Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/782/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106222066 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2106222066.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľky: F. B., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., P. XX, zastúpená spoločnosťou: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Miletičova 5B, Bratislava, IČO: 36 731 544, proti odporcovi: Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Hornopotočná 23, Trnava, IČO: 31 825 249, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 7. novembra 2011, č.k. 18C/95/2011-25, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti o plnenie vo vzťahu k odporcovi m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 1.327,75 Eur (40.000,- Sk) s 9,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 05.01.2007 do zaplatenia. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala vyslovenia neplatnosti sponzorskej zmluvy uzavretej s odporcom 1 dňa 09.09.2003 a voči pôvodnému odporcovi 1 Spolok Facultas Nova, Trnava, Kollárova č. 10, IČO: 37 839 705 a odporcovi (pôvodne označenému ako odporca 2) sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 80.000,- Sk s 13% ročným úrokom z omeškania zo sumy 40.000,- Sk od 07.09.2003 do zaplatenia a sumy 40.000,- Sk od 19.10.2004 do zaplatenia a ktorým si zároveň uplatnila i náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil s použitím ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vecne tým, že v danom prípade z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že napadnutý právny úkon nie je neplatným úkonom a teda nárok navrhovateľky nie je dôvodný. Zdôraznil, že v pozvánke na prijímacie konanie bola navrhovateľka oboznámená s projektom sponzorovaného diaľkového päťročného štúdia a to na základe zmluvy o spolupráci uzavretej so Spolkom Facultas Nova, ktorý mal zaisťovať rozvoj fakulty, technickú a materiálnu stránku štúdia. Navrhovateľka úspešne absolvovala prijímacie pohovory a následne rozhodnutím dekana bola prijatá na štúdium a zároveň obdržala informácie predbežného charakteru o spôsobe zaistenia rozvoja fakulty, technickej a materiálnej stránky externého štúdia formou sponzorstva. Navrhovateľka bola oboznámená s výškou príspevku v čl. 4 ods. 2 napadnutej zmluvy, kde bolo jednoznačne dohodnuté, že zo samotného poskytnutia sponzorského príspevku nevyplývajú žiadne nároky, ktoré by poskytovateľovi zabezpečili úspešné pokračovanie v štúdiu, alebo jeho ukončenie. Zdôraznil, že podľa čl. 4 ods. 1 zmluvy išlo o ofertu, ktorú navrhovateľka mohla i nemusela prijať. Po preštudovaní, napokon navrhovateľka zmluvu riadne podpísala, vyhlásila, že zmluvu podpísala dobrovoľne, čím vyjadrila svoju vôľu participovať a napĺňať dohodnutý zmluvný vzťah, čo podporila aj skutočnosť zaplatenia dohodnutého plnenia. Až 07.09.2006 podala navrhovateľka žalobu na určenie neplatnosti sponzorskej zmluvy, keď zrejme z jej strany došlo k prehodnoteniu jej konania v roku 2003, kedy zmluvu podpísala slobodne a vážne, nenapadla jej platnosť ani ustanovenie zmluvy, ale v ďalšom poukazovala na nezákonnosť zmluvy, ktorou mala zaplatiť sponzorský príspevok, pričom v jej ponímaní ide o úhradu za školné, ktoré v tom čase v zmysle platnej legislatívy nebolo prípustné a vzniesla aj pochybnosť ohľadne dobromyseľnosti plniť z jej strany, keď síce zmluvu podpísala a mohlo sa jej konanie javiť ako slobodné a vážne. Tri roky po podpise zmluvy poukázala na to, že sa cítila pod tlakom či zmluvu podpísať, nakoľko dokladom o zaplatení sa mala preukázať už pri zápise. Iní študenti to vraj tiež tak cítili, cítili tlak zo strany vysokých funkcionárov školy, ktorí mali na nich vyvíjať psychický nátlak, aby sponzorskú zmluvu podpísali. Navrhovateľka považuje teda sponzorskú zmluvu za absolútne neplatnú, pretože obchádza Zákon o vysokých školách, keď škole poukázaný sponzorský dar považuje za školné i napriek tomu, že zmluva tento pojem nespomína ani v jednom svojom ustanovení, so svojim účelom smerovala podľa navrhovateľky k tomu, aby uhradila školné, čím protizákonne platila za svoje vzdelanie, ktoré malo byť bezplatné. Súd prvého stupňa posudzujúc vec z hľadiska ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a jeho aplikácie na jednotlivé ustanovenia zmluvy dospel k záveru, že posudzovanú zmluvu nemožno považovať za neplatnú. Odporcovia a navrhovateľka predmetnými úkonmi zrealizovali externé štúdium práva za vopred stanovených a dohodnutých podmienok, čo nie je v rozpore s článkom 42 ods. 2 Ústavy SR, ktorá garantuje bezplatné štúdium len na základných a stredných školách. Pri vysokých školách len podľa schopností občana a možností spoločnosti. Odporcovia v tomto konaní však vytvorili priestor na umožnenie prístupu externých študentov k realizácii ich práva na vzdelanie, ktoré na rozdiel od študentov dennej formy je realizované formou sústredení a konzultácií v prenajatých nebytových priestoroch. Zrejmým účelom tejto nepomenovanej sponzorskej zmluvy tak, ako vyplýva z jej kompletného znenia, bolo nie, ako tvrdí navrhovateľka, poberať od externých študentov školné, ale navrhnúť im darovanie sponzorského príspevku za účelom zaistenia rozvoja fakulty z technickej a materiálnej stránky externého štúdia, ktorý bol v rámci možností fakulty primeraný na adekvátne zabezpečenie diaľkového štúdia. Zo strany odporcov nešlo o žiaden akt svojvôle smerujúci k obohateniu sa na úkor navrhovateľky, ale o poskytnutie alternatívy vzhľadom na možnosti a schopnosti odporcu 2, pre riešenie zabezpečenia špeciálnej formy výučby, ktorá by pravdepodobne bez poskytnutia sponzorských príspevkov nemusela byť ani realizovateľná, čím by zo strany odporcu 2 došlo k porušeniu článku 42 ods. 1 Ústavy SR. Najpodstatnejšou skutočnosťou, ktorá súd viedla k záveru, že sponzorská zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom 1 dňa 09.09.2003, pričom v osobe odporcu 1 išlo o občianske združenie, ktoré bolo založené na podporu a rozvoj vzdelávania, najmä na podporu právnickej fakulty, pričom išlo v prvom rade o výstavbu fakulty, zariadenie právnickej knižnice, ktorá bola pre chod fakulty potrebná a organizovanie vzdelávacích seminárov tak na národnej, aj medzinárodnej úrovni a podpore edičnej činnosti fakulty, ktorá sa nepodieľala na samotnom poskytovaní vysokoškolského štúdia nie je neplatná, bolo samotné argumentovanie navrhovateľky ohľadne školného, na ktorého zaplatenie mala byť odporcami nabádaná. Poukazujúc na gramatický výklad pojmu školné zrejme navrhovateľka vidí paralelu so sponzorským darom, ktorý sa študenti zaviazali fakulte odviesť, keď v princípe išlo o príspevok, ktorý nebol presne definovaný, teda mohli sa pod ním rozumieť aj poplatky, ktoré by sa aspoň čiastočne stotožňovali s poplatkami, resp. príspevkami za štúdium s jedným podstatným rozdielom, a to tým, že školné je zo strany vysokých škôl nárokovateľnou sumou, ktorej nezaplatenie zo strany študenta, malo za následok trest v podobe pokarhania či podmienečného vylúčenia, alebo dokonca vylúčenia nepodmienečného. V rámci historického výkladu pojmu školné okrem iného je potrebné vnímať ako podmienku, bez ktorej pokiaľ nedôjde k splneniu zaplatením, nie je možné bez ďalších obmedzení v štúdiu pokračovať, na rozdiel od sponzorského príspevku, ktorého nezaplatenie v zmluve v dohodnutej forme nijakým spôsobom a v žiadnom ustanovení sponzorskej zmluvy nedeklarovalo nemožnosť pokračovať v štúdiu, viažuce sa na samotné nezaplatenie zmluvy, teda zaplatenie, resp. nezaplatenie, tohto sponzorského príspevku nebolo ničím podmienené. Rovnako ako zaplatenie sponzorského príspevku študentom nijako negarantovalo postup do vyššieho ročníka, prípadne úspešné ukončenie štúdia. V konaní nebolo preukázané, že by nedošlo k zapísaniu študenta do ročníka pre nezaplatenie sumy dohodnutej v sponzorskej zmluve. Naopak, nebolo sporné, že niektorí študenti sponzorský príspevok nezaplatili a školu riadne ukončili. Potom nie je možné hovoriť o tom, že by nezaplatenie príspevku bolo sankcionované vylúčením zo školy, prípadne iným spôsobom, ktorý mal za následok i neúspešné absolvovanie štúdia. Súd prvého stupňa potom posúdil ustanovenia sponzorskej zmluvy za ustanovenia neodporujúce zákonom, nepriečiace sa dobrým mravom, dokonca ani zákon neobchádzajúce, keďže žiadne ustanovenie nepodmieňovalo zápis do školy, resp. zotrvanie v štúdiu zaplatením sponzorského príspevku, naopak, sponzorská zmluva dávala možnosť dobrovoľne sa rozhodnúť, či študent bude s takouto formou daru súhlasiť alebo nie, pričom jeho nezaplatenie nebude mať pre jeho štúdium žiadne následky. Samotný fakt, že navrhovateľka si zrejme ustanovenia zmluvy vysvetľovala tak, že nezaplatenie sponzorského daru bude mať za následok jej nepripustenie k štúdiu, resp. zabráneniu jeho dokončenia, nemohlo mať za následok neplatnosť takto uzavretej zmluvy, keď interpretačné otázky jednotlivých ustanovení zmluvy je potrebné si ujasniť predtým, než jednotlivec uskutoční prejav vôle smerujúci k súhlasu s danou zmluvou tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Záverom konštatoval, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi nie je neplatná, keďže spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti s poukazom na § 34 OZ, ku ktorým patrí podmienka prípustnosti, podmienka, že nešlo o právny úkon „contra lege“, že úkon bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a zmluva nie je v rozpore s dobrými mravmi a teda vzhľadom na vyriešenie tejto predmetnej otázky v neprospech navrhovateľky, nebolo možné žalobe vyhovieť ani v nadväznom výroku týkajúcom sa bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie v časti trov konania odôvodnil s použitím § 142 ods. 1 O.s.p., konštatujúc, že odporcovia, ktorí mali v konaní úspech, si náhradu trov konania neuplatnili a preto im súd náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľka a namietala, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a taktiež, že súd pri rozhodovaní vo veci dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na ustanovenie článku 42 ods. 2 Ústavy SR, ktorý vymedzuje právo na bezplatné vysokoškolské vzdelanie podľa schopností občana a možností spoločnosti. Ďalej na § 92 ods. 3 Zákona o vysokých školách, zák. č. 131/2002 Z.z., podľa ktorého študenti v študijnom programe prvého stupňa, v študijnom programe druhého stupňa, alebo v študijnom programe podľa § 53 ods. 3 zákona, ktorí neprekročili štandardnú dĺžku štúdia ustanovenú pre študijný program, školné neplatia. Ďalej zdôraznil, že v ustanoveniach § 92 ods. 6 až ods. 16 Zákona o vysokých školách sa taxatívne vymedzuje, ktoré poplatky spojené so štúdiom môže verejná vysoká škola od študentov požadovať. Napadnutou sponzorskou zmluvou Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave prostredníctvom odporcu v 1. rade a spolu s odporcom v 2. rade obchádza Zákon o vysokých školách, ktorého ustanovenia o školnom a poplatkoch spojených so štúdiom presne definujú úkony, za ktoré je vysoká škola oprávnená poplatky (platby) od študentov vyberať. Navrhovateľka je názoru, že v zmysle platnej právnej úpravy v danom čase i s prihliadnutím na uvedené výnimky, vysokoškolské štúdium je bezplatné. Ďalej poukázala na ustanovenie § 16 ods. 3 Zákona o vysokých školách, na jeho ďalšie ustanovenia, z ktorých vyplýva, že tento zákon nepozná termín sponzorský príspevok, ani sponzorský príspevok študenta. Keďže termín sponzorský príspevok nie je priamo definovaný v Zákone o vysokých školách, je nutné za sponzorský príspevok považovať obsahový význam uvedeného termínu vyplývajúci zo sponzorskej zmluvy, tzn. suma uhrádzaná študentom, ktorá sa použije na rozvoj fakulty a na úhradu nákladov na organizačno-technické zabezpečenie päťročného diaľkového magisterského štúdia v odbore právo. Informácia odporcu v 1. rade o diaľkovom štúdiu zo dňa 25.06.2003 stanovuje podmienky financovania diaľkového štúdia v rozpore s platnou právnou úpravou, tzn. že odporca v 1. rade so študentom uzavrie zmluvu, ktorej účelom je finančné sponzorstvo a realizácia uvedenej zmluvy má zabezpečiť prevádzkovanie štúdia študenta, s tým, že študent poskytne sponzorský príspevok a prvú splátku úhrady najneskôr do 09.09.2003 a reálne vykonanie tejto platby preukáže pri zápise do prvého ročníka. Z tohto textu nevyplýva žiadna možnosť študenta vybrať si, či bude môcť študovať aj bezplatne a na zápise do prvého ročníka splnenie tejto povinnosti odporca v 2. rade aj od študentov vyžadoval. Nie je logické ani inak pochopiteľné, prečo odporcovia v 1. a 2. rade tvrdia, že ide o darovanie a jeho realizáciou by sa mali študenti preukazovať zaplatením sponzorského príspevku pri zápise. Takýmto konaním vyvíjali odporcovia v 1. a v 2. rade tlak na študentov, aby zaplatili sponzorské príspevky. V ďalšom v odvolaní poukázal na obsah výsluchov svedkov Mgr. M. C., F. B., ktoré jednoznačne preukázali, že počas štúdia na Právnickej fakulte dochádzalo k nátlakovému konaniu zo strany vedenia fakulty za účelom platenia príspevkov a neraz i k porušovaniu rovnoprávneho postavenia študentov a to nerovnakým prístupom k študentom, ktorí zaplatili, tzv. sponzorský príspevok a k študentom, ktorí príspevok nezaplatili. Poukázal na to, že v zmysle § 6 ods. 1 písm. l) Zákona o vysokých školách sa „školným“ rozumie výška príspevku študenta na úhradu časti nákladov na štúdium. Pri opätovnom porovnaní s termínom“ sponzorský príspevok“ je absolútne zrejmé, že uvedené platby študentov sledujú ten istý účel. Zdôraznil, že školné je možné vyberať od študenta len na základe a v súlade so Zákonom o vysokých školách. Nie je teda nutné konštatovať, že tvrdenia odporcov v 1. a 2. rade, že sponzorský príspevok v podstate nie je školným, je zavádzajúce a účelové, nakoľko uvedené pojmy sa čo do obsahu zhodujú, rozdielny je len ich názov a sledujú taktiež rovnaký účel. V danej súvislosti poukázal na čl. 43 ods. 2 písm. c) štatútu Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, kde je jasne uvedená povinnosť študenta uhrádzať školné a poplatky spojené so štúdiom, ako aj na to, že Najvyšší kontrolný úrad SR informoval na svojej internetovej stránke o záveroch vykonanej kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladania s majetkom na Trnavskej univerzite a konštatoval, že na jednej fakulte bolo zistené organizovanie a poskytovanie externého štúdia iným subjektom, ktorý nemal na to oprávnenie. Hlavné poslanie vysokej školy bolo realizované prostredníctvom občianskeho združenia, čím bolo umožnené, aby občianske združenie získavalo, rozdeľovalo a používalo finančné prostriedky získané od študentov za externé štúdium a tým bolo porušené ustanovenie Zákona o vysokých školách. Aj napriek uvedenému súd prvého stupňa zastáva názor, že napádaná zmluva nie je v rozpore so zákonom, ani zákon neobchádza, nie je v rozpore ani s dobrými mravmi. S uvedeným názorom nie je možné v žiadnom prípade súhlasiť, pretože sa opiera o tú skutočnosť, že v žiadnom relevantnom dokumente sa nevyskytuje pojem „školné“. Zdôraznil, že odporcovia ako skúsené osoby z oblasti vysokého školstva mali vedomosť, že vyberanie školného je v rozpore so zákonom a tak je len prirodzené, že poplatky vyberané od študentov nenazvali školným, ale použili inú terminológiu. Oba inštitúty majú v danom konkrétnom prípade rovnaký obsah a sledujú ten istý účel a sú v tomto ponímaní i významovo zhodné. Školným sa rozumie výška príspevku študenta na úhradu časti nákladov na štúdium, sponzorský príspevok zo sponzorskej zmluvy, tzn. suma uhrádzaná študentom, ktorá sa použije na rozvoj fakulty a na úhradu nákladov na organizačno-technické zabezpečenie 5-ročného diaľkového magisterského štúdia. Opätovne poukázal na previazanosť poskytovania sponzorského príspevku a úhrady časti nákladov na štúdium, ktorá je zrejmá aj z článku 6 ods. 2 sponzorskej zmluvy, keď z určitých dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane študenta sa pripúšťa vrátenie primeranej časti úhrady, čo pri darovacej zmluvy aj z týchto dôvodov možné nie je. Súd túto otázku nesprávne právne posúdil, keď ju vyriešil v neprospech navrhovateľky, kde zásadne rozlišoval pojmy školné a darovanie formou sponzorského príspevku a vyhodnotil postup účastníkov ako postup v súlade so zákonom. Zdôraznil, že aj odvolací súd v tomto konaní vo svojom rozhodnutí pripustil možnosť iného právneho výkladu prezentovaného navrhovateľkou, kde sponzorskou zmluvou odporcovia obchádzali príslušné ustanovenie Zákona o vysokých školách, podľa ktorého sa školné neplatí. Zdôraznil, že uvedený spôsob organizácie a financovanie štúdia je v hrubom rozpore so zákonom. Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu R 33/1975 zdôraznil, že v článku 3 ods. 5 sponzorskej zmluvy nezaplatením príslušnej ročnej úhrady v určenom termíne, nastáva „zánik tohto zmluvného vzťahu“. Termín na zaplatenie druhej splátky bol 31.08.2004 a navrhovateľka splátku uhradila až 19.10.2004, čím nastal zánik zmluvy a aj na základe tohto právneho dôvodu je odporca v 1. a v 2. rade povinný vydať navrhovateľke druhú splátku vo výške 40.000,- Sk aj s príslušenstvom ako bezdôvodné obohatenie a s touto skutočnosťou sa súd prvého stupňa vôbec nevysporiadal v odôvodnení rozsudku. Opätovne zdôrazňoval ustanovenia o bezdôvodnom obohatením, majúc za to, že keď navrhovateľka odporcovi v 1. rade na základe neplatnej zmluvy zaplatila sponzorský príspevok vo výške 2 x 40.000,- Sk a konanie odporcu nie je možné považovať za dobromyseľné, odporca v 1. rade spolu s odporcom v 2. rade ako konečným prijímateľom príspevku je povinný navrhovateľke vydať popri bezdôvodnom obohatení vo výške 80.000,- Sk aj úžitky, tzn. úroky z omeškania. Pokiaľ v priebehu konania bola vznesená námietka premlčania, zdôraznil, že pri bezdôvodnom obohatení v čiastke 40.000,- Sk zaplatenej navrhovateľkou 07.09.2003, navrhovateľka platila túto čiastku v čase, keď nemala vedomosť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. O tejto skutočnosti na základe konania odporcov 1 a 2 dozvedela až v priebehu roku 2005, ako to prezentovala už v samotnom konaní, kedy sa na takéto konanie vysokých škôl poukazovalo v médiách Ministerstvom školstva SR ako na konanie v rozpore so zákonom. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť aj skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Preto nemohla začať plynúť v tomto prípade, tzv. subjektívna premlčacia doba pred uplatnením práva navrhovateľky od 07.09.2003. Pri synalagmatických plneniach z neplatnej alebo zrušenej zmluvy súd prihliadne na námietku premlčania iba vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Použijúc názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v danej veci, bezprávnosť spočíva v tom, že sa vynucuje niečo, čo sa týmto spôsobom vynucovať nesmie. Bezprávna vyhrážka musí byť adresovaná tomu, koho právny úkon sa vynucuje. Teda samotná okolnosť, že došlo k urobeniu právneho úkonu, ešte nemusí znamenať, že dotknutý účastník tohto úkonu vykonal úkon slobodne. Navrhovateľka sa v konaní jasne vyjadrila, že úkon uzavretie sponzorskej zmluvy slobodne rozhodne nevykonala. Súd sa taktiež nevysporiadal ani s námietkou navrhovateľky týkajúcej sa predmetu sponzorskej zmluvy. Darovanie spojené s poskytnutím sponzorského príspevku použitého na rozvoj fakulty a úhradu nákladov na organizačno-technické zaistenie päťročného diaľkového štúdia podmienkami samotného darovania sponzorského príspevku, postavením účastníkov zmluvy i časovými okolnosťami zaplatenia sponzorského príspevku, keď podľa čl. 5 sponzorskej zmluvy nezaplatením príslušnej ročnej úhrady v určenom termíne, nastáva zánik tohto zmluvného vzťahu. Na základe uvedených dôvodov potom navrhol, aby odvolací súd predmetný rozsudok zmenil, návrhu v plnom rozsahu vyhovel a priznal navrhovateľke i náhradu trov konania a právnemu zástupcovi navrhovateľky náhradu trov právneho zastúpenia. Odporcovia 1 a 2 odvolanie nepodali. Odporca 1 sa k doručenému odvolaniu ani nevyjadril. Odporca 2 sa po doručení odvolania navrhovateľky k nemu vyjadril písomne a navrhol napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny v celom rozsahu potvrdiť. Vyjadril názor, že je nutné rozlišovať medzi školným a darovaním formou sponzorskej zmluvy, preto je zo strany navrhovateľky účelové a žiadnym relevantným dôkazom nepreukázané dávať do rovnosti dobrovoľne poskytnuté darované prostriedky sponzorského daru na základe dobrovoľne uzavretej sponzorskej zmluvy so školným tak, ako to navrhovateľka uvádza vo svojom odvolaní. Zdôraznil, že o žiadne vyberanie príspevkov na úhradu nákladov na štúdium alebo obdobných plnení, ktoré by malo charakter školného, od študentov treťou osobou v prospech verejnej vysokej školy sa nejednalo. Potvrdzujú to i závery z vykonaného dokazovania. V odvolaní ide len o účelové úvahy a tvrdenia špekulatívneho charakteru navrhovateľky, nezakladajúce sa na zistených a preukázaných skutkových okolnostiach, ktoré nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. V časti žaloby týkajúcej sa vydania bezdôvodného obohatenia odporcami 1 a 2, odporca 2 zastáva názor, že skutočnosti uvádzané v odvolaní boli predmetom náležite vykonaného podrobného dokazovania pred súdmi oboch stupňov. Navrhovateľka žiadne iné relevantné dôkazy, ku ktorým by bolo potrebné sa vyjadriť, nepredložila. Navrhovateľka v predmetnom odvolaní opakuje skutočnosti a dôvody uvádzané už vo svojom návrhu, ako aj pri podaniach v rámci uplatňovania riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Odporca v 2. rade preto trvá a pridržiava sa všetkých svojich písomných vyjadrení a ústnych prednesov na pojednávaní pred súdmi oboch stupňov. Z doteraz predložených a vykonaných dôkazov vyplýva, že navrhovateľka pri uzatváraní predmetnej zmluvy nebola žiadnym priamym ani nepriamym spôsobom nútená k jej uzatvoreniu, pričom odporca v 1. rade žiadnym spôsobom nesankcionoval i prípadné neuzatvorenie zmluvy ani nezaplatenie sponzorského príspevku. Tvrdenia navrhovateľky o údajných tlakoch zo strany odporcu 2 na študentov, neboli v predmetnom konaní preukázané. Svedkyne uvádzali vo svojich tvrdeniach len svoje subjektívne pocity a dojmy, pričom z uvedených nevierohodných výpovedí nie je možné vyvodiť akýkoľvek nátlak na študentov ani súvis a previazanosť úhrady sponzorského príspevku so štúdiom. Práve opak je pravdou, keďže i študenti, ktorí nezaplatili sponzorský príspevok študovali, pokračovali v ďalšom štúdiu a štúdium ukončili. Svedkyňa Mgr. M. C. uviedla skutočnosti, ktoré boli predmetom iného súdneho konania, ktoré viedla ako navrhovateľka s odporcom v 2. rade v konaní vedenom pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 14S/32/2004 v správnom súdnictve, pričom konanie bolo v časti zastavené a vo zvyšku bol žalobný návrh navrhovateľky zamietnutý, rovnako ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia, pričom obe rozhodnutia sú právoplatné. Článok 3 odsek 5 zmluvy pojednáva o skutočnosti, ktorá na základe nezaplatenia sponzorského príspevku v čase uzatvorenej zmluvy, pričom týmto jediným následkom je zánik tohto zmluvného vzťahu. V článku 6 odsek 1 sponzorskej zmluvy boli zmluvnými stranami dobrovoľne dohodnuté podmienky pre zanechanie štúdia alebo pri vylúčení zo štúdia. Podľa ustanovenia 2 ods. 3 OZ v platnom znení, účastníci občiansko-právnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Zmluvná voľnosť sa podľa citovaného ustanovenia predovšetkým vzťahuje na úpravu vzájomných práv a povinností zmluvných strán tak, ako to bolo i v prípade tejto platne uzatvorenej sponzorskej zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy žiadnym spôsobom nedošlo zo strany odporcov v 1. a v 2. rade k obchádzaniu zákona. Takýto miešaný typ zmluvy, aký bol uzatvorený medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade, zákon nevylučuje. Príslušné články zmluvy umožňovali a ponúkli vždy alternatívne riešenia pre poskytovateľov, t.j. poskytnúť sponzorský príspevok a zmluvu uzatvoriť alebo sponzorský príspevok neposkytnúť, zmluvu neuzatvoriť a po zápise v každom ďalšom kalendárnom roku študovať študijný odbor, na ktorý bol študent v rámci prijímacieho konania prijatý bez uzatvorenia zmluvy. Išlo teda i v danom prípade o alternatívu, umožňujúcu slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný prejav vôle zo strany poskytovateľa na základe jeho slobodného, dobrovoľného uváženia rozhodnutia, pričom podľa článku 4 odsek 1 sponzorskej zmluvy išlo o ofertu na uzavretie zmluvy. Tomu zodpovedá i konštrukcia ustanovenia cit. ust. článku 4 odsek 1 sponzorskej zmluvy zo dňa 09.09.2003, pričom z právneho hľadiska ide o zákonom dovolenú odkladaciu podmienku v zmysle § 36 ods. 2 OZ v platnom znení. Táto odkladacia podmienka bola splnená poukázaním prvej ročnej úhrady navrhovateľkou v sume 40.000,- Sk na účet prijímateľa - odporcu v 1. rade dňa 08.09.2003. Preto nemožno hovoriť o obchádzaní zákona alebo o tej skutočnosti, že sa zmluva prieči dobrým mravom, nakoľko uvedené tvrdenia sa nezakladajú na pravde a nie sú preukázané. Len jednostrannou aplikáciou § 3 ods. 1 OZ, pri ktorej by sa nevzala na zreteľ celá označená situácia, len úzky a účelový partikulárny záujem navrhovateľky a ňou uvádzaných okolností, by mohlo dôjsť k oslabeniu princípu záruk bezpečnosti a stability občiansko-právnych úkonov. Predmetná sponzorská zmluva je zmluvou zmiešanou, ktorá obsahuje prvky darovacej zmluvy, ako i zmluvy nepomenovanej inominátnej, čo jasne deklaruje obsah zmluvy, pričom spĺňa zákonné kritérium, že svojim obsahom a účelom neodporuje Občianskemu zákonníku, ani inému zákonu. Tomuto zodpovedá i modalita dohodnutých zmluvných podmienok upravených najmä v článku 3 a ďalších sponzorskej zmluvy, účelovým vymedzením použitia poskytnutého sponzorského príspevku prijímateľom, t.j. odporcom v 1. rade. To, že termín sponzorský príspevok nie je definovaný v Zákone o vysokých školách však neznamená a nevylučuje možnosť uzatvárať zmluvné vzťahy na základe tak typových, ako i inominátnych zmlúv, prípadne ich kombináciou tak, ako tomu bolo i v danom prípade. Kým o dare na svoju činnosť prijatú od odporcu v 1. rade ako od dovolenej aktivity verejných škôl pojednáva platný zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v § 16a ods. 2 v spojení s § 23 ods. 2 písm. h) cit. zákona a článok 47 ods. 1 štatútu Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, o školnom nie je ani zmienka ani žiadny iný relevantný dôkaz, v žiadnych dokumentoch a dokladoch, ani v sponzorskej zmluve zo dňa 09.09.2003, ktorá bola platne uzatvorená medzi odporcom v 1. rade a navrhovateľkou, podľa ustanovení § 51 v spojení s § 628 a nasl. OZ. Predmetná sponzorská zmluva neodporuje zákonu, zákon neobchádza, ani sa neprieči dobrým mravom. I keď nebolo z vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom preukázané, a z ničoho nevyplýva a nie je možné ani vyvodiť, že by uvedená sponzorská zmluva bola absolútne neplatným úkonom a je nutné konštatovať, že časť navrhovateľkou uplatňovaného nároku, t.j. ročnej splátky v sume 40.000,- Sk uhradenej navrhovateľkou dňa 07.09.2003 by bola v prípade absolútnej neplatnosti zmluvy a následného vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 OZ v znení neskorších predpisov premlčaná, pričom odporca v 2. rade vzniesol námietku premlčania. Dôvody uvedené navrhovateľkou v problematike týkajúcej sa premlčania sumy 40.000,- Sk z titulu bezdôvodného obohatenia pre prípad absolútnej neplatnosti právneho úkonu sú irelevantné, nakoľko subjektívna dvojročná premlčacia lehota začala plynúť dňom vkladu finančných prostriedkov na účet odporcu v 1. rade, teda 07.09.2003, kedy navrhovateľka poznala a boli jej uvedeným dátumom preukázateľne známe všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré Občiansky zákonník v § 107 ods. 1 pre naplnenie tohto inštitútu predpokladá. Nejednalo sa v danom prípade o vzájomný synalagmatický právny úkon. Je len účelovým a nepreukázateľným tvrdením navrhovateľky, že sa o tom dozvedela až v priebehu roku 2005. Len všeobecná, neurčitá a presným časovým úsekom a skutkovo nešpecifikovaná, nepreukázaná údajná prezentácia v médiách nie je a nemôže byť skutočnosťou preukazujúcom vedomosť navrhovateľky o údajnom bezdôvodnom obohatení, ku ktorému však zo strany odporcov ani nedošlo, nakoľko predmetná sponzorská zmluva bola platne uzatvorená. Pokiaľ by i došlo k zániku sponzorskej zmluvy zo dňa 09.09.2003 podľa čl. 3 ods. 5 predmetnej zmluvy darovaná a navrhovateľkou poukázaná suma 19.10.2004 na účet odporcu v 1. rade s uvedením variabilného symbolu zo strany darcu, nie je bezdôvodným obohatením, ale darom navrhovateľky odporcovi v 1. rade na základe reálne uzatvorenej darovacej zmluvy, pričom sa nevyžaduje ani písomná forma. Pri uvedenej platbe je potrebné konštatovať, že uvedenú sumu poukázala navrhovateľka dňom 19.10.2004 dobrovoľne, na základe svojej slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne prejavenej vôle. Súdna prax reálne uzavretú darovaciu zmluvu považuje za úhradu peňazí z účtu darcu na účet obdarovaného v peňažnom ústave. Záverom zdôraznil, že informácia odporcu 1 listom zo dňa 25.06.2003 adresovanom navrhovateľke má charakter informatívny, pričom záväzný charakter má sponzorská zmluva. Procedurálny postup dokazovania pred prvostupňovým súdom sa uskutočnil v súlade s § 120 a nasl. O.s.p., bol zavŕšený vyhlásením uznesenia prvostupňového súdu na pojednávaní, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. Žiadne iné návrhy na dokazovanie neboli navrhovateľkou uplatňované. Záverom zdôraznil, že zmluva uzavretá s navrhovateľkou je zmluvou inominátnou, označená ako sponzorská zmluva, bola platne uzatvorená v zmysle platného právneho poriadku SR, zákonu sa svojim obsahom ani účelom neprieči, neodporuje mu, žiadnym spôsobom ho neobchádza, neprieči sa dobrým mravom, pričom na strane odporcov 1 a 2 nevzniklo žiadne bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľky, ktoré by boli odporcovia povinní navrhovateľke vydať. Nejedná sa v žiadnom prípade o neplatný právny úkon. Pri poskytovaní sponzorského príspevku išlo zo strany navrhovateľky ako poskytovateľa dobrovoľne poskytnutého sponzorského príspevku, len o dohodnuté plnenie podľa príslušných ustanovení dobrovoľne a slobodne uzatvorenej sponzorskej zmluvy. Krajský súd v Trnava o odvolaní navrhovateľky rozhodol rozsudkom č.k. 24Co/118/2012-74 zo dňa 19. júna 2013 tak, v súlade s ust. § 220 O.s.p., zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti a odporcovi 2 uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1.327,46 Eur ako bezdôvodné obohatenie v súlade s ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2, § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. Navrhovateľka mala v konaní úspech čiastočný (pomerný) a to vo výške cca 50% a odporca mal v konaní úspech tiež čiastočný cca 50%. Takže pomer úspechu v podiele 1 k 1 je úspechom rovnakým, preto žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Na dovolanie pôvodného odporcu 2 Najvyšší súd SR uznesením č.k. 2 Cdo 363/2013 zo dňa 30.10.2014 rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19.06.2013 sp. zn. 24Co/118/2012 v jeho zmeňujúcej časti a vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia mu vrátil na ďalšie konanie a vytkol, že odvolací súd nezopakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa, odvolávajúc sa na nariadené odvolacie pojednávanie, pričom vo veci rozhodol bez pojednávania bez opätovného výsluchu účastníkov, oboznámenia sa listinných dôkazov, ktoré ale dôkazy nevykonal. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie navrhovateľky má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c), d), e) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania - teda v zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania (§ 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b) O.s.p.), po nariadenom odvolacom pojednávaní, na ktorom zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa a toto dokazovanie doplnil opätovným výsluchom účastníkov a svedkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že rozsudok v zostávajúcej zamietajúcej časti je treba zmeniť pre jeho nesprávnosť. Predmetom konania bol návrh na určenie neplatnosti sponzorskej zmluvy, na základe ktorej navrhovateľka zaplatila odporcovi v 1. rade v prospech odporcu v 2. rade 40.000,- Sk na školský rok 2003/2004 a 40.000,- Sk za školský rok 2004/2005 ako aj návrh aj na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mali predstavovať uvedené platby, pričom si uplatnila i príslušenstvo v podobe úrokov z omeškania. K žalobe bola pripojená sponzorská zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou ešte pod priezviskom R. s odporcom 2 Spolok Facultas Nova, ktorý bol zastúpený JUDr. P. H. ako prezidentom Spolku Facultas Nova dňa 09.09.2003, a v zmysle ktorej predmetom zmluvy bolo darovanie spojené s poskytnutím sponzorského príspevku, ktorý prijímateľ na základe zmluvy o spolupráci uzavretej s Právnickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave použije na rozvoj fakulty a na úhradu nákladov, na organizačno-technické zaistenie päťročného diaľkového magisterského štúdia v odbore právo. Poskytovateľ sponzorsky prispeje poskytne v ročných úhradách po 40.000,- Sk. Študent v 1. ročníku uhradí sumu uvedenú v čl. 3 ods. 2, tzn. 40.000,- Sk do 09.09.2003 a v každom ďalšom kalendárnom roku sumu v rovnakej výške do 31.08. Nezaplatením príslušnej ročnej úhrady podľa ods. 5 v určenom termíne nastáva zánik tohto zmluvného vzťahu. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa prvýkrát rozhodol po vykonaní dokazovania rozsudkom č.k. 18C/91/2006-56 zo dňa 14.05.2007 tak, že návrh zamietol a náhradu trov konania odporcom 1 a 2 nepriznal. Proti tomto rozsudku podala odvolanie navrhovateľa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Krajský súd v Trnave po vykonaní odvolacieho pojednávania 17.09.2008 vo veci vypočul JUDr. P. H., Mgr. M. C., F. B. ako svedkyne. Oboznámil sa s obsahom rozsudku tunajšieho krajského súdu sp. zn. 14S/32/2004-55, ktorého predmetom bol návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, pričom tento návrh bol krajským súdom sčasti zamietnutý a sčasti bolo konanie zastavené. Na ďalšom pojednávaní 10.12.2008 súd vypočul zástupcu navrhovateľky, zástupcu odporcu a vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 11Co/171/2007-188 zo dňa 16.12.2008. Odvolací súd rozhodol tak, že zamietajúci rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, odporcom 1 a 2 náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, ale zároveň pripustil dovolanie na zodpovedanie otázky zásadného právneho významu, či sponzorská zmluva uzavretá podľa § 51 Občianskeho zákonníka v spojení s § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi externým študentom a treťou osobu v prospech verejnej vysokej školy za účelom jej rozvoja a úhrady nákladov na organizačno-technické zaistenie diaľkového štúdia je v rozpore alebo obchádza § 92 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách. Navrhovateľka vo veci podala dovolanie poukazujúc na to, že vysoké školy po novele vysokoškolského zákona môžu legálne vyberať poplatky za diaľkové štúdium. V predchádzajúcom období však takto tomu nebolo. Zákon o vysokých školách ustanovil v zmysle § 16 ods. 3 čo sa rozumie pod výnosmi vysokej školy a má za to, že verejná vysoká škola, teda odporca v 2. rade je povinná pri svojej činnosti postupovať na základe zákona a v jeho medziach. Zákon o vysokých školách nepozná termín sponzorský príspevok, ani sponzorský príspevok študenta a teda zákon o vysokých školách neumožňuje vyberať tzv. sponzorské príspevky a už vôbec nie od študentov. Keďže termín sponzorský príspevok nie je priamo definovaný v zákone o vysokých školách, za sponzorský príspevok bolo treba považovať obsahový význam uvedeného termínu vyplývajúce zo sponzorskej zmluvy, t.j. sumu uhrádzanú študentom, ktorá sa použije na rozvoj fakulty a na úhradu nákladov, na organizačno-technické zabezpečenie päťročného diaľkového magisterského štúdia. Taktiež informácia odporcu 1 o diaľkovom štúdiu zo dňa 25.06.2003 stanovila podmienky financovania diaľkového štúdia v rozpore s platnou úpravou. V ďalšom poukázala na výpovede svedkom Mgr. M. C. a F. B., ktoré jednoznačne preukázali, že počas štúdia na právnickej fakulte dochádzalo k nátlakovému konaniu zo strany vedenia fakulty za účelom platenia príspevkov neraz k porušovaniu rovnoprávneho postavenia študentov a to nerovnakým prístupom k študentom, ktorí zaplatili tzv. sponzorský príspevok a študentom, ktorí príspevok nezaplatili. Neplatiči, ktorých bolo v danom ročníku spočiatku 40 - 50 neskôr tento počet výrazne klesol pod rôznymi nátlakmi zo strany funkcionárov právnickej fakulty, napr. pani prodekanky a pána Dr. X. a pod. Boli napr. študenti zavolaní do jednej miestnosti, kde vedenie fakulty jednoznačne prezentovalo, že od študentov očakáva zaplatenie príspevku, následne sa menili študijné programy, rozsah hodín a pod. Mali výrazne obmedzený rozsah hodín študijného programu na 20 oproti platiacim študentom, ktorí mali počet 80. Ďalej boli tzv. neplatiči oddelení od platiacich študentov a tvorili tzv. skupinu B. Z celkového počtu študentov, ktorí dokončili magisterské štúdium právnickej fakulty boli len traja neplatiči a to najmä preto, že jedna z nich M. C. s právnou pomocou a zo strany Ministerstva školstva na samotné odporúčanie pána ministra G. viedla proti odporcovi 2 súdny spor pre porušovanie práva riadne študovať, kde až po niekoľkých pojednávaniach vo veci obnovili riadne a úplne štúdium a následne bola zrušená aj tzv. skupina B neplatiacich študentov. Teda tlak zo strany odporcu v 2. rade na študenta, aby riadne platili sponzorské príspevky bol zrejmý a vonkoncom nie je možné tento vzťah považovať za dobrovoľné darovanie. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu R 30/1975, v zmysle ktorého je zmluva, ktorá svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti, teda dobrým mravom od počiatku neplatná, pričom nie je rozhodné, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli. Navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe vyhovel. V danej veci potom Najvyšší súd uznesením č.k. 2 Cdo 59/2009 zo dňa 30.06.2010, ktorým rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po zrušení rozsudku krajského súdu aj krajský súd rozhodol zrušujúcim uznesením sp. zn. 24Co/309/2010-227 zo dňa 27.04.2011 a rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení spisu okresnému súdu tento sa neviedol pod sp. zn. 18C/91/2006, ale 18C/95/2011. Po zrušení rozsudku Trnavská univerzita, teda odporca 2 podal vo veci obsiahle písomné vyjadrenie zo dňa 19.10.2011 č.l. 14. Následne súd prvého stupňa vo veci opätovne vypočul navrhovateľku, odporcu 1, ktorý poukázal na to, že odporca 1 je občianskym združením, ktoré bolo založené na podporu a rozvoj vzdelávania najmä s podporou právnickej fakulty, tam išlo v prvom rade o výstavbu fakulty, zriadenie právnickej knižnice, ktorá bola pre chod fakulty potrebná a organizovanie vzdelávacích seminárov tak na národnej aj medzinárodnej úrovni a podporu edičnej činnosti fakulty. Sponzorské príspevky neboli použité len na zabezpečenie štúdia, študentov externých, ale išlo o finančné prostriedky, ktoré sa použijú na vybavenie knižnice, nákupu kníh, organizovanie medzinárodných seminárov a iných vzdelávacích aktivít. Spolok Facultas Nova absolútne nezasahoval do procesu prijímania študentov na Vysokú školu Právnickú fakultu. Zo strany odporcu v 2. rade potom bol prednes, v zmysle ktorého sa pridržiava všetkých písomných aj ústnych vyjadrení k veci a predovšetkým písomného stanoviska zo dňa 17.10.2011 a okrem toho vzniesol námietku premlčania v prvej časti sponzorského príspevku, ktorý bol vložený dňa 07.09.2003, ide o sumu 1.327,75 Eur a jedná sa o prvú časť žalovanej sumy a keďže návrh bol podaný po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčanej lehoty, je názoru, že návrh bol z tohto hľadiska podaný po uplynutí premlčacej lehoty. K tvrdeniu právneho zástupcu navrhovateľky, že k zaplateniu druhej časti žalovanej sumy došlo až po zániku sponzorskej zmluvy uviedol, že v danom prípade došlo k faktickému odovzdaniu sponzorského daru, aj keď po termíne splatnosti a v tejto súvislosti poukázal na judikát Najvyššieho súdu sp. zn. 33 Odo 892/2004. Náhradu trov konania si neuplatnil. Súd potom opätovne vo veci rozhodol tak, že rozsudkom sp. zn. 18C/95/2011-25 zo dňa 07.11.2011 návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku opätovne podala odvolanie navrhovateľka, kde argumentácia bola v podstate zhodná s predchádzajúcimi tvrdeniami, odvolanie na č.l. 30. K predmetnému odvolaniu podal písomné vyjadrenie odporca 2, vyjadrenie na č.l. 44 a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdil. Po dôjdení spisu na krajský súd, krajský súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania tak, že vo veci vlastne bol len daný termín na verejné vyhlásenie rozsudku a to rozsudkom 24Co/118/2012-74 zo dňa 19.06.2013, ktorým odvolací súd napadnutý rozsudok v časti zamietnutia návrhu o určenie neplatnosti sponzorskej zmluvy potvrdil a v druhej časti v zamietajúcej časti o plnenie vo vzťahu k odporcovi 2 zmenil tak, že odporca 2 je povinný zaplatiť navrhovateľke 1.327,46 Eur s 9,5% úrokom z omeškania od 05.01.2007 do zaplatenia a v ostatnej zamietajúcej časti rozsudok potvrdil. Odporcom 1 a 2 náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku opätovne podal dovolanie pôvodný odporca v 2. rade a namietal procesnoprávne pochybenie, že súd v danej veci aj napriek tomu, že rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, vo veci nenariadil pojednávanie, rozsudok bol teda vydaný bez pojednávania a teda dal na zváženie, či predmetný rozsudok nie je zaťažený vadou podľa § 237 písm. f) O.s.p. Poukázal na to, že odvolací súd sa môže odchýliť od hodnotenia dôkazov zistených súdom prvého stupňa len vtedy, ak dôkazy sám vykoná. Ak odvolací súd sa chce odchýliť od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, tieto dôkazy musí odvolací súd sám zopakovať a zabezpečiť si tak rovnocenný podklad pre prípadné odlišné zhodnotenie dôkazu. Takisto odporcovi 2 odvolací súd odňal možnosť konať pred súdom i tým, že v odvolacom konaní nepostupoval v zmysle ust. § 213 ods. 2 O.s.p. a nevyzval účastníkov, aby sa k možnému použitiu ustanovení zákona o neplatnosti právnych úkonov a k ustanovenie o bezdôvodnom obohatí a k vyhodnotení vykonaného dokazovania, ktoré bolo úplne odlišné od právneho názoru súdu prvého stupňa a ktoré bolo v danom prípade pre rozhodnutie rozhodujúce. Zdôraznil, že za vadu treba považovať aj to, že odvolací súd v rozpore s § 120 O.s.p. nezisťoval rozhodné skutočnosti a pri vykonaní dokazovania sa nepostupovalo v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p. Zopakoval svoje tvrdenia z predchádzajúceho konania, poukázal na to, že zo strany odporcu 2 išlo o ofertu na uzavretie zmluvy a zo strany navrhovateľky o prijatie tohto návrhu. Nemožno preto hovoriť o tom, že sponzorská zmluva nebola uzatvorená slobodne, že bola uzatvorená pod nátlakom, obchádza zákona, že sa prieči dobrým mravom, nakoľko uvedené tvrdenia sa nezakladajú na pravde, nie sú vykonanými dôkazmi preukázané. Zo strany odporcu 2 nedošlo k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu, ktoré by bol povinný vydať. Navrhol preto, aby dovolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu 24Co/118/2012 zo dňa 19.06.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň odložil vykonateľnosť rozsudku až do právoplatného ukončenia dovolacieho konania, alternatívne navrhol, aby súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v celom jeho rozsahu. K doručenému dovolaniu podala vyjadrenie navrhovateľka a následne po jeho doručení podal k vyjadreniu stanovisko odporca 2. Na dovolanie pôvodného odporcu 2 Najvyšší súd SR uznesením č.k. 2 Cdo 363/2013 zo dňa 30.10.2014 rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19.06.2013 sp. zn. 24Co/118/2012 v jeho zmeňujúcej časti a vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia mu vrátil na ďalšie konanie a vytkol, že odvolací súd nezopakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa, odvolávajúc sa na nariadené odvolacie pojednávanie, pričom vo veci rozhodol bez pojednávania bez opätovného výsluchu účastníkov, oboznámenia sa listinných dôkazov, ktoré ale dôkazy nevykonal. Nie je z neho totiž možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť, či odvolací súd považoval v súdnej veci za potrebné postupovať v zmysle § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p., teda nariadiť vo veci odvolacie pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania alebo naopak považoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa za dostatočné. Až štúdiom v súdnom spise dovolací súd zistil, že odvolací súd odvolacie konanie nenariadil a doplnenie dokazovania napriek tomu, že to v odôvodnení uviedol, nevykonal. Týmto konštatoval nepreskúmateľnosť, poukázal na to, že pokiaľ odvolací súd chce napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť musí dokazovanie opakovať. Z vykonaného dokazovania po skutkovej stránke bolo zistené, že dňa 26.02.2003 doručila navrhovateľka na Právnickú fakultu Trnavskej univerzity prihlášku na diaľkové štúdium. Dňa 15.04.2003 jej bola zo strany Právnickej fakulty zaslaná pozvánka na prijímaciu skúšku - diaľkové štúdium, kde jej bolo oznámené, že Právnická fakulta vypracovala pre akademický rok 2003/2004 projekt sponzorovaného diaľkového 5-ročného štúdia magisterského študijného programu a to na základe zmluvy o spolupráci uzavretej so Spolkom Facultas Nova, ktorý zaistí technickú a materiálnu stránku štúdia. Dňa 25.06.2003 bolo navrhovateľke zaslané rozhodnutie o prijatí na vysokoškolské diaľkové štúdium magisterského študijného programu (č.l. 37), ako aj písomná informácia o diaľkovom štúdiu (č.l. 38), kde Spolok Facultas Nova prijatým uchádzačom o diaľkové štúdium oznamuje, že Právnická fakulta s cieľom riadne zabezpečiť 5-ročné diaľkové štúdium uzavrela zmluvu o spolupráci so Spolkom Facultas Nova, ktorý technicky zaisťuje priebeh diaľkového štúdia s magisterským študijným programom. Tento spolok uzavrie so študentom diaľkového štúdia zmluvu, ktorej účelom je finančné sponzorstvo a študent diaľkového štúdia poskytuje finančný sponzorský príspevok v ročných splátkach po 40.000,- Sk, pričom prvú splátku uhradí najneskôr do 09.09.2003. Preukázanie uhradenia príspevku študent diaľkového štúdia preukáže pri zápise. Ako vyplýva z vkladu hotovosti dňa 07.09.2003 zaplatila navrhovateľka na účet odporcu v 1. rade sumu 40.000,- Sk (č.l. 10) a dňa 09.09.2003 uzavrela navrhovateľka s odporcom 1 sponzorskú zmluvu podľa § 51 OZ v spojitosti s § 628 a nasl. OZ, predmetom ktorej je darovanie spojené s poskytnutím sponzorského príspevku, ktorý prijímateľ na základe zmluvy o spolupráci uzavretej s Právnickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave použije na rozvoj fakulty a na úhradu nákladov na organizačno-technické zaistenie 5-ročného diaľkového magisterského štúdia v odbore právo. V prípade ak poskytovateľ zanechá štúdium, alebo by bol zo štúdia vylúčený, nemá právny nárok na vrátenie ročnej úhrady sponzorského príspevku pripadajúci na príslušný akademický rok. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka absolvovala prvý ročník magisterského diaľkového štúdia práva a v druhom ročníku taktiež zaplatila sumu 40.000,- Sk dňa 19.10.2004 (č.l. 9) tiež vkladom hotovosti na bankový účet odporcu v 1. rade. Navrhovateľka štúdium nedokončila na základe vylúčenia zo štúdia rozhodnutím dekana Právnickej fakulty zo dňa 19.10.2005 v dôsledku nesplnenia požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy, potvrdeným rozhodnutím rektora univerzity zo dňa 14.12.2005. Dňa 07.09.2006 podala navrhovateľka žalobu na určenie neplatnosti zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia 80.000,- Sk s príslušenstvom (č.l. 3). Predmetom konania bola teda určovacia žaloba o neplatnosť sponzorskej zmluvy v zmysle § 80 O.s.p., následne vydanie bezdôvodného obohatenia 2 x 40.000,- Sk, pričom návrh smeruje proti odporcom v 1. a v 2. rade. Súd prvého stupňa rozhodol o všetkých nárokoch navrhovateľky rozsudkom s jedným výrokom, ktorým v spojení s odôvodnením rozsudku návrh v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutia je treba ustáliť, že čo sa týka určenia neplatnosti sponzorskej zmluvy uzavretej dňa 09.09.2003 medzi navrhovateľkou a odporcom 1 a uplatnenej sumy 40.000,- Sk s 13% úrokom z omeškania od 07.09.2003 do zaplatenia napadnutý zamietajúci rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/118/2012-74 zo dňa 19.06.2013 nadobudol právoplatnosť. Predmetom konania zostala suma 1.327,75 Eur (40.000,- Sk) s 9,5%-ným úrokom z omeškania od 05.01.2007 do zaplatenia. Zmluva o spolupráci bola uzavretá medzi Právnickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave a Spolkom Facultas Nova dňa 26.06.2002 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 51 Občianskeho zákonníka a § 23 ods. 1 písm. f) Zákona o vysokých školách č. 131/2002 Z.z. Pôvodný odporca 1. Spolok Facultas Nova, Trnava, Kollárova č. 10, IČO: 37 839 705 bol riadne zaregistrovaný (č.l. 43) ako spolok na Ministerstve vnútra SR (§ 7 ods. 1 zák. č. 83/90 Zb.) dňa 18.11.1999 a podľa čl. 2 ods. 1 Stanov spolku (č.l. 41) jeho hlavným cieľom bola podpora regionálneho a celoštátneho rozvoja slovenskej právnej vzdelanosti na morálnych princípoch kresťanstva. Podľa čl. 10 ods. 1 písm. b) Stanov spolku, príjmami spolku sú dary a sponzorské príspevky od právnických alebo fyzických osôb. Z vyššie citovaných ustanovení zákona a stanov je teda zrejmé, že predmetnú zmluvu o spolupráci zo dňa 26.06.2002 uzavreli dve právnické osoby, ktoré mali právnu subjektivitu a uzavreli, tzv. nepomenovanú (inominátnu) zmluvu, ktorú slovenský právny poriadok umožňuje. Nie je vylúčená ani možnosť kombinácii zákonom upravenej typickej zmluvy, so zmluvou atypickou, nepomenovanou. Aj z rozsudku NS SR, sp. zn. 5Cdo/39/03 vyplýva, že nepomenovaná zmluva je rovnako záväzná ako zmluva pomenovaná, ak je uzavretá v súlade s právom, t.j. neodporuje obsahu a účelu zákona. Odporca 1 (Spolok Facultas Nova) potom uzavrel s navrhovateľkou dňa 09.09.2003 zmluvu označenú ako „Sponzorská zmluva“ (č.l. 8), s odkazom na § 51 Obč. zák. (nepomenované zmluvy) a § 628 Obč. zák. (darovacia zmluva), pričom plnenie z nej podľa vopred dohodnutých podmienok bolo plnením pre odporcu 2. Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatným posúdiť, či bolo v súlade so zákonom vyberanie príspevku na úhradu nákladov na štúdium, alebo obdobného plnenia od navrhovateľky ako študentky odporcom 1 pre odporcu 2, ktorá je verejnou vysokou školou, teda či podľa výkladu ustanovení obsahu sponzorskej zmluvy, poskytnutý sponzorský príspevok poskytnutý navrhovateľkou v súvislosti so štúdiom, nie je školným. Súd prvého stupňa posúdil ustanovenia sponzorskej zmluvy za ustanovenia neodporujúce zákonom, nepriečiace sa dobrým mravom, dokonca ani zákon neobchádzajúce, keďže žiadne ustanovenie nepodmieňovalo zápis do školy, resp. zotrvanie v štúdiu zaplatením sponzorského príspevku, naopak, sponzorská zmluva dávala možnosť dobrovoľne sa rozhodnúť, či študent bude s takouto formou daru súhlasiť alebo nie, pričom jeho nezaplatenie nebude mať pre jeho štúdium žiadne následky. Uzavrel, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi nie je neplatná, keďže spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti s poukazom na § 34 OZ, ku ktorým patrí podmienka prípustnosti, podmienka, že nešlo o právny úkon „contra lege“, že úkon bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a zmluva nie je v rozpore s dobrými mravmi. Súd po nariadení pojednávania opätovne tak, ako keď vec bola prednávaná pod sp. zn. 18C/91/2006 vedené pod sp. zn. 11Co/171/2007 znovu zopakoval dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa a vypočul účastníkmi navrhnutých svedkov: M. C., F. B., JUDr. I. Z., PhD., oboznámil obsah listín nachádzajúcich sa v spise, oboznámil sa s obsahom spisu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/32/2004 a jeho rozsudku v tejto veci zo dňa 24.03.2005. V priebehu odvolacieho konania došlo k zmene na strane odporcov, keď pôvodný odporca 1 Spolok Facultas Nova, IČO: 37 839 705 dňa 13.02.2012 zanikol (bez nástupníctva), ktorá skutočnosť bola potvrdená Ministerstvom vnútra SR pod č. VVS/1-900/90-15976 jeho prípisom zo dňa 13.02.2012 a výpisom z registra evidencie občianskych združení vedeného Ministerstvom vnútra SR. Účastníkmi konania preto sú navrhovateľka a odporca (pôvodne odporca 2) Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Hornopotočná 23, Trnava, IČO: 31 825 249. Svedkyňa M. C. uviedla, že štúdium práva bolo vždy jej cieľom a hoci mala už jednu vysokú školu ukončenú, trikrát sa hlásila na štúdium práva. Až v roku 2002 bola prijatá na štúdium na Trnavskej univerzite. Nakoľko bola na materskej dovolenke, bola vydatá, denné štúdium pre ňu nebolo zaujímané, mala záujem od začiatku o externé štúdium. V prvom ročníku problémy nemala, ale ako externá študentka v druhom ročníku pociťovala, že bola určitým spôsobom diskriminovaná. Ako externí študenti boli od začiatku rozdelení do skupín A a B, čomu zo začiatku neprikladala žiadny význam. Až postupom času si uvedomila, že skupina A, ktorí boli v podstate tí, ktorí sponzorský príspevok zaplatili a boli určitým spôsobom zvýhodňovaní a tí, ktorí sponzorský príspevok nezaplatili, mali menší rozsah hodín. Toto rozdelenie bolo od začiatku vyvesené a zverejnené na internetovej stránke fakulty. Problémy sa u nej vystupňovali vtedy, keď nedokázala urobiť skúšku z teórie práva. Seminárna práca, ktorú urobila sa jednoducho stratila a nemala ju možnosť ešte raz doručiť. Stalo sa jej aj to, že na seminári sa p. profesor X. opýtal, ktorá je pani C. a ako dôvod, že nepredložila seminárnu prácu, bola vyzvaná, aby opustila miestnosť. Rozhodla sa riešiť situáciu tak, že kontaktovala vtedajšie Ministerstvo školstva SR, odkiaľ jej zabezpečili advokáta. Potom čo začal spor, ktorý bol iniciovaný jej advokátom začal na Krajskom súde v Trnave súd o to, že bola diskriminovaná a že boli porušované jej ľudské práva. Pocítila nápravu, následne v priebehu týždňa predmetnú skúšku urobila na výbornú a to čo predtým pociťovala ako krivdu jednoducho ustalo. Do konca štúdia už žiadne problémy sa nevyskytli a štúdium skončila s výborným prospechom. Bola jednou z tých, ktorá sponzorský príspevok nezaplatila, ani za jeden rok, keď jednoducho na to nemala peniaze. Sponzorský príspevok od nich nebol nevymáhaný, ale prostredníctvom prof. JUDr. X., im bolo dané na vedomie veľmi pekne a diplomaticky, že by bolo vhodné a prospešné, keby sponzorské príspevky zaplatili. Účelom tohto sponzorského príspevku malo byť financovanie štúdia. Pokiaľ zo strany vedenia fakulty bol na nich robený nejaký pohovor, bolo to zo strany prof. JUDr. X. a pokiaľ pociťovala aj nejakú zaujatosť bolo to práve z jeho strany. Svedkyňa F. B. uviedla, že bola študentkou u odporcu. Nastúpila v školskom roku 2003, resp. 2002 a bola zaradená so skupiny B ako neplatič. Od začiatku študenti boli zaradení takto medzi skupinu A a B. Pôvodne začali študovať v skupine B, 40 študentov, študovali v podstate 8 a v konečnom dôsledku štúdium ukončili 2, vypočutá svedkyňa C. a ona. Štúdium bolo ťažké a náročné a mala aj obavy, nakoľko nepodpísala sponzorskú zmluvu, či sa jej podarí štúdium vôbec ukončiť. Situácia sa však postupne zmenila, nakoľko v školskom roku 2003, resp. 2004 už tá deľba študentov prestala a neboli rozdelení. S odstupom času situáciu možno hodnotí už inak, ale práve u prof. JUDr. X., možno to pramenilo práve z jeho prísnosti alebo náročnosti predmetu, mala obavu z úspešného ukončenia štúdia. V priebehu štúdia, resp. po nástupe na štúdium sa už v sponzorskej zmluve nikto nevracal a nikto od nich takýto príspevok nežiadal. Rozdelenie študentov do dvoch skupín si vysvetľovali, že toto rozdelenie pramenilo práve z toho, že či sponzorský príspevok zaplatili alebo nezaplatili, hoci celkove boli uzrozumení s tým, že školné sa vyberať nemôže a fakulta sa snažila k peniazom dostať takýmto spôsobom. Čo sa týka ich diferenciácie tak zo začiatku študenti zaradení do skupiny A mali viacej prednášok, pre odstup času si už nepamätá, kedy sa prvýkrát dozvedeli o existencii, resp. o ponuke sponzorskej zmluvy, či to bolo pri zápise alebo pri oznámení o prijatí na štúdium. Čo sa týka účelu, ktorým mal byť splnený sponzorský príspevok pre odstup času si už jednoznačne nepamätá, ale predpokladá, že ním sa malo zabezpečiť práve ich štúdium. Predpokladala, že ak nezaplatí sponzorský príspevok, bude študovať rovnako ako keby zaplatila, ale situácia sa zmenila od začiatku roku 2004, má informácie, že kolegyňa podala žalobu na fakultu, či sa k zmene dopracovalo práve kvôli tomuto procesu alebo nie, nevie, ale už boli zaradení rovnocenne s ostatnými študentmi, platiacich študentov bolo asi 100. Svedkyňa JUDr. I. Z., PhD., ako svedkyňa uviedla, že od roku 2003 vykonávala funkciu prodekanky pre štúdium a vzdelávanie. Jej pracovnou náplňou bola vlastne súčinnosť pri spracovaní rozvrhov, študijných plánov, vystavovaní diplomov a podobne. Pamätá si však na obdobie, že v jednom prípade zastúpila prof. JUDr. X., ktorý mal mať stretnutie s vypočutou svedkyňou C.. Jednoznačne si pamätám, že predmetom nebolo dosiahnutie nejakého príspevku od nej, ale presný predmet ich rozhovoru si nepamätám. Študenti sa veľakrát domáhajú niečoho, či si potrebujú presunúť termín, alebo pomoc v nejakej inej veci, bolo to proste v súvislosti s jej štúdiom. Je pravdou, že študenti v tomto období zo začiatku boli rozdelení do skupiny A a B s tým, že študenti B boli tí, ktorí boli neplatiacimi. Pokiaľ sa však zúčastňovali seminárov a prednášok tak nikdy nebolo známe, ktorí do ktorej skupiny patrí. Je pravda aj to, že zo začiatku boli vypracované samostatné, resp. osobitné rozvrhy pre skupinu A a pre skupinu B. Skupina B bola tá, ktorej bola poskytovaná štandardná výučba a študentom zaradením do skupiny A, ktorí boli vlastne sponzormi bola poskytovaná určitá nadštandardná výuka. Toto rozdelenie v podstate skončilo už v školskom roku 2004, kedy bola už prodekankou pre vzdelávanie. Táto deľba výučby prestala mať zmysel, pretože si nemôžu dovoliť vyučovať toľko koľko chcú. Ide o akreditované štúdium, ktoré v podstate bolo poskytované v rozsahu takom, aké bolo poskytované od začiatku študentom zaradením do skupiny B. Určite k žiadnej diferenciácii medzi rozdelenými študentmi nedošlo, aj keď tá deľba bol. Aj keď si študenti zo začiatku mohli myslieť, že tí sponzorovaní sú nejakým spôsobom uprednostňovaní, alebo zvýhodňovaní, postupom času toto prestalo mať význam, pretože naozaj žiadnemu z tých, ktorí boli sponzoroví, sa nedostalo žiadnej výhody. Čo sa týka informácie o možnosti sponzorovania fakulty táto možnosť bola zverejnená na internetovej stránke, takže študenti už v čase, keď sa hlásili na fakultu, resp. vtedy keď boli prijatí na fakultu o tejto možnosti vedeli a určite nemohli byť žiadnym spôsobom zaskočení. Čo sa týka obsahu sponzorskej zmluvy teraz ju už pozná, ale v tom čase o sponzorskej zmluve v podstate ani nevedela. Čo sa týka účelu sponzorského príspevku, tento mal slúžiť predovšetkým v prospech fakulty a pokiaľ má informácie, tak bolo to určitým spôsobom dané spoločenskou objednávkou a podnet vyšiel v podstate aj zo strany študentov, ktorí nemali možnosť počas predchádzajúceho obdobia dosiahnuť právnické vzdelanie, mali o to záujem a boli schopní tento sponzorský príspevok poskytovať. Vďaka týmto sponzorským príspevkom sa dosiahla situácia, že aktuálne disponujú jednou z najkvalitnejších knižníc právnických fakúlt na Slovensku. Štúdium slúžilo aj čiastočne na zabezpečenie, resp. na prenájmy a nájmy priestorov, v ktorých prebiehali prednášky práve pre týchto študentov. Súd upustil od výsluchu účastníkmi navrhnutých svedkov prof. P. X. z dôvodu jeho zdravotného stavu, pre ktorý podľa lekárskeho potvrdenia nebolo vhodným, aby bol vypočutý ako svedok pre jeho závažné duševné ochorenie, pre ktoré je v starostlivosti PK LFUK a UNB a svedka Mgr. F. B. pre nemožnosť zabezpečenia jeho účasti na pojednávanie pre nezistenie adresy, kde sa zdržiava. Odvolací súd po takomto doplnení dokazovania, ktoré bolo dostatočné na zistenie skutkového stavu, ustáli, že súd prvého stupňa vo veci aplikoval správne právne predpisy a zákonné ustanovenia, avšak vykonané dokazovanie nesprávne vyhodnotil, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym záverom o platnosti právneho úkonu. Podľa § 34, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 451 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (ods. 1). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (ods. 2). Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Platnými právnymi úkonmi sú také prejavy vôle, ktoré majú všetky zákonom predpísané náležitosti, ku ktorým patrí aj podmienka dovolenosti daného prejavu. O neplatný právny úkon ide, ak právny úkon nemá zákonom požadované náležitosti vôle a prejavu, konkrétne, ak nebol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje s ohľadom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Právny úkon nie je urobený slobodne, ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka, alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka, ktorá predstavuje psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka. Právny úkon nie je urobený vážne, ak konajúci nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky, spočívajúce v neurčitom vyjadrení nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačného pravidla. Vychádzajúc z ust. § 39 OZ, zákon neplatnosťou sankcionuje právne úkony „contra legem, in fraudem a contra bonos moros“, tzn. neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Pri právnych úkonoch, ktoré obsahom, alebo účelom odporujú zákonu (contra legem) ide hlavne o prípady, kedy je právny úkon výslovne zakázaný, tzn. je v rozpore so zákazom obsiahnutým v zákone. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Takéto úkony predstavujú postup, kedy sa niekto chová podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. Na tomto spočíva druhá skutková podstata nedovolenosti právneho konania vyjadrená v § 39 OZ, tzn. nedovolenosť právneho konania obchádzajúceho zákon, ide o konanie „in fraudem legis“. Za zákonom nedefinované dobré mravy je možné považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré boli v historickom vývoji osvedčené určitou dávkou nemennosti, vystihujú podstatné historické tendencie, ktoré rešpektuje rozhodujúca časť spoločnosti a majú povahu noriem základných. Inak povedané za priečenie sa dobrým mravom je možné považovať také konanie, ktoré je v rozpore so základnými všeobecne uznávanými v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto pravidlám chovania, ktoré samy o sebe povahu právnych noriem nemajú. V čase uzavretia zmluvy navrhovateľky s odporcom 1 (dňa 09.09.2003), bol už účinný zák. č. 131/2002 Z.z, ktorý neukladal žiadnu povinnosť platenia úhrady nákladov spojených s externým štúdiom, hoci termín školné už tento zákon používa. Odporca po obdržaní prihlášky navrhovateľky na vysokoškolské štúdium na Právnickú fakultu TU, formou diaľkového štúdia, zaslal navrhovateľke pozvánku na prijímacie skúšky, v ktorej hneď v úvodnej časti jej oznámil, že Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, vychádzajúc z Vášho záujmu o univerzitnú prípravu na právnické povolanie, vypracovala pre akademický rok 2003/2004 projekt sponzorovaného diaľkového päťročného štúdia magisterského študijného programu a to na základe zmluvy o spolupráci uzavretej so Spolkom Facultas Nova, ktorý zaistí technickú a materiálnu stránku štúdia. Zároveň s rozhodnutím o prijatí na zvolené štúdium v školskom roku 2003/2004 odporca 2 v prílohe k oznámeniu zaslal navrhovateľke informáciu Spolku Facultas Nova (odporcu 1) o diaľkovom štúdiu, podľa ktorej zmluvy o spolupráci „Spolok Facultas Nova technicky zaisťuje priebeh diaľkového štúdia s magisterským študijným programom. Štúdium odborne a personálne garantuje Právnická fakulta Trnavskej univerzity. Spolok Facultas Nova uzavrie so študentom diaľkového štúdia zmluvu, ktorej účelom je finančné sponzorstvo. Realizácia tejto zmluvy, umožní prevádzkovať uvedené štúdium a podporovať rozvoj fakulty. Študent diaľkového štúdia poskytne finančný sponzorský príspevok v ročných splátkach po 40.000,- Sk (slovom štyridsaťtisíc; Sk), pričom prvú splátku uhradí najneskôr do 09.09.2003. Finančný sponzorský príspevok s uvedením Vášho mena a priezviska zasielajte na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, K. B., a.s., K., O. ul. č. X, prostredníctvom poštovej poukážky, bankovej poukážky alebo bezhotovostným bankovým prevodom. Ak študent diaľkového štúdia finančný sponzorský príspevok uhradil, reálne vykonanie tejto úhrady preukáže pri zápise“. Podľa čl. 2 napadnutej sponzorskej zmluvy uzavretej medzi pôvodným Spolkom Facultas Nova ako prijímateľom sponzorského príspevku a navrhovateľkou ako poskytovateľkou sponzorského príspevku, zmluvné strany túto zmluvu uzavreli s odkazom na ust. § 51 v spojení s § 628 Občianskeho zákonníka. V § 628 OZ, upravená darovacia zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorého charakteristickým znakom je predovšetkým jeho bezodplatnosť a dobrovoľnosť, čo okrem iného znamená i to, že darca nemá právnu povinnosť poskytnúť obdarovanému príslušné majetkové plnenie a za poskytnuté plnenie obdarovaný nie je povinný poskytnúť darcovi akékoľvek iné plnenie, ktoré má majetkovú hodnotu. Predmetom napadnutej sponzorskej zmluvy je darovanie spojené s poskytnutím sponzorského príspevku, ktorý prijímateľ na základe zmluvy o spolupráci uzavretej s Právnickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave (ďalej len „fakulta“) použije na rozvoj fakulty a na úhradu nákladov na organizačno- technické zaistenie päťročného diaľkového magisterského štúdia v odbore právo. Podľa čl. 3 zmluvy poskytovateľ sponzorský príspevok poskytne v ročných úhradách po 40.000,- Sk (slovom štyridsaťtisíc; Sk). Študent v prvom ročníku štúdia uhradí sumu uvedenú v článku 3 odsek 2, najneskôr do 09.09.2003 a v každom ďalšom kalendárnom roku sumu v rovnakej výške najneskôr do 31.08.. Finančná úhrada sa nevracia, ak k ukončeniu štúdia dôjde zo strany študenta spôsobom stanoveným zákonom o vysokých školách. Nezaplatením príslušnej ročnej úhrady v určenom termíne nastáva zánik tohto zmluvného vzťahu. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval sponzorskú zmluvu za neplatnú a to z dôvodu, že nebola zo strany navrhovateľky urobená slobodne a obchádza zákon. Navrhovateľka pred prijatím na štúdium, čo bolo rozhodnutím odporkyne zo dňa 25.06.2003, nebola informovaná o financovaní štúdia. Toto sa dozvedela až po doručení listu zo dňa 25.06.2003, kde jej bola Spolkom Facultas Nova poskytnutá informácia o diaľkovom štúdiu, vrátane uzavretia zmluvy o finančnom sponzorstve na zaistenie umožnenia prevádzkovania tohto štúdia a podpory rozvoja fakulty. Obsah tohto listu možno považovať za nátlakový, keďže podľa obsahu jeho formulácie je zrejmé, že nedával možnosť výberu či študent zaplatí finančný príspevok, alebo nie. Dával iba možnosť výberu spôsobu úhrady finančného príspevku, termín úhrady bol v liste tiež striktne uvedený s tým, že pri zápise sa preukáže vykonanie úhrady. Zo znenia listu nevyplýva možnosť finančný príspevok neuhradiť, poprípade sa v ňom neuvádza, čo by sa stalo v prípade neuhradenia finančného príspevku. Po takomto liste, ktorý inú možnosť ako úhradu finančného príspevku nepripúšťa, ba z jeho obsahu vyplynulo, že podmienkou zápisu je preukázanie vykonania úhrady, bola navrhovateľke ako študentke predložená sponzorská zmluva, kde v čl. 3 ods. 5 je uvedené, že nezaplatením príslušnej splátky v určenom termíne nastáva zánik tohto zmluvného vzťahu, čo navrhovateľka si mohla vysvetliť ako zánik možnosti jej ďalšieho štúdia. Takže časová postupnosť jednotlivých úkonov a listín, teda najskôr rozhodnutie o prijatí, list o financovaní štúdia a podmienkach úhrady finančného príspevku, následne sponzorská zmluva, ktorá v čl. 3 ods. obsahovala zjavný nátlak, keď takáto formulácia, spájajúca nezaplatenie príslušnej ročnej splátky so zánikom vzťahu spája zmluvný vzťah darovania so vzťahom štúdia a tiež vzájomné postavenie medzi navrhovateľkou ako darkyňou a odporcom 1 ako vyberateľom príspevku pre odporcu 2 so zreteľom na ich vzájomné ďalšie postavenie vysoká škola a študent a celkový obsah jednotlivých listinných dôkazov preukazujú, že bol na navrhovateľku vytvorený nátlak v tom, že z uvedených listín pre navrhovateľku ako pre budúcu študentku vyplynul záver o podmienka štúdia - zaplatenie finančného príspevku a podpis sponzorskej zmluvy. Skutočnosť, na ktorú poukazoval odporca, že študovali a doštudovali tí, čo nezaplatili finančný príspevok, je v danom prípade irelevantná, pretože z výsluchu svedkov vyplynulo, že išlo len o ojedinelé prípady. Ďalej, pokiaľ sa týka sponzorskej zmluvy, jej podstatou bolo darovanie finančných prostriedkov navrhovateľkou pre odporcu, ako sponzorského príspevku, tak odvolací súd mal tiež za to, že táto obchádza zákon. Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne daruje, alebo sľubuje obdarovanému, takže mu dar prenecháva bez toho, že by mal na to právnu povinnosť, takže darca by sa mal rozhodnúť, čo a ako mu podaruje. V danom prípade však obdarovaný určil, čo a v akom rozsahu a tiež to, kto mu dar poskytne. Uvedená zmluva je teda atypická, keďže obdarovaný si výslovne určil výšku daru, dokonca splatnosť darovanej sumy, pričom jednotlivé splátky viazal ku každému roku štúdia. Ak by uvedený dar bol ako sponzorský, opäť sa tu jedná o atypickosť a to v tom, že sponzorom by mala byť osoba, ktorá má finančné prostriedky na to, aby niečo, resp. niekoho podporila. V danej veci však sponzorský dar poskytovali študenti bez toho, že by boli zrejmé ich osobné a majetkové pomery a všetci študenti, teda bez ohľadu na ich osobné a majetkové pomery v rovnakej výške s rovnakými podmienkami. Podľa názoru odvolacieho súdu za takýchto podmienok nie je možné hovoriť o sponzorskom dare, keď niektorí zo sponzorov - študentov bol bez akéhokoľvek príjmu. Odporca (pre ktorého prijal sponzorský príspevok Spolok Facultas Nova) keďže v zmysle zákona nemal možnosť vyberať školné a podľa jeho vyjadrenia potreboval finančné prostriedky na zabezpečenie externého štúdia, túto skutočnosť sa snažil obísť uzavretím sponzorských zmlúv so študentmi pod názvom darovanie sponzorského príspevku, čo v podstate znamená darovanie finančných prostriedkov, ktorého vo svojej podstate spĺňajú účel a význam školného, ktorého vyberanie nemali odporcovia povolené, preto ich postup treba považovať za obchádzanie zákona. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, keďže odvolací súd dospel k záveru, že sponzorská zmluva, na základe ktorej poskytla navrhovateľka Spolku Facultas Nova plnenie pre odporcu je neplatná z dôvodu, že nebola urobená slobodne a bola urobená pod nátlakom a takisto obchádza zákon, preto plnenie poskytnuté na jej podklade je bezdôvodným obohatením z neplatného právneho úkonu, ktoré musí vydať ten, kto ho obdržal, tzn. v danom prípade odporca, keďže medzi účastníkmi nebolo sporným, že odporca bol ten, ktorý sponzorský príspevok od navrhovateľky dostal. Vzhľadom na takýto stav veci vo veci plnenia - vydania bezdôvodného obohatenia adresátom a prijímateľom sponzorského príspevku bol odporca. V konaní zo strany odporcu bola vznesená námietka premlčania, na ktorú súd musel prihliadnuť. Navrhovateľka sponzorský príspevok na školský rok 2003/2004 zaplatila vkladom hotovosti na bankový účet dňa 07.09.2003 v sume 40.000,- Sk. Návrh o vydanie bezdôvodného obohatenie bol súdu doručený 07.09.2006. V zmysle vyššie citovaného ust. § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z uvedeného vyplynulo, že návrh v časti 40.000,- Sk, t.j. vrátenia, sumu 40.000,- Sk zaplateného ako sponzorský príspevok na rok 2003/2004, bol podaný po uplynutý 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty, preto s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania bolo dôvodným proti odporcovi 2 návrh v tejto časti zamietnuť, v ktorej časti je už prechádzajúce rozhodnutie súdu právoplatné. Dôvodným zostal návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré navrhovateľka zaplatila v druhom ročníku štúdia v sume 40.000,- Sk dňa 19.10.2004. a v tejto časti nárok premlčaný nie je. Odvolací súd potom v súlade s ust. § 220 O.s.p., zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1.327,75 Eur ako bezdôvodné obohatenie v súlade s ust. § 451 ods. 1, 2 OZ. Odporca sa so svojim plnením dostal do omeškania, čo má za následok obsahovú zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, resp. ich doplnenie novými právami a povinnosťami. Úroky z omeškania sa platia popri samotnom dlžnom plnení stanoveným percentom z tej časti dlhu, z ktorej je dlžník v omeškaní, teda ktorú ešte nezaplatil. Do 31.12.2008 sa zákonná výška úrokov z omeškania počítala ako dvojnásobok diskontnej sadzby NBS (neskôr tzv. základná úroková sadzba NBS). Súd preto v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ, priznal navrhovateľke aj úrok z omeškania, a to vo výške 9,5% v súlade s § 3, § 4 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. s účinnosťou od 05.01.2007, teda deň po obdržaní návrhu na začatie konania. V zmysle § 224 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa. O trovách konania potom odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 2, § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. Navrhovateľka mala v konaní úspech čiastočný (pomerný) a to vo výške cca 50% a odporca mal v konaní úspech tiež čiastočný cca 50%. Takže pomer úspechu v podiele 1:1 je úspechom rovnakým, preto žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.