Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/327/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2103899682 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2103899682.3 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľov právnych nástupcov zomrelého V. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX: 1. V. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom A., A. B. X/XXXX, 2. D. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom A., A. B. X/XXXX, 3. T. W., nar. XX.X.XXXX, bytom A., E. F. K. XX/XXXX, proti odporcom: 1. STEFE Trnava, s.r.o., so sídlom Františkánska 16, Trnava, IČO: 36 277 215, 2. Mesto Trnava, so sídlom Hlavná ulica 1, Trnava, IČO: 00 313 114, 3. A. Q., nar.XX.X.XXXX, bytom A., J. Q. XX, zastúpený advokátom: Mgr. Martin Vanek, Bratislava, Štefunkova 9, 4. I. P., nar.X.X.XXXX, bytom Q., P. F. XX, o neplatnosť právnych úkonov, určenie nájomného práva a vypratanie nehnuteľnosti, o späťvzatí návrhu na začatie konania po rozhodnutí súdu prvého stupňa rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 13C/57/2003-463 zo dňa 20.11.2013 a po odvolaní navrhovateľa a odporcu 4, t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu, rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . Odporcom 1 až 4 náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom označeným v záhlaví prvostupňový súd návrh zamietol, odporcom náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie právny predchodca navrhovateľov (ich otec), ktorým sa s poukazom na odvolaciu argumentáciu domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie a zaviaže odporcov k náhrade jeho trov konania k rukám právneho zástupcu, prípadne ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie podal i odporca 4 prostredníctvom právneho zástupcu a to výlučne len v časti trov konania, ktorým odvolaním sa domáhal zmeny rozsudku v napadnutej časti tak, že navrhovateľ bude zaviazaný zaplatiť mu náhradu trov konania k rukám jeho zástupcu. Ostatní odporcovia odvolacie návrhy nepodali. Skôr ako odvolací súd pristúpil k rozhodnutiu o podaných odvolaniach, právny predchodca navrhovateľov v priebehu odvolacieho konania zomrel, keď jeho právny nástupcovia podaním zo dňa 21.5.2015 doručeným prvostupňovému súdu dňa 25.5.2015 zobrali podaný návrh na začatie konania späť v celom rozsahu a navrhli konanie zastaviť. Súčasne poukázali na to, že k dedičskému konaniu po zomrelom otcovi neboli volaní, a keby sa tak aj stalo, dedičstva by sa vzdali. S otcom sa nestíkali, o spore nemajú žiadne relevantné informácie. Ak konanie bude zastavené, vzhľadom na uvedené žiadajú, aby o trovách konania bolo rozhodnuté tak, že ich znášať nebudú, pretože ich nespôsobili a hneď po doručení výzvy súdu reagovali týmto oznámením. Poukazujú pritom na § 150 O.s.p. Odporcom bolo doručené späťvzatie návrhu s výzvou, aby sa k nemu v stanovenej lehote písomne vyjadrili. Do rozhodnutia odvolacieho súdu na výzvy reagovali odporcovia1, 2 a 4, ktorí vyjadrili súhlas so späťvzatím návrhu, odporca 3, ktorému bola výzva doručovaná prostredníctvom právneho zástupcu pri použitím § 48 ods. 3 O.s.p., na výzvu nezareagoval. Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Podľa § 222 ods. 2 O.s.p. odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu na začatie konania späť alebo schváli zmier. V prejednávanej veci v čase, keď už o veci rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie v dôsledku právnym predchodcom navrhovateľov podaného odvolania, ako i odvolania odporcu 4 dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť, došlo zo strany navrhovateľov (právnych nástupcov pôvodného navrhovateľa, ktorý počas odvolacieho konania zomrel) k späťvzatiu návrhu na začatie konania. V predmetnej veci boli splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 208 O.s.p., pretože v prípade späťvzatia návrhu na začatie konania, je rozhodnutím odvolacieho súdu o pripustení späťvzatia návrhu na začatie konania, zrušení napadnutého rozhodnutia a zastavení konania, vybavené tiež rozhodnutie o odvolaní. O odvolaní sa v takomto prípade už osobitne nerozhoduje. Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľov, odvolací súd s použitím § 208 O.s.p., postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), späťvzatie návrhu na začatie konania pripustil, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie v celom rozsahu zastavil. Keďže navrhovatelia potom späťvzatím návrhu na začatie konania procesne zavinili, že konanie sa muselo zastaviť, vzniklo podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. i v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., právo na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania odporcom. Pretože ale odporcovia 1 a 2 si náhradu trov návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili (podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v konaní nevznikli), nebola odporcom 1 a 2 náhrada trov konania priznaná. Pokiaľ ide o trovy konania odporcov 3 a 4, ktorí si ich náhradu prostredníctvom právnych zástupcov uplatnili, tu odvolací súd konštatuje nasledovné: Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie bolo zastavené. V zmysle ods. 2 § 146 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporcu. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Cit. ust. § 146 ods. 1 O.s.p. vyjadruje výnimku, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu trov konania a kedy ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide teda o prípady kedy neplatí zásada zodpovednosti za výsledok konania. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky obsiahnuté v odseku 2. Ustanovenie ods. 2 ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podaný návrh na začatie konania je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania odporcu k požiadavkám navrhovateľa. Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Preto ak vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí (ak nejde o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., ktorý je výnimkou), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené. V danom prípade z ničoho nevyplýva a nebolo to v konaní pred súdom prvého stupňa ani tvrdené, že výlučne pre správanie odporcov vzali navrhovatelia späť návrh, ktorý by naviac musel byť podaný dôvodne. Preto aplikácia vety druhej cit. § 146 ods. 2 O.s.p. na rozhodnutie o náhrade trov konania neprichádza do úvahy. Podľa odvolacieho súdu tu však boli splnené podmienky pre aplikáciu výnimky z ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a to ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v dôsledku toho, že navrhovatelia späťvzatím návrhu procesne zavinili, že konanie sa muselo zastaviť, v dôsledku čoho im zásadne vznikla povinnosť zaplatiť náhradu trov konania odporcom. Cit. ust. § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako predstavuje odchýlku zo zásahy zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy konania úspešnému. Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať účastník inak povinný hradiť náhradu trov konania. Predmetné zákonné ustanovenie tak rozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Novela účinná od 15. októbra 2008 (zákon č. 384/2008 Z.z.) tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a až následne skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Na rozdiel od toho, nové ustanovenie § 150 ods. 1, druhá veta O.s.p. ako prioritné hľadisko uvádza správanie sa účastníka v konaní. Predpokladom použitia ust. § 150 ods.1 O.s.o. je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (napr. konanie o určenie otcovstva, ak maloletý navrhovateľ nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak odporca ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať aj sociálnej situácie účastníkov. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu sú dané dôvody rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ust. § 150 O.s.p., teda odporcom 3 a 4 náhradu uplatnených trov konania nepriznať z dôvodov poukázaných navrhovateľmi v ich späťvzatí návrhu. I keď skutočnosť, že navrhovatelia vstúpili do konania ako právni nástupcovia pôvodného navrhovateľa sama o sebe nemôže byť bez ďalšieho posúdená za dôvod hodný osobitného zreteľa tak ako ho predpokladaná § 150 O.s.p., v danom prípade sú to však samotné okolnosti vstupu navrhovateľov do konania a predovšetkým ich postoj v konaní, ktoré takýto dôvod už zakladajú. Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ten, kto nastupuje do konania na miesto doterajšieho účastníka konania, musí prijať stav konania, aký tu je v čase jeho nástupu do konania. V právnej teórii i v súdnej praxi nie je pochýb o tom, že všetky účinky (hmotnoprávne i procesné) spojené so začatím konania medzi pôvodnými účastníkmi konania zostávajú aj po jeho nástupe do konania zachované, že procesný nástupca je viazaný všetkými procesnými a hmotnoprávnymi úkony, ktoré v konaní urobil jeho procesný predchodca, a že trovy vzniknuté počas konania jeho predchodcom patria k trovách procesného nástupcu (porov. Drápal, L. in: Drápal, L., Bureš, J. a kol. Občiansky súdny poriadok I. § 1 až 200Z. Komentár, 1. vydanie, Praha, CH Beck, 2009, str. 729, ďalej napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 7.2.2006, sp. zn. 21 Cdo 289/2005, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.2.2003, sp. zn. 33 Odo 23/2000). Z uvedeného tak vyplýva, že za výnimočný dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. nemožno považovať procesné nástupníctvo samo o sebe, pretože procesný nástupca podľa § 107 ods. 4 O.s.p. vstupuje do práv a povinností svojho predchodcu (doterajšieho účastníka konania) a prijíma stav konania, aký tu je v čase jeho nástupu do konania. Tu však nie je možné prehliadnuť to, že navrhovatelia po poručiteľovi nenadobudli žiaden majetok, navyše s právnym predchodcom dlhodobo neboli v kontakte, o predmetnom konaní ani nemali vedomosť, pričom ihneď po oboznámení sa s tým, že predmetné konanie sa na súde vedie oznámili, že v konaní pokračovať nechcú. Odvolací súd je preto toho názoru, že všetky tieto uvedené okolnosti daného prípadu vo vzájomnom kontexte sú takými osobitnými okolnosťami, ktoré odôvodňujú výnimočné uplatnenie § 150 O.s.p. na rozhodnutie o náhrade trov konania, v dôsledku ktorého odporcom 3 a 4 náhrada trov konania nebude priznaná, hoci by im inak podľa uvedeného v zásade náležala. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.