Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoE/305/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107217733 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2107217733.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v exekučnej veci v prospech oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, so sídlom Kollárova 31, IČO: 00 735 825, proti povinnému: R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., J. Y. X, pre vymoženie 232,35 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Bango, so sídlom Trnava, Kollárova 34, pod č.k. EX 1689/2007, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 02.02.2015 č.k. 17Er/1015/2007-11, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v prvom výroku exekúciu zastavil a v druhom výroku súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. 2. Vecne argumentoval tým, že v zmysle citovaných ustanovení právnych predpisov dospel k záveru, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, ktoré malo byť exekučným titulom v tomto konaní sa stalo z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty neúčinným. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako nedôvodné zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Argumentoval v podstate tým, že súd išiel nad rámec skúmania exekučného titulu v danom štádiu konania, t.j. vydania poverenia, keď skúmal v zmysle § 58 a § 86 Zákona o priestupkoch, či policajný orgán bol oprávnený uložiť blokovú pokutu za priestupok. Podľa odvolateľa oprávnený je oprávnenou osobu v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, keďže je držiteľom práva z neho plynúceho a nič na tom nemení ani legislatívne nedotiahnutá úprava v Zákone o priestupkoch v § 13 ods. 3, § 58 a § 86. Poukázal na to, že Exekučný poriadok jednoznačne definuje, kto je oprávneným a povinným, pričom nehovorí, že oprávnenou osobou je osoba podľa rozpočtového príjmu. 4. Ostatní účastníci odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu oprávneného sa písomne nevyjadrili. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 355 CSP a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť. 6. Z obsahu spisu bolo zistené, že exekučným titulom je Rozhodnutie o priestupku ČTS-P:OPR-829, 840, 856, 877, 878,/DI-SK-2005 zo dňa 17.08.2005 vydané Okresným riaditeľstvom PZ Trnava, Okresným dopravným inšpektorátom v Trnave, ktorým bola povinnému uložená pokuta 232,35 Eur (7.000,- Sk) za skutok spáchaný dňa 21.07.2005, porušením § 3 ods. 2 písm. c), § 68 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, čím bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), písm. k) zák. č. 372/1990 Zb. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2005 a vykonateľnosť dňa 21.09.2005. 7. V zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.08.2008 do novelizácie zák. č. 298/2008 Z.z., rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. 8. V záujme právnej stability zákonodarca v citovanom ustanovení zakotvil trojročnú lehotu, v ktorej sa rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok musí vykonať, tak aby pri uplatňovaní práva nevznikali nedôvodné prieťahy. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na zaplatenie pokuty. Daná lehota podľa znenia cit. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, nie je lehotou, v ktorej by mal oprávnený svoje právo uplatniť, ale lehotou, v ktorej má príslušný orgán rozhodnutie vykonať. I z gramatického výkladu citovaného ustanovenia, z použitého slovného spojenia „rozhodnutie ... možno vykonať“, pričom sloveso „vykonať“ je slovesom dokonavého vidu, vyplýva, že výkon rozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote musí byť nielen začatý, ale aj ukončený, urobený, tzn. uskutočnený. Táto lehota má teda prepadný charakter, jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. K preklúzii práva je pritom nevyhnutné prihliadnuť z úradnej povinnosti a v každom štádiu konania. Táto novelizácia pritom neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia, novela nerieši stav stretu rozdielnych úprav. 9. Z vyššie uvedených právnych ustanovení vyplýva, že zákonná trojročná prekluzívna lehota dokedy bolo možné predmetné rozhodnutie o priestupku vykonať a teda exekúciu uskutočniť, uplynula dňom 17.08.2008. Vykonávané rozhodnutie sa tak týmto dňom stalo zo zákona neúčinným, zaniklo tým právo oprávneného ako i povinnosť povinného vyplývajúca z predmetného rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie o priestupku tak prestalo byť vykonateľným, čím stratilo základný atribút exekučného titulu s poukazom na § 41 ods. 1 a 2 písm. f) Exekučného poriadku, čím sa stal neúčinným. V dôsledku toho bolo potom dôvodným, aby súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením predmetnú exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil a zároveň rozhodol o náhrade trov exekúcie, ktorá časť ale osobitne odvolacími dôvodmi napadnutá nebola. 10. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako v napadnutej časti vecne správne s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 11. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).