988 Zb., avšak sa nestotožňuje s právnym názorom odporkyne, keď nárok na priznanie vdovského dôchodku posudzovala len podľa § 46 ods. 5 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľka namietala, že odporkyňa nemala pri rozhodovaní o jej žiadosti vychádzať len z ust. § 46 ods. 5 zák. č. 100/1988 Zb., ale mala rozhodovať aj podľa ust. § 46 ods. 1, 2 a 3, podľa ktorých podľa jej názoru spĺňa minimálne tri podmienky a to v zmysle § 46 ods. 2 písm. a), písm. c) a písm. e). Navrhovateľka uviedla, že podľa nej má nárok minimálne na priznanie vdovského dôchodku po dobu jedného roka. Navrhovateľka uviedla, že s nebohým manželom spoločne nehospodárili, pretože on nemal z čoho uhrádzať náklady na bývanie, lebo nemal peniaze, on nemal ani účet v banke. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom navrhovateľka uviedla, že keď si podala žiadosť o výživné na dcéru, na Sociálnej poisťovni vo Zvolene jej povedali, že si má podať návrh o rozvod manželstva alebo má doniesť potvrdenie z Mestského úradu, že nežije s manželom v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka uviedla, že ona nemá nárok na vdovský dôchodok, lebo si dala návrh na výživné na dieťa. Navrhovateľka uviedla, že s nebohým manželom spoločne nehospodárili, pretože on neuhrádzal náklady na bývanie, lebo nemal peniaze, on nemal ani účet v banke. Poverená zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 06.06.2016 a žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, nakoľko navrhovateľka nespĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok, pretože nežila s manželom v spoločnej domácnosti, keď v konaní nepreukázala, že si uplatnila nárok na výživné v zmysle § 46 ods. 5 zák. č. 100/1988 Zb.. Odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zo dňa 14.04.2016 č. XXX XXX XXXX X uviedla, že listom zo dňa 07.03.2016 bola navrhovateľka vyzvaná, aby predložila potvrdenie o tom, či si voči zomrelému manželovi uplatnila nárok na výživné. Dňa 23.03.2016 bolo Sociálnej poisťovni doručené oznámenie navrhovateľky zo dňa 17.03.2016, v ktorom navrhovateľka uviedla, že voči zomrelému manželovi si nárok na výživne neuplatnila. V žiadosti zo dňa 24.09.2003 o priznanie sirotského dôchodku pre dcéru F., nar. XX.XX.XXXX je uvedené, že manžel navrhovateľky V. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX býva na inej adrese. Podľa rozsudku Okresného súdu vo Zvolene z 15.04.2002 navrhovateľka s manželom nežila v spoločnej domácnosti, manžel dieťa nenavštevoval a okrem bežného výživného mu nič neposkytoval. V čestnom vyhlásení zo dňa 01.07.2003, úradne overenom obcou T. navrhovateľka prehlásila, že s manželom nežije v spoločnej domácnosti od roku 1992. V liste zo dňa 05.08.2014 navrhovateľka uviedla, že z dôvodu, že nebohý manžel vo vyššej miere požíval alkoholické nápoje, s ním nemohla žiť v spoločnej domácnosti, a preto manželstvo nemohlo plniť svoju spoločenskú funkciu. Z doplneného dokazovania a obsahu dávkového spisu je zrejmé, že manželstvo navrhovateľky neplnilo svoj spoločenský účel, spočívajúci vo funkcii biologickej, výchovnej, hospodárskej a vo funkcii vzájomnej pomoci, pretože nežili v spoločnej domácnosti, nehospodárili spolu, nevytvorili tak harmonické, pevné a trvalé životné spoločenstvo. V konaní bolo zistené, že navrhovateľka nebola odkázaná na výživné od manžela, a tiež, že manžel nemal povinnosť im výživné poskytovať. Odkázanosť na príspevok na výživu sa posudzuje podľa zásad zákona o rodine. Manželstvo prestáva plniť svoju spoločenskú funkciu, ak sa vytvorí stav ako po rozvode manželstva, to znamená, že dôjde k zániku vzťahov medzi manželmi, najmä k zániku spolužitia, spoločnej domácnosti, spoločnej starostlivosti o deti a podobne. Odporkyňa uviedla, že bol podrobne a presne zistený skutkový stav, vysporiadala sa so všetkými právne významnými námietkami, ktoré navrhovateľka vzniesla v priebehu konania a odôvodnenie jej rozhodnutia má podklad v skutkových zisteniach. Podľa právnych predpisov účinných pred 01.01.2004 nárok na vdovský dôchodok po zomrelom manželovi vzniká, ak vdova spĺňa podmienky uvedené v § 46 ods. 1 a 2 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. V osobitných prípadoch, a to keď vdova nežije s manželom v spoločnej domácnosti dlhší čas pred smrťou, čo podľa rozhodovacej činnosti súdov je spravidla obdobie troch rokov a ich manželstvo prestalo plniť spoločenskú funkciu, musí byť okrem podmienok uvedených v § 46 ods. 2 citovaného zákona splnená aj podmienka, že vdova mala v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné podľa zákona o rodine. Vzhľadom na to, že navrhovateľka nespĺňa všetky zákonné podmienky pre priznanie vdovského dôchodku, t.j. podmienku uvedenú v ust. § 46 ods. 5 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorá má byť s ostatnými zákonom uvedenými podmienkami § 46 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení pre vznik nároku na vdovský dôchodok splnená, žiadosť o vdovský dôchodok navrhovateľky bola zamietnutá. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 244 Občianskeho súdneho poriadku (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 250l Občianskeho súdneho poriadku (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 259 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, vdova má nárok na vdovský dôchodok po dobu jedného roka od smrti manžela. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak a) je invalidná, b) stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, c) vychovala aspoň tri deti, d) dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti, e) dosiahla vek 50 rokov alebo f) dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie za okolností uvedených v § 19 ods. 1 alebo ktorý zomrel pri výkone služby v ozbrojených silách. Podľa § 46 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, vdova, ktorá nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, má nárok na vdovský dôchodok, len ak mala v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné. Súd pri preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že odporkyňa pri posudzovaní žiadosti navrhovateľky o priznanie vdovského dôchodku postupovala správne. Súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou odporkyne, že nakoľko manžel odporkyne zomrel v roku 2003, podľa právnych predpisov účinných pred 01.01.2004, nárok na vdovský dôchodok po zomrelom manželovi vzniká, ak vdova spĺňa podmienky uvedené v § 46 ods. 1 a 2 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Avšak ak vdova nežije pred smrťou manžela s manželom v spoločnej domácnosti dlhší čas a ich manželstvo prestalo plniť spoločenskú funkciu, na priznanie vdovského dôchodku musí byť kumulatívne splnená aj podmienka uvedená v ust. § 46 ods.5 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, že vdova mala v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné podľa zákona o rodine. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka dlhší čas pred smrťou manžela nežila s manželom v spoločnej domácnosti, ich manželstvo neplnilo svoju spoločenskú funkciu a navrhovateľka nemala v čase smrti jej manžela voči nemu nárok na výživné podľa zákona o rodine, a preto navrhovateľka nespĺňa všetky zákonné podmienky pre priznanie vdovského dôchodku v zmysle ust. § 46 ods. 5 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorá má byť splnená spolu s ostatnými zákonom uvedenými podmienkami § 46 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení pre vznik nároku na vdovský dôchodok. V prejednávanej veci navrhovateľka žiadnym spôsobom relevantne nespochybnila správnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd na základe predloženého administratívneho spisu, obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že ani v priebehu odvolacieho konania pred súdom navrhovateľka relevantne nespochybnil správnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne a jej dôvody uvedené v opravnom prostriedku žiadnym spôsobom nevyvrátili právny záver odporkyne uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Súd rozhodol o trovách konania postupom v zmysle § 250l ods. 1 v spojení s ust. § 250k O.s.p. tak, že procesne neúspešnej navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.